Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/157/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211208661
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1211208661.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa:

UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, proti
odporcovi: X.. K. I.R., D. W. XXXX/X, D., o zaplatenie 1.474,68 Eur s príslušenstvom dňa 03. 10. 2012
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi istinu 198,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne od 15. 07. 2008 do zaplatenia, všetko do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd určuje zmluvnú podmienku článku XX N.. A.) A.) Obchodných podmienok prenajímateľa pre
finančný lízing motorových vozidiel (verzia - XXXX/XX/fix/RF/FL/SKK/N), ktorej obsahom je povinnosť
lízingového nájomcu zaplatiť náhradu škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú
lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu, ako je zostávajúci dlh,
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05. 04. 2011 domáhal od odporcu zaplatenia istiny 1.474,68 Eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 05. 06. 2006 uzatvoril kúpnu a lízingovú
zmluvu č. XXXXXXXX (ďalej aj len "zmluva"), na základe ktorej ako lízingový prenajímateľ formou
finančného lízingu prenajal odporcovi ako lízingovému nájomcovi motorové vozidlo zn. W. T., W.
C. XXXX, ktorého kúpna cena bola X.XXX,XX E. (XXX.XXX,- Sk) bez DPH (ďalej aj len "vozidlo").

Dohodnutá doba trvania lízingu bola XX mesiacov. Na základe zmluvy sa odporca zaviazal po dobu
XX mesiacov predmet lízingu užívať a platiť lízingové splátky vo výške X,XXXX %. z kúpnej ceny bez
DPH. Odporca navrhovateľovi zaplatil zálohu na lízingové splátky vo výške XX %. z kúpnej ceny. Po
ukončení lízingu mal odporca právo vozidlo odkúpiť za dohodnutú cenu X,XXX E. (X,- Sk). Odporca si
svoje povinnosti neplnil, neuhrádzal predpísané lízingové splátky riadne a včas, preto navrhovateľ od
lízingovej zmluvy odstúpil odobratím predmetu lízingu. Pre prípad odstúpenia od zmluvy je bol odporca
povinný uhradiť navrhovateľovi všetky splatné pohľadávky, náhradu škody, všetky náklady vzniknuté

v súvislosti s predčasným ukončením lízingu, zmluvnú pokutu, administratívny poplatok a skutočne
vynaložené náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia zmluvy. Navrhovateľ tieto nároky
vyčíslil v sume X.XXX,XX Eur, pričom ich podrobný rozpis je uvedený vo finančnom vysporiadaní lízinguzo dňa 31. 05. 2008. Odporcu listom zo dňa 02. 07. 2008 vyzval na úhradu nedoplatkov v lehote 7 dní,
ten však svoj záväzok nesplnil.

Súd na základe podaného návrhu vydal platobný rozkaz č. k. 32Ro/889/2011. Platobný rozkaz sa
odporcovi doručiť nepodarilo, preto bol uznesením v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz zrušený
a vo veci nariadené pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu a listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah

spisu a zistil tento skutkový stav:

Z kúpnej/ lízingovej zmluvy zo dňa 05. 06. 2006 vyplýva, že bola uzatvorená medzi odporcom a
navrhovateľom (predtým P. Q. I., O..I..) k predmetu lízingu W. T., rok výroby XXXX. Z prílohy k lízingovej
zmluve vyplýva, že odporca mal cenu vozidla uhradiť v XX mesačných splátkach vo výške X,XXXX %
kúpnej ceny vo výške X.XXX,XX E. (XXX.XXX,-Sk).

Z dodatku č. 1 ku kúpnej a lízingovej zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 05. 06. 2006 vyplýva, že zmluvné
strany, t. j. účastníci tohto konania sa dohodli, že v prípade predčasného ukončenia kúpnej a lízingovej
zmluvy z dôvodov na strane nájomcu má navrhovateľ právo účtovať aj zmluvnú pokutu až do výšky
XXX,XX E. (XX.XXX,- Sk).

