Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, January 23, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/76/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107212398
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1107212398.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa G.. U. Š.,
bývajúceho v Bratislave, X. Q. XXX, zastúpeného JUDr. Marekom Ogurčákom, advokátom, so sídlom
v Bratislave, Tehelná 25, proti odporcovi F. Š., bývajúcemu v Bratislave, T. XX, zastúpenému JUDr.
Jánom Čarnogurským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 1, o ochranu osobnosti
a nemajetkovú ujmu, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný ospravedlniť sa navrhovateľovi do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
uverejnením ospravedlnenia, ktoré je povinný zabezpečiť formou platenej inzercie v denníku
Hospodárske noviny na svoje náklady v nasledovnom znení:
F. Š. sa ospravedlňuje G.. U. Š. za svoj výrok uverejnený v denníku Hospodárske noviny zo dňa
25.9.2006 v článku pod názvom "Š. je mimoriadne nebezpečný", v ktorom uviedol, že "pozrite sa
na slovenský futbal, aký je nenormálne skorumpovaný, aj kvôli ľuďom podobným Š.", čím došlo k

neoprávnenému zásahu do jeho cti, dôstojnosti a vážnosti.

Odporca je povinný ospravedlniť sa navrhovateľovi do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
uverejnením ospravedlnenia, ktoré je povinný zabezpečiť formou platenej inzercie v týždenníku Plus 7
dní na svoje náklady v nasledovnom znení:

F. Š. sa ospravedlňuje G.. U. Š. za svoj výrok uverejnený v týždenníku Plus 7 dní č. 19 zo dňa 5.5.2006
v článku pod názvom "Bojkot", v ktorom uviedol, že "Chcem však povedať, že ak kľúčoví hráči vidia v
osobách pána Š. a generálneho sekretára zväzu pána A. - a teraz citujem "darmožráčov" a ak k tomu
pridáme ich neschopnosť a pochybnú minulosť, tak sa netreba čudovať súčasnému stavu", čím došlo k
neoprávnenému zásahu do jeho cti, dôstojnosti a vážnosti.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.556,41 Eur titulom trov právneho
zastúpenia odporcu k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.4.2007 domáhal voči odporcovi ochrany pred
neoprávnenýmizásahmidojehoosobnostnýchprávvdôsledkunepravdivých,dehonestujúcichapravdu

skresľujúcich výrokov odporcu uvedených na osobu navrhovateľa v denníkoch Hospodárske noviny a
Šport a v týždenníku Plus 7 dní v období od mája do septembra roku 2006.
Dôvodil, že denníky Hospodárske noviny a Šport dňa 23.6.2006 uverejnili obsah časti otvoreného listu
odporcu adresovaného delegátom kongresu Slovenského zväzu ľadového hokeja (ďalej len "SZĽH"), v
ktorom sa odporca vyjadril o navrhovateľovi ako o osobe ohrozujúcej dobré meno nielen slovenského
hokeja, ale aj našej vlasti a nekompetentnej, zneužívajúcej funkciu prezidenta SZĽH, o čom mali

nasvedčovať dôkazy, ktorými odporca disponoval. Bez uvedenia akýchkoľvek podkladov a skutočností
odporca v následne poskytnutých rozhovoroch pre denník Hospodárske noviny v dňoch 25.9. a27.9.2006 označil navrhovateľa za mimoriadne nebezpečného človeka, spolupracovníka rozviedky
bývalej Štátnej bezpečnosti (ďalej len "ŠtB"), podieľajúceho sa na tvorbe teroru a atmosféry strachu,
ktorého monitorujú spolu s inými nebezpečnými živlami aj na úrovni Európskeho parlamentu. I keď

navrhovateľ nebol v tom čase vyšetrovaný policajnými orgánmi, ani trestne stíhaný pre žiaden trestný
čin odporca ho spájal s podozreniami z krádeže niekoľkých miliárd korún, s korupciou, pričom v
týždenníku Plus 7 dní dňa 5.5.2006, dotknúc sa aj minulosti navrhovateľa, ho označil za neschopného,
zodpovedného za stav slovenského hokeja a osobu, v ktorej vidia hokejoví hráči "darmožráča".
Výroky odporcu hlboko zasiahli do osobnosti navrhovateľa, najmä do jeho cti a dôstojnosti, pretože

sa nezakladali na pravde a z hľadiska obsahu a formy prekročili aj medze prípustnej kritiky.
Keďže v dôsledku opakovaného uverejnenia výrokov odporcu v médiách zaradených medzi jedny
z najčítanejších na Slovensku sa znížila vážnosť a dôstojnosť navrhovateľa v spoločnosti, žiadal
popri ospravedlnení aj materiálnu satisfakciu podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to formou
nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 Eur (500.000,-Sk).

