Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Csp/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200199
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718200199.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35
831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, P.B. BOX 205, proti žalovanému: Z.H. O., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXXX/X, Z.,
o zaplatenie 2.051,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 486,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %

ročnezosumy646,11€od10.05.2018 do22.06.2018,zosumy566,11€od23.06.2018do27.08.2018a
zo sumy 486,11 € od 28.08.2018 do zaplatenia, všetko v pravidelných splátkach vo výške 80 € mesačne,
splatných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

II. V časti o zaplatenie sumy 179,14 € súd konanie z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému sa voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.01.2018 sa pôvodný žalobca N. Ú. C., a.s., IČO: 31 320
155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1 (ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 2.051,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.03.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že v dôsledku zlúčenia je právnym nástupcom obch. spol.
Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12 (ďalej
len „právny predchodca žalobcu“). Dňa 28.01.2013 uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným

zmluvu pôžičku č. 6138316, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.500 €, ktorú
sa zaviazal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 80,23 €, a to až do celkovej
sumy 4.678,20 €. Doposiaľ uhradil sumu 1.853,89 €. Keďže žalovaný si neplnil svoju povinnosť splácať
pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.01.2015 vyzval žalovaného na
úhradu dlžných splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k
úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.03.2015 úver zosplatnil. Celkový

dlh žalovaného predstavuje sumu 2.051,92 €. Žalobca si zároveň uplatnil aj úroky z omeškania, a to od
6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané
obyčajnou listovou zásielkou. V zmysle zmluvných podmienok sa písomnosť považuje za doručenú
piatym dňom po dni, keď bola písomnosť daná na poštovú prepravu. Súčasťou pohľadávky sú aj náklady
spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 19,14 €, a ktoré sú označené vo výpise. Zmluvnú pokutu
si neuplatňuje.2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti PZ žalobcu a žalovaného, ktorí nepožiadali o odročenie
pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Uznesením zo dňa 14.03.2018, č. k. 6Csp/7/2018-24, súd v súlade s ust. § 167 ods. 2 CSP vyzval
žalovaného, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k podanej žalobe. Uznesenie spolu so žalobou, prílohami a
poučením bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 08.05.2018. Žalovaný sa k podanej žalobe

nevyjadril.

5. Uznesením zo dňa 24.05.2018, č. k. 6Csp/7/2018-47, súd pripustil zmenu strany sporu tak, že na
strane žalobcu vystúpil z konania pôvodný žalobca a na jeho miesto do konania vstúpil žalobca Intrum
Slovakia, s.r.o., nakoľko po začatí konania nastala na strane žalobcu právna skutočnosť, s ktorou je
spojený prevod alebo prechod práv alebo povinností, a to postúpenie pohľadávky.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.09.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti
o zaplatenie sumy 19,14 € s prísl. Ďalej uviedol, že žalovaný prejavil záujem uhradiť dlh v splátkach
vo výške 80 € mesačne splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 20.06.2018, pod
následkom straty výhody splátok. Žalobca eviduje od podania žaloby úhrady žalovaného v celkovej

výške 160 €, a to zo dňa 22.06.2018 vo výške 80 € a zo dňa 27.08.2018 vo výške 80 €. Z uvedených
dôvodov berie žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 160 € s prísl. Voči žalovanému sa tak domáha
zaplatenia sumy 1.872,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.032,78 €
od 31.03.2015 do 22.06.2018, zo sumy 1.952,78 € od 23.06.2018 do 27.08.2018 a zo sumy 182,78 €
od 28.08.2018 do zaplatenia, všetko v pravidelných splátkach vo výške 80 € mesačne splatných vždy

do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou dňa 20.06.2018, pod následkom
straty výhody splátok. Súčasne sa domáha aj náhrady trov konania.

7. Dňa 28.01.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.500 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať

v 60 splátkach vo výške 80,23 € aj s poistením vo výške 2,26 €. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný
zaviazal uhradiť je vo výške 4.678,20 €. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 32
%. Priemerná hodnota RPMN činí 20,9 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú vo výške 2.178,20 €. Termín
konečnej splatnosti je uvedený 01/2018. V časti IV. prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky
pôžičky nie je označená ani jedna z možností, a to odmietam poistenie alebo žiadam komplexný súbor

poistenia.

8. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný ku dňu 30.11.2017 uhradil splátky vo
výške 1.853,89 €.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. g) a h) Zákona Na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa 11 ods. 1 písm. b/ Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r) ay).
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.2)

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

10. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku rozsudku mal preukázanú jej
dôvodnosť. V danom prípade je predmetnom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd musel
na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že
právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutá suma v celkovej výške 2.500 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných

splátkach vo výške 80,23 €. Zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., preto
musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 citovaného zákona. Po preskúmaní zmluvy súd dospel k
záveru, že zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Súd zistil, že v zmluve nie je
uvedená určitým spôsobom konečná splatnosť úveru a v zmluve absentuje údaj o termíne splatnosti
mesačných splátok, t.j., ktorý konkrétny deň v mesiaci sú splátky splatné. V zmluve sa nachádza iba

