Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cpr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210121
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814210121.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: K.. V. W., R..

XX.XX.XXXX, T. D. R. XXXX/XX, H. zastúpený GRABAN TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom
Kováčska 282/53, Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanému: T. I..W..V.., I. I. Š. XXX/XX, H. R. T., X.:
XX XXX XXX zastúpený JUDr. Martin Šaffom, advokátom, AK Kalinčiakova 2729/10, Vranov n/T, IČO:
42 381 631 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie v samostatnom uznesení.

III. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 18.11.2014 podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.09.2014 daného žalobcovi
a na určení, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
dňa 30.09.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená pracovná zmluva. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Listom zo dňa 18.09.2014 bol zo strany žalovaného so žalobcom neplatne

skončený pracovný pomer. Dňa 04.10.2014 bolo žalobcom v súlade s ust. § 79 ods. 1 z. č. 311/2001
Zákonníka práce žalovanému oznámené, že považuje predmetné okamžité skončenie pracovného
pomeru za neplatné a že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Dôvodom okamžitého
skončenia je podľa žalovaného závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v absenciách
v práci v období od 08.08.2014 do 18.09.2014, od 25.08.2014 do 02.10.2014, nerešpektovaní
pokynov zamestnávateľa, nevrátenia bližšie špecifikovaných listín, ako aj služobného telefónu, SIM
karty, mobilných internetov, a to ani po opakovaných výzvach zo strany žalovaného, nešpecifikovaní

obsahovej náplne svojej práce. Považujú toto okamžité skončenie za neplatné z dôvodu, že neboli
naplnené zákonné podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného o údajnej absencií v práci, pričom v období
od 25.08.2014 do 02.10.2014 čerpal dovolenku, o čom bol žalovaný upovedomený. Svedčia o tom
dovolenkové lístky. Ďalšie skutočnosti žalobcovi nie sú zrejmé, nemá vedomosť ani o výzvach na
vrátenie listín, či telefónov. Dôvody sú neurčité, nejasné a skutkové i časovo nevymedzené, čo samo o
sebe činí predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru neplatným. Žalovaným uvádzané dôvody

ako nerešpektovanie pokynov zamestnávateľa bez bližšej špecifikácie či nešpecifikovanie obsahovej
náplne práce nemôžu za žiadnych okolnosti predstavovať závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Žalobca nikdy nebol zo strany žalovaného upozornený na akékoľvek porušovanie pracovnej disciplíny.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné. Okrem
iného namietal aj to, že pracovný pomer ako taký je neplatný, a preto aj nárok žalobcu z neho je
nedôvodný. Pôvodne poukazoval na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo v súlade so

zákonom a bol daný zákonný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože došlo k
hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, neskôr uviedol, že celý pracovný pomer je neplatný pre rozpor
so Zákonníkom práce a Obchodným zákonníkom § 7 ods. 3 ZP a § 66 ods. 3 ObZ.

3.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobou,listinnýmidôkazmi,atookamžitýmskončením

pracovného pomeru zo dňa 18.09.2014, dovolenkovými lístkami na čl. 3, oznámením žalobcu o
trvaní pracovného pomeru zo dňa 02.10.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.02.2015, výpisom
z obchodného registra žalovaného, výplatnou páskou žalobcu za 8/2014, vyjadrením žalobcu zo dňa
18.05.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa 25.05.2015, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
30.08.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.08.2015, výplatnou páskou za 7,8,9/2014, protokolom z
inšpektorátu práce zo dňa 13.05.2015, vyjadrením žalovaného k protokolu z Inšpektorátu práce na

čl. 70-71, knihou príchodov a odchodov na čl. 72-73, zápisnicou zo zasadnutia mimoriadneho valného
zhromaždenia z 07.082014, výzvou žalovaného zo dňa 19.09.2014 adresované V. K., K.. V. W. a K..
K. K., vyjadrením žalobcu zo dňa 02.12.2015, podaním žalovaného zo dňa 14.01.2016, vyjadrením
žalobcu zo dňa 28.01.2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 21.09.2016, trestným oznámením na čl.
149, podnetom na prešetrenie na čl. 151-1557, písomnosťou na čl. 158, výpisom z účtu na čl. 159-161,

faktúrou na sumu 385 eur na čl. 162, faktúrou č. 20141044, faktúrou č. 20141049, č. 20141089,
č. 20140975, vyúčtovaním cestovných výdavkov na čl. 167, faktúrou č. 20131465, dokladmi na čl.
169-171, vyúčtovaním na čl. 172, dokladmi na čl. 173-174, vyúčtovaním na čl. 175, faktúrou na čl. 176
č. 2013371, dokladom na čl. 177, podaním žalobcu zo dňa 23.09.2016, dokladmi na čl. 220-299 vrátane
prekladov týkajúcich sa služobných ciest žalobcu, vyjadrením žalovaného zo dňa 23.06.2017 na čl.

324, originálmi listín nachádzajúcich sa v prílohovej obálke, ktorá sa týkajú pracovnej zmluvy, dohody
o zmene a okamžitého skončenia pracovného pomeru - 4 listiny, výsluchom strán sporu a svedkov.

4. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav vecí:

5. Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2010 ako administratívny
pracovník. Miesto výkonu práce bolo uvedené H. R. T., pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú,
plat 307,70 eur mesačne. Nič bližšie ohľadom druhu práce v zmluve uvedené nebolo. Ako vyplýva z
podpisu zmluvy, tak za pracovníka ako aj zamestnávateľa podpísala tá istá osoba.

6. Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.08.2013 došlo zmene mzdových podmienok,
mesačnej mzdy na sumu 1345 eur mesačne. Ako vyplýva z podpisu dohody, tak za pracovníka ako aj
zamestnávateľa podpísala tá istá osoba.

7. Listom zo dňa 18.09.2014 došlo zo strany žalovaného zamestnávateľa k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, a to dlhodobou
neospravedlnenou absenciou v práci a v nerešpektovaní pokynov zamestnávateľa. V období od
08.08.2014 do 18.09.2014 sa dostavil do práce len 3x, pričom mal byť od 25.08.2014 do 02.10.2014
na dovolenke o ktorej neinformoval zamestnávateľa a dovolenku mu nikto neschválil a nepodpísal.
Ako administratívny pracovník bol opakovane vyzvaný na predloženie všetkých písomnosti ohľadom

zamestnávateľa T., I..W..V.., ktorými disponoval. Ako aj na odovzdanie služobného telefónu so SIM
kartou, mobilných internetov s tabletami, osobných počítačov, ktoré neodovzdal. Neboli odovzdané
žiadne záručné listy, nabíjačky a návody. Neboli odovzdané žiadne dokumenty firmy okrem stavebnej
dokumentácie.

8. Listom zo dňa 02.10.2014 žalobca oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

9. Z dovolenkového lístka z 21.08.2014 vyplýva, že žalobca požiadal o čerpanie dovolenky v dňoch
25.08.2014 až 3.9.20014 v počte 8 pracovných dní.

10. Z dovolenkového lístka z 03.09.2014 vyplýva, že žalobca požiadal o čerpanie dovolenky v dňoch
4.9.2014 do 02.10.20104 v počte 21 pracovných dní.11. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že konateľmi žalovaného boli Z. I. J., Q. XX O.,
I. XXXXXX, W. F. od 17.04.2012. R. J. J., F. XXX/XX, I. XXXXXX, W. F. od 17.04.2012. Ľ. J., C. XX, N.V.
V. XX.XX.XXXX. K.. K. K., Š. XXX/XX, H. R. T. od 12.08.2014 do 11.08.2014. V. W., R. XXXX/XX, H. od

12.08.2014 do 11.08.2014. V. K., Š. XXX/XX, H. R.. T.. od 12.08.2014 do 11.08.2014. K.. K. K., Š. XXX/
XX, H. R. T. od 14.04.2010 do 11.08.2014. V. W., R. XXXX/XX, H. od 08.07.2011 do 11.08.2014. V. K.,
Š. XXX/XX, H. R.. T.. od 17.04.2012 do 11.08.2014.

12. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.02.2015 vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na Okresnom

súde Vranov nad Topľou domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia jeho prac. pomeru a to z
dôvodu údajného neurčitého a nejasného vymedzenia dôvodov tohto skončenia prac. pomeru. Zároveň
v podanej žalobe žalobca výslovne popiera jeho absenciu v práci v období od 8.8.2014 do 18.9.2014,
pričom opakovane uvádza, že v predmetnom období údajne čerpal dovolenku o čom mal byť žalovaný
ako zamestnávateľ aj údajne oboznámený. Taktiež žalobca popiera aj akýkoľvek pokyn žalovaného na
vydanie listín spoločnosti a vrátenie osob. počítača, resp. mob. tel. s komplet príslušenstvom a SIM

kartami. Tieto vyššie uvedené tvrdenia žalobcu však nie sú pravdivé a nezodpovedajú skutočnosti.
Žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že podľa jeho názoru dôvody uvedené v okamžitom skončení
prac. pomeru sú nejasné a neurčité. Predmetné dôvody okam. ukončenia prac. pomeru boli však
dostatočne presne špecifikované a to ako dlhodobá neospravedlnená absencia a neuposluchnutie
pokynov zamestnávateľa na vydanie všetkých písomnosti týkajúcich sa zamestnávateľa, odovzdanie

služ. mob. telefónu so SIM kartou, mobilných internetov s tabletami, osobných počítačov a to spolu
s príslušenstvom týchto zariadení. Taktiež je nutné uviesť, že žalobca nerešpektoval vôbec žiadny
pokyn zo strany zamestnávateľa. Žalobca popiera jeho absenciu na pracovisku v uvedenom období
a zároveň uvádza, že odo dňa 25.8.2014 do 2.10.2014 riadne čerpal dovolenku, pričom predložil
dovolenkové lístky, ktoré sú však podpísané iba ním ako zamestnancom. Tak ako to už uviedol

žalovaný aj v okamžitom skončení prac. pomeru, o údajnej dovolenke žalobcu nebol žiadnym spôsobom
informovaný ani ju nikdy neschválil a ani nenariadil zamestnancovi v predmetnom období jej čerpanie.
O čerpaní údajnej dovolenky žalobcu a existencii predmetných dovolenkových lístkoch sa žalovaný
ako zamestnávateľ dozvedel až dňa 27.08.2014 a to prostredníctvom tretej osoby p. Š., ktorá ako
známa a rodinná príbuzná žalobcu ho informovala o údajnej dovolenke žalobcu, ktorý mal túto

dovolenku čerpať už od 25.8.2014. Takéto konanie zamestnanca nemôže byť posúdené inak ako
neospravedlnená absencia v práci. V zmysle § 111 Zákonníka práce čas čerpania dovolenky určuje
výlučne zamestnávateľ, pričom právo zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky sa
dotýka všetkých druhov dovolenky a celej výmery dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok.
V prípade, že sa zamestnanec rozhodne sám čerpať dovolenku bez predchádzajúceho písomného

súhlasu zamestnávateľa sa v zmysle ustálenej súdnej judikatúry jedná o neospravedlnenú absenciu a
pokiaľ trvá niekoľko dní aj o závažné porušenie prac. disciplíny umožňujúce okamžite skončiť pracovný
pomer so zamestnancom. Žalobca taktiež popiera jeho absenciu v práci od 08.08.2014 do 25.08.2014,
avšak v skutočnosti bol žalobca v uvedenom období na pracovisku, t.j. ul. Ž. XX, H. R. T. spolu iba tri
krát a aj to nie za účelom výkonu jeho zamestnania. Počas tejto jeho prítomnosti na pracovisku sa s

konateľom zamestnávateľa p. J. ako aj s ostatnými konateľmi a spoločníkmi zamestnávateľa p. J. a p.
B. K. riešilo jeho nerešpektovanie pokynov zamestnávateľa a zároveň bol žalobca opakovane vyzývaný
na odovzdanie všetkej dokumentácie ako aj počítača, telefónov, mob. internetov s príslušenstvom.
Uvedené stretnutie za opakovalo 2 x, pričom ešte 1- krát bol žalobca na pracovisku počas dňa, kedy boli
prítomní aj zástupcovia spoločnosti, ktorá na pracovisku žalovaného zabezpečuje povinnú zdravotnú

službu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nielenže opakovane závažne porušoval prac. disciplínu
zamestnanca, ale zároveň ani vôbec nerešpektoval základný subordinačný princíp ovládajúci pracovný
pomer ako právny vzťah, v ktorom je zamestnanec osobne podriadený svojmu zamestnávateľovi a je
povinný plniť jeho pokyny a dodržiavať prac. disciplínu. Zamestnanec vykonáva svoju prácu v určenom
prac. čase na pracovisku zamestnávateľa a preto chodiť do práce a zdržiavať sa na pracovisku je

elementárnou právnou povinnosťou každého zamestnanca. Zamestnanec je povinný sa predovšetkým
dostaviť na pracovisko v stave spôsobilom na výkon práce a byť k dispozícii zamestnávateľovi tak, aby
mohol plniť jeho pokyny. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobcom tvrdené skutočnosti o údajnej
nezrozumiteľnosti a nejasnosti dôvodov okamžitého skončenia prac. pomeru sú celkom neopodstatnené
a predmetné dôvody okamžitého rozviazania tohto prac. pomeru nielen že boli konkrétne vymedzené a

dostatočne jasné ale predmetné dôvody zároveň zodpovedajú požiadavkám uvedeným § 68 Zákonníka
práce na okamžité skončenie prac. pomeru. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobcom podaná
žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia prac. pomeru je nedôvodná a preto navrhuje aby
ju súd zamietol.13. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 21.09.2016 vyplýva, že podľa písomných a ústnych vyjadrení
žalobcu a jeho právneho zástupcu v tomto konaní mal žalobca údajne čerpať odo dňa 25.8.2014

dovolenku na základe jeho rozhodnutia v zmysle § 113 ods.2 Zák. práce a to údajne preto, že
dovolenku za kal. rok. 2013 v trvaní 25 dní mu zamestnávateľ neumožnil, resp. nenariadil čerpať do
30.6.2014.Žalobcavpísomnomvyjadrenízodňa28.1.2016zároveňuvádza,žetvrdeniaozahraničných
dovolenkáchžalobcusúpodľajehonázoruvymyslenéaniesúničímpodloženéaúdajnevrokoch2013a
2014 nečerpal žiadnu dovolenku. K tomuto tvrdeniu žalobcu o jeho údajnom 100% -nom odpracovanom

časevr.2013aždo25.8.2014jenutnéuviesť,ženiejepravdivé,nezodpovedáskutočnostiajepotrebné
zvážiť a posúdiť všetky vyjadrenia žalobcu z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, nakoľko žalobca
popiera aj zahraničné cesty, o ktorých sú dôkazy a záznamy a ktoré si za rok. 2013 aj riadne uplatnil
a vyúčtoval ako údajné pracovné cesty s manželkou v rámci jeho činnosti pre spoločnosť I. Z. I..W..V..
s predložením všetkých jeho výdavkov z týchto ciest a to nielen za ubytovanie, ale aj stravovanie a
pod. Zahraničné cesty žalobcu v r. 2014 už nie sú vyúčtované ako pracovné cesty v spoločnosti I. Z.

I..W..V.. zrejme z dôvodu odhalenia jeho konania a ukončenia činnosti v spoločnosti I. Z. I..W..V.. ako aj
následného odvolania z funkcie konateľa žalovaného. Žalobca na účet spoločnosti I. Z. I..W..V.. vykonal
nasledovné zahraničné cesty: r. 2014 / 23 dní
01.07.2014 - 12.07.2014 Alicante / Španielsko
19.06.2014 - 29.06.2014 Moskva, St.Petersburg /Rusko

r. 2013 / 37 dní
18.11.2013 - 29.11.2013 Dubaj / Spojené Arabské Emiráty
09.08.2013 - 18.08.2013 St. Istvan, Záhreb, Rijeka / Maďarsko, Chorvatsko
01.07.2013 - 15.07.2013 Alicante / Španielsko
Pokiaľ žalobca vykonal uvedené zahraničné cesty, tak ako uviedol vo vyúčtovaní pre spoločnosť I. Z.

I..W..V..zaúčelomobchodnýchrokovaníprepredmetnúspoločnosť,takjezrejmé,žepočastýchtodníza
žiadnych okolností nemôže mať odpracované 100% prac. času na pracovisku pre spoločnosť T. I..W..V..
Dochádzku v prac. pomere, o ktorom vedel iba žalobca, si však nechával evidovať a zaúčtovať iba
žalobcaaibanazákladejehosvojvoľnýchpokynov.Apráveajzdôvodutakýchtookolnostíakonfliktných
situácii sú vzťahy medzi spoločnosťou, resp. jej najvyšším orgánom valným zhromaždením a konateľom

upravené a regulované jednak Obchodným zákonníkom a jednak aj Zákonníkom práce. Ustanovenia §
66 ods.3 Obchodného zákonníka jednoznačne stanovujú, že každá zmluva o výkone funkcie konateľa
medzi konateľom a spoločnosťou, resp. jej akékoľvek formy a podoby, ktorých predmetom je úprava
vzťahov s osobou konateľa a odmena pre toho konateľa, musí byť schválená valným zhromaždením. Je
zrejmé, že táto podmienka schválenia zmluvy valným zhromaždením je najmä z dôvodu stretu záujmov

v osobe konateľa, ktorý by tak zastupoval obe zmluvné strany predmetnej zmluvy s predpokladaným
uprednostnením jeho osobných záujmov pred záujmami spoločnosti. Podpísanie prac. zmluvy žalobcom
za obe zmluvné strany v danej veci a skutočnosť, že o tejto prac. zmluve až do odvolania žalobcu
z funkcie konateľa väčšina valného zhromaždenia ani nevedela, sa dá právne kvalifikovať iba ako
obchádzanie zákona, konkr. § 66 ods.3 Obch. zákonníka, pre ktoré je daná zmluva absolútne neplatná.

