Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/353/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208865
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112208865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára, v právnej veci žalobcu: Š. O., A.. XX. X.
XXXX, W. D. Č.. XX, M., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s. r. o., Bratislava so
sídlom Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená A. W. X.,
X. X. G. O. Č.. X, W., o zaplatenie náhrady škody vo výške 12.460,48 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. novembra 2014, č. k. 18C/150/2012-144,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 12.460,48 € s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou
PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI") a obchodníka s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s. (ďalej len "obchodník s CP"). Ďalej prvoinštančný súd zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu začatia prejudiciálnej konania pred Súdnym dvorom

Európskejúniepodľačlánku267zmluvyofungovaníEurópskejúniearozhodol,žežalovanémunáhradu
trov konania nepriznáva.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 1 písm. d/ a §
9 zák. č. 514/2003 Z. z. pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval,

že PDSI spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s., IČO: 36020095,
odroku2002sospoločnosťouCAPITALINVEST,o.c.p.,a.s.,IČO:35828749(spoločnosťmalarovnaké
obchodné meno, ale iné IČO), uvedený obchodník s cennými papiermi od 13. 5. 2003 (kedy nadobudlo
právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP zo dňa
22. 4. 2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie investičnej
služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona cenných papieroch, a to do 22. 4. 2008 - z
uvedeného mal za to, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI

obchodníkom s cennými papiermi. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca bol členom PDSI
s členským podielom v hodnote 12.460,48 € po podaní žiadosti o zrušenie členského podielu v družstve
mu bolo vydané potvrdenie o zániku členstva, o vzniku nároku na vyrovnací podiel a bola mu odovzdaná
zmenkadružstva.Zvykonanéhodokazovaniaďalejvyplynulo,žeuznesenímOkresnéhosúduBratislavaI zo dňa 11. 04. 2011, sp. zn. 3K/95/2010 bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do
funkcie správcu bol ustanovený P.. P. D. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok
v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Podľa Zákona o dohľade (ust. § 35 ods. 1 a 2) na

účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty
povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať A. W. X. zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia,
správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a
ich akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov,
obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly

alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a
to na požiadanie A. W. X. a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa odseku
2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch
a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy,
hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej
metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti,

preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie A. W. X. predložiť podklady
a podať vysvetlenie v lehote určenej A. W. X.. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať A.
W. X. aj účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. Opatreniami, ktoré vydá A. W. X. a ktoré
sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a
iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať A. W. X., rozsah, obsah,

členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení,
správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že opísaná činnosť zo strany A. nemohla z jej strany
založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jej právomoci vymedzenej zákonom. PDSI

je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou
zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne
hospodárili s majetkom družstva. Jedná sa o podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného
zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika. Družstvu bolo
umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov

(predmetných zmlúv). V danom prípade v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia
účastníkov právnych vzťahov žalobca dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s PDSI a na základe
individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v
družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva,
voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej

oblasti t. j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Pokiaľ by A.
zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahla
by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného
práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR. Až odo dňa 1. 6. 2010 (t. j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o

cenných papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z.) malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície a až odvtedy mohla A. kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený prospekt
investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné
nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred
1. 6. 2010) A. nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla určovať, či a do akých

konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Za plnenie prospektu investície družstva PDSI
pritom zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva
proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich
funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti
členomkontrolnejkomisiedružstvapodľaustanovení§244ods.8vspojenís§243aods.4Obchodného

zákonníka).

1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení
Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka
vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami (vrátane žalobcu) a s právnickými osobami

(obchodníkom s cennými papiermi). Nebola preto daná kompetencia A. zasiahnuť voči PDSI, keďže
uzatváranie vzťahov medzi žalobcom (ako členom družstva) a PDSI bolo mimo rámca dozoru A.. V
žalobe a ani počas konania žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že A. si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Žalobca v snahe dosiahnuť vyššie výnosyz vložených peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov s PDSI môže byť spojené
adekvátnym rizikom. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich
tvrdeniach a nepreukázal základný atribút vzniku škody, a to nesprávny úradný postup žalovaného.

Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej
republiky zastúpenej A. a vznikom v žalobe označenej škody žalobcu, pretože táto mu nevznikla
vložením finančných prostriedkov do PDSI, ale v dôsledku neschopnosti PDSI splniť svoj záväzok
z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. PDSI a jeho dcérske spoločnosti -
EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a

SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného
zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Za činnosť
Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi
činnosťdružstvaarozhodujeovšetkýchzáležitostiachdružstva,pokiaľniesúzákonom,stanovamialebo
rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Žalobca (v danom prípade v spornom

čase ako člen družstva a ako investor) vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší
(propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. o
cennýchpapierochainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov).Členskáschôdza
je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti
družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a

čl. 33 Stanov PDSI. A. vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o
cenných papieroch a investičných službách. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone
dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na A. W. X.) schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície
(Prospekt je informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich

investičné rozhodnutie) podľa § 127 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3. 2002), na základe ktorého
bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt
10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte

investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. Obsahom
Prospektu investície je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu
podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a

investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní
prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt
investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie prospektu neznamenalo schválenie
zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými
papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s

cennými papiermi), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi
zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a
vprípadejejneplneniavymáhaťsúdnoucestousplneniezmluvnýchzáväzkovvyplývajúcichnaprospech
členov družstva (investorov). Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať

svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj
žalobkyňa majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú
účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. A. W. X. vykonáva
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom

vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu
investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona),
aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením A.
W. X. na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia
§ 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. S účinnosťou od 1. 6. 2010 bola A. W. X. oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. A. W. X. nevykonávala a
ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo

podľa zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov povinné predkladať A. W. X. polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj
pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície
ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích
podielov či podielov na zisku jeho členom. A. W. X. po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s

informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka
s cennými papiermi dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo
investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil A. W. X.
žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev,
s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala,

že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil
žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy
o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov
či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

1.5. Zo skutkových okolností prípadu súd prvej inštancie dospel k záveru, že to bol práve samotný
žalobca (v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie
stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám), ktorý zanedbal
prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky
s tým spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s

primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru
rizika. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti
PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva PDSI a ani proti žiadnemu členovi kontrolnej
komisie PDSI (Obchodný zákonník ust. § 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8), aj keď každý
člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva

z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo
svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva
a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku
družstva, a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom
predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej

podstatydružstva.ŽalobcasvojefinančnéprostriedkyvložildodružstvaPDSIaponechalaichvdružstve
PDSI (štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom
(PDSI ), či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných
na výplatu údajných vyrovnacích podielov. Súd prvej inštancie s poukazom na ustálený skutkový stav
dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky v žalovanej výške.

Naviac, len v prípade, ak by sa žalobca nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až
následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške).

1.6. Na základe uvedených právnych záverov a v súlade s Dohovorom - zásada právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. veci Okresného súdu Bratislava I právoplatne skončená vec

sp. zn. 10C/216/2011, ako aj ďalšie veci sp. zn. 7C/194/11, 19C/56/11, 7C/206/11, 21C/211/11, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v tomto konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti
štátu - Slovenskej republiky za žalobcom uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a
preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

1.7. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ďalej zamietol návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie právne dôvodiac § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie konštatujúc, že žalobcom predložený zoznam navrhovaných prejudiciálnych
otázok nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním.

1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému
žalovanému nepriznal z dôvodu, že tento si náhradu trov konania neuplatnil.2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd žalobu vo veci samej zamietol, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolania žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil,
žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, alternatívne žiadal

rozsudokvnapadnutejčastizrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vosvojomodvolaní
namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že

súd prvej inštancie nezohľadnil, že A. W. X. nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého
súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči
nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s
ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný.
Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie A. W. X.
ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa A. W.

