Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 11, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 15C/180/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1598899589
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1598899589.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľky: Z.. M. S., nar. 4. XX. XXXX, bytom U., A. ul. č. XX, právne zastúpená advokátom JUDr.
Petrom Arendackým, AK, Bratislava, Čapkova ul. č. 2, proti odporcovi: W. Y., nar. 7. 5. XXXX, bytom U.,
D. cesta č. XX/B, právne zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Ivanom, AK, Bratislava, Na vŕšku č. 2,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva
navrhovateľky p r i k a z u j e :

- obchodný podiel v obchodnej spoločnosti GraTex International spol. s r. o., so sídlom v Slovenskej
republike, Bradáčova ul. č. 7, IČO: 17 320 356 podľa stavu ku dňu 17. 6. 1995.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva odporcu
p r i k a z u j e :

- nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku parcelné číslo XXX/X, na

A. ulici č. XX v U., ako aj pozemky - parcelné číslo XXX/X vo výmere XXX m2, záhrada a parcelné
číslo XXX/X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria katastrálne územie N., obec U. - mestská
časť N., všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastra nehnuteľností pre katastrálne územie
N., v súčasnej trhovej cene ..................................................................................XXX XXX, XX P. (X XXX
XXX,XX Sk)

- nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcelné číslo XXX v R. R.,
ako aj pozemky - parcelné číslo XXX vo výmere XX m2, záhrada a parcelné číslo XXX vo výmere XXX

m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie R. R., obec R. R., okres J., všetky zapísané
na liste vlastníctva č. XXX, katastra nehnuteľností pre katastrálne územie R. R., v súčasnej trhovej
cene ..........................................................XX XXX,XX P. (XXX XXX,XX Sk)

- práčka X., v cene .......................................................165,97 Eur (5 000,- Sk)

- obchodný podiel v obchodnej spoločnosti I., spol. s r. o, so sídlom v A. republike, v U., Q. F. č. XX,

Z.: XXX XX XXX v cene X,- P. (X,-Sk)

- obchodný podiel v obchodnej spoločnosti E. Z. spol. s r. o., so sídlom v Y. republike, U. ul. č. 7, Z.: XX
XXX XXX podľa stavu ku dňu XX. 6. XXXX.

Spolu v cene .........................................................XXX XXX,XX P. (XX XXX XXX,- Sk)

III. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu .......................................................................X XXX,XX P. (XXX XXX,XX Sk)IV. K. je p o v i n n ý nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu ..................................................................................XX XXX,XX P. (X XXX XXX,XX Sk)

V. Na vyrovnanie podielov je odporca p o v i n n ý navrhovateľke vyplatiť XXX XXX,XX P. (XXX XXX,XX
Sk) a to v lehote do 60. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

VII. Obaja účastníci sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu súdny
poplatok 1 659,70 Eur (50 000,- Sk) a to do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 16. 6. 1998 žiadala navrhovateľka, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM), keďže po rozvode manželstva nebolo vyporiadané dohodou.

Majetok navrhovala vyporiadať tak, že do jej výlučného vlastníctva pripadne rodinný dom v Bratislave,
rodinný dom v R. R., do vlastníctva odporcu a majetok pochádzajúci zo živnosti navrhovateľky, odporcu
a obchodný podiel odporcu v obchodnej spoločnosti má byť vyrovnaný tak, aby každý z účastníkov
získal zo spoločného majetku polovicu. Odporca rozsah masy BSM nerozporoval, navrhol alternatívy jej
rozdelenia pri zachovaní rovnosti majetkových podielov vyčíslených v ich všeobecnej hodnote k času

jej vyporiadania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov
založených v súdnom spise - listinami osvedčujúcimi nadobudnutie vlastníctva, listinami súvisiacimi
s podnikaním v živnostiach účastníkov, ich podnikateľskými oprávneniami, s dokladmi súvisiacimi

s podnikaním českej obchodnej spoločnosti I. spol. s r.o., vykonal dokazovanie posudkami o
hodnote vyporiadavaného majetku a podnikateľských podnikov účastníkov, ako aj dokladmi jednak
potvrdzujúcimi a jednak rozporujúcimi znalecké analýzy, závery, oboznámil sa s obsahom pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XXXX. Súd vykonal všetky dôkazy účastníkmi navrhnuté
okrem dôkazu výsluchu zástupcu znaleckej organizácie B. spol. s. r. o. k odbornému stanovisku