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že
jeho výroky mali charakter hodnotiacich úsudkov, vykonával nimi právo kritiky a právo na slobodné
šírenie názorov v období tesne pred voľbami prezidenta SZĽH. Navrhovateľ ako osoba verejného
záujmu bol povinný znášať zvýšený záujem o svoju osobu, ako aj zvýšenú mieru kritičnosti a vyjadrení
i expresívnejšieho charakteru. Odporca zároveň poukázal na to, že jeho výroky vychádzali z údajov

všeobecne známych, uverejnených najmä v médiách, dávno pred odznením jeho výrokov, a preto z nich
mohol pri formulácii hodnotiacich úsudkov čerpať.

V priebehu konania navrhovateľ podal návrh na zmenu žalobného petitu, ktorým preformuloval a
špecifikoval formu ospravedlnenia za výroky odporcu, ktorú zmenu súd pripustil uznesením zo dňa

9.11.2011, č.k. 25C 76/2007-266.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedkov P. H., G..
Q. F., G.. H. Q., P. O. a G.. G. P., oboznámil sa s obsahom výtlačkov novinových článkov uverejnených v
týždenníkuPlus7dnídňa5.5.2006podnázvom"Bojkot?",vdenníkuHospodárskenovinydňa23.6.2006

- 3 -

pod názvom ". apeluje na delegátov", v denníku Šport dňa 23.6.2006 pod názvom "V slepej honbe za
kariérou za každú cenu", v denníku Hospodárske noviny dňa 25.9.2006 pod názvom "Š. je mimoriadne
nebezpečný", v denníku Hospodárske noviny dňa 27.9.2006 pod názvom "Š. spis sa nenašiel",

oboznámil sa aj s personálnym spisom Ústavu pamäti národa evidovaným pod č. 196592, s ústnymi a
písomnými prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj ostatným obsahom spisu.

Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedkov navrhovaných navrhovateľom, a to G..
F., G.. B. I. a G.. U. Y. E., I., ako aj uložením povinnosti navrhovateľovi oznámiť meno a adresu

osoby podpísanej na zmluve o krátkodobej finančnej pôžičke medzi SZĽH a G.. U. Š., HIS, zo dňa
15.10.2001 a na účtovnom doklade SZĽH zo dňa 20.7.2001, keď mal za to, že účastníci konania, hoci
poučení podľa § 118a O.s.p. na prvom pojednávaní súdu dňa 15.1.2009 (č.l. 55), navrhli doplnenie
dokazovania spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete až po jeho skončení. Zákonné ustanovenie
§ 118a O.s.p. vyjadruje pritom tzv. zákonný koncentračný princíp v konaní o ochranu osobnosti a ukladá

účastníkom procesnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení najneskôr do skončenia
prvého pojednávania o veci. Súd môže vo výnimočných prípadoch prihliadať aj na neskôr označené
a predložené dôkazy a skutočnosti za podmienok definovaných v ustanovení § 118a ods. 2 O.s.p.,
a to aj keď došlo k poučeniu podľa odseku 1 predmetného ustanovenia. Tu však dôkazné bremeno
ohľadom kvalifikovanej nemožnosti a zavinenia včas uviesť rozhodujúce skutočnosti a dôkazy svedčí

účastníkovi, ktorý ich uplatnenie v procese žiada. Tomu účastníkovi konania zároveň prislúcha dôkazné
bremeno spochybnenia vierohodnosti vykonaných dôkazných prostriedkov. Z obsahu súdneho spisu
pritom nevyplýva, že by účastníci konania alebo ich právni zástupcovia odôvodňovali potrebu doplnenia
dokazovania s poukazom na podmienky stanovené v § 118a ods. 2 O.s.p. Naviac, dôkazy vykonané do
vyhlásenia meritórneho rozhodnutia súdu považoval súd za postačujúce na rozhodnutie o veci.

Súd zistil nasledovný skutkový stav:Odporca, bývalý generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie, sa predvečer VI. volebného
kongresu SZĽH obrátil na jeho delegátov formou otvoreného listu, v ktorom s poukazom na jeho obsah
apeloval, aby títo nehlasovali za navrhovateľa ako kandidáta na funkciu prezidenta zväzu (č.l.284).