Rovnako aj Zákonník práce v ustanovení § 7 ods.3 kogentne stanovuje, že so zamestnancom, ktorý
je aj štatutárnym orgánom, dohodne pracovné podmienky podľa § 43 ods.1 Zák. práce v pracovnej
zmluve orgán, ktorý ho ako štatutárny orgán ustanovil. Uvedené zákonné ustanovenie v spojení s
ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučuje zastupovanie osobou, ktorej záujmy
sú v rozpore so záujmami zastupovaného a ktoré sa subsidiárne aplikuje aj na pracovnoprávne vzťahy,

vylučujú, aby v mene zamestnávateľa podpísala pracovnú zmluvu tá istá fyzická osoba, ktorá je aj
druhým účastníkom zmluvy-zamestnancom. V prípade takéhoto stretu záujmu u dotknutej osoby a jej
podpisu zmluvy za oboch účastníkov zmluvy, je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom.
Uvedený názor deklaroval aj Najvyšší súd SR v jeho rozhodnutí zo dňa 16.12.2010, sp.zn. 4MCdo
6/2009 a ktorým sa zároveň stotožnil aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu ČR, vyjadrenou v

rozhodnutiach zo dňa 4.11.2004, sp.zn. 21Cdo1634/2004 a zo dňa 22.11.2011 sp.zn. 21Cdo3061/2010.
Oba Najvyššie súdy SR aj ČR konštatovali vyššie uvedený záver a teda, že v prípade uzatvárania prac.
pomeru je neprípustné aby v mene oboch zmluvných strán konala a vystupovala tá istá osoba, u ktorej
dochádzakstretuzáujmov.Rozdielnosťzáujmovzamestnávateľaazamestnancajeprincipiálnedanáuž
samotným charakterom zmluvy ako dvojstranným právnym úkonom, do ktorého vstupuje každá zo strán

súmyslomuzavrieťzmluvupresebačonajvýhodnejšiu.Žalobcaakokonateľspoločnostinemoholplatne
jednať v mene spoločnosti ako zamestnávateľ, pretože jeho záujmy ako zamestnanca boli v rozpore
so záujmami spoločnosti. K uvedenému dôvodu neplatnosti predmetnej pracovnej zmluvy žalobcu však
pristupuje aj dôvod neplatnosti spočívajúci v nerešpektovaní a porušení zákazu vykonávať funkciukonateľa ako pracovnoprávny vzťah. Nakoľko štatutárne orgány, resp. konatelia nevykazujú všetky
potrebné a nevyhnutné charakteristiky pracovného pomeru, ich vzťah k príslušnej obch. spoločnosti
nemôže byť pracovnoprávnym vzťahom, ale vzťahom založeným predovšetkým zmluvou o ustanovení

do funkcie. Výkon funkcie konateľa nie je druhom práce podľa pracovnej zmluvy. Tento výkon funkcie
konateľa nie je výkonom závislej práce v podriadenosti zamestnávateľovi, ako to vyplýva nielen zo
všeobecnej charakteristiky pracovného pomeru zakotveného v Zákonníku práce, ale aj z právnej
charakteristiky pracovného záväzku zamestnanca podľa Zákonníka práce. Aj keď týmto spôsobom nie
je vylúčená paralelná existencia funkcie konateľa a prípadného pracovného pomeru u tej istej osoby,

vždy je však nevyhnutné skúmať a posudzovať druh dohodnutej činnosti podľa pracovnej zmluvy, ktorá
musí byť diametrálne odlišná a ľahko rozlíšiteľná od činnosti v rámci výkonu funkcie konateľa. Iba v
takomto prípade zjavne odlišnej a rozdielnej činnosti je možné uvažovať o existencii prac. pomeru popri
funkcii konateľa. V predmetnej veci si žalobca sám so sebou dohodol druh vykonávanej činnosti ako
administratívny pracovník a to bez akéhokoľvek bližšieho popisu a určenia. Už tento samotný názov
druhu práce je možné chápať ako synonymum pre označenie funkcie konateľa, resp. ako nevyhnutnú

súčasť činností konateľa spoločnosti. Žalovaná spoločnosť mala v podstate po celý čas jej trvania
iba jeden reálny predmet činnosti a to poskytovanie prenájmu technológie a zariadenia spoločnosti
I. Z. I..W..V.., to znamená činnosť spočívajúcu v uzatvorení nájomnej zmluvy. Už z povahy veci je
zrejmé, že žalobca žiadnu inú činnosť v zmysle Zákonníka práce ani nemohol pre žalovanú spoločnosť
vykonávať, nakoľko aj vedenie celej účtovnej a personálnej agendy zabezpečoval prostredníctvom

externej účtovnej spoločnosti B. so sídlom na I. B.. C. N. v rámci výkonu funkcie konateľa. Je
teda evidentné, že v žalobcovom prípade nie je možné uvažovať o paralelnej existencii pracovného
pomeru a funkcie konateľa a že žalobcovi v skutočnosti nikdy pracovný pomer u žalovanej spoločnosti
nevznikol. Aj tento názor o nutnosti striktného odlíšenia pracovnej činnosti od funkcie konateľa ako druhá
nevyhnutná podmienka platnosti pracovného pomeru u konateľa bol konštatovaný vo vyššie uvedených

rozhodnutiach Najvyšších súdov. Zároveň k rovnakému názoru dospel aj Okresný súd Prešov v konaní
sp.zn. 9Cpr/12/2014, v ktorom sa V. K., ktorý je synom žalobcu, taktiež domáhal neplatnosti okamžitého
skončenia prac. pomeru v spoločnosti I. Z. I..W..V.., v ktorej bol tento V. K. súbežne aj konateľom.
Okresný súd Prešov po obsiahlom dokazovaní dôvodov skončenia prac. pomeru nakoniec dospel k
rovnakémuzáveru,žeuV.K.sataktiežjednaloočinnosťprespoločnosťI.Z.I..W..V..,ktorámuvyplývala

z jeho funkcie konateľa a u V. K. aj napriek podpisu prac. zmluvy, ktorú za zamestnávateľa podpísala ako
ďalšia z konateľov jeho matka K. K., tak reálne mu žiadny pracovný pomer nevznikol a preto aj žalobu o
neplatnosť skončenia prac. pomeru zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žiadny prac. pomer nevznikol. Na
základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že pracovný pomer žalobcu, ktorý mal byť založený
prac. zmluvou zo dňa 30.9.2010 a následného dodatku zo dňa 30.8.2013 (všetkých podpísaných iba

žalobcom) nikdy platne nevznikol a preto sa žalobca nemôže ani úspešne dovolávať údajnej neplatnosti
jeho skončenia. Tento záver potvrdzujú aj zahraničné pracovné cesty žalobcu, ktoré mal vykonávať pre
spoločnosť I. Z. I..W..V.. a na jej účet, pričom výkon údajnej prac. činnosti žalobcu u žalovaného a jeho
dochádza sa reálne nevykonávala a ani neexistujú žiadne reálne výsledky pracovnej činnosti žalobcu
ako zamestnanca žalovanej spoločnosti.

14. Z výplatnej pásky za mesiac 8/2014 vyplýva, že žalobca vyčerpal 4 dní dovolenky.

15. Z výplatnej pásky za mesiac 7/2014 vyplýva, že žalobca vyčerpal 0 dní dovolenky.

16. Z výplatnej pásky za mesiac 9/2014 vyplýva, že žalobca vyčerpal 4 dní dovolenky. Zostatok
dovolenky bol podľa výplatných pások za všetky mesiace rovnaký.

17. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.05.2015 okrem iného vyplýva, že s názorom žalovaného nesúhlasia.
Poukazuje na ust. § 113 ods. 2 ZP. Z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.03.2015, ako

aj z predloženej výplatnej pásky za mesiac 8/2014 je zrejmé, že žalobca mal v roku 2014 nevyčerpanú
dovolenku z predchádzajúceho kalendárneho roku, t. j. z roku 2013 v trvaní 25 dní, pričom poukazujú
na vyššie citované zákonné ustanovenie. Ďalej nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že žalobca taktiež
popierajehoabsenciuvpráciod08.08.2014do25-08-2014,avšakvskutočnostibolžalobcavuvedenom
období na pracovisku, spolu iba trikrát a aj to nie za účelom výkonu jeho zamestnania - k tomu žalobca

uviedol, že s ním nesúhlasí a poukazuje na predloženú výplatnú pásku žalobcu za mesiac 08/2014.
Tvrdenia žalovaného nemožno klasifikovať inak ako účelové a nezakladajúce sa na pravde. Ostatné
tvrdenia žalovaného týkajúce sa nerešpektovania pokynov zamestnávateľa sú natoľko všeobecné
a vágne, že žiadnym spôsobom nemôžu predstavovať dôvody na okamžité skončenie pracovnéhopomeru, pričom žalovaný na podporu týchto svojich tvrdení doposiaľ nepredložil jediný dôkaz, ktorý by
preukazoval ich pravdivosť.