Zo splátkového kalendára vyplýva, že cena predmetu lízingu vrátane DPH je X.XXX,XX E. (XXX.XXX,-
Sk). Havarijné poistenie za dobu trvania lízingu predstavuje sumu vo výške X.XXX,XX E. (XX.XXX,- Sk),
povinné zmluvné poistenie sumu XXX,XX E. (XX.XXX,XX Sk). Spolu odporca zo zmluvy uhradí sumu
vo výške XX.XXX,XX E. (XXX.XXX,- Sk).

Z článku 6 písm. b) veta druhá Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing motorových
vozidiel (verzia - XXXX/XX/fix/RF/FL/SKK/N) /ďalej len "Obchodné podmienky prenajímateľa"/ vyplýva,
že pri omeškaní v platení niektorej z lízingových platieb, je lízingový prenajímateľ oprávnený po jednej
márnejupomienkepredmetlízingulízingovémunájomcoviodobrať.Akneuhradílízingovýnájomcadlžné

lízingové platby do 14 dní od dátumu odobratia predmetu lízingu a lízingový prenajímateľ v tejto lehote
od lízingovej zmluve neodstúpi a nebude dosiahnutá žiadna iná písomná dohoda medzi lízingovým
nájomcom a lízingovým prenajímateľom, považuje sa deň odobratia predmetu lízingu za deň odstúpenia
od lízingovej zmluvy zo strany lízingového prenajímateľa.

Z článku 11 písm. d) Obchodných podmienok prenajímateľa vyplýva, že pri predčasnom ukončení
lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť:
da) všetky splatné splátky a ostatné pohľadávky vrátane príslušenstva;
db) náhradu škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú
lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu, ako je zostávajúci dlh;

dc) všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením
lízingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom
predmetu lízingu, náklady právneho zastúpenia lízingového prenajímateľa, ako aj náklady na havarijné
poistenie predmetu lízingu od doby ukončenia lízingovej zmluvy do doby predaja predmetu lízingu a
náklady na prípadné nezaplatené povinné zmluvné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého

posudku na predmet lízingu a náklady, spojené so zmenou zápisu držiteľa v evidencii PZ SR ;
dd) zmluvnú pokutu v prípade, ak je dôvodom pre predčasné ukončenie lízingovej zmluvy porušenie
povinností na strane lízingového nájomcu, lízingový prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatenie
zmluvnej pokuty do výšky 50 % úroku, obsiahnutého v lízingových splátkach, splatných po účinnosti
predčasného ukončenia lízingovej zmluvy;

de) administratívny poplatok za predčasné ukončenie lízingovej zmluvy vo výške 165,97 Eur (5000,-
Sk), pričom splatnosť tohto poplatku je 7 dní po doručení finančného vysporiadania;
df) skutočne vynaložené náklady za spracovanie agendy predčasného ukončenia lízingovej zmluvy.

Z článku 12 písm. c) Obchodných podmienok prenajímateľa vyplýva, že nájomca berie na vedomie,

že všetky zásielky lízingového prenajímateľa budú zasielané predovšetkým doporučene na poslednú
známu adresu lízingového nájomcu; v prípade vrátenia zásielky ako nedoručenej, účinky doručenia
nastanú v tretí deň od uloženia zásielky na pošte;Z preberacieho protokolu zo dňa 03. 01. 2008 vyplýva, že vozidlo bolo odporcovi odobraté a odtiahnuté.
Odporca odmieta komunikovať.