Denník Hospodárske noviny uverejnil dňa 23.6.2006 na strane 10 článok pod názvom ". apeluje
na delegátov", ktorého súčasťou boli aj výroky odporcu obsiahnuté v otvorenom liste adresovanom
delegátom kongresu SZĽH o tom, že "Práve v osobe Š. hrozí nášmu hokeju a našej vlastni vážne
poškodenie dobrého mena. Pôžičky. Dôkazy, ktoré mám jasne nasvedčujú o podvodoch na občanoch

ako daňových poplatníkov a zneužívaní funkcií pánov Š. a A.. Keďže občan spolufinancuje SZĽH je
neprípustné zadĺžiť zväz pôžičkou 3,5 milióna Sk úrokom na úrovni 24%, to hraničí s úžerou."

V totožný deň zverejnil denník Šport článok pod názvom "V slepej honbe za kariérou za každú cenu", v
ktorom informoval o tlačovej konferencii odporcu pre zástupcov médií, ktorej
- 4 -

obsahom bol aj otvorený list odporcu určený delegátom zväzu SZĽH. Okrem vyššie citovaných výrokov
odporcu uverejnených aj v denníku Hospodárske noviny, v ňom odznel aj výrok : "Neefektívna,
netransparentná štruktúra vedenia s otáznym účtovníctvom a financiami (35 miliónový schodok zistený
kontrolou ministerstva financií z roku 2004). Nevysvetlené transakcie v státisícoch švajčiarskych frankov,

ktoré dodnes vyšetruje finančná polícia". Denník poskytol aj informáciu o tom, že odporca prítomných
zástupcov médií oboznámil, že U. Š. si prostredníctvom P. O., či U. E. zháňa po Slovensku hlasy k svojej
opätovnej kandidatúre na prezidenta zväzu.

Denník Hospodárske noviny dňa 25.9.2006 priniesol rozhovor s odporcom v článku pod názvom

"Š. je mimoriadne nebezpečný", v ktorom odporca na otázku, či trvá na označení navrhovateľa za
eštebáka uviedol: "On je mimoriadne nebezpečný pre modernú demokratickú spoločnosť. Videl som
jeho prísahu Štb. Boli by ste šokovaný, ako vtedy hovoril, že bude bojovať proti nepriateľom socializmu,
ČeskoslovenskaaSovietskehozväzu.Onnebollenspolupracovníkom,aleajtvorcomteroruaatmosféry
strachu." V odpovedi na otázku ako chce eliminovať navrhovateľa odporca uviedol: "Vyvíjam proti

ľuďom ako on (navrhovateľ - pozn. súdu) aktivity aj na úrovni Európskeho parlamentu, kde monitorujeme
také nebezpečné živly. Čím skôr odíde, tým lepšie to bude pre hokej. Sú dôvodné podozrenia, že kvôli
nemu prišli slušní ľudia o niekoľko miliárd korún, ktoré im ukradol. Mnoho z týchto peňazí skončili na
všelijakých ostrovoch. Ani nemusím hovoriť o jeho paktoch s podvodníkom, akým je pán Q. O. (bývalý
šéf Harvardských fondov, ktoré podľa polície okradli ľudí o peniaze)". Odporca v súvislosti s problémami

existujúcimi v hokeji uviedol: "Pozrite sa na slovenský futbal, aký je nenormálne skorumpovaný, aj kvôli
ľuďom podobným Š..

V denníku Hospodárske noviny zo dňa 27.9.2006 odporca v článku pod nadpisom "Š. spis sa nenašiel
uviedol": "Mám svoje zdroje a nemám najmenšie pochybnosti, že nebol len spolupracovníkom, ale aj

tvorcom teroru a atmosféry strachu".

Týždenník Plus 7 dní dňa 5.5.2006 v článku pod názvom "Bojkot?" zverejnil reakciu odporcu v súvislosti
so šumom, že bojkot majstrovstiev sveta v hokeji v Rige hráčmi slovenskej hokejovej reprezentácie
súvisí s jeho osobou a je prejavom solidarity k nemu, a to: "Ani k solidarite sa nebudem vyjadrovať.