údaj o konečnej splatnosti úveru uvedením mesiaca a roka (01/2018). Termín splatnosti splátok je
uvedený v zmluvných podmienkach v bode 6.2. Súd má za to, že uvedený spôsob nie je postačujúci.
Všetky podstatné náležitosti má obsahovať priamo zmluva a nie vedľajšie dokumenty, ktoré sa na
zmluvu viažu. Aj keď obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, zákon nepripúšťa, aby
bol tento údaj oznámený dlžníkovi takýmto spôsobom. Nie je možné, aby žalobca takúto podstatnú

skutočnosť uvádzal odkazom na obchodné podmienky. V opačnom prípade žalobcovi ako dodávateľovi
nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Obchodné podmienky spotrebiteľských zmlúv majú slúžiť
predovšetkým na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického, resp.
vysvetľujúceho charakteru. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal vedomosť o tom, ku ktorému dňu sa dostane
do omeškania so splátkou, pritom s omeškaním splátok sú spojené ďalšie právne dôsledky (úroky z

omeškania, predčasná splatnosť, zmluvná pokuta a podobne). Zo žaloby ako aj pripojených listinných
dôkazov navyše nevyplýva, či žalovaný mal skutočne možnosť a časový priestor oboznámiť sa so
všeobecnými podmienkami pred podpisom zmluvy. Súd nemal preukázané, že by žalovanému bolo
dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom oznámený termín splatnosti jednotlivých splátok, resp.termín konečnej splatnosti. Žalobca tak nepreukázal, že žalovanému podmienky zmluvy umožňovali bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Spôsob, akým bol termín splátok oznámený, má
za následok, ako keby tento údaj nebol uvedený vôbec. Vzhľadom na absenciu týchto údajov sa úver v

zmysle § 11 cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj keď žalobca uvádzal, že predmetom
zmluvy bolo aj poistenie, súd má za to, že nedošlo k platnému dojednaniu poistného. V zmluve absentuje
dohoda o poistnom, keďže v zmluve nie je označená ani jedna z možností, a to odmietam poistenie
alebo žiadam komplexný súbor poistenia. Zmluvu koncipoval právny predchodca žalobcu, preto mal
postupovať s náležitou starostlivosťou. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za nedbanlivosť právneho

predchodcu žalobcu. Preto súd nemohol zohľadniť nárok na poistné. Z uvedených dôvodov je v zmluve
uvedená aj nesprávne výška celkových nákladov, čo vytvára nepravdivý obraz o nákladoch spotrebiteľa.
Nesprávne uvedená suma celkových nákladov má za následok aj nesprávnu hodnotu RPMN. Žalobcovi
teda vznikol len nárok na zaplatenie tzv. čistej istiny bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a iných plnení
spojených s poskytnutou pôžičkou. Pôžička bola poskytnutá vo výške 2.500 €, ktorú žalovaný doposiaľ
uhradil len čiastočne vo výške 2.013,89 €. Žalobcovi tak vznikol nárok len na zaplatenie čistej istiny

vo výške 486,11 € (2.500 € - 2.013,89 €). Súd súčasne zaviazal žalovaného aj na úhradu úroku z
omeškania vo výške 8 % ročne (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013) zo súdom priznanej
istiny zohľadňujúc čiastočné úhrady žalovaného po podaní žaloby (dňa 22.06.2018 vo výške 80 € a
dňa 27.08.2018 vo výške 80 €), a to od 10.05.2018 do zaplatenia. Súd nemohol žalobcovi priznať úrok
z omeškania od ním navrhovaného dátumu a v navrhovanej výške, nakoľko z predložených listinných

dôkazov súd nemal preukázané odoslanie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzvy
na úhradu dlhu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, preukázateľne vyzval žalovaného len na úhradu
dlžných splátok. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal kvalifikované doručenie
výzvy na úhradu predčasne splatného dlhu. Súd preto vychádzal z toho, že žalovaný sa dostal do
omeškania až doručením žaloby. Táto mu bola doručená do vlastných rúk dňa 08.05.2018. Iný deň

dourčenia súd nemal preukázaný. Žalovaný tak mohol plniť až nasledujúci deň, t.j. 09.05.2018 a do
omeškania sa dostal dňom 10.05.2018. Výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.).

11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti uvedenej vo výroku II. rozsudku

zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť a takýto dispozitívny úkon mu prislúchal.
Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo
pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by
bol právne neúčinný.

12. S prihliadnutím na súhlas žalobcu so splácaním dlhu v splátkach súd povolil žalovanému splácať dlh
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80 €, ktorá je porovnateľná s výškou zmluvne dojednanej
splátky. Aj keď súd nemal preukázaný súhlas žalovaného tak, ako to uvádzal žalobca, ktorý to navrhol,
súd povolil splátky, nakoľko je to pre žalovaného ako slabšiu stranu výhodnejšie. Žalovanému však nič
nebráni, aby dlh splnil aj v celosti. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že ak sa dostane do omeškania

s plnením jednej splátky, stane sa splatný celý dlh a zanikne jeho výhoda plniť dlh v splátkach.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že
úspešnejšiemu žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa v konaní domáhal
zaplatenia sumy 2,051,92 € s prísl., pričom bol úspešný len v rozsahu 646,11 € s prísl. Čistý úspech
žalovaného je teda 37,02 % (68,51 % - 31,49 %). Keďže žalovaný si nárok na náhradu trov konania
neuplatnil a súd z obsahu spisového materiálu nemal preukázaný vznik akýchkoľvek trov na jeho strane,

nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.