vypracovanému v súvislosti s dodaním dodatočných podkladov ovplyvňujúcich vyčíslenie ceny
podnikateľského podniku odporcu a to z dôvodov uvedených v časti odôvodnenia tohto rozsudku
týkajúcej sa všeobecných cien podnikateľských podnikov účastníkov. Pri výkone dokazovania v konaní,
respektíve preukazovania tvrdení účastníkov sa súd riadil právnou úpravou danou ustanovením § 120
ods. 1, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 10C 150/1994 zistil súd, že manželstvo účastníci uzavreli dňa 8. 6.
1991. Z manželstva sa im nenarodili deti. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom z XX. 4. XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX. 6. XXXX.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že do BSM patria nehnuteľnosti - rodinný dom v Bratislave

a rodinný dom v R. R., práčka, obchodné podiely v obchodných spoločnostiach a sumy zodpovedajúce
všeobecným cenám podnikov podľa stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, tak ako boli
konkretizované vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navrhovateľka do vyporiadania zahrnula aj televízor
a videoprehrávač , obidva značky Toshiba tvrdiac, že zostali u odporcu. Odporca zakúpenie týchto vecí
počas manželstva nerozporoval, avšak popieral ich existenciu k času zániku manželstva tvrdením, že

zostali v dispozícii navrhovateľky, ktorá ich vzala pri odchode z bytu počas manželskej krízy v máji rokuXXXX. Zhodnými tvrdeniami účastníkov bolo preukázané, že veci síce boli zakúpené počas manželstva
účastníkov, avšak nebolo preukázané, že by fyzicky existovali aj k času zániku manželstva. Keďže
ani jeden z účastníkov nepredložil relevantný dôkaz o držbe týchto vecí,druhým účastníkom k času

zániku manželstva, respektíve o ich existencii k tomuto času vôbec, súd ich do masy BSM, ako položky
nepreukázané, nezahrnul. Súd sa riadil zásadou dokazovania určenou v ustanovení § 120 ods. 1 O.s.p.,
že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, súd môže len výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V konaní nebolo preukázané, že by účastníci ku dňu rozvodu manželstva mali v BSM iný majetok, úspory
alebo, že by mali dlžoby.

Na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľných vecí ku dňu rozvodu manželstva súd nariadil znalecké
dokazovanie a tento majetok zahrnul do vyporiadania v hodnotách tak, ako boli určené znaleckými
posudkami. Súdny znalec D.. Z.. J. F., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností vyčíslil všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX na pozemku p. č. XXX s
príslušenstvom v R. R. ako aj pozemkov parcelné čísla XXX a XXX katastrálne územie R. R. vo
výške XXX XXX,XX Sk a všeobecnú hodnotu rodinného domu s.č. XXXX s príslušenstvom, ktorý
sa nachádza na pozemku p. č. XXX/X na A. ul. č. XX v U., ako aj pozemkov parcelné čísla XXX/
X a XXX/X, katastrálne územie N., obec U. m.č. N. vo výške X XXX XXX,XX Sk. V konaní bolo

preukázané, že obidve nehnuteľnosti boli odplatne zakúpené do U. počas manželstva účastníkov, takýto
právny stav bol aj zaevidovaný príslušným orgánom evidencie nehnuteľností a trval ku dňu zániku
manželstva. R. znalecké posudky vypracoval súdny znalec dňa XX. 7. XXXX. Dňa 9. 3. 2011 ich doplnil
na podnet súdu, vykonaným na návrh účastníkov - žiadali o prešetrenie dopadu ekonomickej krízy
na vývoj týchto všeobecných hodnôt nehnuteľností. Súdny znalec skonštatoval, že ním ohodnotené

označené nehnuteľnosti zaznamenali menší vplyv ekonomickej a teda aj realitnej krízy. Účastníci
vyčíslenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti nerozporovali. Navrhovateľka však namietala, že vo vzťahu
k oceneniu nehnuteľnosti v Bratislave malo byť vo výraznejšej miere zhodnotené vecné bremeno
spočívajúce v doživotnom práve jej užívania p. G. B.. Takto je zaevidované v katastri nehnuteľností.
Podľa kúpnej zmluvy je viazané na užívanie bytu v dome. Súd sa však so záverom znalca o výške vplyvu

vecného bremena na všeobecnú cenu nehnuteľnosti stotožnil, keď znalec adekvátne rozanalyzoval
výšku tohto vplyvu a určil koeficient zníženia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti jeho danosťou.