Chcem však povedať, že ak kľúčoví hráči vidia v osobách pána Š. a generálneho sekretára zväzu pána
A. - a teraz citujem "darmožráčov" a ak k tomu pridáme ich neschopnosť a pochybnú minulosť, tak sa
netreba čudovať súčasnému stavu".

Navrhovateľ považoval výroky odporcu za politickú kampaň smerujúcu voči jeho osobe, keďže vzájomné

spory previedol do osobnej roviny. Táto kampaň výrazným spôsobom zasiahla do života jeho, aj jeho
rodiny, poškodila ho v podnikateľskej sfére. I keď vo zväze realizoval veľa dobrého, po odznení výrokov
odporcu musel veľa vysvetľovať. Za nepravdivé považoval navrhovateľ odporcove výroky o 1/ pôžičkách
SZĽH hraničiacich s úžerou, keď finančné prostriedky boli zväzu poskytnuté so štandardnou výškou
úrokov v danom čase, 2/ neefektívnom nakladaní s financiami zväzu a schodku vo výške 35 miliárd Sk

(1.161.787.160,59 Eur), keď zo strany štátnych orgánov nebolo zväzu nič vytknuté a v prípade schodku
išlo len o chybné zaúčtovanie, iný výklad postupu účtovníctva, čo uznalo aj Ministerstvo financií SR, 3/
transakciách v státisícoch švajčiarskych frankov, za ktoré nemôže zodpovedať, keďže tieto sa
- 5 -uskutočnili pred jeho nástupom do funkcie prezidenta zväzu, 4/ zháňaní hlasov na kandidatúru
prostredníctvom P. O. a U. E., 5/ označení za darmožráča, keď od žiadneho hokejistu nič také nepočul.

Podľa navrhovateľa sa ho odporca snažil očierniť aj na medzinárodnom poli, avšak bezúspešne, pretože
bol do funkcie opätovne zvolený. Potvrdil prácu v zahraničnej službe, ako aj spoluprácu s Q. O. v
Harvardských spoločnostiach v 90. rokoch 20. storočia, ktorá však skončila po rozdelení federácie. Q.
O. v slovenských harvardoch nepôsobil, a tieto neboli nikdy prešetrované policajnými orgánmi.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil autenticitu svojich výrokov zachytených v článkoch denníkov
Hospodárske noviny a Šport, ako aj v týždenníku Plus 7 dní. Vychádzal v nich z poznania navrhovateľa,
z jeho histórie, keď videl jeho prísahu ŠtB, poznal jeho pôsobenie v období komunistického režimu v
národnej bezpečnosti, neskôr na pozícii vysokého dôstojníka a špióna vo Washingtone, ktoré okolnosti
ho viedli k hodnoteniu navrhovateľa ako nebezpečnej osoby pre slovenský hokej, vlasť a modernú
demokratickú spoločnosť a osoby zodpovednej za tvorbu teroru a atmosféry strachu. Mimoriadnu

nebezpečnosť navrhovateľa videl odporca aj v jeho aktivitách v harvardských fondoch, pri ktorých
iba v Československu prišli ľudia o 60 miliárd korún (1.991.635.132,44 Eur), pričom navrhovateľ
pokračoval vo svojich aktivitách aj na Slovensku. Keďže bankrot všetkých harvardských fondov viedol
k veľkým finančným stratám, odporca považoval navrhovateľa nielen za spoluzosnovateľa fondov, ale
aj za spoluvinníka tejto situácie. Za neprijateľné považoval odporca rozkrádanie zväzu, ktoré mali

preukazovať dve pôžičky, a to zo dňa 22.12.1998, podľa ktorej Prvá strategická ako veriteľ požičala
SZĽH ako dlžníkovi sumu vo výške 3,5 milióna Sk (116.178,72 Eur) s úrokom 24%, ktoré prostriedky
podľa príkazu na úhradu zo dňa 17.6.1999 (č.l. 151) vo výške 3.905.041 Sk (129.623,61 Eur) zväz
takmer po 6 mesiacoch vrátil späť veriteľovi, a pôžičku zo dňa 20.7.2001 (č.l. 154), podľa ktorej SZĽH
požičal klubu HC Slovan Bratislava ako súkromnému majetku navrhovateľa sumu vo výške 1 milión Sk