18. Do spisu žalobca doručil listiny tákajúce sa jeho služobných ciest, ktoré žalovaný spochybnil vrátane
prekladu a tieto sú v spise na čl 220-299.

19. Z protokolu Inšpektorátu práce z 13.05.2015 vyplýva, že bol zameraný na kontrolu dodržiavania
pracovnoprávnych predpisov a na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej

práce a nelegálneho zamestnávania. Okrem iného je tam uvedené, že mzda V.. W. bola spracovaná
iba externou spoločnosťou, a to iba na základe samotnej písomnej pracovnej zmluvy, bez poskytnutej
reálnej evidencie o odpracovanom čase zamestnanca. Uvedené vyúčtovanie neodzrkadľuje reálny
odpracovaný čas zamestnanca V.. W., ktorý v prípade tohto zamestnanca už nebude možné zistiť.
K.. V. W.P. bol v uvedenom období jediným zamestnancom a zároveň aj zamestnávateľom. Boli
zistenétietonedostatky:Písomnostizamestnávateľatýkajúcesavzniku,zmenyaskončeniapracovného

pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Zamestnávateľ síce okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnanca V. W. ako písomnosti doručil poštovým podnikom ako doporučenú zásielku na
adresu zamestnanca, ale nie do vlastných rúk zamestnanca. Zamestnávateľ potvrdenie o zamestnaní
zamestnanca V. W. ako písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru zaslal menovanému ako

doporučený list 1.triedy, ale nie do vlastných rúk., čo je v rozpore s ust. § 38 ods. 1 a 2 Zákona č.
311/2001 Zákonníka práce. Zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť zamestnancovi V. W. zúčtovanú
mzdu za vykonanú prácu za obdobie 10 mesiacov od novembra 2013 do augusta 2014, čo je v rozpore
s § 118 ods. 1 v nadväznosti na § 130 ods. 2,8 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce. Inšpektorát práce
nariadil zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok do 30 dní odo dňa prevzatia protokolu.

20. Zo zápisnice zo zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 07.08.2014 vyplýva, že
prítomnými boli spoločníci K.. K. K., Z. I. J. O. V. W.. Program valného zhromaždenia: 1. Otvorenie,
2.voľba orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia, 3. Informácie o hospodárení spoločnosti s tým
súvisiace rozhodnutia. 4. Informácie a diskusia o problémoch týkajúcich sa štatút. orgánov spoločnosti

a s tým súvisiace rozhodnutia. 6. Rôzne. 7. Záver. Z predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia
bol zvolený Z. I. J.. Predseda vyzval konateľa spoločnosti V. W.O. na podanie komplexnej informácie
o hospodárskej situácií obchodnej spoločnosti T., I.. W.. V.. Spoločník J. uviedol, že okrem vystavenie
zmeniek na I. P., I.. W.. V.. urobili konatelia W. O. K. aj iné nepriaznivé a podvodné úkony voči nemu a
spoločnosti. Predseda potvrdil prítomným, že trvá na svojich výhradách voči výkonu funkcie konateľov

K.. K. K., V. W. O. V. K.. Podal návrh na odvolanie K.. K. K., V. W. O. V. K. z funkcie konateľov
spoločnosti a dal o týchto návrhoch hlasovať. Hlasovanie o návrhu na odvolanie K. K. - 51 % hlasov
za, 49% hlasov proti. Následne bolo prijaté uznesenie o odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti K.. K.
K.. Hlasovanie o návrhu na odvolanie V. K. z funkcie konateľa spoločnosti: 51% hlasov za, 49 % proti.
Následne bolo prijaté uznesenie o odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti V. K.. Hlasovanie o návrhu na

odvolanie V. W. z funkcie konateľa spoločnosti: 51% hlasov za, 49% proti. Následne mimoriadne valné
zhromaždenie prijalo nadpolovičnú väčšinu hlasov následné uznesenie o odvolaní z funkcie konateľa
V. W. spoločnosti T. I.. W.. V.. Predseda mimoriadneho valného zhromaždenia vyzval všetkých troch
odvolaných konateľov, aby bezodkladne, najneskôr však do 11.08.2014 odovzdali jemu ako konateľovi
spoločnosti všetku dokumentáciu spoločnosti, ktorú majú k dispozícií a aby sa zdržali vykonávať v mene

spoločnosti akékoľvek ďalšie úkony. Takisto bol menovaný do funkcie konateľa spoločnosti T., I.. W.. V..
Ľ. J., R.. XX.XX.XXXX, D. C.Á. XX. Spoločník V. W. oznámil, že upovedomuje ostatných spoločníkov o
tom, že bude zvolávať ďalšie valné zhromaždenie na prerokovanie rozdelenia spoločnosti a jej majetku.

21. Z výzvy zo dňa 19.09.2014 adresovanej žalobcovi a V. K., K.. K. K., vyplýva, že doposiaľ povinnosť

odovzdať všetku dokumentácie v súvislosti s odvolaním z funkcie konateľa spol. T. nesplnili, pričom
naďalej ignorujú výzvy na transparentné odovzdanie všetkých dokumentov týkajúcich sa uvedenej
spoločnosti. V dôsledku tohto konania nemôžu súčasní konatelia zabezpečiť riadne obchodné vedenie
spoločnosti. Vo výzve poukázali na trestnoprávny dosah tohto ich protiprávneho konania.

22. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.01.2016 okrem iného vyplýva, že k výsluchu konateľ Z. J. O. R.
J.. Ich výpoveď smerovala k tvrdeniu, že žalobca ako zamestnanec potreboval na čerpanie dovolenky
súhlas konateľa, p. J.. Žalobca k tomu poukázal, že táto povinnosť nevyplývala zo žiadneho interného
dokumentu, ako aj na nezrovnalosti v tvrdení povinnostiach žalobcu. Tieto tvrdenia považujú za účelovéa ničím nepodložené. Rovnako za vymyslené považujú tvrdenia žalovaného o údajnej dovolenke
žalobcu, ktorú mal žalobca v roku 2014 stráviť s rodinou v Španielsku a v Arabských emirátoch,
žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz. Žalobca nemá vedomosť o tom, aby mu boli zo strany žalovaného

poskytnuté akékoľvek dokumenty, ktoré by bol povinný vrátiť v súvislosti s výkonom jeho pracovnej
činnosti a že všetky výzvy, ktoré boli zo strany žalovaného uskutočnené sa týkali dokumentov spojených
s výkonom funkcie konateľa spoločnosti. Dokumenty, ktorých vrátenie žalovaný žiadal sa netýkali
pracovnej činnosti žalobcu ale jeho výkonu funkcie konateľa. Žalobca oznámil súdu, že pracovnú zmluvu
zo dňa 30.09.2010 podpisoval on sám, a to tak za zamestnanca ako aj za zamestnávateľa. Žalobca

týmto zároveň dáva na vedomie, že na tento úkon bol splnomocnený zo strany konateľov spoločnosti
žalovaného. Žalobca ďalej poukázal na nedostatky zistené príslušným inšpektorátom práce. Ďalej
poukázal, že žalovaný má bez akýchkoľvek pochybnosti preukázať, že žalobca naplnil dôvody uvedené
v okamžitom skončení pracovného pomeru, nie naopak. Dôkazná povinnosť žalovaného nemôže byť
delegovaná na žalobcu. Žalovaný si v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno.

23. Z trestného oznámenia na čl. 149 vyplýva, že Ľ. J. ako konateľ žalovanej spoločnosti a spol. I. Z.,
I.. W.. V.., X.: XX XXX XXX podal trestné oznámenie na bývalých konateľov žalovaného, okrem iného
aj na žalobcu V. W., nakoľko kontrolnou činnosťou ekonomických a účtovných dokladov spoločnosti
T., I.. W.. V.. O. I. Z., I.. W.. V.. bolo zistené, že v období od r. 2012 do 07.08.2014 bol majetok, resp.
majetkové, priemyselné a iné práva týchto obchodných spoločnosti boli odcudzené, resp. neoprávnene

prevedené buď priamo na osoby konateľov V. W. O. K. K., príp. na obchodnú spoločnosť I. P., I.. W.. V.., v
ktorej majú tieto osoby majetkovú účasť a zároveň v nej vykonávajú aj funkcie konateľov. Nakoľko p. W.
spolu s manželkou K.. K. boli už opakovane vyzvaní na odstránenie následkov ich protipravných konaní,
resp. na objasnenie ich konania, avšak predmetné výzvy ignorovali a nemali žiadnu snahu vysvetliť a
zdôvodniť ich konanie, domnievajú sa, že konaním bývalých konateľov spoločnosti žalovaného došlo k

spáchaniu viacerých trestných činov.

