Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220101
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117220101.4

Rozhodnutie

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomBujňákom,vprávnejvecižalobkyneC.O.,E..XX.X.XXXX,
I. A. X,XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 27, 080
01 Prešov, proti žalovanému Š. Z., E.. X.X.XXXX, I. A. X, XXX XX B., právne zastúpenému Mgr. Otom
Salokym, advokátom, so sídlom Hlavná ul. č. 94,080 01 Prešov, o určenie splatnosti dlhu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 24.8.2017 voči žalovaným domáhala, aby súd určil dlh
žalovaných z titulu poskytnutej pôžičky splatným dňom 1.9.2017.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je matkou žalovanej v 2. rade, S. Z.D. a bývalou svokrou žalovaného
v 1. rade. Po uzavretí manželstva zo strany žalovaných títo sa rozhodli, že začnú s výstavbou rodinného
domu. Aby k takejto výstave rodinného domu z ich strany bolo možné dôjsť, obaja žalovaní boli nútení
v prvom rade zabezpečiť si stavebný pozemok na takúto výstavbu rodinného domu. Žalovaní na kúpu
stavebného pozemku nemali vlastné finančné prostriedky. Žalobkyňa dňa 31.10.2012 zo svojho účtu

vedeného v Slovenskej sporiteľni a. s. v hotovosti uskutočnila výber na sumu 13.300,- eur. Túto sumu
v ten deň odovzdala obom žalovaným ako pôžičku na kúpu pozemku. Ohľadne poskytnutia pôžičky
nebola uskutočnená žiadna písomná zmluva, pričom doba vrátenia pôžičky bola vzájomne dohodnutá
tak, že obaja žalovaní jej vrátia pôžičku vtedy, „ak budú mať a môcť“. Doba vrátenia dlhu teda bola
ponechaná na vôli dlžníkov. Od doby poskytnutia pôžičky 13.300,- eur obaja žalovaní vyvíjali snahu o
zakúpenie stavebného pozemku, k čomu však bezprostredne nedošlo, pretože takýto vhodný pozemok

podľa ich predstáv a za takúto kúpnu cenu nemohli nájsť. Až začiatkom roka 2014 sa žalovaným
naskytla možnosť odkúpenia pozemku v obci B., avšak za kúpnu cenu 23.000,- eur. Vzhľadom k tomu,
že finančné prostriedky, ktoré mali obaja žalovaní k dispozícii ako manželia a ktoré im boli poskytnuté
ako pôžička v sume 13.300,- eur na kúpu pozemku nepostačovali, opakovane žalobkyňu požiadali o
poskytnutie pôžičky do celkovej sumy 25.000,- eur. Na základe takejto požiadavky oboch žalovaných
týmto v hotovosti pred uzavretím kúpnej zmluvy poskytla ďalšiu pôžičku v sume 11.700,- eur. Ani v

tomto prípade o poskytnutí pôžičky nebola spísaná žiadna písomná zmluva a nebola dohodnutá doba
splatnosti pôžičky, bolo dohodnuté, že žalovaní ako dlžníci poskytnutú pôžičku v celkovej výške 25.000,-
eur jej vrátia vtedy, až „búdu mať a môcť“. Takýto spôsob vrátenia dlhu bol medzi nami dohodnutý z toho
dôvodu, že žalovaní ako budúci stavebníci si všetky finančné prostriedky, ktoré mali z vlastných príjmov
počas trvania manželstva, nakumulujú a použijú predovšetkým na uskutočnenie výstavby rodinného
domu. Obaja žalovaní na zakúpenom stavebnom pozemku v obci B. od predávajúcich C. W. W. A.

si postavili vlastný rodinný dom podľa schválenej projektovej dokumentácie, tento po ukončení riadne
skolaudovali a začali ho aj ako rodina riadne užívať. V dôsledku narušenia manželských vzťahov medzižalovanými došlo k tomu, že ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov v novembri
2016 rozvedené. Po rozvode manželstva došlo k vyporiadaniu BSM medzi "žalovanými tak, že svoj
spoločný rodinný dom prostredníctvom realitnej kancelárie odpredali a kúpnu cenu si vzájomne rozdelili.“

