Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210612
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717210612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne V. Š., N..

XX.X.XXXX, A. Ď. XXX, XXX XX, Ď., proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234
176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22, Piešťany, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, 911 01, Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní
o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a v konaní, že dohody o zrážkach zo
mzdy sú neplatné, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o určenie, že revolvingový úver poskytnutý na základe zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy
o revolvingovom úvere č. 4305049962 zo dňa 14.5.2013 a poskytnutý na základe zmluvy o hotovostnom

úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4503019481 zo dňa 5.3.2015, ktoré boli uzatvorené medzi
žalobkyňou a žalovaným, sú bezúročné a bez poplatkov, sa zastavuje.

II. Určuje sa, že dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v zmluve o hotovostnom úvere a v zmluve
o revolvingovom úvere č. 4305049962 zo dňa 14.5.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o
revolvingovom úvere č. 4305049962 zo dňa 14.5.2013, je neplatná.

III. Určuje sa, že hotovostný úver poskytnutý na základe zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o
revolvingovom úvere č. 4305049962 zo dňa 14.5.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, je
bezúročný a bez poplatkov.

IV. Žaloba žalobkyne o určenie, že hotovostný úver poskytnutý na základe zmluvy o hotovostnom úvere
a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4503019481 zo dňa 5.3.2015, uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov, sa zamieta.

V. Určuje sa, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.3.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom
úvere č. 4503019481 zo dňa 5.3.2015, je neplatná.

VI. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.8.2017 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia,

že hotovostný úver poskytnutý na základe zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere č. 4305049962 zo dňa 14.5.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez
poplatkov, ďalej určenia, že revolvingový úver poskytnutý na základe tejto zmluvy zo dňa 14.5.2013,
je bezúročný a bez poplatkov a tiež určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v zmluve ohotovostnomúvereazmluveorevolvingovomúvereč.4305049962zodňa14.5.2013uzatvorenejmedzi
žalobkyňou a žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o hotovostnom
úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4305049962 zo dňa 14.5.2013, je neplatná. Ďalej sa domáhala

určenia, že hotovostný a revolvingový úver poskytnutý na základe zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy
o revolvingovom úvere č. 4503019481 zo dňa 5.3.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným,
sú bezúročné a bez poplatkov a tiež určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.3.2015
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy
o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4503019481 zo dňa 5.3.2015, je neplatná. O

trovách konania navrhovala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2.Žalobužalobkyňaodôvodnilatouskutočnosťou,žejespotrebiteľkou,ktorásadomáhaochranysvojich
práv, keďže 14.5.2013 a 5.3.2015 uzavrela zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere, ktorých čísla sú uvedené vyššie. Tieto zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými a vzťahuje sa
na ne zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia týchto

zmlúv. Naliehavý právny záujem na určení tohto, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov,
vyvodzuje žalobkyňa z potreby odstránenia právnej neistoty a poukazuje na ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
9Co/309/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/27/2013 a ďalšie rozsudky súdov
Slovenskej republiky.

3. K prvej úverovej zmluve, ktorá bola uzavretá 14.5.2013, žalobkyňa uviedla, že jej bol poskytnutý na
základe tejto zmluvy hotovostný úver vo výške 1.300 €, ktorý mala splatiť v 84 mesačných splátkach po
33,26 €. V zmluve ale nie je správane uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, nakoľko zo
súčinu, počtu a výšky mesačnej splátky je zrejmé, že celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť, dosahuje

2.793,84 € a nie sumu 2.514,12 €, ako uvádza v zmluve žalovaný. V tejto zmluve nie je dostatočne určito
uvedenáhodnotaRPMN,ktorájevrozpätíod23,20%do24%avtejtosúvislostipoukázalanarozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/80/2017 zo dňa 27.4.2017. Uvedenie nesprávnej
hodnoty RPMN a celkovej čiastky spojenej s úverom má rovnaký dôsledok, ako keby tento údaj v tejto
zmluve chýbal. V zmluve zo dňa 14.5.2013 nie je uvedený ani údaj o termíne konečnej splatnosti

úveru, nakoľko nie je uvedený presným dátumom. Aj v tejto súvislosti citovala viaceré rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky. Súčasne bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom
vo výške 500 €, avšak nie sú v nej uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN, ani výška splátky
za účelom úhrady poskytnutého úverového rámca. V tejto zmluve absentuje údaj o výške, počte a
termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, čo je
obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je priamo
zakotvená vo formulári tejto zmluvy, je neprijateľnou podmienkou, pretože je súčasťou formulárovej
zmluvy, navyše napísaná malým, až nečitateľným písmom a nenapĺňa zákonné požiadavky ustanovenia
§ 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ustanovenie by sa malo použiť aj na právne vzťahy

pre nadobudnutie účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre rozpor s týmto ustanovením je
podľa jej názoru dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná.