24. Z podnetu na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu adresovaného Okresnej
prokuratúre vo Vranove nad Topľou podaného spoločnosťou T., I.. W.. V.. zo dňa 02.06.2013 vyplýva,
že kontrolnou činnosťou ekonomických a účtovných podkladov bolo zistené, že za obdobie, kedy boli

konateľmi V. K., K.. K. K. O. K.. V. W., t. j. do 7.8.2014, sú zásadné rozpory medzi vedeným účtovným
stavom hospodárenia a majetku spoločnosti a skutočným stavom majetku spoločnosti. Vyššie uvedení
odvolaní konatelia boli opakovane vyzývaní na odovzdanie všetkej dokumentácie avšak predmetné
výzvyignorovali.Nazákladetohtokonaniaareakcievyššieuvedenýchosôbanajmäzdôvodumnožstva
vykonaných finančných prevodov z prostriedkov spoločnosti T. na neznáme účely, resp. výdavky,

ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti, existuje dôvodne
podozrenie, že konaním vyššie uvedených osôb bolo spáchaných viacero trestných činov. Na základe
týchto skutočnosti podali tento podnet, aby príslušné orgány činné v trestnom konaní prešetrili, či sa
tieto osoby nedopustili niektorého z uvedených trestných činov, príp. niektorých iných trestných činov
uvedených v osobitnej časti trestného zákona.

25. Z podnetu na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu Okresnej prokuratúre vo Vranove
n. T. podaného spoločnosťou I. Z., I.. W.. V.. zo dňa 11.03.2015 vyplýva, že dňa 7.8.2017 boli odvolaní
z funkcií konateľov spol. I. Z., I..W.. V.. V. K. O. K.. K. K.. Kontrolnou činnosťou ekonomických a
účtovných podkladov bolo zistené, že od uvedeného dňa chýba takmer väčšina dokumentácie týkajúca

sa organizácie a riadenia spoločnosti ako aj jej zmluvných záväzkov, resp. ostatné písomnosti týkajúce
sa spoločnosti I. Z., I.. W.. V.. uvedené osoby boli vyzývané na odstránenie následkov ich protiprávnych
konaní avšak predmetné výzvy ignorovali. Existuje dôvodné podozrenie, že svojím konaním došlo
pravdepodobne k spáchaniu, resp. pokusu o spáchanie viacerých trestných činov, a preto podali tento
podnet, aby príslušné orgány činné v trestnom konaní prešetrili, či sa tieto vyššie uvedené osoby

nedopustili trestných činov.

26. Z uznesenia OR PZ Vranov nad Topľou č. k. ČVS: ORP-304/2-VYS-VT-2015 zo dňa 31.05.2016
vyplýva, že podľa § 206 Trestného poriadku bol stíhaný V. W., R.. XX.XX.XXXX, C., T.. D. R. XXXX/XX,
H. ako obvinený za prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.

2 písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočnosti je dostatočne odôvodnený záver,
že obvinený ako konateľ spol. T., I.. W.. V.., X.: XX XXX XXX I. I. Š. XXX/XX, H. R. T. dňa 10.10.2013
neoprávnenebezsúhlasuavedomiaostatnýchkonateľovaspoločníkovspol.T.,I..W..V..,ktorávlastníka
50% podiel v českej obchodnej spoločnosti I. Z., I.. W.. V.., X.: XXX XX XXX, na základe zmlúv oprevode časti obchodného podielu previedol obchodný podiel vo výške 100.000,00 Kč na seba a svoju
manželkuK.K.azaktorýspoločnostiT.,I..W..V..jehohodnotuneuhradil,čímporušilustanovenie§135a
Obchodného zákonníka, hlavne ustanovenú mu povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok

spoločnosti, ktorej bol konateľom a povinnosť svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a prevodom uvedených časti obchodných
podielov uprednostnil svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a týmto spôsobil spol. T. I.. W.. V.. škodu
vo výške 100.000,- Kč, to je 3.917,11 eur.

27. Z výpovede žalobcu vyplýva, že u žalovaného nastúpil do práce v roku 2010 asi v októbri. Bol na
pozícií administratívny pracovník. Táto práca spočívala v administratívnej činnosti, prípravy nejakých
tabuliek, analýzy činnosti. Čo sa týka dovolenky, mal starú dovolenku a ešte v júni-júli 2014 nahlásil
konateľke, že má starú dovolenku a že mu ju treba čerpať. Urobil písomnú žiadosť. Oznámil najskôr
ústne a potom písomne podal žiadosť. Čo sa týka podpísania dovolenky, uviedol, že vo firme bol
štandardný postup taký, že podpísal on dovolenkové lístky a tie sa následne nechávali na sekretariáte a

následne sa schvaľovali. Na otázku, kto v rozhodnom období schvaľoval čerpanie dovoleniek zo strany
žalovaného, uviedol, že nevie, nakoľko nebolo mu oznámené, kto na firme schvaľuje dovolenky. Čo sa
týka schválil druhého čerpanie dovolenky uviedol, že tak ako predtým nechával na firme na sekretariáte.
Takto to bolo stále v priebehu celých piatich rokov, dovolenkové lístky nechávali na stole u sekretárky.

28. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaného kto bol konateľom firmy do 07.08.2014 uviedol,
že konateľom bola jeho manželka a aj on. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto ho
prijímal do zamestnania, kto s ním podpisoval pracovnú zmluvu uviedol, že sa nepamätá. Nepamätá sa,
nakoľko má kópiu dodatku, ale nemá pôvodnú pracovnú zmluvu.

29. Z výpovede štatutárneho zástupcu Ľ. J. vyplýva, že konateľom žalovaného je zhruba od 08.07.2014.
Okamžité skončenie dával on ako konateľ, a to na základe toho, že pán W. ho ignoroval ako konateľa,
myslel si, že on naďalej je konateľom. Na základe toho vzniklo nerešpektovanie aj keď ho vyzval s p.
J., keď s ním hovorili o odovzdávaním dokumentov a písomnosti, ktoré vykonával ako administratívny
pracovník. Žalobca do dnešného dňa žiadne veci neodovzdal. Bol vyzvaný aj advokátskou kanceláriou,

neodovzdal žiadne pracovné náplne ani reporty o ktorých hovoril. O dovolenke bol informovaný zhruba
3 dní po prvej, nie z úst pána W. ale pani Š..

30. Z výpovede súčasného štatutárneho zástupcu žalovaného Z. J. vyplýva, že k zmene štatút. zástupcu
žalovanej spoločnosti, došlo v roku 2009, kedy sa stal konateľom spoločnosti žalovaného. Posledná

zmena bola 07.08.2014.

31. Z predloženého výpisu z obchodného registra vyplýva, pán J. bol konateľom od 17.04.2012, nie od
založenia.

32. Právny zástupca žalovaného poukázal, že pán V. W. bol odvolaný práve dňa 07.08.2014. Taktiež
boli odvolaní pani K. K. a neskôr sa vzdal konateľstva pán J.. Odvolaní boli traja - pani K. K., V. W. a V.
K. a pán J. sa neskôr vzdal tejto funkcie konateľa.

33. Štatút. zástupca žalovaného Z. J. k otázke ako fungovala spoločnosť, kto riadil spoločnosť, kto dával

pokyny, kto podpisoval pracovné zmluvy, ako bola riadená/zabezpečená personálna agenda, evidencia
dochádzky, čerpanie dovoleniek, kto podpisoval dovolenky, komu sa adresovali žiadosti o čerpanie
dovolenky uviedol, že všetko 100% podpisoval W.. Spoločnosť riadil pán W.. Podpisoval aj pracovné
doklady. Žiadosti o čerpanie dovolenky v roku 2014 sa mali adresovať pánovi W..