Z protokolu o finančnom vysporiadení lízingovej zmluvy vyplýva, že v rámci vysporiadania navrhovateľ
kalkuloval s obstarávacou cenou predmetu lízingu s DPH, t. j. X.XXX,XX E. (XXX.XXX,- Sk), nedoplatku
na lízingových splátkach, nákladmi vzniknutými v súvislosti s odobratím predmetu lízingu a predčasným
ukončením lízingu, predajnou cenou predmetu lízingu bez DPH vo výške X.XXX,XX E. (XXX.XXX,- Sk)
a nesplatenou istinou vo výške X.XXX,XX E. (XXX.XXX,XX Sk), pričom nedoplatok nájomcu predstavuje

sumu vo výške X.XXX,XX E. (XX.XXX,XX Sk).

Z faktúry č. XXXX/XXXX dodávateľa S.. K.. Z., I..W..V.. vyplýva, že dodávateľ fakturoval navrhovateľovi
vo vzťahu k odporcovi sumu XXX,XX E. (XX.XXX,- Sk) za odber vozidla a sumu XX,XX E. (X.XXX,-
Sk) za odťah vozidla.

Z faktúry č. XXXX/XXXX dodávateľa S.. K.. Z., I..W..V.. vyplýva, že dodávateľ fakturoval navrhovateľovi
vo vzťahu k odporcovi sumu XX,XX E. (X.XXX,- Sk) za prevoz vozidla.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX dodávateľa X., I.. I..W..V.. vyplýva, že navrhovateľovi fakturoval za opravu
vozidla P. X D. XPRTE sumu XXX,XX E. (XX.XXX,XX Sk) (bez DPH).

Z faktúry č. XX/XX vyplýva, že dodávateľ R.Ý. - V. I. fakturoval navrhovateľovi za odťah vozidla XX,XX
E. (XXX,- Sk).

Z prehľadu úhrad vyplýva, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 4.943,65 Eur.

Z kúpnej/lízingovej zmluvy zo dňa 07. 05. 2008 vyplýva, že navrhovateľ uzavrel k predmetu lízingu W. T.,
rok výroby XXXX ďalšiu kúpnu/lízingovú zmluvu. Lízingový nájomca mal kúpnu cenu vozidla X.XXX,XX
E. (XXX.XXX,- Sk) (vrátane DPH), t. j. X.XXX,XX E. (XXXXXX,- Sk) (bez DPH) uhradiť v XX mesačných
splátkach vo výške X,XXXX % z kúpnej ceny.

Z výzvy na úhradu nedoplatkov vyplýva, že navrhovateľ dňa 02. 07. 2008 vyzval odporcu na úhradu
dlžnej sumy vo výške 1.474,67 Eur (44.426,06 Sk) a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Zásielka
sa navrhovateľovi podľa doručenky vrátila dňa 25. 07. 2008 ako nedoručená /neprevzatá v odbernej
lehote/. Zásielka bola na pošte uložená dňa 04. 07. 2008.

Zo špecifikácie finančného nároku navrhovateľa zo dňa 09. 02. 2012 vyplýva, že tento nárok pozostáva
zo súčtu:
1. Nedoplatky vo výške - 1.482,67 Eur (44.667,- Sk) (neuhradené splátky spolu s nákladmi na odťah a
prevoz odobratého vozidla, náklady spojené s odobratím vozidla),

2. zmluvnej pokuty vo výške - 434,04 Eur (13.075,84 Sk) (podľa dodatku č. 1, ktorej výška je určená v
závislosti od dĺžky trvania zmluvy),
3. nákladov nerefa vo výške - 416,95 Eur (12.560,95 Sk) (náklady ktoré navrhovateľovi vznikli
zabezpečením opravy vozidla a odťahu odobratého vozidla),
4. straty z predaja vozidla vo výške - 957,93 Eur (28.858,72 Sk) (rozdiel zostatkovej ceny predmetu

lízingu, t. j. nesplatenej kúpnej ceny lízingu bez DPH v sume 5.482,06 Eur (165.152,72 Sk) /nesplatená
istina/ a predajnej ceny predmetu lízingu bez DPH v sume 4.490,94 Eur (135.294,- Sk)),
5.neamortizovanej1.Zvýšenejsplátky+1.816,92Eur(54.736,45Sk)(nespotrebovanáčasťzodporcom
uhradenej prvej zvýšenej splátky vopred)
t. j. spolu sumy vo výške - 1.474,67 Eur (44.426,06 Sk).