4. Druhou zmluvou z 5.3.2015 bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský hotovostný úver vo výške 3.900
€, ktorý mala splatiť v 84 mesačných splátkach po 87,78 €. V tejto zmluve nie je uvedený údaj o termíne

konečnej splatnosti úveru. Touto zmluvou bol znova žalobkyni poskytnutý revolvingový úver s úverovým
rámcom vo výške 500 €, pričom nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN a nepresná
výška splátky za účelom úhrady poskytnutého úverového rámca. Spotrebiteľ teda nemá možnosť si
overiť, či hodnota RPMN uvedená v zmluve je správa, ani si overiť správnosť celkovej čiastky splatnej
spotrebiteľom. Aj v tejto zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, to znamená
obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s touto zmluvou bola uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje žalobkyňa za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v dôsledku tej skutočnosti, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť

dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Formulácia dohody o zrážkach zo
mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú
prax. Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou napriek tomu, že obsahuje vyhlásenie žalobkyne voprednaformulované žalovaným, že jej uzatvorenie mohla žalobkyňa odmietnuť, no je otázne, či bez jej
uzatvorenia bol by žalobkyni zo strany spotrebiteľa poskytnutý úver za rovnakých podmienok, nakoľko
by jeho úhradu nemal žiadnym spôsobom zabezpečenú. Žalobkyňa následne citovala ust. § 11 ods. 1

písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatovala, že v dôsledku absencie
vytýkaných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a nesprávneho uvedenia ročnej percentuálnej
miery nákladov v neprospech spotrebiteľa by mali byť úvery poskytnuté žalobkyni, bezúročné a bez
poplatkov.

5. K svojej žalobe žalobkyňa pripojila zmluvu o hotovostnom a revolvingovom úvere zo dňa 14.5.2013,
ktorá obsahovala aj dohodu o zrážkach zo mzdy a ďalej zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o
revolvingovom úvere zo dňa 5.3.2015 a z toho istého dňa aj dohodu o zrážkach zo mzdy spísanú na
osobitnej listine.

6. Na žalobu žalobkyne reagoval žalovaný podaním z 12.9.2017, na súd došlým 13.9.2017. Uviedol,

že pokiaľ žalobkyňa namieta absenciu náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ zákona č. 129/2010
Z.z., tak pokiaľ ide o úverovú zmluvu z 14.5.2013, sú v nej upravené presné údaje o výške mesačnej
splátky - 33,26 € pod bodom 35, počet splátok je uvedený pod bodom 36 ako 84 splátok, termín konečnej
splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci a pokiaľ ide o dátum
prvej a ďalších splátok, je uvedené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.

Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru, je splatnosť prvej splátky v posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej
a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. V úverovej zmluve z 5.3.2015 sú uvedené
náležitosti tak, že výška mesačnej splátky je uvedená 87,78 € pod bodom 30, počet splátok - 84 - je

uvedený pod bodom 31, termín konečnej splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci pod bodom 53, dátum prvej a ďalších splátok je dohodnutý v znení „prvá
splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci
po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky v
posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy v

15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je
splatná prvá splátka. Informácie o splátkach nájdete po registrácii aj na www.spravcafinancii.sk .“

7. Poukázal tiež na to, že obdobný názor, pokiaľ ide o nevyhnutnosť rozkladu splátok, zaujal vo svojom

rozsudku aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/15, z ktorého žalovaný citoval a uviedol, že v
zmysle tohto rozsudku nie je potrebné rozpisovať splátky na istinu, úroky a iné poplatky. Aj keď úverová
zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu, na základe údajov,
ktoré sú uvedené v zmluve, je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti
každej splátky. Pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy, ten je uvedený priamo v zmluve

nasledovne: lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
Aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné
kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Preto zmluva obsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle záveru rozsudku Súdneho

dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 je primerané sankcionovať úver bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou len v prípade absencií takých náležitostí, ktorých neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že výška RPMN je v úverových zmluvách uvedená správne a to napriek

tomu, že RPMN je uvedená v rozpätí. Žalobkyni bola naviac zaslaná aj presná hodnota RPMN v
závislosti odo dňa, kedy došlo k reálnemu čerpaniu finančných prostriedkov, s čím žalobkyňa ako klient
súhlasila. V úverovej zmluve zo dňa 5.3.2015 je naviac uvedená RPMN konkrétnym číslom a to 22,30 %.
Tvrdenie žalobkyne, že je vypočítaná nesprávne, je len subjektívnym názorom, ktorý nie je podložený
žiadnym relevantným dôkazom, ani výpočtom. K tvrdeniu žalobkyne, že v úverovej zmluve zo dňa

14.5.2013 je nesprávne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume 2.514,12 €, treba uviesť,
že po vynásobení mesačných splátok po 33,26 € x počet splátok 84, vyjde skutočne čiastka uvedená
žalobkyňou a to 2.793,84 €, avšak táto čiastka nie je správna a to z nasledujúceho dôvodu: v súvislosti s
tým citoval žalovaný ust. § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že do celkovej čiastky splatnejspotrebiteľom úverovej zmluvy neboli zarátané doplnkové služby, nakoľko klient nebol povinný si ich
navoliť v súlade s vyššie uvádzaným zákonným ustanovením. Poistenie týkajúce sa danej zmluvy, o
ktoré žalobkyňa prejavila záujem, pri uzatváraní zmluvy bolo dobrovoľné, od jeho zvolenia nezávisel

vznik úverovej zmluvy a z toho dôvodu nebolo a nemuselo byť na základe uvedeného ustanovenia
započítané do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy so žalovaným
bolainformovanáomožnostipoisteniavýdavkovvsúvislostistoutozmluvou,čoalenebolajejpovinnosť,
nakoľko v samotnej zmluve je uvedené, že dané poistenie je dobrovoľné. V úverovej zmluve a to
konkrétne vidieť v bode 48, kde je vidieť, že žalobkyňa si zvolila balíček Premium, ktorým sa stala

poistenou pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre
prípad invalidity, alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie Premium je 2,34 € mesačne, čo
predstavuje 7,58 % pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia. Medzi ďalšie doplnkové služby,
s ktorými žalobkyňa prejavila súhlas, patrí služba spočívajúca v odložení splátok a to vo výške 0,99
€ mesačne, tiež uzatvorená na základe dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá v konečnom
dôsledku nebola zahrnutá do splátky. Pokiaľ odplatu za tieto doplnkové služby pripočítame k splátkam,

skutočne vyjde k zaplateniu celková suma 2.793,84 €. Avšak predmetnú úverovú zmluvu žalobkyňa
mala možnosť preštudovať si a jej záväznosť vyplýva aj z jej následného podpísania.

