Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 22, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208707
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117208707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: V. M., O..

XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 300,00 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2017 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej
sumu 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C
363/2014 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
bola v postavení spotrebiteľky úspešná, pričom súd vyhlásil rozsudok dňa 30.03.2015 pod sp. zn. 20C
363/2014. Rozsudok Okresného súdu Prešov nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2016 a vykonateľnosť

07.11.2016. Bol zároveň potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co 227/2015 zo dňa
26.08.2016.Akospotrebiteľkasiuplatňujesatisfakciuzaporušeniejejspotrebiteľskýchpráv.Svojepráva
musela brániť podaním pôvodnej žaloby, pričom primerane finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, zároveň má mať funkciu relutárnu.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 25.05.2017,
v ktorom žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že

žalobkyňa neuniesla ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku. Zároveň
nepreukázala,žeakospotrebiteľkasivsúdnomkonaníuplatnilaporušeniesvojichprávalebopovinností.
Túto právnu skutočnosť, t. j. predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností si mylne zamieňa
s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanie o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a
vydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi účastníkmi tohto konania nebolo vydané žiadne rozhodnutie,
ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Predpokladomformulácieobsiahnutejvzákonejeúspešnéuplatnenieporušeniaprávaalebopovinnosti,

vyžadujesalogickyrozhodnutiesúdustýmtovýrokom,vktoromsauvedenékonštatuje.Tátoskutočnosť
vyplýva zo základného princípu civilného konania pre súd a každý orgán je záväzný len výrok
rozhodnutia,nieodôvodnenierozhodnutia.Cieľomprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajedovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na
ďalšie konanie bez porušenia základného práva. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa súdu nepreukázala
splnenie predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, preto jej žalobu žiadal v

celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 29.03.2017,
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C 363/2014 - 43 zo dňa 30.03.2015, Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 8Co 227/2015 - 70 zo dňa 26.08.2016, vyjadrením žalovaného, Zmluvami o

revolvingovom úvere, ostaným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C 363/2014 - 43 zo dňa 30.03.2015 súd zrušil
rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o., súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským
arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., určil, že zmluvná podmienka

v zmluve číslo 8XXXXXXXXX v bode 8.4 je neprijateľná zmluvná podmienka, zároveň určil, že zmluvná
podmienka v zmluve číslo XXXXXXXXXX v bode 8 a to dohoda o poskytnutí služby uzatvorená
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka a žalovaného zaviazal
nahradiť žalobkyni trovy konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu súdu prvého stupňa vyplývajú tieto
skutočností:

5. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom. Nebola individuálne dojednaná,
keďže jej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi ako meno,
bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na

prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Súd prvého stupňa konštatoval, že spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch, keď by vystupoval na strane
žalovaného. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu
na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Zmluvná podmienka je tak neprijateľná a tým pádom

neplatná. Veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe, jednostranne určil komu a ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Súd prvého
stupňa konštatoval a vychádzal z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy, ktorú považoval za
neprijateľnúspôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 41 písm. c) Zákona o rozhodcovskom

konaní a odložil vykonateľnosť rozhodnutia. Zároveň rozhodol, že zmluvy o revolvingovom úvere,
ktoré boli uzatvorené medzi žalobkyňou ako spotrebiteľku a žalovaným ako dodávateľom obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a to v bodoch 8.1 a 8.4 zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetný
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 8C 227/2015 - 70 zo dňa 26.08.2016.
Odvolací súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ak má byť uzatvorená so spotrebiteľom, má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle obidvoch
zmluvných strán, slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu, žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom
a všeobecným súdom nevyplývajú.

6. Žalobkyňa súdu uviedla, že pokiaľ ide o samotnú pôžičku, ktorú vzala od spoločnosti Profi Credit
Slovakia, brala ju pre svoju sestrenicu, ktorá bola v nepriaznivej finančnej situácii. Úverové zmluvy
podpisovala v novembri, bolo tam strašne veľa listín, ktoré mala podpísať. Až neskôr sa dozvedela, že
jej sesternica má množstvo dlhov. Finančné prostriedky poukázala svojej sesternici, pôžičku vo výške

1.000 eur, ktorú brala od spoločnosti Profi Credit Slovakia vzala sama, sama zmluvu podpísala, pričom
teraz chodí po súdoch aj keď finančné prostriedky odovzdala svojej sesternici. Doma má z toho nepokoj,
nakoľko manžel jej stále vykrikuje, prečo takto robila a takto postupovala a tieto finančné prostriedky
ani vôbec nepoužili. Sumu primeraného finančného zadosťučinenia 300 eur žiada z dôvodu, že jej bola
spôsobená trauma, nakoľko stále musí chodiť po súdoch a po súdnych pojednávaniach.