Zostatková hodnota práčky zn. X., ktorá ako hnuteľná vec masy BSM, nebola účastníkmi rozporovaná,
bola nimi samými zhodne vyčíslená ku dňu zániku manželstva sumou X XXX,- Sk.

Odporca počas manželstva s navrhovateľkou nadobudol dňom 19. 5.1 993 obchodný podiel spoločnosti
I. spol. s r.o., so sídlom v A. republike, v U. , Ul. Q. hrdinov č. XX, Z.: XXX XX XXX a keďže v konaní
nebolozistené,respektívepreukázané,žebyboltentopodielzískanýzprostriedkovtvoriacichsúkromné
vlastníctvo odporcu, respektíve, že by ho získal bez použitia spoločných prostriedkov, predstavuje teda

majetok, hodnotu, ktorá sa v rámci konania o BSM, keďže existoval aj k času zániku manželstva,
vyporadúva. Právne je tento majetok odporcu vo vzťahu k BSM kvalifikovaný ako iné majetkové právo.
Na jeho ocenenie nariadil súd znalecké dokazovanie s tým, že k tomuto úkonu ustanovená znalecká
organizácia B. spol. s r.o., všeobecnú hodnotu podniku vyčíslila ako 0,- Sk. Pri oceňovaní obchodného
podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným sa vychádzalo z jeho stavu v čase zániku BSM, avšak

z obvyklej ceny v čase vyporiadania.

Z výsledkov dokazovania v konaní vyplynulo, že obaja účastníci sa dňom 1. 7. XXXX stali, každý z nich
vlastníkom obchodného podielu obchodnej spoločnosti E. Z. spol. s r. o., so sídlom v Y. republike, v U.
na U. ul. č. 7, Z. XX XXX XXX, obaja s vkladom spoločníka v sume po XX XXX,- Sk a tento vlastnícky

stav trval aj k času zániku ich manželstva. Účastníci toto majetkové právo za súčasť masy BSM
nepovažovali. Označená obchodná spoločnosť bola založená síce krátko po uzavretí ich manželstva
(čo bolo 8. 6. XXXX), ale napriek tomu už v čase právneho režimu BSM a keďže opäť v konaní nebolo
preukázané, že by na úhradu vkladu spoločníka do tejto spoločnosti účastníci, každý z nich použil
výlučne len prostriedky zo svojho súkromného vlastníctva, respektíve, že ho nadobudli bez použitia

spoločných prostriedkov, zaradil súd aj tieto majetkové práva účastníkov za súčasť ich masy BSM.
Vzhľadomnato,ževkladyobochúčastníkovdospoločnostibolirovnaké(poXXXXX,-Sk),súdzdôvodu
danosti zásady hospodárnosti vedenia konania, tieto obchodné podiely znalecky neoceňoval, pretože
to nemohlo ovplyvniť výšku finančného vyrovnania účastníkov z vyporiadania ich BSM a nemohlo to aniovplyvniť výšku poplatkovej povinnosti účastníkov z tohto konania voči štátu, pretože v prejednávanom
prípade táto povinnosť podlieha pod obmedzenie hornej hranice súdneho poplatku sumou XX XXX,-
Sk (X XXX,XX P.).

Navrhovateľka od XX. 7. XXXX vykonávala podnikateľskú činnosť ako živnostník, evidovaný v
živnostenskom registri K. úradu U., pod č. registra XXX - XXXX . Podnikateľskú činnosť vykonávala
už aj pred tým a to od 3. XX. XXXX na základe povolenia vydaného bývalým Obvodným národným

výborom Bratislava Z. , číslo RÚ /XXXX/XX/Bá. Podnikateľskú činnosť od XX. 7. XXXX ako živnostník,
evidovaný v živnostenskom registri Obvodného úradu U., pod č. registra XXX - XXXXX vykonával aj
odporca . Podnikateľský stav trval u oboch účastníkov i k času zániku ich manželstva. Tieto skutočnosti
vyplynuli jednak z výpovedí účastníkov, jednak z ich podnikateľských oprávnení a aj z ich daňových
priznaní. Nespornou bola aj skutočnosť, že podnikali v podstate spoločne. V zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 143 OZ podnik (resp. jednotlivé doň patriace veci a práva živnostníka - manžela do BSM

