Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jana Kordošová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/378/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203317
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113203317.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: O.. M. S.,

nar. XX.X.XXXX, K. XX, I. D., zast. JUDr. Štefan Bugala, nar. 3.10.1950, Juraja Fándlyho 32, Trnava, a
žalovaného: A. B., nar. XX.X.XXXX, S. XX, J., zast. UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO:36662291,Kolárska8,Bratislava,ozaplatenie1.718,01eurspríslušenstvom,ovzájomnejžalobe,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,01 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1.718,01
eur od 1.6.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzájomná žaloba žalovaného sa zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.718,01 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1718,01 eur od 1.6.2012 do zaplatenia s
odôvodnením,žežalovanémuposkytolnazákladeudelenéhoplnomocenstvazodňa21.12.2010právne
služby vo veci vymáhania sumy 82.984,79 eur a za to mu bol povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia
v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 37C/124/2011, pričom medzi stranami nedošlo k

dohode o výške odmeny žalobcu (advokáta). Vzájomnou žalobou žalovaného zo dňa 21.11.2013 sa
žalovaný voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 2.359,99 eur, úroku z omeškania 5,5 % ročne zo sumy
2359,99 eur od 8.10. 013 do zaplatenia. Žalovaný vzájomnú žalobu odôvodnil tak, že žalobca zastupoval
žalovaného v konaní na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/84/2011, v ktorom bola rozsudkom žaloba o
zaplatenie sumy 24.895,43 eur s príslušenstvom zamietnutá vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku
premlčania protistranou. Tvrdil, že žalobca mal žalovaného poučiť o riziku námietky premlčania. Vytkol,
že dlžníkom uplatnená námietka premlčania bola právne neúčinná pre jej rozpor s dobrými mravmi, čo

mal žalobca ako právny zástupca žalovaného v uvedenom konaní namietať. Zo strany žalobcu ide o
porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., a tým mala žalovanému vzniknúť škoda
v časti nepriznanej náhrady trov konania vo výške 4.291 eur v konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 19C/84/2011. Žalobou uplatnený nárok si preto v celosti započítal a zvyšok žiadal
priznať vzájomnou žalobou.

2. Tunajší súd rozsudkom č.k. 8C/378/2013-120 z 9.10.2014 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť

žalobcovi sumu 1.718,01 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z uvedenej sumy od 23.3.2013
do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vzájomnú žalobu žalovaného tiež zamietol. Dopĺňacím
rozsudkom č.k. 8C/378/2013-139 z 21.11.2014 rozhodol o trovách konania. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade jeho nepoučenia o výške odmeny, je uplatnenáodmena v konaní neplatná, keď z vykonaného dokazovania mal nesporné, že odmena advokáta za
poskytovanie právnej služby bola dohodnutá podľa I. hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a za
takejto situácie sa výška odmeny určuje podľa ustanovení vzťahujúcich sa na mimozmluvnú odmenu

citovanej vyhlášky. Z odôvodnenia rozsudku č.k. 37C/124/2011 zo dňa 23.4.2012 vyplýva, že suma
1.718,01 eur bola vyčíslená za 3 úkony právnej pomoci po 519,49 eur, za 1 úkon právnej pomoci vo
výške 129,87 eur, t.j. 1/4 zo sumy 519,49 eur, 2 x režijný paušál po 7,21 eur, 2 x režijný paušál po 7,63
eur. Zo spisu sp.zn. 37C/124/2011 vyplynulo, že právny zástupca vykonal 4 úkony právnej pomoci, a
to prípravu a prevzatie dňa 21.12.2010, podanie žaloby zo dňa 21.12.2010, účasť na pojednávaní dňa

12.3.2012 a účasť na pojednávaní dňa 24.3.2012. V prípade vzájomnej žaloby prvoinštančný súd dospel
k záveru, že škoda nevznikla, preto vzájomnú žalobu zamietol.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 26Co/94/2015 26Co/95/2015 z
24.3.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a zamietajúcej časti vzájomnej
žaloby i závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude na pojednávaní vykonať
dokazovanie ohľadom postavenia žalovaného, t.j. či tento je spotrebiteľom ako to má na mysli § 18
ods. 4 zákona č. 586/2003, zhodnotiť výsledky celého konania v takomto prípade a rozhodnúť novým
rozhodnutím opätovne aj o vzájomnej žalobe, keďže aj vo vzťahu k tomuto žalobnému nároku je dôležité
postavenie žalovaného.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 3.5.2017, na ktoré sa žalovaný bez
ospravedlnenia neúčasti nedostavil a žalobca v súlade s § 274 a § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, žalobe v
celosti vyhovieť a vzájomnú žalobu v celosti zamietnuť.

5. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

6. Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je
i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak

navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako
prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o
žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na
spojenie vecí (§ 147 ods. 1 až 4 CSP).

7. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

9. Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného

predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom
verejnom registri.

10. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.11. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

12. V danom spore sa žalovaný (a pri vzájomnej žalobe v postavení žalobcu) nedostavil na pojednávanie
vo veci, na ktoré bol predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zastupujúceho ho na
základe plnej moci zo dňa 19.9.2013 s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie, a to z adresy oznámenej v udelenom splnomocnení Kolárska 8, Bratislava,

ktorú súd považoval za adresu na doručovanie písomností podľa § 106 ods. 1 CSP, keď túto adresu
uvádzal v záhlaví rozsudkov súdu prvej i druhej inštancie, na tejto adrese zástupca žalovaného preberal
doposiaľ všetky písomnosti (naposledy rozsudok odvolacieho súdu dňa 25.5.2016) a neoznámil súdu
doposiaľ inú adresu na doručovanie písomností. Z tejto adresy bol preto žalovaný predvolaný na
pojednávanie a zásielka sa súdu vrátila dňa 20.2.2017, ktorý deň súd považoval za deň doručenia
podľa § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 3.5.2017 včas

a vážnymi okolnosťami, čím sa dodržali podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
podľa § 274 CSP a v prípade vzájomnej žaloby pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa §
278 CSP. Pokiaľ žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd bol týmto jeho návrhom viazaný.

13. Žalobca okrem návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie uviedol na pojednávaní, že preštudoval

zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trnave, keď tento odvolací súd napadnutý prvostupňový
rozsudok zrušil a vyjadril právny názor, že vec nebola posudzovaná v kontexte právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa v nadväznosti na § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. účinného od 1. septembra 2009. Uložil
tiež prvostupňovému súdu zistiť, či je žalovaný spotrebiteľom a aj pri prejednávaní vzájomného návrhu
zisťovať postavenie žalovaného, t.j. či je v postavení spotrebiteľa. Žalobca poukázal na skutočnosť, že

odvolací súd síce v zrušujúcom uznesení necitoval konkrétny zákon o ochrane spotrebiteľa, ide však o
zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. A tu žalobca zdôraznil, že až novelou č. 199/2014
Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa v § 2 vymedzenie niektorých pojmov, sa na účely tohto zákona
podľa písm. i) rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne
alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor

profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť
mlčanlivosti podľa osobitných predpisov vrátane zákonnom prenesenej právomoci profesijných komôr.
Túto skutočnosť zdôraznil žalobca pretože tento zákon ako novela pôvodného zákona o ochrane
spotrebiteľa nadobudol účinnosť až 17.7.2014 a podľa tohto možno postupovať až od tejto účinnosti,
pretože prechodné ustanovenia nijakú eventuálnu nepravú retroaktivitu neupravujú. Žalobca teda zistil,

že odvolací súd predmetnú vec v apelačnom konaní neposúdil právne správne, keď nepostrehol, že
použil zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa na predmet sporu nevzťahoval. Odvolací súd nevytkol
súdu prvej inštancie žiadne nedostatky a pochybenia prejednávanej veci v merite, a to ani k výsledkom
dokazovania, tobôž nie postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu, čo do žaloby ako aj do vzájomnej
žaloby. Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok len z titulu údajného nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ tu ide o tento punkt, žalobca na pojednávaní toto údajné pochybenie vyvrátil s poukazom na úvod
svojho vyjadrenia. Na základe týchto právnych skutočností, navrhol konajúcemu súdu, aby v rozsudku
pre zmeškanie žalobnému návrhu vyhovel, vzájomnú žalobu zamietol a aby zaviazal žalovaného na
zaplatenie trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za žalobu.

14. Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného
nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 275 CSP).

15. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

17. Vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania voči

protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP). V takom prípade možno

proti rozsudku vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel
(§ 277 ods. 2 a 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.