(33.193,92 Eur) za 0% - ný úrok na dobu do 31.12.2001. Vzájomným porovnaním oboch úrokov dospel
odporca k záveru o rozkrádaní SZĽH ako dobrovoľnej organizácie, pretože navrhovateľ pôsobil v takej
pozícii, že mohol ovplyvniť výšku úroku z pôžičiek. Za relevantný považoval aj tretí dokument zo dňa
15.10.2001 (č.l. 156), ktorý navrhovateľ poprel, nasvedčujúci pôžičke medzi SZĽH ako veriteľom a G..
U. Š., HIS - Harvardská investičná spoločnosť ako dlžníkom, ktorej predmetom bola suma 1 milión Sk

(33.193,92 Eur) bezúročne, s bližšie neuvedeným dátumom splatnosti. Odporca pokladal navrhovateľa
ako prezidenta SZĽH za neschopného, o čom mali nasvedčovať jeho veľké, prehnané a nerealizované
sľuby, s pochybnou minulosťou, nečitateľného komunistického špióna. Jeden z hokejových hráčov
dokonca navrhovateľa označil za "darmožráča", čo je terminus technikus pre vyššie vedenie zväzu a
synonymum pojmu parazit.

Svojimi výrokmi obsiahnutými aj v otvorenom liste sa odporca snažil apelovať na delegátov zväzu a
zmeniť smerovanie SZĽH tesne pred voľbami nového prezidenta. Z dôveryhodných zdrojov, dokonca od
nemenovanýchdelegátovzväzu,malpritomodporcainformáciu,akosinavrhovateľzháňalhlasyksvojej
opätovnej kandidatúre. Pokiaľ išlo o výrok týkajúci sa monitoringu na úrovni Európskeho parlamentu,

odporca poprel, že by navrhovateľ sám o sebe bol jeho predmetom; tým boli inštitúcie, v ktorých
navrhovateľ pôsobil. Rovnako nebol navrhovateľ objektom jeho výroku ohľadne štruktúry a vedenia
účtovníctva a financií zväzu. Pokiaľ išlo o výrok týkajúci sa skorumpovania slovenského futbalu ľuďmi
obdobnými
- 6 -

navrhovateľovi, odporca ním vyslovil obavu, aby sa slovenský hokej nedostal na úroveň futbalu, v
ktorom pôsobili tzv. zbohatlíci, mafiáni, vedení v rôznych zoznamoch a neskôr popravovaní na verejne
prístupných miestach.

Z výpovede svedka P. H. súd zistil, že navrhovateľa poznal pracovne, nakoľko od roku 2003 pôsobil
vo funkcii riaditeľa spoločnosti marketing SZĽH s.r.o. ako dcérskej spoločnosti SZĽH. Keďže náplňou
jeho práce bol aj monitoring masovokomunikačných prostriedkov, mal vedomosť o článkoch s výrokmi
odporcu na adresu navrhovateľa uverejnených v novinách. Tie mali podľa neho vytvárať dojem, že
navrhovateľ nebol osobou vhodnou na post prezidenta zväzu, ba slovenskému hokeju škodil. I keď

svedok nemal na starosti ekonomické záležitosti zväzu, nemal vedomosť o tom, že by počas pôsobenia
vo funkcii prezidenta SZĽH nakladal navrhovateľ s financiami zväzu v rozpore so zákonom, prípadne, že
uzavrel pôžičky s nadštandardne vysokým úrokom. Svedok nepoprel, že za účelom financovania chodu
a prevádzky hokejových klubov SZĽH poskytoval klubom pôžičky, o ktorých podrobnostiach však sámnemal vedomosť. Nepoprel, že Ministerstvo financií SR viedlo voči SZĽH konanie ohľadne porušenia
rozpočtovej disciplíny (č.l. 157) v súvislosti so vznikom finančného schodku, avšak v skutočnosti nešlo o
žiaden schodok, ale o rozdielny výklad metodiky účtovania a použitia štátnych finančných prostriedkov.

Od roku 1998 bola činnosť SZĽH preskúmavaná nezávislým audítorom, ktorý nevytkol zväzu žiadne
pochybenia. Hoci sa svedok pohyboval často v kruhu slovenských hokejistov, nemal vedomosť o tom,
že by niektorý z nich označil navrhovateľa za "darmožráča"; tento pojem mu nebol známy, a to ani ako
špeciálny terminus technikus.

