Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010586
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716010586.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného P. X., pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), písm. b), ods.3 písm. d) Tr. zák., na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21. februára 2018, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.5.2017, sp. zn. 4T/182/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. X. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase najmenej od mesiaca júl 2015 do 27.09.2016 v rodinnom dome č. XXX v
P., okres U. opakovane psychicky a fyzicky ubližoval svojej matke U. X. a to tým spôsobom, že ju
dlhodobo ponižoval vulgárnymi nadávkami, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, znevažoval, vyhrážal sa jej
ujmou na živote a zdraví, zakazoval jej bez povolenia vychádzať z domu, voľne sa pohybovať po dome,
dvore, odopieral jej stravu, spánok, používanie toalety, opakovane od nej pod hrozbou násilia požadoval

dôchodok, prikazoval jej požičiavať si peniaze na jeho obživu, päsťami a dlaňami ju udieral na rôzne
časti tela, čím jej spôsoboval rôzne zranenia, modriny na krku, rukách, zápästiach, zakázal jej starať
sa o svojho nevládneho otca, podať mu lieky, jedlo, rannú hygienu, pričom toto jeho správanie sa v
posledných mesiacoch vystupňovalo do takej miery, že uvedeným konaním u poškodenej vyvolával
stres, strach a vzbudil u nej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania spochybnil postup okresného
súdu viažuci sa na hodnotenie dôkazov, ktoré boli vykonané tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní. Má za to, že okresný súd prihliadol na dôkazy, ktoré svedčia iba v prospech

obžalovaného a nehodnotil dôkazy, ktoré svedčili v jeho neprospech. Zároveň označil za nevierohodnú
výpoveď svedka U. Z. a poukázal na to, že okresný súd vôbec nezohľadnil pri svojom rozhodnutí
závery znaleckého posudku z odboru psychológie, ako aj výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní.
Prokurátor má za to, že zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že U. X. je osobnosť
pomerne málo vyhranená, submisívna, má svojho syna - obžalovaného P. X. rada a jeho správanie
ospravedlňuje. Po zhodnotení všetkých uvádzaných dôkazov má za to, že vina obžalovaného bola

náležitým spôsobom preukázaná a samotná poškodená U. X. trpí na následky konania obžalovaného.Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a tomuto vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosťnapadnutýchvýrokochrozsudku,protiktorýmodvolateľpodalodvolanie,akoajsprávnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie
je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých
základných zásad trestného konania uvedených v ust. § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného
procesu - § 2 ods. 7, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - §
2 ods. 14.

V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých
dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej
časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom
rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu

odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú
postup podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. K tomuto dôvodu oslobodenia krajský súd poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje,

aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný P. X. mal
opakovane psychicky a fyzicky ubližovať svojej matke U. X. a to tým spôsobom, že ju dlhodobo ponižoval
vulgárnymi nadávkami, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, znevažoval, vyhrážal sa jej ujmou na živote a

zdraví, zakazoval jej bez povolenia vychádzať z domu, voľne sa pohybovať po dome, dvore, odopieral
jej stravu, spánok, používanie toalety, opakovane od nej pod hrozbou násilia požadoval dôchodok,
prikazoval jej požičiavať si peniaze na jeho obživu, päsťami a dlaňami ju udieral na rôzne časti tela,
čím jej spôsoboval rôzne zranenia, modriny na krku, rukách, zápästiach, zakázal jej starať sa o svojho
nevládneho otca, podať mu lieky, jedlo, rannú hygienu, pričom toto jeho správanie sa v posledných

mesiacoch vystupňovalo do takej miery, že uvedeným konaním u poškodenej vyvolával stres, strach a
vzbudil u nej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným
súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpovede

svedkýňU.X.aT.X.-sesternícobžalovaného,akoajvýpoveďznalkynePhDr.V.D..Vprípadesvedkyne
U. X. sa jedná o osobu, ktorá je psychický chorá a z jej výpovede je zrejmé, že na jednej strane tvrdila, že
obžalovaný nerobil poškodenej nič iné, len táto mu musela robiť kávičku a raňajky a následne uviedla, že
niekedy poškodenú posielal pre peniaze, kričal na ňu, avšak vôbec nevedela uviesť časové súvislosti.
Rovnako aj svedkyňa T. X. vo svojej výpovedi na jednej strane uviedla, že videla ako niekedy v roku

2016 dal obžalovaný facku po tvári poškodenej, avšak v ďalšej časti svojej výpovede už uviedla, že túto
skutočnosť nevidela, ale len počula cez dvere z inej izby. Z výpovede znalkyne z odboru psychológie
PhDr. V. D. vyplýva, že u poškodenej sa jedná o málo vyhranenú osobnosť, sociálne naivnú, skôr závislú
s nízkymi životnými ašpiráciami, nárokmi, pričom v štruktúre osobnosti bol zistený sklon k strachovým
reakciám, k pasivite, čo spolu s pocitmi bezmocnosti predstavuje syndróm postraumatickej stresovej

poruchy v rámci profilu tzv. týranej ženy.