Podľa § 489 Obchodného zákonníka zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej
zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí
počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú
formu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len "OZ") je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci tohto konania dňa 05. 06. 2006
uzatvorili lízingovú zmluvu, predmetom ktorej bol lízing osobného motorového vozidla W. T., rok výroby
XXXX. Z dôvodu, že odporca lízingové splátky riadne a včas neuhradil, dňa 03. 01. 2008 navrhovateľ
odporcovi vozidlo odobral, čím následne nastali právne účinky v zmysle článku 6 písm. b) Obchodných

podmienok prenajímateľa, t. j. účinky odstúpenia od lízingovej zmluvy. Navrhovateľ následne odporcovi
vyúčtoval nároky, ktoré mu z tohto titulu mali vzniknúť.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej činnosti. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že lízingovú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi
tohto konania treba podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv a súd ju tak aj posudzoval. Pri
posúdení nároku navrhovateľa súd prihliadol na skutočnosť, že odporca vstúpil s navrhovateľom do
právneho (záväzkového) vzťahu ako spotrebiteľ, t. j. v postavení slabšej strany a teda požíva zvýšenú

právnu ochranu.
Ako to vyplýva zo špecifikácie položiek finančného vysporiadania zo dňa 09. 02. 2012, dlžná čiastka vo
výške 1.474,68 EUR pozostáva z nasledujúcich zložiek:
1. neuhradených splátok vo výške 969,16 Eur (29.197,- Sk),2. odťahu vozidla vo výške 98,75 Eur (2.975,- Sk),
3. prevozu vozidla vo výške 39,50 Eur (1.190,- Sk),
4. nákladov odobratia vozidla 513,51 Eur (15.470,- Sk),

5. zmluvnej pokuty 434,04 Eur (13.075,84 Sk),
6. opravy vozidla vo výške 387,07 Eur (11.660,95 Sk),
7. odťahu vozidla vo výške 29,87 Eur (900,- Sk),
8. straty z predaja vo výške 957,93 Eur (28.858,72 Sk).
Od súčtu vyššie uvedených položiek navrhovateľ odpočítal sumu vo výške 1.816,92 Eur (54.736,45 Sk),

t. j. nespotrebovanú časť prvej zvýšenej splátky.

Pokiaľ ide o prvú zložku peňažného nároku navrhovateľa, t. j. nároku na náhradu neuhradených
lízingových splátok ku dňu odstúpenia od lízingovej zmluvy vo výške 969,16 Eur, súd má za to, že
navrhovateľ má v zmysle článku 11 písm. d) da) Obchodných podmienok prenajímateľa nárok na úhradu
neuhradených splátok ku dňu predčasného ukončenia zmluvy, a preto považuje nárok navrhovateľa v

tejto časti za preukázaný a odôvodnený.

Druhou časťou nároku navrhovateľa sú náklady navrhovateľa na odťah vozidla vo výške 98,75 Eur,
ktorú položku súd považuje za odôvodený nárok navrhovateľa s poukazom na článok 11 písm. d) dc)
Obchodných podmienok prenajímateľa. Výška nákladov vyplýva z faktúry č. XXXX/XXXX.

Treťou zložkou nároku navrhovateľa je nárok na úhradu sumy 39,50 Eur za prevoz vozidla, pričom z
vykonaného dokazovania nie je zrejmé ako, kam a z akého dôvodu malo byť vozidlo prevezené, hoci
už bolo odtiahnuté. Súd má za to, že samotný odťah vozidla zahŕňa aj jeho prevoz na miesto určenia,
pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vozidlo bolo potrebné ďalej prevážať. Súd preto

považuje nárok navrhovateľa v tejto časti za neodôvodnený.