Z vyplatenej kúpnej ceny za odpredaj rodinného domu zo strany oboch žalovaných, i napriek tomu,
že už mali v dispozícii každý vlastné finančné prostriedky, nebola z poskytnutej pôžičky 25.000,- eur
dobrovoľne uhradená žiadna suma. Listom zo dňa 10.5.2017 vyzvala Štefana Pavlíka písomne o
vrátenie jeho podielu z poskytnutej pôžičky (1/2 z 25.000,- eur), teda 12.500,- eur, pričom tento žalovaný
na jej výzvu reagoval negatívne, t. j. tak, že on nemá žiadnu vedomosť o poskytnutí takejto pôžičky a

že zo strany žalobkyne došlo k darovaniu vyššej sumy peňazí z jej strany dcére, žalovanej v 2. rade
(výšku darovanej sumy však neuvádza). Žalovanú v 2. rade na vrátenie jej podielu s pôžičky 12.500,-
eur vyzvala ústne pri osobnom stretnutí, pričom na výzvu reagovala tak, že urobí všetko pre to, aby
poskytnutá pôžička im ako manželom bola vrátená spoločne tak ako bola poskytnutá a prijatá.

3. Žalovaná v 2. rade sa k podanej žalobe nevyjadrila.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k žalobe poprel, aby mu žalobkyňa požičala
finančné prostriedky, alebo aby požičala finančné prostriedky jemu a S. Z. spoločne ako manželom.
K ústnej zmluve o pôžičke nedošlo, žalobkyňa darovala finančné prostriedky svojej dcére. Predložené
listiny ani nepreukazujú uzavretie zmluvy o pôžičke. Poukázal na rozpor v tvrdeniach a právnej

argumentácii obsiahnutých v žalobe oproti predžalobnej výzve, kde v predžalobnej výzve žalobkyňa
tvrdila, že finančné prostriedky mali byť vrátené po tom, čo žalobkyňa „vyzve na vrátenie polovičnej sumy
z 25.000,- eur,“ teda podľa ust. § 563 OZ, následne už žalobou sa žalobkyňa domáha určenia splatnosti
dlhu podľa ust. § 564 OZ, pričom už tvrdí, že čas plnenia mal byť ponechaný na vôli žalovaných.
Je pritom zrejmé, že na základe tvrdení žalobkyne v predžalobnej výzve by šlo o premlčaný dlh, čo

žalovaný namietol v reakcii na predžalobnú výzvu, rovnako ako namietol, že nešlo o pôžičku, ale
dar. Následne žalobkyňa a žalovaná v 2. rade prostredníctvom svojej spoločnej právnej zástupkyne
už vyzvali žalovaného na zaplatenie sumy 25.000,- eur ako vydania investície do BSM žalovaných,
teda opätovne zmenili svoju právnu argumentáciu a skutkové tvrdenia, na čo žalovaný reagoval dňa
01.06.2017, kde poukázal na účelovosť postupu žalobkyne a žalovanej v 2. rade. Žalovaný nemal dôvod

požičiavať si od žalobkyne a ešte viac sa zadlžovať. Je tiež zrejmý značný časový odstup od výberu
peňazí v októbri 2012 a kúpou nehnuteľnosti, až v marci 2014. Za okolností, aké žalobkyňa v žalobe
tvrdí, by v prípade pôžičky nebol dôvod tieto peniaze žalobkyne zadržiavať. Ak by ich žalovaní mali
vrátiť „ak budú mať a môcť“, bolo by logické, aby boli vrátené hneď, ak ku kúpe pozemku vtedy nedošlo,
a v prípade budúcej možnosti kúpiť pozemok požiadať žalobkyňu o pôžičku opäť. Pravdivosť tvrdení