síce nepatrí, ale keďže tento podnik živnostníka tvorí peňažné prostriedky, výnosy, ktoré sú zdrojom
bezpodielovéhospoluvlastníctvazohľadňujesajehohodnotaprivyporadúvaníBSM.Podnikajúcimanžel
je povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá sa rovná pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami
a pasívami jeho podnikania (cena podniku) ku dňu zániku manželstva. Pri vyčíslení ich všeobecnej ceny
súd vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných znaleckou organizáciou B. spol. s r. o. Osobitne

zohľadnil však danosť hodnoty pohľadávok a záväzkov podnikov v súvislosti s ich vymožiteľnosťou,
pretože táto otázka napriek tomu, že vyčíslenie vykonáva znalec, je otázkou právnou.

Všeobecná hodnota živnosti - podniku navrhovateľky bola znalecky vyčíslená sumou X XXX XXX,XX
Sk z tohoX XXX XXX,XX Sk predstavovala všeobecná hodnota nehnuteľnosti, keď v jej účtovníctve

bola evidovaná polovica kúpnej ceny domu účastníkov nachádzajúceho sa na A. ul. v U.. Všeobecná
hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Predmetná nehnuteľnosť bola účastníkmi kúpená dňa
XX. XX. XXXX, pričom do zmluvného vzťahu s predávajúcou vstupovali ako fyzické osoby. Je to zrejmé
z ich označenia generáliami fyzických osôb. V čl. I. prehlásili, že ju kupujú do ich BSM. Aj keď v čl.
III. tejto zmluvy účastníci vyhlásili, že nehnuteľnosť v polovici považujú za vlastníctvo ich podniku, nie

je možné z tohto prehlásenia odvíjať právny stav, že by predmetná nehnuteľnosť v polovici nepatrila
do BSM, pretože by v tejto polovici mala patriť do výkonu podnikania navrhovateľky. Bezpodielové
spoluvlastníctvo v takomto právnom stave bola nehnuteľnosť zaevidovaná katastrálnym orgánom, nemá
určené podiely, podiely sú ideálne.

Podľa § 143 ods. 1 OZ pri kvalifikovaní veci patriacich resp. nepatriacich do BSM sa používa termín
"podľa svojej povahy slúži", čo znamená, že treba vychádzať z toho, na aký účel nehnuteľnosť v súlade
s vôľou oboch manželov skutočne slúžila a nie z nimi predpokladaného účelu jej využitia. Predmetná
nehnuteľnosť aj keď bola kúpená do vlastníctva účastníkov s tým, že si pod jej strechou upravili aj
priestor k výkonu ich podnikania, primárne uspokojovala bývanie pôvodnej vlastníčky (predávajúcej) p.

G. B. v nej, keďže sa dohodli na takomto vecnom bremene v jej prospech. Predávajúca je spojená s
navrhovateľkinou osobnou väzbou. Keďže od počiatku táto nehnuteľnosť neslúžila výlučne len výkonu
podnikania navrhovateľky, naopak slúžila výkonu povolania aj odporcu a bývaniu osobe disponujúcej
takýmto vecným bremenom, neprichádza podľa názoru súdu do úvahy jej vylúčenie z BSM a súd ju
zaradil do masy BSM. Avšak tým, že bola v jej všeobecnej hodnote zaradená do masy BSM, súd ju ako

hodnotu vyňal z všeobecnej hodnoty podniku navrhovateľky a tú určil sumou XXX XXX,XX Sk, čo je X
XXX,XX P. (X XXX XXX,XX Sk znalcom vyčíslená hodnota podniku mínus X XXX XXX,XX Sk, časť z
nej pripadajúca na nehnuteľnosť). V podniku navrhovateľky bolo účtovne vedené aj osobné vozidlo A.
Y.. Súhlasnými tvrdeniami účastníkov bolo preukázané, že k času zániku ich BSM toto vozidlo fyzicky
k výkonu podnikania neslúžilo. Odporca vypovedal, že bolo ukradnuté v novembri 1994 spred jeho

domu, kde ho zaparkoval. Zmiznutie hlásil polícii. Auto bolo naďalej vedené v účtovných dokladoch
navrhovateľky, dokladovo vec nebola vysporiadaná, ale pretože reálne k výkonu podnikania neslúžila,
nebola súdom zahrnutá do vyčíslenia všeobecnej hodnoty jej podniku. D. XX. 8. XXXX oznámilo Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave - Krajský dopravný inšpektorát, že navrhovateľka voči tomuto
vozidluvykonaldňaXX.1.XXXX(pozánikuBSM)právnyúkon-prevodnainéhodržiteľa.Navrhovateľka