Štvrtou zložkou nároku navrhovateľa sú náklady na odobratie vozidla vo výške 513,51 Eur, ktorú položku
súd považuje za riadne preukázanú a odôvodnenú, a to najmä s poukazom na faktúru č. XXXX/XXXX
a článok 11 písm. d) dc) Obchodných podmienok prenajímateľa.

Piatou položkou je nárok navrhovateľa na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 434,04 Eur. Súd považuje
tento nárok navrhovateľa za preukázaný na základe dodatku č. 1 k zmluve, z ktorého vyplýva, že
navrhovateľ má v prípade predčasného ukončenia lízingovej zmluvy z dôvodov na strane nájomcu
nárok na zmluvnú pokutu až do výšky 995,82 Eur (30.000,- Sk). Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil zmluvnú

pokutu vo výške 434,04 Eur, súd považuje túto zmluvnú pokutu za primeranú a má za to, že odporca je
povinný zmluvnú pokutu z dôvodu nedržania zmluvných povinností a z toho vyplývajúceho predčasného
ukončenia lízingovej zmluvy, navrhovateľovi uhradiť.

Šiestou zložkou nároku navrhovateľa je nárok na úhradu nákladov na opravu vozidla vo výške 11.660,95

Eur. Ako to vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX, dodávateľ X., I.. I..W..V.. ju navrhovateľovi vystavil
za opravu vozidla P. X D. XPRTE. Nakoľko navrhovateľ odporcovi odobral vozidlo W. T., táto faktúra
nemá žiadny súvis s vozidlom, ktoré navrhovateľ odobral odporcovi. Z uvedeného dôvodu odporca
nie je tieto náklady povinný navrhovateľovi uhradiť a súd považuje nárok navrhovateľa v tejto časti za
neodôvodnený.

Siedma zložka predstavuje náklady navrhovateľa na odťah vozidla vo výške 29,87 Eur. Súd nemá
z vykonaného dokazovania za preukázané ako, kam a z akého dôvodu malo byť vozidlo opätovne
odtiahnuté a z vykonaného dokazovania nevyplýva ani skutočnosť, že by bolo potrebné vozidlo opäť
odtiahnuť. Súd preto považuje nárok navrhovateľa v tejto časti za neodôvodnený.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu straty z predaja vozidla vo výške 957,93 Eur, súd považuje
tento nárok navrhovateľa za neodôvodnený. Nárok navrhovateľa na úhradu náhrady škody, za ktorú
sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu
za cenu nižšiu, ako je zostávajúci dlh, vyplýva z článku 11 písm. d) db) Obchodných podmienok

prenajímateľa. Súd má za to, že toto zmluvné dojednanie resp. zmluvná podmienka je neprijateľná
a preto neplatná hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade má súd za to, že uvedená zmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Táto zmluvná
podmienka núti spotrebiteľa uhradiť v prípade predčasného ukončenia zmluvy navrhovateľovi akúkoľvekstratu, ktorá navrhovateľovi vznikne predajom predmetu lízingu, t.j. vozidla, bez možnosti tento predaj
akokoľvek ovplyvniť. Z uvedeného teda vyplýva, že lízingový prenajímateľ môže s predmetom lízingu
naložiť akýmkoľvek spôsobom, aj špekulatívne, pričom jeho stratu uhradí spotrebiteľ. Toto, podľa

názoru súdu prinajmenšom vágne zmluvné dojednanie, umožňuje prenajímateľovi ďalej predať resp.
prenajať predmet lízingu hoc a nevýhodne a tým vzniknutý rozdiel mu právne neodôvodnene uhradí
spotrebiteľ. Bez významu pritom nie je ani skutočnosť, že podľa predmetných obchodných podmienok
je nájomca povinný uhradiť okrem samotnej vyššie uvedenej náhrady škody (straty) aj náklady na
opravu vozidla, čím je podľa názoru súdu povinnosť spotrebiteľa nahradiť prenajímateľovi vzniknutú