34. Štatút. zástupca žalovaného ďalej na otázku súdu v prípade, ak sám pán W. chcel čerpať dovolenku,
kto mu ju schvaľoval, komu ju mal adresovať uviedol, že dovolenku si podpisoval pán W. sám sebe,
avšak konzultoval to s ním telefonický, a to vždy. Štatút. zástupca žalovaného na otázku súdu, či mu
oznámil svoju žiadosť o čerpanie dovolenky od dňa 25.08. do 03.09.2014 uviedol, že o čerpaní tejto
dovolenky nevedel. Takisto na otázku súdu, či mu oznámil čerpanie dovolenky od 04.09. do 02.10.2014,

t. j. 29 dní štatút. zástupca žalovaného uviedol, že neoznámil. Štatút. zástupca žalovaného na otázku
súdu, či to, čo uviedol ohľadom čerpania dovolenky bolo upravené niekde v interných riadiacich aktoch,
smerniciach, zmluvách uviedol, že vnútorný dokument v tomto smere nemali. Postupovalo sa tak iba na
základe ústneho dohovoru medzi ním a pánom W., teda žalobcom. Štatút. zástupca žalovaného ďalejuviedol,žezacelúdobusiničpísomnežalobcanedávalschvaľovať.Mánamyslidovolenku.Niektoréiné
dokumenty schvaľovali písomne a niektoré nie. Štatút. zástupca žalovaného na otázku súdu, či počas
celej doby, kedy fungoval v spoločnosti žalovaného, vystupoval žalobca ako konateľ, či za celú dobu

sa niekedy stalo, žeby podpísal žalobcovi písomne schválenie dovolenky alebo sa čerpanie dovolenky
žalobcom realizovali len tak, že zdvihol telefón, zavolal mu, že chce čerpať dovolenku a týmto to skončilo
štatút. zástupca žalovaného uviedol, že firma existuje 5 rokov. Nikdy nežiadal písomne o dovolenku.
Okrem jedného prípadu a to bolo v roku 2014.

35. Štatút. zástupca žalovaného na otázku súdu, či v súvislosti s tým niekedy bolo žalobcovi oznámené,
že porušuje týmto pracovnú disciplínu uviedol, že vytýkal mu ústne. Vec sa má tak, že v roku 2014 už
bol mesiac na dovolenke spolu s rodinou pri mori v Španielsku. Na jar bol spolu s rodinou na dovolenke
v Arabských emirátoch. Túto dovolenku mu schválil ale v septembri jednoducho zmizol. Volal mu, že
čo vlastne robí a on mu povedal, že oddychuje. Povedal mu, že už tretíkrát oddychuje, že je to akosi
veľa a hodil telefón.

36. Konateľ žalovaného Z. J. uviedol, že administratívnym pracovníkom sa sám vymenoval. Sám si
vystavil aj plat vo výške 300,- eur mesačne za túto prácu. O tom, že je aj administratívnym pracovníkom
sa dozvedel až v auguste v 2014.

37. Na otázku súdu, či je na pracovnej zmluve uzavretej so žalobcom jeho podpis alebo jeho manželky
uviedol, že nie. Vôbec nevedeli o tom, že je administratívny pracovník. Žiadnu takú inštrukciu mu nikdy
nedali.

38. Z výpovede R.Q. J. vyplýva, že konateľkou je od tej doby ako jej manžel, od roku 2009. Na otázku, či

sa aktívne zúčastňovala na riadení spoločnosti uviedla, že do augusta neprijímala žiadnu aktívnu účasť
ani nič nepodpisovala. Konateľka na otázku súdu, či vie uviesť ako prebiehalo čerpanie dovolenky v
spoločnosti žalovaného, kto podpisoval, komu sa mali adresovať, ako to fungovalo uviedla, že všetky
súhlasí podpisoval pán W.. Konateľka žalovaného na otázku súdu ako to bolo s konateľom žalovaného
pánom W. uviedla, že sám si dával dovolenku. Podpisoval ju sám sebe, avšak po predbežnom súhlase

z ich strany.

39. Z výpovede svedkyne O. I. vyplýva, že je zamestnankyňou externej firmy, ktorá vykonáva účtovníctvo
- firmy B., I.. W.. V.. a vykonáva účtovníctvo pre spoločnosti T. a I. Z.. Uviedla, že robila mzdy a
personalistiku pre túto spoločnosť, a to pre spol. T.. Uviedla, že dovolenku neevidovala. Dochádzku si

robili sami vo firme. Posielali im to mailom a oni spracovávali výplatné pásky a ostatné výkazy.

40. Z výpovede svedkyne S. Š. vyplýva, že žalobca je jej švagrom a žalovaný bol jej zamestnávateľom.
Svedkyňa na otázku súdu odkedy dokedy u žalovaného pracovala a na akej pozícií uviedla, že pracovala
od roku 2010 až doteraz. Myslí, že išlo o november 2010 a skončila tohto roku k 1.aprílu. Uviedla, že

dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosti. Pracovala ako sekretárka. Na dotaz súdu,
čo presne mala v náplni práce uviedla, že zapisovala bločky, zapisovala faktúry, pripravovala faktúry
pre ich učtáreň, faktúry zapisovala do počítača, pripravovala ich pre učtáreň a všetko čo bolo potrebné
- dochádzka, keď bolo treba niečo vybavovať. Potvrdila, že preberal dovolenkové lístky. Svedkyňa na
otázku súdu, kto schvaľoval dovolenky, kto podpisoval, uviedla, že buď to bol pán V. W. alebo pán K.. Bol

to konateľ firmy. Zo začiatku to bola aj pani K.. Svedkyňa neskôr uviedla, že bola vlastne zamestnancom
I.Z.,niežalovaného.Uviedla,ženosilafaktúryazapisovalabločky.Uviedla,ženazákladeústnejdohody
s pánom W. zapisovala faktúry spoločnosti I. Z. aj T.. Mali jednu učtáreň, kde sa to nosilo. Svedkyňa na
dotaz právneho zástupcu žalovaného, nakoľko sa vyjadrovala k vypisovaniu a podpisovaniu dovoleniek,
či mala na mysli zamestnancov I. Z. alebo T. svedkyňa uvádza, že aj aj. Svedkyňa na otázku právneho

zástupcu žalovaného, či vie koľko zamestnancov má spoločnosť T. uviedla, že jedného.

41. Z výpovede K. K. okrem iného vyplýva, že bola konateľkou v spoločnosti T., a to konateľkou bola od
založenia firmy. Bolo to v roku 2010 do augusta minulého roku. Presný deň si nepamätá.

42. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

43. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZP so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny
orgán ustanovila.

44. Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

45. Podľa ust.§ 46 ZP pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako

deň nástupu do práce.

46. Podľa ust. § 66 ods. 3 ObZ vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo
spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej
zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné

určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť
valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti
neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že
zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

47. Podľa ust. § 133 ods. 1 ObZ štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak
je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská
zmluva neurčuje inak.

48. Podľa ust. § 134 ObZ na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti

konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

49. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 30.09.2010 na dobu neurčitú ako administratívny pracovník. K zmene zmluvy došlo
dňa 30.8.2013 ohľadom mzdy, ktorá bola zvýšená. Listom zo dňa 18.09.2014 došlo zo strany

žalovaného zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia
pracovnej disciplíny, a to dlhodobou neospravedlnenou absenciou v práci a v nerešpektovaní pokynov
zamestnávateľa. V období od 08.08.2014 do 18.09.2014 sa dostavil do práce len 3x, pričom mal byť
od 25.08.2014 do 02.10.2014 na dovolenke o ktorej neinformoval zamestnávateľa a dovolenku mu
nikto neschválil a nepodpísal. Ako administratívny pracovník bol opakovane vyzvaný na predloženie

všetkých písomnosti ohľadom zamestnávateľa T. , I..W..V.., ktorými disponoval. Bol vyzvaný na
odovzdanie služobného telefónu so SIM kartou, mobilných internetov s tabletami, osobných počítačov,
ktoré neodovzdal. Neboli odovzdané žiadne záručné listy, nabíjačky a návody. Neboli taktiež
odovzdané žiadne dokumenty firmy okrem stavebnej dokumentácie. Listom zo dňa 02.10.2014 žalobca
oznámilžalovanému,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerupovažujezaneplatnéatrvánaďalšom

zamestnávaní. Následne žalobca v zákonnej lehote podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru na súde a táto je predmetom tohto konania

50. Zároveň z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplynulo, že žalovaný bol konateľom
žalovaného od 8.7.2011 do 11.08.2014.

51. Pôvodne sa žalovaný v konaní bránil tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru je v súlade
so zákonom a že u žalobcu došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré zakladá dôvod
pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V tomto smere sa niesli aj návrhy strán v konaní na
dokazovanie.

52. Neskôr počas konania žalovaný poukázal na to, že pracovná zmluva uzavretá so žalobcom je
neplatná, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným nevznikol. Dôvodom je, že o tejto prac.
zmluve až do odvolania žalobcu z funkcie konateľa väčšina valného zhromaždenia ani nevedela. Ide o
obchádzanie zákona, konkr. § 66 ods.3 Obch. zákonníka, pre ktoré je daná zmluva absolútne neplatná.