X. len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto
spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup A. W. X. bol preto svojvoľný
v neprospech každého, ktorý sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument, že
upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou

činnosťou Družstva posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade
orgánu vedomosť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou a porušením zákonných povinností A. W. X., spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu,
ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver súdu prvej
inštancie, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode

došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu
a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci
dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohol zabezpečiť
dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt
donútiť. Uviedol, že povinnosťou A.H. W. X. podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a

bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností. Podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch (platného v tomto znení
od 1. mája 2007) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany A. W. X. napriek tomu, že v priebehu celého
konania tvrdila opak - preto mala A. W. X. zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp.

nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných A. W. X. Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším
Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný A. W. X.) a obchodníkovi s cennými
papiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany A. W. X. je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať
informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík,
ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i

vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobcu.
Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011
bolo výpoveďou svedka G.. N. U., I.. preukázané, že A. W. X. už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila,
že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou
jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka

s cennými papiermi, t. j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. A. W. X. sa po zistení
o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo
strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI
HOLDING a. s., CI Reality, s. r. o. a GLOBAL production s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli

opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše
či už členom predstavenstva alebo konateľom G.. D. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka.
Žalobca poukázal tiež na to, že A. W. X. naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené
a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala
právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi (v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými

papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo porušil zákon o
cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej
pokuty vo výške 10.000,- € nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a
neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázaťčinnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť
sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie
ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním

vloženýchprostriedkovdoDružstva,pričombankasvojounečinnosťouaľahostajnýmprístupomksvojim
kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu
mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázal ďalej
na skutočnosť, že A. W. X. tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu
na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných

papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008
do roku 2011 A. W. X..

2.1. Žalobca ďalej uviedol, že A.H. W. X. rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že A. W. X. ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,

nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle A. W. X. dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi
predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o
subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009
a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých

na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti
Družstva boli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z uvedeného vyplýva, že Družstvo svojim konaním
porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s §
127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak A. W. X. voči Družstvu úradne
zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti).

2.2. Žalobca mal tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti štátu a nerobí
takúto žalobu predčasnou, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny
stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom

konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla
2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť
záver o predčasnosti podania žaloby a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie

od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru žalovaného a súdu prvej inštancie) povinný mu dané plnenie
vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizácii
fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon

v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to
znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je
subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z písomného vyjadrenia
správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že v konkurznej
podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených

súdnych sporov proti A. W. X., Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným
subjektom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu
uspokojiť. Záverom vo svojom odvolaní žalobca poukázal na závery uznesenia Najvyššieho SR zo dňa
31. januára 2012, sp. zn. 6MCdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej
inštancievyplýva,želistinnédôkazyvyžiadanéprvoinštančnýmsúdom,resp.predloženéstranamisporu

konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p., a preto nemôžu byť právnym
podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

3. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie pri konaní v prejednávanej veci

postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého
zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už
predložené žalobcom alebo ním. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočnesprávne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité
skutočnosti (§ 121 O. s. p.), pretože na súde prvej inštancie už od 2. júla 2012 pravidelne prebiehajú
konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval svoje počas

konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa daného
prípadu a uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči družstvu PDSI
čo znamená, že nepreukázal vznik škody. K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedol,
že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval o aké

doklady išlo a oboznámil ich obsah.

4. Uznesením č. k. 18C/150/2012-190 zo dňa 15. 1. 2015 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť v lehote 10 dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- € s poukazom na položkou 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov.

5. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd svojím rozsudkom z 18. 1. 2015 č. k. 9Co/153/2015-209,
9Co/154/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods.
1 a 2 O. s. p.); zároveň potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18C/150/2012-190 zo dňa 15. 1.
2015 ukladajúce žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

6. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením sp. zn. 4Cdo/849/2015,
4Cdo/78/2016,rozsudokKrajskéhosúduvBratislavez18.6.2015sp.zn. 9Co/153/2015,9Co/154/2015
vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o trovách
konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie proti výroku rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 18. 6. 2015 sp. zn. 9Co/153/201, 9Co/154/2015, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvej inštancie z 15. 1. 2015 č. k. 18C/150/2012-190 odmietol. Dovolací súd prihliadol
na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v
podobe nedoručenia vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu. Pretože odňatie možnosti účastníkovi
konať pred súdom znamenajúce porušenie práv na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť

dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie žalovaného
k odvolaniu žalobcovi a až po vykonaní tohto procesného úkonu bude možné pokračovať v odvolacom
konaní.