Na druhej strane výpoveď obžalovaného P. X., výpoveď svedkyne F. V. a svedka U. Z.. Obžalovaný
P. X. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že mal problém so svedkyňami z dôvodu,
že ich vyzýval, aby sa podieľali na chode domácnosti, čo odmietli a chceli sa dostať ku vlastníctvu

rodinného domu, v ktorom všetci bývajú. Z výpovede svedkyne F. V. vyplýva, že táto žila v čase páchania
trestnej činnosti s obžalovaným v spoločnej domácnosti a uviedla, že obžalovaný mal s poškodenou
dobrý vzťah, pomáhal starému otcovi a nikdy nevidela, aby obžalovaný napadol svoju matku, alebo aby
sa jej vyhrážal, bil ju, zakazoval jej vychádzať z domu, nadával jej, aby jej odopieral stravu, spánokalebo iným spôsobom ju ponižoval a na jeho správanie sa nikdy ani samotná poškodená nesťažovala,
a ani starý otec obžalovaného. Tieto skutočnosti potvrdil aj vypočutý sused U. Z., ktorý uviedol, že nikdy
nevidel, aby obžalovaný ubližoval nejakým spôsobom svojej mame alebo starému otcovi, o ktorého sa

naopak staral a nikdy nevidel na tvári poškodenej modriny.

Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale

súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Toplatítýmskôr,keďvprejednávanomprípadeexistujúdveskupinydôkazov,ktorésinavzájom
odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede

svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
(poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným
je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v

inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného
(často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde
najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a
obžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou
súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu postupom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr.

por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná, a ktorá vierohodná
nie je.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom
usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania skutku je svedecká výpoveď poškodenej U. X. z prípravného

konaniaanepriamymdôkazomznaleckýposudokPhDr.V.D..Tietodôkazyvšakkrajskýsúdzrovnakých
dôvodov ako okresný súd považuje za nedostatočné na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Súd
prvého stupňa správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že popri rozporuplným
výpovediam svedkov U. X.Á. a T. X., ktoré naviac vyvracajú výpovede obžalovaného a svedkov U.
Z. a F. V. je obžalovaný vlastne usvedčovaný len jedným priamym dôkazom - svedeckou výpoveďou

poškodenej U.E. X., avšak súd nemôže vychádzať pri vyhodnocovaní dôkazov len z tohto jedného
dôkazu,pretožesúdvyhodnocujevšetkydôkazyjednotlivoakoajvcelku,pričomkaždýdôkazjerovnaký,
žiadny dôkaz nie je možné zvýhodňovať na úkor iného a v uvedenej veci nielenže samotný obžalovaný
poprel spáchanie trestného činu, naviac spáchanie trestnej činnosti zo strany obžalovaného poprela aj
samotnádružkaobžalovanéhoF.V.,susedU.Z.,pričomvsúvislostispredmetnýmznaleckýmposudkom

je potrebné konštatovať, že či už závery výpovede znalkyne, resp. závery znaleckého posudku z odboru
psychológie nie sú podložené ďalšími priamymi reálnymi dôkazmi, ktoré by jednoznačne usvedčovali
obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu, pričom v súvislosti so svedeckými výpoveďami
T.X.aU.X.okremskutočností,naktoréužkrajskýsúdpoukázal,jepotrebnézvýrazniťajnatúpodstatnú
skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na podanie trestného oznámenia, a ktorá vyplýva aj zo samotných

výpovedí obžalovaného, jeho družky, ako aj suseda a to, že obžalovaný mal vzťahové problémy s
ostatnými členmi rodiny.

Aj podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov neboli
spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená možnosť

akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe.

V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, krajský súd poukazuje
na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ust. § 2
ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o

dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a oslobodzujúci
rozsudok v plnom súlade so zásadou „in dubio pro reo“, ktorý záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti
uvádzané prokurátorom v jeho odvolaní.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.