7. Z vykonaného dokazovania má súd ďalej za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila spolu so žalovaným
Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2012, na základe ktorej boli zo strany
žalovaného na účet žalobkyne poukázané finančné prostriedky do výšky 719,42 eur, titulom tejto zmluvyzaplatila žalobkyňa žalovanému sumu 733,54 eur. Rovnako dňa 07.12.2012 bola medzi stranami sporu
uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 1.284,25 eur, z ktorého zaplatila sumu 1.307,14 eur. Uvedené skutočnosti pre

súd vyplynuli z prehľadu platieb k zmluve číslo 8XXXXXXXXX a k zmluve číslo XXXXXXXXXX.

8. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 22.01.2018 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnili v písomnom podaní, súdu
doručenom dňa 12.12.2017, v ktorým súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd postupom

podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, mala za to, že boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni v uvedenej výške.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

10. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

12. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 11Co159/2015 zo dňa 25. 5. 2015, kde súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,

ktoré priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne
vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č.
250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia
je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť

ochranu proti porušeniu práv a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol
úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti. Z hypotézy citovanej právnej normy
jednoznačnevyplýva,žespotrebiteľmusíbyťpriuplatnenítohtoprávaúspešný.Ibazatohtopredpokladu
mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia.

15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
je podmienený úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom v súdnom konaní.

16. Primárnym zmyslom priznania primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi je reparácia
takých následkov protiprávnych konaní zasahujúcich do jeho práv a právom chránených záujmov,

ktoré nie sú škodou, ani bezdôvodným obohatením. Na rozdiel od neoprávneného zásahu napr. do
osobnostných práv fyzickej osoby sa vznik ujmy nevyžaduje. Vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie zákon viaže iba na úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti od
zodpovednej osoby na súde. Výšku finančného zadosťučinenia, či kritéria pre posúdenie jej primeranostizákon nevymedzuje. Určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je tak v plnej dispozícii
spotrebiteľa, ktorý pri jeho požadovaní nie je normatívne nijako limitovaný. V dôsledku tohto špecifika
je možnosť zneužitia uvedeného inštitútu veľmi vysoká.

17. Súd posudzuje a vníma inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods.5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako inštitút, ktorý má funkciu satisfakcie pre spotrebiteľa, voči
ktorému sa dodávateľ zachoval nepoctivo, ale má aj sankčnú funkciu voči nečestnému dodávateľovi,
aby ho odradil od pokračovania v nezákonných praktikách voči spotrebiteľom. Súd konštatuje, že

poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené. Súd má
teda postihovať nepoctivých dodávateľov, k čomu slúžia rôzne právne inštitúty, či už spomínaný inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia alebo aj vyslovenie záveru o neplatnosti zmluvných podmienok
alebo celej odplaty za úver.

18. Systematickým a jazykovým výkladom zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z.

možno dospieť k záveru, že právo na primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať,
ak si ako žalobca úspešne uplatnil nárok z porušenia práva a povinnosti, pričom toto úspešné uplatnenie
práva musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia. To, že spotrebiteľ musí byť žalobcom možno vyvodiť
z prvej vety zákonného ustanovenia, ktorá výslovne uvádza, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi
domáhať na súde ochrany svojho práva. Samotné právo na priznanie finančného zadosťučinenia vzniká

na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Týmito
podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní svoje právo na súde a to porušenie práva
a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá
uvažovať, keď je o ňom rozhodnuté. Kým tieto podmienky naplnené nie sú, žiadne právo na primerané
finančné zadosťučinenie spotrebiteľ nemá. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo

389/2015.
19. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 210/2004, cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,
že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen deklaráciu
porušenia, príp. príkaz na ďalšie konanie bez porušenia základného práva.