7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Po odstránení nedostatku vytýkaného dovolacím súdom, keď vyjadrenie žalovaného k odvolaniu

žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 2. 12. 2016 odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
ustanovenie C. s. p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C. s. p. v napadnutom rozsahu
(výrok vo veci samej a výrok o trovách konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol
odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci spôsobenú nesprávnym úradným postupom jeho orgánmi verejnej moci je
objektívnazodpovednosť(bezohľadunazavinenie),ktorejsanemožnozbaviť;založenájenasúčasnom
(kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody;

3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z. z.
definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa
zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany A. W. X. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V danom

prípade nie je sporné, že A. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zákona č.
566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od 1. 6. 2010 mohla A. dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť
aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.
z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná
zákonom č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt

zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z.
pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto

neexistujúce povinnosti Družstva nemohla A. kontrolovať. A. nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. A. mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001
Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129

ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona
č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013).
Ak si toho žalobca vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu A. W. X. v zmysle zásady, podľa ktorej
neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu
dohľadu A. nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

11. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti A. W. X. v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani A. W.
X. z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je

nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu
nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností A. W. X.B.. Štát by sa
nemohol zbaviť zodpovednosti za postup A. W. X. iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným,

zasahujúcim do základných práv žalobcu, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup
žalobca vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť A. W. X. pri aplikácii
zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú. Z obsahu
Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol
výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov

a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými
papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné
Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o
cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými

papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená.
Žalobca si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto
obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia A. W. X. zo dňa 21.
decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na

poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady A. W. X. zo dňa 1. marca
2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú A.
W. X.. Činnosť Družstva, ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania
s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladanias vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z
realizovanéhofinančnéhoinvestovania;zodpovednosťštátunemôženahrádzaťprimárnuzodpovednosť
obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobcovi.

12. Nedôvodnájeajnámietkažalobcu onedostatočnýchopatreniachA.W.X.nanápravuprotiprávneho
stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu
zohľadňujúc aktívny prístup A. W. X. k obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní preukázaný
rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s

cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 €, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č.
OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 euro a
následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného
postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe A. W. X., ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia

veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí A. W. X., keďže za
nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

13. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003
Z. z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného A. W. X..

14. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní

poukazoval žalobca, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa
týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým,
že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom
verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie

nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa,
keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok
sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do
úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže
byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší

súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti

štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu
ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu
sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci

v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane
nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej inštancie i

v tom , že žaloba bola podaná predčasne.

15. K námietke žalobcu, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej inštancie, resp. predložené stranami
sporu neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p. a preto nemôžu byť právnym
podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že podľa

§ 129 ods. 1 O. s. p. (teraz § 204 C. s. p.) dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudcanapojednávanílistinualebojejčasťprečíta,alebooznámijejobsah.Zobsahuspisuvyplýva,
že žaloba, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovaného boli vzájomne stranám sporu súdom
prvej inštancie doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo zápisnice zpojednávania súdu nariadeného na deň 25. 11. 2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie v
zmysle § 119 ods. 5 O. s. p. oboznámil strany sporu s doposiaľ vykonaným dokazovaním a obsahom
spisu. Uvedené znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie súdu prvej inštancie o riadnom

nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným
v § 129 ods. 1 O. s. p. resp. § 204 C. s. p. nebolo odvolacím súdom zistené.

16. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o

ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. resp. § 255 ods. 1 C. s. p.

17. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1, § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu
žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom a
dovolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o

výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).