škodu na predmete lízingu vyčerpaná. Toto ustanovenie však núti spotrebiteľa uhradiť okrem prípadných
vzniknutých škôd na vozidle aj stratu, ktorá prenajímateľovi vznikne z dôvodu ďalšieho aj nevýhodného
predaja,resp.ďalšiehoprenájmupredmetulízingu.Týmvkonečnomdôsledkudochádzaajkprenášaniu
podnikateľského rizika dodávateľa, ako podnikateľa na spotrebiteľa. Spotrebiteľ v dôsledku sporného
ustanovenia znáša riziká zhoršenia hospodárskej situácie na trhu (v tomto prípade motorových
vozidiel), či hospodárskej krízy, ktoré môžu spôsobiť pokles predajnej ceny vozidiel a v dôsledku

sporného zmluvného dojednania znáša aj prípadné straty vzniknuté navrhovateľovi neekonomickým
speňažením predmetu lízingu. Táto zmluvná podmienka teda zhoršuje postavenie spotrebiteľa, ktorého
zaväzuje k úhrade neodôvodnených platieb dodávateľovi v prípade predčasného ukončenia lízingu a
zároveň zvýhodňuje dodávateľa, ktorý nesie nulové riziko, hoci koná za odplatu a činnosť lízingového
prenajímateľa je jeho podnikateľskou činnosťou. V závere je tiež potrebné uviesť, že toto ustanovenie

sa prieči účelu lízingu, t. j. prenájmu predmetu lízingu s možnosťou jeho odkúpenia nájomcom za
zostatkovú cenu. Nakoľko nájomca mesačne uhrádza prenajímateľovi splátky ako obdobu nájomného,
t. j. platí za užívanie predmetu lízingu, ktorého vlastníkom je prenajímateľ, požadovanú sumu, nemôže
byť sankcionovaný v prípade, že v konečnom dôsledku vozidlo neodkúpi. Prenajímateľ je po celú
dobu trvania tohto špecifického druhu nájmu vlastníkom predmetu lízingu a je jeho vecou ako v

prípade predčasného skončenia lízingu naloží so svojím vlastníctvom. Je preto právne neprípustné, aby
spotrebiteľ znášal jeho podnikateľské riziko a zodpovedal za jeho prípadné straty. Súd považuje toto
zmluvné dojednanie za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal na

úhradu dlžnej sumy vo výške 198,54 Eur. K uvedenej sume súd dospel sčítaním odôvodnených nárokov
navrhovateľa vo výške 2.015,46 Eur (969,16 Eur + 98,75 Eur + 513,51 Eur + 434,04 Eur), od ktorej sumy
odpočítal tak ako navrhovateľ sumu 1.816,92 Eur, ktorá predstavuje nespotrebovanú časť prvej zvýšenej
splátky. Z titulu vysporiadania vzájomných nárokov účastníkov tohto konania z kúpnej/lízingovej zmluvy
zo dňa 05. 06. 2006 tak má navrhovateľ voči odporcovi nárok na úhradu sumy 198,54 Eur. Vo zvyšku

súd návrh zamietol.

Nakoľko odporca navrhovateľovi dlžnú sumu riadne a včas neuhradil, dostal sa s plnením peňažného
dlhu do omeškania. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ nárok aj na úrok z omeškania vo výške 8,5 %
(základná úroková sadzba NBS ku dňu vzniku omeškania: 4,25 %) dlžnej sumy ročne od 15. 07. 2008

do zaplatenia. V časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5 % súd návrh zamietol, nakoľko pri
vzniku omeškania do roku 2009 sa výška úroku z omeškania riadila základnou úrokovou sadzbou NBS
a nie ECB ako sa nesprávne domnieval navrhovateľ.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko účastníci

konania mali vo veci len čiastočný úspech, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.