Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204736
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2715204736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: VPP servis, s.r.o., so sídlom

Svätojánska 8, 908 51 Holíč, IČO: 36 836 516, právne zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát, so
sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: M. R., G.. XX.XX.XXXX, bytom O. C.
XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 8.917,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.181,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 3.7.2015 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 8.917 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
žalobca má voči žalovanému pohľadávku po lehote splatnosti vzniknutú na základe uzatvorenej Zmluvy
o pôžičke sumy 37.000 eur zo dňa 4.7.2012. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú
sumu s úrokom vo výške 4,9 % ročne najneskôr do 4.7.2013. Žalovaný však žalobcovi dlžnú sumu
nezaplatil v lehote splatnosti, ale až dňa 6.9.2013. Žalovaný neuhradil žalobcovi úrok za poskytnutie
pôžičky v zmysle čl. III. zmluvy, pričom celková výška úroku predstavuje sumu 1.813 eur. Žalobca v

zmysle čl. IV. zmluvy vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň
jeho omeškania, t.j. za obdobie od 4.7.2013 do 6.9.2013 v sume 4.736 eur. Súčasne si žalobca uplatnil
úrok z omeškania v zmysle čl. IV. zmluvy vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň jeho omeškania
v celkovej sume 2.368 eur. Žalovaná suma 8.917 eur tak pozostáva z úrokov za poskytnutie pôžičky
1.813 eur, zo zmluvnej pokuty 4.736 eur a z úrokov z omeškania 2.368 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Žalobca, ani žalovaný sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavili, právny zástupca žalobcu
ospravedlnil žalobcovu neúčasť.

4. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalovaný doteraz nepoprel skutkový stav uvedený v
žalobe. Založil do spisu výpisy z banky o prevode sumy 25.000,- eur od žalobcu v prospech žalovaného
na základe zmluvy o pôžičke s tým že, zvyšok finančnej sumy uvedenej v zmluve bol žalovanému

poskytnutý v hotovosti pri podpise zmluvy, čo žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Žalovaný vrátil
žalobcovipôžičkudňa6.9.2013,tútoskutočnosťžalovanýnerozporoval.Sankciesúvisiacesomeškaním
s úhradou pôžičky žalovaný žalobcovi neuhradil. Úroky boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté v
zmluve, rovnako aj zmluvná pokuta, ktorej oprávnenosť vyplýva tiež z rozhodnutia NSSR 2Cdo172/07,ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval primeranú zmluvnú pokutu vo výške 1 % z dlžnej sumy denne.
V zmluve o pôžičke bola dohodnutá omnoho nižšia zmluvná pokuta a to 0,2 % denne. Uplatnený úrok
bol vyčíslený za obdobie od poskytnutia pôžičky od 5.7.2012 do 4.7.2013.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke, čiastočným výpisom z účtu žalobcu, ostatným
spisovým materiálom a zistil tento stav veci:

6. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 4.7.2012 v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu

o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 37.000 eur. Dlžník podpísaním zmluvy
potvrdil, že pred podpísaním zmluvy prijal od veriteľa sumu 12.000 eur v hotovosti a súčasne sa veriteľ
podpísaním zmluvy zaviazal bezodkladne po jej podpise poukázať zvyšok pôžičky v sume 25.000 eur na
účet dlžníka. Pôžička bola poskytnutá s lehotou splatnosti do dňa 4.7.2013. V čl. III. bol dohodnutý úrok
za poskytnutie pôžičky vo výške 4,9 % ročne. Dlžník sa zaviazal, že celú pôžičku (vrátane zmluvného
aj zákonného príslušenstva) vráti najneskôr dňa 4.7.2013.

V zmysle čl. IV. zmluvy sa strany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s vrátením poskytnutej
pôžičky alebo jej príslušenstva, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,1
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania dlžníka so splatením jeho splatného peňažného záväzku.
Účastníci zmluvy sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s vrátením poskytnutej pôžičky alebo jej
príslušenstva, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý

deň jeho omeškania so splatením jeho splatného peňažného záväzku.