sa na pojednávaní k tomuto úkonu vyjadriť nevedela. Právnou skutočnosťou však zostáva tvrdenie
odporcu, že vozidlo bolo odcudzené z jeho dispozície a teda k výkonu podnikania ku dňu zániku BSM
neslúžilo. Opak takéhoto stavu v konaní preukázaný nebol. Účastníci v živnosti navrhovateľky podnikali
spoločne. Odporca predložením listinných dokladov rozporoval znalcom ustálený stav pohľadávokpodniku navrhovateľky, keď v ňom podľa neho absentuje pohľadávka voči J. W. vo výške 500 XXX,-
Sk. Z dokladov, ktoré súdu predložil, nie je preukázané, že takáto suma J. W. bola skutočne z podniku
navrhovateľky, malo to byť dňa 7. 3. XXXX, vyplatená, naopak z dokladu zo zmluvy o pôžičke z 7.

9. XXXX vyplýva, že túto sumu mu odporca požičal ako súkromná osoba. Odporca predložil aj 2
faktúry podpísané navrhovateľkou vystavené pre obchodnú spoločnosť I. spol. s. r.o. so sídlom v U.. Či
fakturovanésumyboliuhradenéalebonie,nebolopreukázané.Navrhovateľkasaknimnevedelavyjadriť
a dopyt na túto spoločnosť prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike bol neúspešný,
pretože spoločnosť je neaktívna. Teda námietky, že by znalecká organizácia nesprávne ustálila výšku

pohľadávok podniku navrhovateľky, vznesené odporcom, preukázané neboli. Takisto toto vyčíslenie
nemohla zvrátiť okolnosť, na ktorú poukazoval odporca, že navrhovateľka zo živnosti v roku XXXX
vybrala X XXX XXX,- Sk. Predmetná čiastka ku dňu zániku BSM bola spotrebovaná a bolo oprávnením
navrhovateľky disponovať s účtom jej podniku. Súd poukazuje na to, že aj keď znalecký dôkaz podlieha
sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p., oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný
rozdiel. Pri znaleckom dôkaze sa totiž hodnotí len vierohodnosť znaleckej osoby a logičnosť správ,

ktoré znalec súdu podáva, nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke správnosti z
hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, keďže pre takéto hodnotenie mu nevyhnutne chýbajú
potrebné a náležite preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom, teda
môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný a či jeho odôvodnenie
znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a či znalec vychádzal zo zistených

skutočností. Pretože znalec vychádzal z dokladov, ktoré on vyhodnotil, ako relevantný a potrebný
respektíve dostačujúci podklad pre vypracovanie znaleckého posudku k ustáleniu všeobecnej ceny
podniku, súd nemal dôvod spochybňovať jeho závery.

Všeobecná hodnota živnosti - podniku odporcu bola znalecky vyčíslená sumou X XXX XXX,XX Sk, z

toho X XXX XXX,- Sk predstavovali pohľadávky podniku a XX XXX,XX Sk elektrotechnické zariadenia,
zvyšok iné položky. Odporca od počiatku ustálenia záveru v znaleckom posudku o výške pohľadávok
jeho podniku, tento rozporoval. Zástupca znaleckej organizácie vypovedal, že pracovali s dokladmi,
ktoré ustálili k dátumu zániku BSM, avšak pokiaľ by v nasledujúcom období bolo zistené, že tieto
pohľadávky sa stali nebonitné, ovplyvnilo by to vyčíslenie koeficientu ich vymožiteľnosti a teda záver

znaleckého posudku v tejto časti. Po doplnení dokladov odporcom, znalecká organizácia upravila
všeobecnú hodnotu podniku odporcu na 576 XXX, XX Sk s tým, že pohľadávky predstavovali XXX
XXX,XXX Sk. V závere tohto posudku skonštatovala znalecká organizácia nezrovnalosť medzi X.
pohľadávok za rok XXXX a Výkazom o majetku a záväzkoch k XX. XX. XXXX podniku odporcu. K tejto
okolnosti žiadala navrhovateľka zástupcu znaleckej organizácie vypočuť. Súd tento dôkaz nevykonal,