9. K tvrdeniam žalobkyne o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný poukázal na skutočnosť,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom na zabezpečenie záväzkov, ktoré sú

typicky využívané v bankovom sektore a jej režim je upravený v ust. § 551 Obč. zákonníka. Z ust. §
551 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva možnosť uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy už pri vzniku
záväzku, nie pri vzniku dlhu. Zákon pre platnosť vyžaduje len dve podmienky a to písomnú formu a
skutočnosť že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. S inštitútom
dohody o zrážkach zo mzdy ráta aj ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, ktorého účinnosť však nastala až 1.5.2014. V zmysle tohto ustanovenia je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky, alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy, ibaže táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V právnom poriadku Slovenskej republiky platí
zákaz retroaktivity, preto aplikácia tohto ustanovenia na právne vzťahy vzniknuté do 31.4.2014, je podľa

názoru žalovaného vylúčená. Žalovaný konštatoval, že k dodržaniu písomnej formy dohody zo dňa
14.5.2013, je nutné konštatovať, že písomná forma bola dodržaná a na listine úverovej zmluvy sa
nachádza aj prehlásenie žalobkyne a žalovaného, že svojimi podpismi vyjadruje súhlas aj s uzatvorením
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa zmluvu bez akejkoľvek výhrady týkajúcej sa tohto ustanovenia
podpísala a predtým jednoznačne prejavila svoju vôľu. Žalobkyňa z ustanovení dohody vedela presne,

akú výšku zrážok by mohla v prípade nedodržania splácania úveru platiť. Naviac zabezpečenie úveru
týmto spôsobom je nutné vzhľadom na skutočnosť, že poskytovanie úveru dlžníkovi je vzťah značne
nevýhodnejší pre veriteľa, ktorý svoje finančné prostriedky poskytuje vopred a dlžník spravidla platí
menšie sumy o dlhšie časové obdobie. Žalovaný však dal do pozornosti súdu, že zrážky zo mzdy sa
u žalobkyne u oboch úverových zmlúv nerealizujú a ani v minulosti sa nerealizovali napriek tomu, že

posledné splátky uhradené žalobkyňou na úverových zmluvách eviduje za mesiac máj 2017.

10. Pokiaľ šlo o námietky žalobkyne k revolvingovému úveru, tak tam žalovaný poukázal na skutočnosť,
že revolvingový úver žalobkyni nanútený nebol a jeho čerpanie vyžadoval ďalší úkon a to aktiváciu karty.

11. Naposledy však žalovaný spochybnil naliehavý právny záujem žalobkyne na určenie toho, čoho sa
domáhaspoukazomnaust.§137písm.c/C.s.p.auviedol,žežalobkyňanepreukázala,nešpecifikovala,
v čom spočíva jej naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáha. Predmetné úverové
zmluvy boli uzatvorené z iniciatívy žalobkyne. Žalovaný uzatvorenie zmluvy so žalobkyňou žalobkyni
žiadnym spôsobom nevnucoval. Povinnosťou žalobkyne bolo zmluvu si riadne prečítať. Na základe

týchto konštatácií žalovaný tvrdil, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť.

12. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa reagovala replikou podaním zo dňa 13.10.2017 (č.l. 33),
ktorým zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Tvrdila, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti
a nepostupoval pri uzatváraní a koncipovaní zmlúv s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je, že

zmluvy neobsahovali obligatórne náležitosti. Podľa jej názoru termín konečnej splatnosti definovaný
ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci nenapĺňa zákonnú
požiadavku presného dátumu nového vymedzenia bez toho, aby spotrebiteľ sa nemusel k tomuto
údaju prepočítavať. Uviedla, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úverochbolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a kedy je splatná posledná splátka. Uvedené ustanovenie
preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru

možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanoveniam, ktoré rozlišuje doba trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15 poukázala na viaceré rozhodnutia krajských, alebo okresných súdov Slovenskej
republiky a na skutočnosť konštatovanú v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/95/2017 zo dňa
7.6.2017, z ktorého vyplýva, že požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je iná od požiadavky

smernice. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne
požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Pokiaľ šlo
o hodnotu RPMN a jej nepresné vymedzenie v zmluve zo dňa 14.5.2013, uviedla, že výška RPMN
má byť zo strany žalovaného vypočítaná vzhľadom na predpoklady platné v čase uzavretia. Nie je
predsa dôvod, pre ktorý by mal veriteľ uvádzať rozpätie, v rámci ktorého sa výška RPMN pohybuje.
Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. jasne definuje, že povinnou náležitosťou zmluvy

o spotrebiteľskom úvere je ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K
druhej zmluve žalobkyňa zastala názor, že dobrovoľnosť pristúpenia k poisteniu neznamená zároveň
to, že poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru za takých podmienok, ako k tomu došlo. Zo
zmluvy nie je zrejmé, či bol žalobkyni zo strany žalovaného poskytnutý úver za takých podmienok, ako

k tomu došlo, ak by poistenie neuzatvorila. K neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa
uviedla, že nespochybňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným zabezpečovacím inštitútom
za predpokladu, že by zabezpečovala pohľadávku veriteľa len v rozsahu, na zaplatenie ktorého má
žalovaný nárok. Žalobkyňa by v takom prípade potom nežiadala je vyhlásenie za neplatné, resp. za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nakoľko ale dohoda zabezpečuje pohľadávku vrátane príslušenstva,

na zaplatenie ktorého žalovaný nemá nárok, nemožno hovoriť o platnom zabezpečovacom inštitúte.
Zabezpečuje totiž neexistujúcu pohľadávku žalovaného a pri jej uplatnení by došlo k vážnemu zásahu
do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Je teda zrejmé, že spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán.