Uviedol, že aj Zákonník práce v ustanovení § 7 ods.3 kogentne stanovuje, že so zamestnancom, ktorý
je aj štatutárnym orgánom, dohodne pracovné podmienky podľa § 43 ods.1 Zák. práce v pracovnej
zmluve orgán, ktorý ho ako štatutárny orgán ustanovil. Uvedené zákonné ustanovenie v spojení s
ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučuje zastupovanie osobou, ktorej záujmysú v rozpore so záujmami zastupovaného a ktoré sa subsidiárne aplikuje aj na pracovnoprávne vzťahy,
vylučujú, aby v mene zamestnávateľa podpísala pracovnú zmluvu tá istá fyzická osoba, ktorá je aj
druhým účastníkom zmluvy - zamestnancom. V prípade takéhoto stretu záujmu u dotknutej osoby

a jej podpisu zmluvy za oboch účastníkov zmluvy, je táto zmluva absolútne neplatným právnym
úkonom.Žalobcaakokonateľspoločnostinemoholplatnejednaťvmenespoločnostiakozamestnávateľ,
pretože jeho záujmy ako zamestnanca boli v rozpore so záujmami spoločnosti. K uvedenému dôvodu
neplatnosti predmetnej pracovnej zmluvy žalobcu však pristupuje aj dôvod neplatnosti spočívajúci v
nerešpektovaní a porušení zákazu vykonávať funkciu konateľa ako pracovnoprávny vzťah. Nakoľko

štatutárne orgány, resp. konatelia nevykazujú všetky potrebné a nevyhnutné charakteristiky pracovného
pomeru, ich vzťah k príslušnej obch. spoločnosti nemôže byť pracovnoprávnym vzťahom, ale vzťahom
založeným predovšetkým zmluvou o ustanovení do funkcie. Výkon funkcie konateľa nie je druhom práce
podľa pracovnej zmluvy. Tento výkon funkcie konateľa nie je výkonom závislej práce v podriadenosti
zamestnávateľovi, ako to vyplýva nielen zo všeobecnej charakteristiky pracovného pomeru zakotveného
v Zákonníku práce, ale aj z právnej charakteristiky pracovného záväzku zamestnanca podľa Zákonníka

práce. Aj keď týmto spôsobom nie je vylúčená paralelná existencia funkcie konateľa a prípadného
pracovného pomeru u tej istej osoby, vždy je však nevyhnutné skúmať a posudzovať druh dohodnutej
činnosti podľa pracovnej zmluvy, ktorá musí byť diametrálne odlišná a ľahko rozlíšiteľná od činnosti v
rámci výkonu funkcie konateľa. Iba v takomto prípade zjavne odlišnej a rozdielnej činnosti je možné
uvažovať o existencii prac. pomeru popri funkcii konateľa. V predmetnej veci si žalobca sám so sebou

dohodol druh vykonávanej činnosti ako administratívny pracovník, a to bez akéhokoľvek bližšieho popisu
a určenia. Už tento samotný názov druhu práce je možné chápať ako synonymum pre označenie funkcie
konateľa, resp. ako nevyhnutnú súčasť činností konateľa spoločnosti.

53. Súd sa preto v zmysle ďalšieho vyjadrenia žalovaného a jeho námietky na neplatnosť samotnej

pracovnej zmluvy a pracovného pomeru zaoberal preskúmaním toho, či je pracovná zmluva platná a či
došlo k platnému vzniku pracovného pomeru.

54. V zmysle citovaných ustanovení obchodného zákonníka konateľ spoločnosti je jedným z orgánov
obchodnej spoločnosti a to výkonným orgánom do ktorého kompetencie patrí vedenie spoločnosti a

rozhodovanie o bežných záležitostiach spoločnosti. Obchodný zákonník tento pojem bližšie nedefinuje.

55. Obchodné vedenie v zmysle ustálenej judikatúry a teórie obchodného práva je možné definovať
ako rozhodovanie akéhokoľvek druhu o veciach konkrétnej spoločnosti. Ide o rozhodovania o
všetkých otázkach organizačného charakteru, technických veciach, veciach vnútornej prevádzky,

vedení účtovníctva, obchodnej taktiky, ako aj príprava obchodných zmlúv, či personálnej politiky. Náš
obchodný zákonník tento pojem nedefinuje. Možno povedať, že ide o hlavne o organizovanie a riadenie
podnikateľskej činnosti a podnikateľských zámeroch.

56. Otázkou súbehu výkonu funkcie konateľa a vykonávanie práce v pracovnom pomere sa teórie

už právna teória zaoberal. V zmysle vydaných rozhodnutí napr. NS SR sp.zn. 5Cdo/97 funkciu
konateľa nemožno vykonávať v pracovnom pomere. Tomuto nasvedčuje fakt, že podľa ust. obchodného
zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní
záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o
výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak

bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností, ak
teda nebola uzavretá osobitná zmluva. Tento názor sa ustálil aj v rozhodnutiach všeobecných súdov.

57. Ustanovenia § 66 ods.3 Obchodného zákonníka jednoznačne stanovuje, že každá zmluva o
výkone funkcie konateľa medzi konateľom a spoločnosťou, resp. jej akékoľvek formy a podoby, ktorých

predmetom je úprava vzťahov s osobou konateľa a odmena pre toho konateľa, musí byť schválená
valným zhromaždením, čo v danom prípade nebolo a ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania,
výpovedi konateľov spoločnosti.

58. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca bol konateľom žalovaného od 8.7.2011 do 11.08.2014 a

zároveň mal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu s výkonom práce administratívny pracovník bez
bližšie špecifikovanie pracovnej náplne. Podľa výpovede žalobcu, konateľov žalovaného a predložených
listín súd dospel k záveru, že výkon funkcie žalobcu ako konateľa žalovaného sa prekrýval s výkonom
práce podľa pracovnej zmluvy, čo je neprípustné podľa zákona.59. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podmienka schválenia pracovnej zmluvy a jej zmeny
valným zhromaždením tiež nebola splnená. Táto podmienka je daná z dôvodu stretu záujmov v

osobe konateľa, ktorý by tak zastupoval obe zmluvné strany predmetnej zmluvy s predpokladaným
uprednostnením jeho osobných záujmov pred záujmami spoločnosti.

60. V konaní bolo zistené, podpísanie pracovnej zmluvy, jej zmeny žalobcom sa realizovalo žalobcom
za obe zmluvné strany. O tejto pracovnej zmluve až do odvolania žalobcu z funkcie konateľa väčšina

valného zhromaždenia ani nevedela. Uvedené je možné považovať za obchádzanie zákona, a to § 66
ods.3 Obch. zákonníka, pre ktoré je daná zmluva v zmysle ust. §39 OZ absolútne neplatná.

61. Ako je to už vyššie uvedené aj Zákonník práce v ustanovení § 7 ods.3 kogentne stanovuje, že so
zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom, dohodne pracovné podmienky podľa § 43 ods.1 Zák.
prácevpracovnejzmluveorgán,ktorýhoakoštatutárnyorgánustanovil. Uvedenézákonnéustanovenie

v spojení s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučuje zastupovanie osobou, ktorej
záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného a ktoré sa subsidiárne aplikuje aj na pracovnoprávne
vzťahy, vylučujú, aby v mene zamestnávateľa podpísala pracovnú zmluvu tá istá fyzická osoba, ktorá je
aj druhým účastníkom zmluvy- zamestnancom. Toto v danom prípade taktiež dodržané nebolo.

62. V prípade takéhoto stretu záujmu u dotknutej osoby a jej podpisu zmluvy za oboch účastníkov
zmluvy, je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Uvedený názor deklaroval aj Najvyšší
súd SR v jeho rozhodnutí zo dňa 16.12.2010, sp.zn. 4MCdo 6/2009 a ktorým sa zároveň stotožnil aj
s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu ČR, vyjadrenou v rozhodnutiach zo dňa 4.11.2004, sp.zn.
21Cdo1634/2004 a zo dňa 22.11.2011 sp.zn. 21Cdo3061/2010. Oba Najvyššie súdy SR aj ČR

konštatovali vyššie uvedený záver a teda, že v prípade uzatvárania prac. pomeru je neprípustné, aby v
mene oboch zmluvných strán konala a vystupovala tá istá osoba, u ktorej dochádza k stretu záujmov.

63.Rozdielnosťzáujmovzamestnávateľaazamestnancajeprincipiálnedanáužsamotnýmcharakterom
zmluvy ako dvojstranným právnym úkonom, do ktorého vstupuje každá zo strán s úmyslom uzavrieť

zmluvu pre seba čo najvýhodnejšiu. Žalobca ako konateľ spoločnosti nemohol platne jednať v mene
spoločnosti ako zamestnávateľ, pretože jeho záujmy ako zamestnanca boli v rozpore so záujmami
spoločnosti.

64. V danom prípade je ďalším dôvodom neplatnosti pracovnej zmluvy dôvod nerešpektovanie zákona

a porušenie zákazu vykonávať funkciu konateľa ako pracovnoprávny vzťah.