žalobkyne o pôžičke nepreukazuje ani so žalobou predložená elektronická komunikácia. Žalovaný vedel
o požiadavke S. Z., ale túto odmietol ako neopodstatnenú, pretože on nemal žiaden dlh voči jej matke.
V uzavretej kúpnej zmluve z 13.03.2017 je zrejmým spôsobom uvedený spôsob vyplatenia kúpnej ceny
patriacej žalovaným, vrátane uspokojenia ich záložného veriteľa, a za takto dohodnutých podmienok
uzavrela uvedenú zmluvu dobrovoľne aj žalovaná v 2. rade. Ďalej uviedol, že zo žaloby vyplýva, že

žalovaná v 2. rade neuhradila žalobkyni nič z „dlhu“. Žalovaný preto trvá na tom, že šlo o dar žalobkyne
svojej dcére, vyplýva to aj z doterajšieho správania sa sporových strán do momentu, kedy došlo k
reálnemu čiastočnému vyporiadaniu BSM žalovaných predajom nehnuteľnosti v BSM. Navyše, ak by aj
šlo medzi sporovými stranami o pôžičku, dlh by bol premlčaný.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že pokiaľ by mala vôľu darovať tieto peniaze výlučne žalovanej v 2. rade,
tak by trvala na tom, aby predmetný pozemok bol výlučne v jej vlastníctve, preto možno mať za to, že
tvrdeniažalovanéhosúúčelovéatendenčné.Zkorešpondenciemedzirealitnoukanceláriouažalovanou
v 2. rade jasne vyplýva, že suma 25.000,- eur z predaja nehnuteľnosti mala byť poukázaná na jej účet
ako vrátenie predmetného dlhu. Predmetná zmluva má aj vážne nedostatky, pretože v čase kedy sa

nehnuteľnosťprevádzala,žalovanýv1.radeažalovaná2.radeužnebolimanželmi.Rovnakozaúčelové
a tendenčné považovala tvrdenia, že žalovaný nemal dôvod požičiavať si od nej finančné prostriedky a
ešte viac sa zadlžovať, pretože v tom období nepracoval a keď pracoval, tak len za minimálnu finančnú
čiastku, buď na dohodu alebo na krátky časový úsek, teda finančné prostriedky na pozemok nemali
vôbec k dispozícii. Tieto im skutočne zapožičala s tým, že mi ich vrátia keď budú mať a môcť. Následne

sa dozvedela, že predmetný pozemok bol odpredaný spolu s rodinným domom 13.3.2017. Vzhľadom k
tomu, že táto pôžička bola ponechaná na vôli dlžníka, má zato, že jej nárok je opodstatnený a má oporu
v zákone. Táto vôľa vyplýva aj z komunikácie medzi žalovanou v 2. rade a realitným maklérom, kde teda
prezentuje, že táto pôžička bola ponechaná na vôli dlžníkov.6. V priebehu konania zobrala žalobkyňa žalobu voči žalovanej späť, a preto súd konanie voči žalovanej
v 2. rade zastavil.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov a listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a to Výberom zo Slovenskej sporiteľne na č.l. 4, Výzvou na č.l. 5, Vyjadrením
k výzve na č.l. 6, Kúpnou zmluvou na č.l. 7-7, sms- komunikáciou na č.l. 9-10, Vyjadrením k žalobe
na č.l. 41- Stanoviskom na č.l. 42, Vyjadrením k stanovisku na č.l. 43, Kúpnou zmluvou na č.l. 44-46,

Vyjadrením žalobkyne na č.l. 48, Čiastočným výpisom z LV na č.l. 55, Rozhodnutím Krajského súdu
Trenčín na č.l. 6-57, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 59, Kúpnou zmluvou na č.l. 60-61, Hotovostným
výberom zo Slovenskej sporiteľnej na č.l. 62, Rozsudkom Najvyššieho súdu 5Cdo/254/2009 na č.l.
63-65, Vyjadrením žalovaného na č.l. 68, vyjadrením zo dňa 31.7.2018 a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že pôvodne svojej dcére a žalovanému v 1. rade dala pôžičku