13. Týmto podaním však žalobkyňa urobila aj procesné podanie a to čiastočné späťvzatie žaloby a
to v časti, kde žiadala určiť, že revolvingové úvery poskytnuté jej na základe zmluvy č. 4305049962
zo dňa 14.5.2013 a č. 4503019481 zo dňa 5.3.2015, sú bezúročné a bez poplatkov. Teda ohľadne
revolvingových úverov zobrala žalobu z časti späť.

14. Uviedla, že jej naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáha, spočíva v odstránení
právnej neistoty medzi ňou a žalovaným a jediný subjekt, ktorý je oprávnený túto skutočnosť deklarovať,
je nestranný súd. Nie je možné stotožniť sa s tým, aby žalobkyňa mala čakať na to, že žalovaný iniciuje
konanie o plnenie a trpieť neustále obťažovanie zo strany veriteľa a spoločnosti, ktoré sa v jeho mene
zaoberajúvymáhanímpohľadávok,aksadomnieva,žeúver,ktorýjejveriteľposkytol,jebezúročnýabez

poplatkov. Takýto stav je potom ukážkovým prípadom stavu právnej neistoty, v rámci ktorého spotrebiteľ
nevie, či právo je, alebo nie je na jeho strane. Ak by prestala hradiť poskytnutý úver z dôvodu, že sa
domnieva, že úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti a táto domnienka sa ukáže
ako mylná, nielen že bude musieť hradiť bežné úroky z úveru, ale aj úroky z omeškania trovy konania,
či právneho zastúpenia. Z toho dôvodu má podľa názoru žalobkyne nastúpiť súd, aby z nej neistotu

odstránil a zároveň určil veriteľovi mantinely, v rámci ktorých môže sa pri uplatňovaní svojho nároku vo
vzťahu k dlžníkovi pohybovať.

15. Pred prvým pojednávaním vo veci samej reagoval ešte žalovaný duplikou a do podaním robeným
už prostredníctvom jeho novozvolenej právnej zástupkyne, ktoré na súd došlo 6.3.2018. V tomto

podaní žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podrobnejšie sa venoval právnemu
zdôvodneniu aplikácie, resp. zohľadňovania rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016
vo veci C-42/15 s poukazom na ďalšiu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, z ktorej vyplýva,
že vnútroštátny súd je povinný vykladať vnútroštátne právo so zreteľom na účel a znenie smernice
bez ohľadu na to, či bola vnútroštátna norma prijatá pred, alebo po smernici. Dôvodom je dosiahnutie

účelu smernice podľa čl. 249 ods. 3 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V tomto podaní
zase žalovaný dal do pozornosti súdu iné rozsudky súdov Slovenskej republiky, ktoré na spomínané
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie prihliadali.16. Na pojednávaní dňa 7.3.2018 potom súd vypočul žalobkyňu a prečítal listiny stranami pripojené
do súdneho spisu. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v tej časti, kde ju nezobrala späť a uviedla, že
svoje dlhy vo vzťahu k žalovanému momentálne rieši za pomoci Prvej oddlžovacej spoločnosti, pričom

spláca iba istinu úverov, ktoré podľa jej vedomostí ešte nezaplatila. Uviedla, že žalovaný voči nej
nepožaduje splatenie úverov naraz a doposiaľ nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ani nepožiadal
jej zamestnávateľa o to, aby jej vykonával zrážky zo mzdy napriek tomu, že je zamestnaná. Teda ku dňu
pojednávania žalovaný vo vzťahu k nej ešte nerealizoval svoje oprávnenia z dlhu o zrážkach zo mzdy.

17. V časti, kde žalobkyňa zobrala žalobu späť, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p..

18. Pokiaľ ide o určenie, či hotovostné úvery poskytnuté na základe zmluvy zo dňa 14.5.2013 a následne
na základe zmluvy zo dňa 5.3.2015 sú bezúročné a bez poplatkov, súd v čase svojho rozhodovania
vnímal poslednú novelizáciu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá bola uskutočnená zákonom č.
279/2017 Z.z. a ktorá už bola účinná ku dňu rozhodovania súdu. Touto novelou bolo doplnené ust. §

11 o odsek 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a v zmysle neho spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, alebo určení o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou. Podľa presvedčenia súdu ust. § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré bolo
účinné v čase rozhodovania súdu, aj keď nebolo účinné v čase podania žaloby, je nutné zohľadniť pri

rozhodovaní o žalobe žalobkyne, ktorá bola podaná v zmysle ust. § 137 písm. c/ a d/ C.s.p..

19. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 137 písm. d/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Tvrdenie, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov, je tvrdením o právnej skutočnosti,

avšak na druhej strane môže byť aj určením, že z takýchto úverov pre dlžníka neplynie povinnosť platiť
úroky a poplatky a veriteľ na tieto úroky a poplatky nemá právo. V každom prípade ale podať takúto
žalobu v čase, keď súd rozhodoval, umožňoval žalobkyni zákon o spotrebiteľských úveroch a konkrétne
§ 11 ods. 4, ktoré súd aplikoval. Preto bol súd toho názoru., že pri rozhodovaní o tom, či hotovostné úvery
poskytnuté žalobkyni žalovaným na základe úverovej zmluvy zo dňa 14.5.2013, ale aj zo dňa 5.3.2015,

sú bezúročné a bez poplatkov, nie je v čase rozhodovania súdu nutné skúmať naliehavý právny záujem,
nakoľko na podanie takejto žaloby splnomocňoval žalobkyňu osobitný zákon a to konkrétne ust. § 11
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom však na skutočnosť, že medzi stranami bolo nesporné, že
žalobkyňa ani jeden z úverov nemá ešte zaplatený (žalovaný uviedol, že žalobkyňa posledné splátky
úverov urobila v máji roku 2017), je zrejmé, že právnu neistotu, či žalobkyňa má, alebo nemá doplatiť,

celú sumu určenú ako celkovú čiastku k zaplateniu spotrebiteľom, alebo zaplatiť len úverovú istinu,
je potrebné odstrániť, najmä ak splácanie svojich úverov zverila oddlžovacej spoločnosti a to najmä
preto, aby sa vyhla ďalšiemu sporu o plnenie, aby prípadne veriteľ od nej vymáhal súdnou cestou
doplatenie celej dohodnutej sumy, resp. sa vyhla prípadnému vymáhaniu bezdôvodného obohatenia
ona od veriteľa.

22. Pokiaľ šlo o zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá podpísaná
14.5.2013, ktorej evidenčné číslo bolo 4305049962, tak z tejto zmluvy súd zistil, že žalobkyni bol
poskytnutýhotovostnýúvervovýške1.300€pricelkovejvýškesplátky 33,26€,pripočtesplátok84,pri
ročnej úrokovej sadzbe 18,68 %, RPMN, ktorá bola uvedená v rozpätí od 23,20% po 24 %, s uvedením

priemernej hodnoty RPMN 26,96 % ročne, pričom bod 40 zmluvy uvádzal termíny splatnosti splátok
s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac
nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradované číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň tohto kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je
15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom

je splatná prvá splátka. V bode 41 zmluvy bol dohodnutý poplatok za vedenie účtu 1,99 € a celková
čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená ako suma 2.514,12 €. Spôsob úhrady splátok bol dohodnutý
poštovou poukážkou a lehota splatnosti úveru bolo 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa
v poslednom mesiaci. V bode 48 až 52 boli upravené druh doplnkových služieb a odplata za ne. Vtomto smere sa súd ale stotožnil s tvrdením žalobkyne a totiž, že nemala na výber, či poistenie uzavrie,
alebo nie. V bode 48, ktorý udával doplnkové služby, bolo uvedené „Balíček Premium: klient podpisom
zmluvy súhlasí s tým, aby bolo poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty

pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre poskytnutie invalidity, alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za
poisteniePremiumje2,34€mesačne,čiže7,58%zpravidelnejmesačnesplátky úverubezpoistenia.“V
tomto bode nebola žalobkyni daná na výber žiadna možnosť poistenie odmietnuť a poistenie neuzavrieť,
nakoľko ako je vidieť textu, vyplýva z neho, že toto poistenie žalobkyňa uzatvára už samotným podpisom
úverovej zmluvy. Je teda zrejmé, že poistenie sa uzatváralo automaticky ako jeden zo spôsobov

zabezpečenia vrátenia finančných prostriedkov veriteľovi, jednoducho tým, že žalobkyňa v dolnej časti
zmluvného formulára zmluvu podpísala. Preto u tejto zmluvy súd nemohol súhlasiť s tvrdením žalovanej
strany, že žalobkyňa mala možnosť poistenie odmietnuť, resp. nemusela poistenie uzavrieť. Podľa textu
dojednaní o poistnom ho uzatvárala už tým, že podpísala lícnu časť zmluvného formulára. Iná možnosť
jej na výber daná nebola. Za takýchto okolností tu potom došlo k situácii, že podľa presvedčenia
súdu poistenie malo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g/ zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 14.5.2013.

23. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, po provízií daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady za doplnkové služby
súvisiace so zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

24. Je teda plne zrejmé, že žalobkyňa bez toho, aby bola mala možnosť odmietnuť poistenie uzatvárala
zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s doplnkovou službou, ktorej sa nemala možnosť vyhnúť
vzhľadom na spôsob akým bolo dojednanie tejto doplnkovej služby v zmluvnom formulári formulované,
a poistenie uzavrela jednoduchým podpisom samotnej úverovej zmluvy. Za takýchto okolností poistenie
malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN, aj do výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa a ak zahrnuté

nebolo (čo nebolo), ako to nakoniec potvrdil aj samotný žalovaný, celková čiastka splatná spotrebiteľom
vo výške 2.514,12 € bola uvedená nesprávne, a nesprávne bola vypočítaná aj RPMN úveru. U iných
doplnkových služieb, ktoré si žalobkyňa zvolila a totiž dohoda o službe odloženej splátky, za ktorú bol
dohodnutý poplatok 0,99 € mesačne zahrnutý v splátke, tomu tak nebolo, lebo tieto služby resp. dohoda
o týchto službách bola formulovaná tak, že klient mal možnosť niektorú z týchto doplnkových služieb

odmietnuť.