pretože zo znaleckého posudku vyplýva, že boli analyzované pohľadávky dané k XX. 6. XXXX, teda
k zániku BSM, s ich vývojom k XX. XX. XXXXa podľa toho im bol pridelený koeficient vymožiteľnosti.
V stave podnikania odporcu k XX. XX. XXXX sa premieta už aj podnikateľská situácia z obdobia
po zániku manželstva účastníkov. Opäť tu súd poukazuje na podstatu hodnotenia znaleckého dôkazu
uvedenú vyššie s tým, že pokiaľ by znalec nemal relevantné doklady pre ustálenie záveru znaleckého

posudku, tak by ho nemohol vypracovať. Aj keď uviedla nezrovnalosť evidencie účtovných dokladov
za rok XXXX, znalecká organizácia na ňu len poukázala, nekonštatovala pre jej danosť nemožnosť
odborného zodpovedania otázky vyčíslenia pohľadávok podniku odporcu. Z vyčíslenej všeobecnej ceny
podniku odporcu súd odpočítal časť pripadajúcu na elektronické zariadenia, keď podľa tvrdenia odporcu
tieto fyzicky v podniku neexistovali, boli síce účtovne vedené, ale boli ukradnuté. Predmetné tvrdenie

bolo podložené správou Okresného Riaditeľstva PZ v U. Z. z XX. 2. XXXX, z ktorej súd zistil, že XX.
XX. XXXX podal odporca oznámenie o vlámaní sa do firmy na A. ul. v U.. Vyšetrovanie bolo ukončené
odložením trestného stíhania. Zopakovala sa tu situácia ako u účtovného vedenia motorového vozidla v
podniku navrhovateľky, tak ako auto, pre jeho zmiznutie, tak aj elektronické zariadenie podniku odporcu
z dôvodu zmiznutia neslúžili reálne k výkonu podnikania k času zániku BSM. Teda všeobecnú cenu

podniku odporcu určil súd sumou XXX XXX,XX Sk, čo je XX XXX,XX P. (všeobecná cena podniku určená
znaleckou organizáciou 576 XXX,XX Sk mínus XX XXX,XX Sk elektronické zariadenia).

Takto určený rozsah a ohodnotenie masy vyporiadal súd jednak v zmysle návrhov účastníkov, vychádzal
aj z okolností ako sú - boli veci po rozvode manželstva účastníkov užívané, z okolností finančných

schopností účastníkov vyrovnať majetkové podiely a zo zásad upravených v ustanovení § 150 OZ,
podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadnepredovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Pri vyporiadaní BSM sa vlastníctvo k veciam patriacim pod tento právny režim nezriaďuje, nezískava,
nejde o žiaden prevod alebo prechod práva, vyporiadaním sa stanoví, ktoré veci zostanú vo výlučnom
vlastníctve jedného z bezpodielových spoluvlastníkov a ktoré zostanú vo výlučnom vlastníctve druhého
z bezpodielových spoluvlastníkov. Teda vlastníctvo k veci stráca ten, komu vlastníctvo nezostáva.

Navrhovateľka vzhľadom na osobnú previazanosť s p. G. B., ktorej svedčí právo vecného bývania v
dome účastníkov v U., na A. ul., žiadala o prikázanie tejto nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva.
R. pre spomenutý vzťah p. G. B. k navrhovateľke, získali účastníci predmetnú nehnuteľnosť do ich U.,
keď im ju p. A. B. predala. Tento podiel zásluhy na získaní nehnuteľnosti do BSM je kritériom, ktorý by
odôvodňoval jej prikázanie do výlučného vlastníctva navrhovateľke, avšak neguje ho ďalšie kritérium,
ktoré je tiež určujúcim, pri vyporiadaní BSM a to schopnosť finančného vyrovnania podielu odporcovi.

Navrhovateľka keďže vyporiadanie tejto nehnuteľnosti, jej prikázanie do jej výlučného vlastníctva bolo
pre ňu ťažiskovým prvkom tohto konania, musela počítať s povinnosťou výplaty podielu odporcu.
Odporca počaskonaniatakýtospôsobvyporiadaniaBSMkoznačenejnehnuteľnostinerozporoval.Teda
muselapočítaťajsakumulácioupeňažnýchprostriedkovnaúkonfaktickéhoplnenia-vyplateniepodielu.
Navrhovateľka však nie je schopná povinnosť vyplatenia podielu odporcu z rodinného domu splniť.