13.000,- eur. Tieto peniaze boli určené na pozemok. Tento pozemok však nekúpili, nakoľko pôvodní
predávajúciodstúpiliodzmluvy.Následnepozemokbolomožnékúpiťza25.000,-eur,apretoimpožičala
do 25.000,- eur a bolo to takým spôsobom, že 2.000,- eur dala pánovi D. pri uzatváraní zmluvy a zbytok
požičala dcére a žalovanému v 1. rade. Pokiaľ by tieto peniaze darovala dcére, tak by som trvala na tom,
aby tento pozemok bol zapísaný na ňu. Pri pôžičke sa dohodli tak, že splatia jej to, keď budú môcť. Ďalej

uviedla, že peňažné prostriedky mala našetrené, keďže pracovala v Rakúsku a keď dcéra študovala,
tak brala rodinné prídavky. Dňa 31.10.2012 vybrala 13.300,- eur. Pozemok bol zakúpený 28.3.2014 a
do tých 25.000,- eur im požičala predtým. Tieto finančné prostriedky mala doma. Taktiež uviedla, že jej
dcéranamietalato,žejejposkytujepôžičkuadruhejdcéredarovalabyt,avšakpotomjejbolovysvetlené,
že oni sa majú dohodnúť, nakoľko pri tom byte bola klauzula, že tam bude bremeno dožitia. Taktiež

dcéra bola v tom čase slobodná a oni sa majú potom dohodnúť.

9. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že medzi nimi nedošlo k žiadnej pôžičke, lebo pôvodne si
hľadali pozemok mimo obce B.. Potom za nimi prišla bývalá svokra s tým, že im dá peniaze a na druhú
sestru napíše byt a rozdiel v cene zaplatí žalovaná v 2. rade. On by nikdy nebral ďalšiu pôžičku, keďže

mali už hypotéku 50.000,- eur. Všetko bolo v poriadku do momentu, keď ho podviedla bývalá manželka a
sa rozviedli. Následne začalo sa hovoriť o pôžičke. Ďalej uviedol, že dcéry žalobkyne sa mali vyporiadať
takým spôsobom, že S. Z. daruje 25.000,- eur, na P. napíše byt, tento sa nechá ohodnotiť a potom
rozdiel vyporiada P. tak, že vyplatí S.. Na zakúpenie pozemku mali finančné prostriedky, keďže obidvaja
pracovali v Írsku, taktiež sa predalo aj auto, ktoré kúpil za slobodna. Keď boli odovzdané finančné

prostriedky žalobkyňou tak sa nebavili o tom, že sa budú vracať. K SMS komunikácii uviedol, že deň
pred podpisom zmluvy mu obidvaja začali písať s tým, že má vrátiť peniaze. Nevedel však aké. Zavolal
pánovi D., kde mu bolo povedané, že jeho bývalá manželka nepodpíše zmluvu, ak nevráti peniaze. S
tým však nesúhlasil. On tam preto napísal, „áno, aj Š. vie“, ale bolo to asi myslené tak, že si je vedomý
toho, čo od neho žiadajú.

10. Svedkyňa S. Z. pri svojom výsluchu uviedla, že medzi ňou, žalobkyňou a žalovaným bola dohoda
o tom, že im matka požičia finančné prostriedky. Našli lacnejší pozemok a to v hodnote 13.770,- eur.
Nemali na výstavbu a preto im matka požičala s tým, že v banke zistili, že na to, aby nám bol poskytnutý
úver, musí byť vystavaný dom do jedného metra. Nemali peniaze a vybavovanie úveru by trvalo dlho.