25.Jepotomzrejmé,žeakbymalažalobkyňazaplatiťlencelkovúčiastkusplatnúspotrebiteľomvovýške
2.514,12 €, tak výška splátky by predstavovala pri počte v 84 splátok sumu 29,93 €. Až pripočítaním
poplatku za poistenie 2,34 €, pripočítaním poplatku za doplnkovú službu odloženej splátky vo výške

0,99 €, dosahuje potom výška splátky sumu uvedenú v bode 35 zmluvy, a to sumu 33,26 €. Keďže
poistenie nebolo zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, ale ani do výpočtu RPMN, hoci podľa
presvedčenia súdu vzhľadom na formuláciu zmluvného textu, zahrnuté byť malo, bola v zmluve uvedená
RPMN v neprospech spotrebiteľa, a v neprospech spotrebiteľa bol uvedený ďalší údaj, a to celková
čiastka splatná spotrebiteľom teda náležitosť zmluvy, ktorú vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č.

129/2010 Z. z.

26. V dôsledku tejto skutočnosti podľa presvedčenia súdu RPMN úveru nebola platne stanovená, bola
uvedená v neprospech spotrebiteľa a nebola platne dohodnutá celková čiastka splatná spotrebiteľom.
Preto nastupuje sankcia predpokladaná ust. § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z.,

podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm a/ až k/, r/ a y/, a v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa a to v skutočnosti spôsobuje, že hotovostný úver poskytnutý na základe zmluvy o
hotovostnom úvere č. 4305049962 zo dňa 14.05.2013 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V

tejto časti preto súd žalobe vyhovel.

27. Žalobkyňa vyčítala v tejto zmluve nezrozumiteľné vyjadrenie splatnosti splátok, ale aj konečnej
splatnosti úveru. V tomto smere súd žalobkyni nedal za pravdu, podľa presvedčenia súdu zmluvaurčovala termín konečnej splatnosti, ale aj splatnosti splátok dostatočne zrozumiteľne, a pokiaľ ide
o argumentáciu a zdôvodnenie tejto skutočnosti súd sa stotožnil s názorom žalovanej strany v jeho
vyjadreniach, na ktoré súd odkazuje.

28. V predmetnom zmluvnom formulári v jeho dolnej časti bol podstatne drobnejším písmom uvedený
ďalší text a totiž, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere sú úverové podmienky veriteľa, a klient svojim podpisom potvrdzuje, že ich prevzal, je s nimi
oboznámený, že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje

súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

29. V ďalšej časti tohto textu písaného podstatne drobnejším písmom než sú základné údaje z
úverovej zmluvy bolo uvedené, že spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú
dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že prípadný nesúhlas je nutné označiť krížikom, dohodu o zmluvnej
pokute podľa hlavy 18 úverových podmienok, a to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových

podmienok.

30. Túto dohodu o zrážkach zo mzdy žiadala žalobkyňa určiť za neplatnú. Pokiaľ žalobkyňa žiadala určiť
dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, podľa presvedčenia súdu šlo tu inak povedané o určenie, že
pre veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy nevplývajú žiadne práva, a pre žalobkyňu z nej nevyplývajú

žiadne povinnosti.

31. Keďže na podanie takejto žaloby žalobkyňu nesplnomocňoval žiadny zákon, bolo nutné v zmysle
ust. § 137 písm. c/ C. s. p. skúmať či na určení toho čoho sa domáhala žalobkyňa mala naliehavý
právny záujem. Túto otázku súd vyriešil kladne, nakoľko žalobkyňa doposiaľ úver nemá splatený, a zo

strany žalovaného je možné kedykoľvek predložiť predmetný zmluvný formulár jej zamestnávateľovi so
žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

32. Pokiaľ žalobkyňa konštatovala, že táto dohoda je nepriateľkou zmluvnou podmienkou, sa súd s
takýmto tvrdením stotožnil, a to z týchto dôvodov.

33. Je nepochybné, že v prejednávanej veci sa jedná o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci
ktorého neboli zmluvné ustanovenia individuálne dojednané. Zmluva, v rámci ktorej bola dojednaná
dohoda o zrážkach zo mzdy, bola spísaná na formulári vypracovanom a predtlačenom žalovaným.
Základným znakom spotrebiteľských zmlúv a nadväzne i ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské

zmluve nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To znamená, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú príkladmo pomenované v ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka. V tomto ustanovení
nejde o taxatívny výpočet a preto ako neprijateľnú zmluvnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné
zmluvné dojednania. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho

zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale i spôsob jeho formálneho vyjadrenia zahrňujúci
nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Neprijateľnými sú i tie zmluvné
podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného
vzťahu so spotrebiteľom. Pritom neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné a o takúto situáciu ide aj v prejednanej veci. Text, ktorý je uvedený v dolnej časti

zmluvného formulára vrátane textu o tom, že súčasťou zmluvy sú aj úverové podmienky veriteľa, je
voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby priemerný
spotrebiteľ dokázal sa čo i len oboznámiť sa s dotknutým textom a nie tomu ešte porozumieť a
vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Najmä ak takýmto drobným textom
žalovaný veriteľ vyjadril jednak súhlas dlžníka so všeobecnými úverovými podmienkami, ktoré tvoria

neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktoré obsahujú ďalšie obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a tiež najmä, pokiaľ takýmto drobným písmom v tomto texte veriteľ, teda žalovaný, uviedol
dojednania o tak významných zabezpečovacích inštitútoch, akým je dojednanie o zmluvnej pokute,
resp. o zrážkach zo mzdy. Žalovanému nič nebránilo pripraviť formulárovú zmluvu tak, aby spotrebiteľ
získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým jej textom s povinnosťami, ktoré mu vznikajú a takú

zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové podmienky, v ktorých sú prakticky upravené
všetky povinnosti spotrebiteľa, alebo akou je dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, mal veriteľ
minimálne uviesť zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozornil na nevyhnutnosť preštudovania
si zmluvy v celom rozsahu. Ak aj v tom čase zákon obligatórne nestanovoval veľkosť písma, ktorúje nutné použiť v zmluvných formulároch, je súd toho názoru, že dojednanie o zrážkach zo mzdy,
dojednanie o inkorporácii všeobecných úverových podmienok do zmluvy, sú vzhľadom na veľkosť písma
výsledkom nekalej praktiky veriteľa, teda žalovaného, ktorý použitím tohto typu písma fakticky znemožnil

žalobkyni dôsledne sa oboznámiť s vytlačeným textom. Takéto vyjadrenie, časti obsahu zmluvy podľa
presvedčenia súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako také je neplatné v zmysle ust. § 53
ods. 5 Obč. zákonníka.

34. Z tohto dôvodu súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená z zmluve o hotovostnom úvere

a zmluve o revolvingovom úvere č. 4305049962 zo dňa 14.5.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného z tejto zmluvy, je neplatná.

35. Súd sa podrobne oboznámil aj s druhou zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom
úvere č. 4503019481, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným 5.3.2015. Na rozdiel od prvej zmluvy súd
dospel presvedčeniu, že v tejto zmluve nemá čo vytknúť. Súd sa podrobne oboznámil s textom, ktorý je

písaný dostatočne veľkým písmom a zistil, že nie je pravdou, že by v zmluve absentoval údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Termíny splatnosti
splátok sú uvedené pod bodom 39 zmluvného formulára a vyplýva, že prvá splátka je splatná po mesiaci
od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje

poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky v posledný deň v tomto kalendárnom
mesiaci. Splatnosť druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc
kalendárnymmesiacomnasledujúcimpomesiaci,vktoromjesplatnáprvásplátka.Vbode30jeuvedená
celková výška mesačnej splátky 87,78 € a v bode 31 zmluvy je uvedený počet splátok - 84.

36. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že by splátka by mala byť rozpísaná na istinu, úroky a
poplatky úveru a v tejto súvislosti súd poukazuje na argumentáciu žalovaného v súvislosti s rozsudkom
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, na ktorý nakoniec reflektovalo aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018. Z uvedeného rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že eurokonformným výkladom ustanovenia zákona č.

129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. k/, ktorý je v danom nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací
súd k záveru, že v zmluvách uzatvorených podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu (teda rozpis splátok po častiach
samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy výška, alebo počet, či termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov, je za

použitia eurokonformného výkladu možno dospieť len k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo
splátka úveru zahrňuje. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky totiž veriteľ podáva na
žiadosť spotrebiteľa bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky,
ktorú predpokladá ust. § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť

spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto amortizačná tabuľka v zmysle ust. § 9 ods. 5 zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky
ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov, vypočítanej na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná,

alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť. Amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.

37. Podľa presvedčenia súdu z tejto zmluvy o hotovostnom úvere zo dňa 5.3.2015 žalobkyňa mohla
nadobudnúť presnú predstavu o rozsahu svojich záväzkov vo vzťahu k žalovanému a súd nezistil taký
nedostatok tejto zmluvy, ktorý by spôsoboval následky predpokladané v ust. § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, teda jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Preto súd v časti, kde žalobkyňa
žiadala túto skutočnosť určiť, žalobu zamietol.

38. Naposledy žiadala žalobkyňa určiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zabezpečovacím
inštitútom k úverovej zmluve č. 4503019481, je neplatná.39. Súd sa oboznámil s touto dohodou, ktorá bola už v súlade s ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. uzavretá vo forme osobitnej listiny.

40. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky, alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov v prospech predávajúceho, alebo inej osoby,http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-250
- f4038551 ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

41. Z textu tejto dohody súd zistil, že táto dohoda, nazvaná dohodou o zrážkach zo mzdy, obsahuje
označenie zmluvných strán, teda žalovaného a žalobkyne a konštatuje, že tieto zmluvné strany
dnešného dňa, teda 5.3.2015 uzatvorili úverovú zmluvu č. 4503019481 a dohodli sa, že ak sa klient
oneskorí so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby
platca mzdy klienta, čiže žalobkyne, vykonával mesačnú zrážku zo mzdy a to do doby uhradenia

dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie
uvedenej úverovej zmluve od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej
splátky ustanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve. Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto
dohody bola vyššia, než pripúšťajú platné právne predpisy, bude zrážka vykonávaná v maximálne
možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi. Podpisom tejto dohody dáva žalobkyňa svojmu

zamestnávateľovi pre prípad jej omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok úveru príkaz k
pravidelnému vykonávaniu zrážok ponížením jej pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k uhradeniu
týchtozrážoknaúčetspoločnosti,čiževeriteľa.Tátodohodasavzťahujeinabudúcich platcovmzdyana
iné príjmy žalobkyne, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Z ďalšieho ustanovenia
dohody vyplýva, že ak medzi stranami bola uzatvorená aj zmluva o revolvingovom úvere, strany sa

dohodli, že túto dohodu uzatvárajú aj k zabezpečeniu úhrady záväzkov zo zmluvy o revolvingovom
úvere a to v rovnakom rozsahu. Podpisom tejto dohody klient, čiže žalobkyňa, vyhlásila, že si je vedomá
dôsledkov jej uzatvorenia, najmä toho, že na jej základe jej môže jej platiteľ mzdy v prípade omeškania
s úhradou splátky úveru ponížiť jej pohľadávku na výplatu mzdy a použiť ju na úhradu splátok úveru.
Ďalej vyhlasuje, že si je vedomá toho, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a bola poučená o

možnosti ju neuzatvoriť.