65. Ako je to uvedené a vyplýva zo zákona, konateľ túto funkciu nemôže vykonávať v pracovnom
pomere. Výkon funkcie konateľa nie je druhom práce podľa pracovnej zmluvy. Tento výkon funkcie
konateľa nie je výkonom závislej práce v podriadenosti zamestnávateľovi, ako to vyplýva nielen zo

všeobecnej charakteristiky pracovného pomeru zakotveného v Zákonníku práce, ale aj z právnej
charakteristiky pracovného záväzku zamestnanca podľa Zákonníka práce.

66. Nie je síce zákonom vylúčená súbežná existencia funkcie konateľa a prípadného pracovného
pomeru u tej istej osoby, no tu je vždy potrebné nevyhnutné skúmať a posudzovať druh dohodnutej

činnosti podľa pracovnej zmluvy, ktorá musí byť diametrálne odlišná a ľahko rozlíšiteľná od činnosti v
rámci výkonu funkcie konateľa. Iba v takomto prípade zjavne odlišnej a rozdielnej činnosti je možné
uvažovať o existencii prac. pomeru popri funkcii konateľa.

67. V predmetnej veci si žalobca sám so sebou dohodol druh vykonávanej činnosti ako administratívny

pracovník, a to bez akéhokoľvek bližšieho popisu a určenia, či pracovnej náplne. Žalobca nepredložil
žiadnu bližšie špecifikáciu svojej pracovnej náplne ako administratívneho pracovníka. Uviedol len, že je
jeho náplňou bola administratívna činnosť, aká neuviedol a príprava tabuliek a analýza činnosti. Už tento
samotný názov druhu práce s prihliadnutím na výpoveď žalovaného a žalovaného je možné chápať ako
synonymum pre označenie funkcie konateľa, resp. ako nevyhnutnú súčasť činností konateľa spoločnosti

a je možné povedať že spadá pod pojem obchodné vedenie. Tomuto nasvedčuje fakt, že spoločnosť
žalovaného mala len jedného pracovníka a to žalovaného, ktorý bol zároveň aj konateľom.68. V danom prípade nebolo preukázané, to, že žalobca vykonával iné činnosti ako konateľa a iné na
základe uzavretej pracovnej zmluvy, ktoré by bolo možné jednoznačne odlíšiť. Súd je toho názoru že
v danom prípade činnosť žalobcu v pozícii administratívny pracovník sa v celom rozsahu prekrýva s

tým, čo patrí do funkcie konateľa spoločnosti žalovaného. Firma žalovaného iných pracovníkov nemala.
Všetko riadil ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, výsluchu strán sporu a svedkov sám žalobca.

69. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že činnosť žalobcu v pracovnej pozícii sa
v celom rozsahu prekrývala s tým, čo patrí do funkcie konateľa s.r.o., ktorú funkciu tiež zastával.

Tomu zodpovedá aj „voľnosť“ žalobcu spočívajúca v organizácii pracovného času a používanie rôznych
technických zariadení, čo vplynulo z vykonaného dokazovania. Žalobcovi bolo odovzdané niekoľko
telefónov, tabletov a počítačov.

70. Slovenský právny poriadok nezakazuje, aby konateľ s.r.o. nemohol byť zároveň aj zamestnancom
tejto s.r.o. Druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve však nesmie byť totožný s činnosťou, ktorá podľa

Obchodného zákonníka patrí konateľovi. V prejednávanej veci tomu tak bolo. Činnosť, ktorú žalobca
vykonával patrí do obchodného vedenia s.r.o.

71. Žalovaná spoločnosť mala v podstate po celý čas jej trvania iba jeden reálny predmet činnosti
a to poskytovanie prenájmu technológie a zariadenia spoločnosti I. Z. I..W..V.., to znamená činnosť

spočívajúcu v uzatvorení nájomnej zmluvy. Už z povahy veci je zrejmé, že žalobca žiadnu inú činnosť
v zmysle Zákonníka práce ani nemohol pre žalovanú spoločnosť vykonávať, nakoľko ako vyplynulo z
výpovede svedkyne aj vedenie celej účtovnej a personálnej agendy zabezpečovala externá firma, čo
potvrdili aj vypočutý svedkovia.

72. Je teda zrejmé, že v žalobcovom prípade nie je možné uvažovať o paralelnej existencii pracovného
pomeru žalobcu a funkcie konateľa, ktorú vykonával žalovaný a táto nie je ani daná vzhľadom na zistené
skutočnosti ohľadom fungovania firmy žalovaného. Nebola preukázaná zjavná odlišnosť a rozdielna
činnosti u žalobcu ako konateľa spoločnosti a ako administratívneho pracovníka, len pri preukázaní
týchto skutočnosti, ktoré preukázané neboli je možné uvažovať o existencii prac. pomeru popri funkcii

konateľa.

73.Zuvedenéhopretovyplýva,žeužalobcuvskutočnostinikdypracovnýpomeružalovanejspoločnosti
nevznikol. Uzavretá pracovná zmluva je tak podľa ust. § 39 OZ neplatná. V danom prípade neboli
dodržané ust. § 7 ods. 3 ZP. V zmysle uvedeného podmienky pracovnej zmluvy u zamestnanca,

ktorý je zároveň štatutárnym orgánom, konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným na výkon
práce inej ako je činnosti konateľa môže dohodnúť len orgán, ktorý štatutárneho orgán ustanovil, teda
valné zhromaždenie. Uvedená podmienky v danom prípade splnená nebola. Jej nedržanie spôsobuje
neplatnosť pracovnej zmluvy.

74. Keďže neboli dodržané ani ust. § 7 ods. 3 ZP a ani § 66 ods. 3 ObZ, ktoré v danom prípade neboli
dodržané nemohlo dôjsť ani k vzniku pracovného pomeru podľa ust. § 42 ods. 1 ZP. Keďže pracovný
pomer nevznikol nemohlo dôjsť ani k jeho zrušeniu okamžitým skončením pracovného pomeru.

75. Uzavretá pracovná zmluva je tak podľa § 39 Občianskeho zákonníka podľa ktorého neplatný je

právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Neplatným právnym úkonom a keďže nevznikol medzi účastníkmi pracovný pomer
podľa § 42 ods. 1 ZP, tak nemohlo dôjsť ani k jeho zániku okamžitým zrušením pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 ZP, a teda neprichádza do úvahy rozhodovanie o neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

76. Neplatnosť pracovnej zmluvy je však daná aj z iného dôvodu. Podľa § 7 ods.3 ZP - So
zamestnancom,ktorýjeajštatutárnymorgánomalebočlenomštatutárnehoorgánu,dohodnepodmienky
podľa § 43ods. 1 ZP v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán
ustanovila.Jetedazrejmé,žepodmienkypracovnejzmluvyuzamestnanca,ktorýjezároveňštatutárnym

orgánom-konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným na výkon práce inej ako je činnosť konateľa
môže dohodnúť len orgán, ktorý štatutárny orgán - konateľa ustanovil, a to je v prípade spoločnosti s
ručením obmedzeným Valné zhromaždenie.77. Uvedené pri prejednávanom pracovnom pomere splnené nebolo, čo opäť spôsobuje neplatnosť
pracovnej zmluvy.

78. Súd preto po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dospel k záveru, že pracovná zmluva je
neplatná z vyššie uvedených dôvodov. Preto nemohlo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru okamžitým
skončením a preto aj nárok vyplývajúci z neplatnosti skončenia pracovného pomeru je nedôvodný.

79. Uzavretá pracovná zmluva je tak podľa § 39 Občianskeho zákonníka podľa ktorého neplatný je

právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom je neplatným právnym úkonom. Keďže nevznikol medzi účastníkmi pracovný pomer
podľa § 42 ods. 1 ZP, tak nemohlo dôjsť ani k jeho zániku okamžitým zrušením pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 ZP, a teda neprichádza do úvahy rozhodovanie o neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

80. Na záver súd poukazuje, že vzhľadom na námietky žalovaného počas konania, ktoré sa odchýlili
od pôvodnej obrany žalovaného, a to ohľadom neplatnosti pracovnej zmluvy a pracovného pomeru sa
súd okolnosťami, či došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny a či bol daný dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru pri odôvodňovaní tohto rozsudku nezaoberal

81. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

82. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

84. Keďže súd žalobu zamietol, po prepočte úspechu úspešný žalovaný, a to vo výške 100%. Preto má
žalovaný nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných

ustanovenírozhodolonárokužalovanéhonanáhradutrovkonaniavpomereúspechu,t.j.100%.Ovýške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85. Podľa ust. § 155 ods. 1,2 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v

jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v
materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

86.Vuvedenejvecivzniklitrovyštátuvsúvislostistým,ženovíkonateliažalovanéhosúcudzímištátnymi

príslušníkmi. Štátne trovy súviseli s tlmočením ich výpovede a ich účasťou na pojednávaniach. Tieto
trovy je povinný znášať štát a preto súd rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.