Tak to padlo. Zároveň to padlo aj z dôvodu toho, že predajca nevlastnil pozemok dlhšie ako päť rokov
a teda by musel z toho platiť daň. Potom našli spomínaný drahší pozemok, pričom k tomu im musela
opäť matka dopožičať a to do sumy 25.000,- eur. Nie je pravda čo tvrdil žalovaný, že hľadali lacnejšie
pozemky, nakoľko sa nechceli vysťahovať z dediny B.. Ďalej uviedla, že peniaze im žalobkyňa dala
osobne do rúk, pričom 2000,- eur zaplatili províziu pánovi D. a zvyšok išlo vlastníkom pozemku. Ďalej

uviedla, že peniaze mali vrátiť, keď nadobudnú finančné prostriedky. O vrátenie peňazí bola požiadaná,
keď nadobudli prostriedky predajom domu a ona ich vrátila ihneď po predaji domu v marci 2017.

11. Svedok A. D. pri svojom výsluchu uviedol, že záloha mu bola vyplatená u žalobkyne v B.. Bola tam
pani Z., Z. Z. a žalobkyňa. S nimi sa vypisovala zmluva a žalobkyňa povedala, že im dáva peniaze na

kúpu pozemku. Ďalej uviedol, že s ním pani Z. a pán Z. podpísali Zmluvu o predaji nehnuteľnosti. Našiel
kupcu a zmluva mala byť podpísaná v pondelok. V nedeľu sa vrátila pani Z. z cudziny a v nedeľu mu
volala s tým, že chce, aby v zmluve bolo, že sa peniaze majú vracaťžalobkyni.Postojžalovanéhoboltaký,žepeniazenemalpožičané,aležeichdostal.Dozmluvytonebolo
zapracované, lebo to s tým nemá nič spoločné. Ku smske, ktorá sa nachádza v spise na č.l. 10 uviedol,
že komunikoval so žalovaným, ten mu oznámil, že tieto peniaze mu neboli požičané, ale darované a

následne telefonoval tiež pani Z. s tým, že to nemá nič spoločné s kúpnou zmluvou. Žalovaný vedel o
tom, že od neho pýtajú peniaze.

12. Z výpisu (č.l. 4) vyplýva, že žalobkyňa dňa 31.10.2012 vybrala z účtu sumu 13.300,- eur.

13.Listomzodňa10.5.2017(č.l.5)žalobkyňavyzvalažalovanéhonavráteniepolovicezosumy25.000,-
eur do 20.5.2017. Žalovaný na výzvu reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že nemá
vedomosť, aby žalobkyňa požičala jemu alebo bývalej manželke sumu 25.000,- eur. Začiatkom roku
2014 žalobkyňa darovala svojej dcére vyššiu sumu peňazí. Žalobkyňa a S. Z., prostredníctvom svojej
právnej zástupkyni, listom zo dňa 23.5.2017 oznámil žalovanému, že za finančné prostriedky, ktoré
vložila S. Z.D. žalobkyni bola získaná určitá majetková hodnota, a to zakúpenie pozemku, teda pri

predaji tejto nehnuteľnosti suma 25.000,- eur mala byť pripísaná v prospech S. Z.. Keďže táto hodnota
nebola zohľadnená v rámci vyporiadania BSM je žalovaný z uvedeného titulu tieto prostriedky povinný
vrátiť S. Z. spolu s polovicou podielu hodnoty auta ku dňu rozvodu manželstva. Žalovaný na predmetné
stanovisko reagoval tak, že spoločné nehnuteľnosti patriace do BSM boli kúpnou zmluvou zo dňa
13.03.2017 so súhlasom oboch bývalých manželov predané. Spoločná vec ako predmet zaniknutého

BSM zanikla, nie je možné preto túto ešte následne vyporiadávať ako predmet BSM, a ani prípadné
nároky, ktoré by z jej existencie ako predmetu BSM vyplývali. Šlo by o narušenie princípu právnej istoty a
zásady „pacta sunt servanda“. Preto žalovaný nevidí dôvod na to, aby sa spoločné nehnuteľnosti, ktoré
už predmetom BSM nie sú, a domnelé nároky z nich vyporiadavali, „de facto“ ešte raz. Poukázal taktiež
na podstatnú zmena skutkových tvrdení, resp. značný rozpor medzi tvrdeniami žalobkyne a S. Z..

14. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 26.3.2014 žalobca a S. Z. odkúpili pozemok KN C parc. č. XXX o výmere
917 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavbu - rodinný dom súpisné číslo X, postaveného na pozemku
D. T. parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, vedených na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie
B.F., F. B., okres Z. za kúpnu cenu 23.000,- eur.

15. Podľa SMS komunikácie svedok D. oznámil S. Z., že žalobca vie o vrátení peňazí žalobkyni.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 7.6.2018 uviedla, že jej dcéra a žalovaný v tom čase ako manželia
nemali dostatok finančných prostriedkov vzhľadom k tomu, že bolo kúpené motorové vozidlo za 9.000,-

eur hneď po uzavretí manželstva a k tomu aj čerpanie finančných prostriedkov v rámci dovolenky
mimo územia Slovenskej republiky. Žalobkyňa v tej dobe pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku, mala
finančné prostriedky a preto tieto finančné prostriedky im zapožičala s tým, že ich vrátia vtedy, keď budú
mať, teda to nechala na vôli dlžníkov. So svojou dcérou mali založený účet od 18.6.2011 kedy uzatvorili
manželstvo. Zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 254/2009,

ktorým bolo dovolanie zamietnuté o určenie času splatnosti dlhu, kde okresný súd v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave určil splatnosť pôžičiek, ktoré boli ponechané na vôli dlžníkov. Dovolací súd
uviedol, že v rozhodnutí o žalobe podľa § 564 OZ, súd sa obmedzí na určenie splatnosti dlhu bez toho,
aby dlžníkovi ukladal povinnosť dlh splniť. Predpokladom takéhoto rozhodnutia je zistenie, že záväzok
bol dohodnutý, a že čas plnenia bo ponechaný na vôle dlžníka. Keďže ide o nahradenie prejavu vôle

dlžníka, ohľadne doby splatnosti nemusí súd v tomto konaní zisťovať či dlh platne vznikol a či a v akom
rozsahu existuje. To musí byť preukázané až v konaní o splnenie takéhoto záväzku.

17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že P. S., X.. O. nadobudla na základe darovacej zmluvy
V-3065/14 - 124/2014, byt súpisné číslo XXX.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 31.7.2018 uviedla, že je nesporné, že žalovaný a dcéra žalobkyne
nemali finančné prostriedky na kúpu pozemku. Keďže žalobkyňa pracovala v zahraničí, tieto prostriedky
im poskytla s tým, že jej ich vrátia. Po zmene okolností, rozvod manželstva a predaj nehnuteľnosti,
žalobkyňa požiadala o ich vrátenie. Komunikácia medzi žalovaným a svedkom potvrdzuje, že žalovaný

mal vedomosť o tom, že ma vrátiť žalobkyni sumu 12.500,- eur, pričom bolo zo strany navrhnutého
svedka neprofesionálne nevyhovieť požiadavke predávajúcej v 2. rade, aby sa táto skutočnosť uviedla
v kúpnej zmluve. Sám žalovaný v oznámení zo dňa 4.5.2018 doznáva, že bol zadlžený a nemal peniaze
na zabezpečenie a kúpu pozemku. Toto nepriamo preukazuje, že prijali pôžičku s neurčitým dátumomsplatnosti, keďže chceli bývať vo vlastnom dome. Pokiaľ by dcéra žalobkyne mala dostať do daru
25.000,- eur, bol by tu dôvod na započítanie tohto daru vyplatením ceny za odpredanú nehnuteľnosť.

19. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

20. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

21. Predmetom tohto konania je určenie doby splatnosti dlhu (záväzku), ktorý má vyplývať žalovanému
voči žalobkyni z ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mala byť žalovanému a S. Z.
požičaná suma 25.000,- eur, pričom títo mali pôžičku vrátiť „ak budú mať a môcť. Ide o osobitný typ
žaloby majúci základy v § 564 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je čas plnenia ponechaný na
vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými
mravmi.

22. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa poskytla žalovanému a S. Z., dcére žalobkyne, sumu 25.000,-
eur. V konaní bolo sporné, či sa jednalo o pôžičku alebo darovanie. Žalovaný v predsúdnej komunikácii a
aj v priebehu celého konania popieral, aby im žalobkyňa požičala sumu 25.000,- eur. Podľa jeho tvrdenia
sa jednalo o dar pre dcéru žalovanej. Bolo preto na žalobkyni, aby preukázala existenciu ústnej zmluvy

o pôžičke. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k
záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno, a preto žaloba nie je dôvodná.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o
tom, že je tvrdená skutočnosť
nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto

skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd
riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou
označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre
vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú

skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci
bezvýznamná.

24. Žalobkyňa v konaní nepredložila a ani neoznačilo dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom
preukázali uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke. Výpoveď svedkyne S. Z. vzhľadom na jej negatívny

vzťah k žalovanému ako bývalému manželovi a s prihliadnutím na skutočnosť, že táto je dcérou
žalobkyne a spolu so žalobkyňou sa od žalovaného domáhali zaplatenia týchto finančných prostriedkov
(stanovisko zo dňa 23.5.2017), považuje súd za nevierohodnú. Navyše S. Z. v SMS komunikácii
požadovala, aby svedok A. D. do kúpnej zmluvy zahrnul, že ona a žalovaný dajú na účet žalobkyne po
12.500,- eur a teda je zrejmý aj jej záujem na výsledku sporu.

25. Ani SMS komunikácia nepreukazuje uzavretie pôžičky. Svedok A. D. pri svojom výsluchu jasne
vysvetlil, čo pod slovným spojením „áno, aj Števo vie“ myslel a to, že žalovaný vedel o tom, že od
neho pýtajú peniaze. Z jeho výsluchu však nevyplynulo, aby žalobkyňa žalovanému peňažné prostriedky
požičala.

26. Vzhľadom na vykonané dokazovanie sa súdu javí, že suma 25.000,- eur mala predstavovať dar
pre dcéru žalobkyne. Tomu nasvedčuje to, že k poskytnutiu sumy 13.300,- eur došlo rok a pol predtým,
ako bola kúpená nehnuteľnosť a teda darovaná zvyšná časť. Ak by malo jednať o pôžičku nebol jediný
dôvod, aby žalovaný spolu so S. Z. tieto peniaze žalobkyne zadržali a boli by jej vrátené hneď ako

nedošlo ku kúpe nehnuteľnosti. To, že sa malo jednať o dar nepriamo potvrdzuje aj to, že v roku 2014
žalobkyňa darovala svojej druhej dcére byt. Nakoniec je potrebné poukázať aj na stanovisko žalobkyne
a S. Z., vyjadrené prostredníctvom právnej zástupkyne v liste zo dňa 23.5.2017, podľa ktorého finančné
prostriedky, ktoré vložila S. Z. bola získaná určitá majetková hodnota, a to zakúpenie pozemku, tedapri predaji tejto nehnuteľnosti suma 25.000,- eur mala byť pripísaná v prospech S. Z.. To nepochybne
nasvedčuje, že žalobkyňa sumu 25.000,- eur darovala S. Z..

27. Pokiaľ ide o žalobkyňou citované a predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
5Cdo 254/2009 tak aj z toho rozhodnutia vyplýva, že predpokladom rozhodnutia je zistenie, že záväzok
bol dohodnutý, a že čas plnenia bo ponechaný na vôle dlžníka. V konaní však nebol preukázaný
záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobkyňou tvrdená a v
zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné
náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe

a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).