20. Súd tak považoval nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
300 eur za v celom rozsahu dôvodným. Žalobkyňa bola v predchádzajúcich konaniach úspešná, kde v
konaní v senáte 20C pod sp. zn. 20C 363/2014 si v postavení spotrebiteľky úspešne uplatnila svoje
práva a súd zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom sp. zn. 334/06/14

zo dňa 12.08.2014 a odložil jeho vykonateľnosť. Rovnako sa domohla určenia neprijateľných zmluvných
podmienok titulom uzatvorených zmlúv o revolvingovom úvere. Súd sa oboznámil s rozhodcovským
rozsudkom vydaným Slovenským arbitrážnym súdom dňa 12.08.2014 sp. zn. 334/06/14, kde si žalovaný
v pozícii žalobcu uplatnil vo vzťahu k žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 1.456,88 eur, zmluvnej
pokuty vo výške 0,04 % denne a zároveň aj úrok z omeškania. Súd zároveň poukazuje na zmluvy

o revolvingovom úvere, ktoré boli uzatvorené medzi stranami sporu, z ktorých vyplýva ročná úroková
sadzba úveru a revolvingu 70,02 %, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadzby, ktoré poskytovali
iné peňažné ústavy v rovnakom čase spotrebiteľom. Je možné konštatovať, že žalovaný sa snažil
na úkor žalobkyne získať bezdôvodné obohatenie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor
Krajského súdu v Prešove vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 20Co 96/2013 zo dňa 28.10.2013, kde krajský

súd konštatoval, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa má plniť na účely ochrany spotrebiteľa požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením
majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej
republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia

náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v
budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych
predpisov a judikatúry akceptuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu

preventívnu.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný podal žalobu na rozhodcovskom súde na základe
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovskýsúd vydal rozhodcovský rozsudok tak, že zďaleka nešlo len o hrozbu ujmy, ale reálny zásah do práva
žalobkyne ako spotrebiteľky. Zároveň súd mal za preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoje
práva na súde, keď súd v senáte 20C zrušil rozhodcovský rozsudok a zároveň vyhlásil neprijateľné

zmluvné podmienky pod bodom 8.1 a 8.4 v úverovej zmluve. Podľa názoru súdu žalobkyňa si tak
úspešne uplatnila porušenie svojho práva, vznikol jej tak nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

22. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 31.01.2017 sp. zn. 12Co 35/2016

„Žaloba týkajúca sa primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie sa označuje za
prostriedok satisfakcie. Okrem satisfakčnej funkcie má inštitút primeraného finančného taktiež funkciu
sankčnú, pretože zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre porušiteľa taktiež finančnú ujmu, nielen
ujmu morálnu. Primerané finančné zadosťučinenie je považované za nástroj k odstráneniu ujmy
nemateriálnej povahy, a teda nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. Plní taktiež preventívnu

funkciu, pretože musí odradiť od ďalšieho nezákonného postupu porušiteľa. Tento účinok môže vyvolať
len finančné zadosťučinenie zodpovedajúce významu chráneného záujmu. Žalobca v súdnom konaní
musí preukázať, že sa žalovaný dopustil porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha
voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii

dostatok tvrdení a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať: je
nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy
v tomto smere označuje, avšak rozhodnutie je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti
priznaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia
uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.

Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a
rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch účastníkov k protiprávnemu konaniu.
Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia.

23. Podľa názoru súdu žalobkyňa v žalobe, ako aj pri jej výsluchu uviedla rozhodujúce okolností,

ktoré odôvodnili priznať primerané finančne zadosťučinenie a súd výšku sumy priznaného finančného
zadosťučinenia 300 eur považuje za súladnú s § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd poukazuje
na správanie sa žalovaného, keď podal žalobu na rozhodcovský súd, na základe zmluvy, ktorá obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, úrok v zmluvách tejto spoločnosti, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje
úroky poskytované peňažnými ústavmi v rozhodnom období, s poukazom aj na skutočnosť, že

žalobkyňasiúspešneuplatnilasvojeprávavkonanípredsúdomadomohlasazrušeniarozhodcovského
rozsudku ako aj určenia neprijateľných zmluvných podmienok, súd má za to, že požadovaná výška
primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná okolnostiam tejto veci. Za rozhodujúcu skutočnosť
súd v tomto prípade považoval aj to, že žalobkyňa zaplatila žalovanému titulom poskytnutých dvoch
zmlúv o úvere celú sumu istiny. Súd tak žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

24. O trovách konania súd teda v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v tomto konaní v celom
rozsahu úspešná, súd jej vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník postupom podľa § 262 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.