7. Z čiastočného výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 4.7.2012 poskytol žalovanému sumu
25.000 eur.

8. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

10.Podľa§658ods.2Občianskehozákonníkaprinepeňažnejpôžičkemožnodojednaťnamiestoúrokov
plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

11. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prvá veta dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne.
Keďže žalovaný nepopieral skutkové okolnosti uvádzané v žalobe, súd považoval za nesporné a v
konaní za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 37.000 eur na
základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami dňa 4.7.2012 v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho

zákonníka a to takým spôsobom, že pred podpísaním zmluvy prijal žalovaný od žalobcu sumu 12.000
eur v hotovosti a zvyšok pôžičky v sume 25.000 eur poukázal žalobca na účet žalovaného, čo mal súd
preukázané tiež čiastočným výpisom z účtu žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi
uvedené finančné prostriedky v sume 37.000 eur vrátil, avšak až po lehote splatnosti dňa 6.9.2013,pričom na základe zmluvy mal žalovaný dlh uhradiť do 4.7.2013 aj s dohodnutým úrokom za poskytnutie
pôžičky vo výške 4,9 % ročne. Úrok bol riadne dohodnutý v čl. III. zmluvy. Strany si pre prípad omeškania
žalovaného s vrátením poskytnutej pôžičky alebo jej príslušenstva dohodli v čl. IV. zmluvy úrok z

omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania dlžníka so splatením jeho splatného
peňažného záväzku.

16. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o pôžičke nie je zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalobca
nemá poskytovanie pôžičiek uvedené v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na

uvedené, keďže žalovaný uhradil svoj dlh až po lehote splatnosti pohľadávky, súd zaviazal žalovaného
povinnosťou uhradiť žalobcovi sumu 4.181,- eur, ktorá pozostáva z úrokov za poskytnutie pôžičky v
zmysle čl. III. zmluvy uplatnených za obdobie od poskytnutia pôžičky od 5.7.2012 do 4.7.2013 v sume
1.813 eur a ďalej z úroku z omeškania v zmysle čl. IV. zmluvy vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý
deň jeho omeškania vyčísleného v celkovej sume 2.368 eur.

17. Súd žalobu vo zvyšku v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 4.736 eur zamietol. Žalobca
vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu v zmysle čl. IV. zmluvy vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý
deň jeho omeškania za obdobie od 4.7.2013 do 6.9.2013. V uvedenom článku sa strany dohodli, že
v prípade omeškania dlžníka s vrátením poskytnutej pôžičky alebo jej príslušenstva, je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň jeho omeškania so

splatením jeho splatného peňažného záväzku. Ide teda o sankciu viažucu sa k omeškaniu žalovaného s
úhradou splátok. Podľa názoru súdu takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysokou zmluvnou
pokutou spojenou s nesplnením záväzku. Súd uvedené ustanovenie zmluvy týkajúce sa zmluvnej
pokuty vyhodnotil ako neplatné, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože pri posudzovaní sankcií súvisiacich s omeškaním dlžníka uvedenými v zmluve ako

celok zistil, že popri úroku z omeškania, ktorý činí 36,50 % ročne bola dohodnutá aj zmluvná pokuta
predstavujúca 73 % ročne. Takto neprimerane vysoká zmluvná pokuta dojednaná zmluvnými stranami
a jej priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože celkom by dojednané sankcie účtované
žalovanému presahovali 100 % výšky pôžičky, a preto súd žalobu v časti zmluvnej pokuty s poukazom
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol. Súd zároveň nevidel dôvod na zníženie zmluvnej

pokuty podľa § 545a Občianskeho zákonníka. Taktiež zo samotnej dikcie ustanovenia § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, nie však iné plnenia spôsobujúce
ďalšie navýšenie požičanej sumy.

18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, pretože pomer úspechu oboch strán bol takmer rovnaký.

20. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.
233/1995 Z.z.).