42. Text tejto dohody je písaný veľkým, dobre čitateľným písmom a medzi stranami bolo nesporné, že
strany sporu ju uzatvorili. Podľa presvedčenia súdu žalobkyni nič nebránilo s textom tejto dohody sa
oboznámiť, nakoľko je pomerne krátky a dobre čitateľný. Pokiaľ ide tú skutočnosť, či žalobkyňa mala

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tak ten podľa presvedčenia
súdu je daný už tou skutočnosťou, že žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia daný úver nemá zaplatený
a preto je možné, aby túto listinu žalovaný, kedykoľvek predložil jej zamestnávateľovi a realizoval z
tejto dohody zabezpečenie záväzku žalobkyne z danej úverovej zmluvy. Podľa presvedčenia súdu je
teda daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení toho, čoho sa domáha, teda na určení inak

povedané tej skutočnosti, že z tejto dohody pre veriteľa, alebo žalovanú obchodnú spoločnosť voči
zamestnávateľovi žalobkyne, ale aj voči samotnej žalobkyni, neplynú žiadne práva.

43. Pokiaľ ide o náležitosti dohody z pohľadu ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., tie podľa
presvedčenia súdu splnené boli. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je legálnym zabezpečovacím

inštitútom aj v spotrebiteľských vzťahoch za splnenia podmienok zákona o ochrane spotrebiteľa, bola
spísaná na osobitnej listine a žalobkyňa potvrdila, že ju uzavrela dobrovoľne a bola poučená o možnosti
ju neuzatvoriť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd sa s takýmto
názorom nestotožnil, pretože súhlasí so žalovanou stranou v tom smere, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je legálnym a legitímnym zabezpečovacím prostriedkom aj v prípade zabezpečenia práv veriteľa zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd však podrobil túto dohodu prieskumu z pohľadu jej všeobecných
náležitostí, tak ako ich vyžaduje ust. § 551 Obč. zákonníka.

44. Podľa § 551 ods. 1 Obč. zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky

pri výkone rozhodnutia.

45. Podľa § 551 ods. 2 Obč. zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.46. Podľa § 551 ods. 3 Obč. zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými
sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

47. Súd súhlasí, pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy s tvrdením veriteľa, že je to inštitút, ktorý je
možno uzavrieť pri samotnej zmluve, ktorou vzniká spotrebiteľský finančný záväzok voči veriteľovi, tak
ako je to bežné u iných zabezpečovacích inštitútov akým je napr. záložné právo. Dohoda o zrážkach zo
mzdy sa od iných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že slúži tak zabezpečeniu, ale aj uspokojeniu

veriteľovej pohľadávky, a dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka
a to buď tá, ktorá je splatná, alebo aj pohľadávka na opakujúce sa plnenia splatnej budúcnosti.

48. Z ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že okrem označenia veriteľa a
dlžníka a uzavretia dohody v písanej podobe je podstatnou náležitosťou dohody uvedenie pohľadávky
k zabezpečeniu a uspokojeniu, ktorej dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch slúži. Text uzavretej

dohody o zrážkach zo mzdy však podľa presvedčenia súdu nespĺňa požiadavku dostatočnej určitosti
vymedzenia zabezpečenej pohľadávky, nakoľko odkazoval len na číslo úverovej zmluvy. Naviac z jej
textu vyplýva hypotetické dojednanie, že ak medzi stranami bola uzatvorená aj zmluva o revolvingovom
úvere, dohodli sa, že túto dohodu uzatvárajú aj na zabezpečenie úhrady záväzkov zo zmluvy o
revolvingovom úvere a to v rovnakom rozsahu.

49. Z predmetnej dohody nevyplýva výška zabezpečenej pohľadávky a jej prípadné príslušenstvo,
teda vôbec ani len predpokladaná výška záväzku, ktorý by mala dohoda zabezpečovať. Spôsobom,
akým vo formulárovej dohode o zrážkach zo mzdy je špecifikovaný dlh žalobkyne, ktorého plnenie je
dohodou zabezpečené, nie je podľa presvedčenia súdu dostatočne určitým spôsobom vymedzený, a v

dôsledku tejto skutočnosti dochádza k vade, ktorú predpokladá ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a ktorú sankcionuje absolútnou platnosťou. Neurčité vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, podľa
presvedčenia súdu spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
5.3.2015.

50. V zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž právny úkon musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

51. Súd preto určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá 05.03.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným
je neplatná, čím v tejto časti žalobe vyhovel.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p. V tomto prípade, ani jedna z
procesných strán nebola v plnom rozsahu úspešná, a ani neúspešná.

53. Kým žalovaná strana proti žalobkyni v prípade úspechu uplatnila náhradu trov konania, žalobkyňa

náhradu trov konania pre prípad úspechu v spore nepožadovala.

54. Súd však vzhľadom na čiastočný úspech a čiastočný neúspech každej zo sporových strán rozhodol
tak, že ani jedna z procesných strán proti tej druhej nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.