Tvrdila, že ho uhradí z bankového úveru, avšak z jej výpovede vyplynulo, že tento nedokáže splácať,
pretože nie je zamestnaná, nemá peňažný príjem. Naopak, odporca počas celého súdneho konania
deklaroval jeho pripravenosť vyplatiť navrhovateľke hodnotu pripadajúcu na vyrovnanie podielov, pre
prípad jej ochoty vyriešenia veci dohodou, respektíve v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti do jeho
výlučného vlastníctva súdom. Pretože odporca má predpoklady túto povinnosť splniť, má peňažný

príjem, je podnikateľom živnostníkom prikázal súd nehnuteľnosť - rodinný dom v U. na A. ul. spolu so
súvisiacimi pozemkami do jeho výlučného vlastníctva. Týmto rozhodnutím sa nič nemení na danosti
práva doživotného bývania p. G. B., v nej. Toto jej právo zostáva v plnom rozsahu zachované.

Vprípadenehnuteľnosti-rodinnéhodomuvPlaveckomR.rozhodolsúdplnepodľanávrhovúčastníkova

túto prikázal do výlučného vlastníctva odporcovi. Navrhovateľka o nehnuteľnosť záujem nemala, navrhla
takýto spôsob jej vyporiadania, odporca ho nerozporoval.

Do vlastníctva odporcu bola prikázaná aj práčka zn. X., pretože v čase zániku BSM sa nachádzala v
jeho držbe, mal možnosť ju užívať.

Obchodné podiely v obchodných spoločnostiach možno prikázať iba tomu manželovi, ktorý je
spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a tento právny stav súd voči ním premietol aj do
rozhodnutia o nich. Teda každému z účastníkov bol prikázaný do výlučného vlastníctva ten obchodný
podiel, ktorým disponoval.

Každému z účastníkov uložil súd povinnosť zaplatiť do masy BSM sumu zodpovedajúcu všeobecnej
cene podniku v čase vyporiadania BSM podľa jeho stavu ku dňu zániku BSM, keď táto hodnota ako iné
majetkové právo spadá pod režim vyporiadania BSM.

Odporca nadobudol majetok v hodnote XXX XXX,XX P., čo je XX XXX XXX,- Sk (rodinný dom v U. XXX
XXX,XX P. + rodinný dom v R. R. XX XXX,XX P. + práčka XXX,XXEur + majetkové právo hodnoty jeho
podniku XX XXX,XXEur). Hodnota spoločného majetku je XXX XXX,XX Eur (hodnota majetku odporcu
XXX XXX,XX Eur a majetkové právo hodnoty podniku navrhovateľky X XXX,XX Eur) a keďže podiely
účastníkov na majetku sú rovnaké, uložil súd odporcovi, aby navrhovateľke na vyrovnanie podielov

vyplatil sumu XXX XXX,XX P., o ktorú je ním nadobudnutá hodnota majetku vyššia (polovičný podiel
je XXX XXX,XX P. : X = XXX XXX,XX P., majetok nadobudnutý odporcom je XXX XXX,XX P. a tento
prevyšuje polovičný podiel o XXX XXX,XX P. mínus XXX XXX,XX P. = XXX XXX,XX Eur). Lehotu na
splnenie povinnosti vvplatenia vyrovnania podielov s ohľadom na jej výšku určil súd podľa § X60 ods. 1
O.s.p. dobou 95 dní s počiatkom plynutia odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tento procesný
postup odôvodňuje ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. Účastníci si síce náhradu trov konania neuplatnili,
avšak treba vysporiadať trovy konania, ktoré vznikli štátu a zosúladiť ich z uhradenými preddavkami.Oboch účastníkov súd v zmysle § 17a 2 ods.1 písmeno c) a § 3 zákona č. 71/1992 Zb. a položky č.
6 písmeno b) sadzobníka, v znení účinnom v čase začatia konania, zaviazal spoločne a nerozdielne

zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM 2 % z ceny majetku najviac však 1 659,XX P. (XX XXX,-
Sk). Prejednávaný spor podlieha pod spoplatnenie najvyššou dovolenou sadzbou a to 50 XXX,- Sk, teda
1 659,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.

V prípade, že súdny poplatok nebude zaplatený, súd ho bude cez Justičnú pokladnicu vymáhať.