Svedok Q. F., sa vo svojej výpovedi vyjadroval k auditu, ktorý vykonával v SZĽH zrejme v rokoch
2004-2005, príp. 2003-2004. Pri ňom posudzoval začiatočný stav účtovného obdobia, transakcie v
bežnom účtovnom období, inventarizáciu majetku a záväzkov k bilančnému dňu, t.j. ku dňu zostavenia
účtovnejzávierky.NekontrolovalžiadnyvýstupzkontrolyMinisterstvafinanciíSRalebodaňovéhoúradu,
nakoľko tento mu v čase vykonávania auditu nebol predložený. Svedok nemal vedomosť o schodku
vo výške 35 miliónov Sk (1.161.787,16 Eur), o nakladaní s financiami zväzu, pri ktorých by došlo k

spáchaniu trestného činu, ani o pôžičkách, v ktorých by sa zväz ako dlžník zaviazal uhradiť peniaze s
nadštandardne vysokým úrokom; úroky v posudzovaných pôžičkách zodpovedali obvyklej cene peňazí.
Svedok potvrdil transakcie v cudzej mene, keď išlo o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov od
medzinárodnej hokejovej federácie.

Z výpovede svedka G.. H. Q. súd zistil, že je príbuzným navrhovateľa a pôsobí ako obchodný riaditeľ
v spoločnosti Plastika, a.s. Nitra. Keďže pravidelne čítaval periodickú tlač, prišiel do styku s výrokmi
odporcu uverejnenými v článkoch médií, a to v denníku Hospodárske noviny a Šport. Po ich prečítaní,
i napriek dlhoročným vzťahom s navrhovateľom, o ňom zapochyboval. Išlo totiž o obvinenia zo strany
odporcu, europoslanca a človeka, ktorý v hokeji veľa znamenal, s odvolávaním sa na rôzne dôkazy,

ktoré mal mať k dispozícii. Obdobne ako svedok reagovali aj osoby z najbližšieho okolia, a to manželka,
synovia a spolupracovníci v spoločnosti Plastika, a.s. Nitra. Niektorí zmluvní partneri tejto spoločnosti sa
dotazovali na jej solvenciu, či navrhovateľ neujde mimo územia Slovenskej republiky, podaktorí dokonca
počas určitého obdobia žiadali hradiť za dodávky platbou vopred. Svedok potvrdil, že o odporcových
výrokoch s navrhovateľom komunikoval, navrhovateľ mu ich vysvetlil, čím svedok zostal v

- 7 -

presvedčení, že všetky obvinenia odporcu na adresu navrhovateľa boli nepravdivé. Na navrhovateľovi
pozoroval svedok v dôsledku medializovaných vyjadrení odporcu zmenu, keď z veselého človeka sa
stal človek rozladený, až skoro bez chuti.

Svedok P. O. vo svojej výpovedi uviedol, že sa s navrhovateľom pozná najmä po pracovnej stránke.
Pamätalsanavýrokyodporcuuverejnenévmasovokomunikačnýchprostriedkoch,keďžeakogenerálny
manažér klubu HC Slovan prichádzal do styku s tlačou, najmä s denníkmi Šport a Hospodárske noviny,
nie však s týždenníkom Plus 7 dní. Aj on zostal po prečítaní dotknutých článkov s výrokmi odporcu

zneistený, a to najmä pokiaľ išlo o výroky o tom, že navrhovateľ bol tvorca teroru, čo chápal s určitou
nadsázkou, ako aj v súvislosti s dôkazmi, ktorými mal odporca disponovať; zneistenie nenastalo pri
výrokoch o tunelovaní. Prisvedčil, že mu navrhovateľ povedal, že bol členom štátnej bezpečnosti s
pôsobením v zahraničí. Na pravdivosť výrokov odporcu sa dopytovali aj reklamní partneri hokejového
klubu, preto svedok, snažiac sa, aby kauza navrhovateľa súvisiaca s ŠtB a Harvardskými fondmi

nebola spájaná s klubom, im vysvetľoval zásadu prezumpcie neviny. Podľa mimiky partnerov však
usúdil, že ich podozrenia neostali úplne odstránené. O situácii okolo navrhovateľa diskutoval aj na
medzinárodnejúrovni,kdesahoakoambasadoraSlovenskejextraligyiníprezidentiapartneridopytovali
na vyjadrenia odporcu. I keď táto kauza slovenskému hokeju nepoškodila, nepovažoval ju za pozitívum.
Svedok poprel, že by pomáhal navrhovateľovi pri získavaní hlasov k jeho opätovnej kandidatúre na post

prezidenta SZĽH, nebol na to totiž dôvod, keďže navrhovateľ vyhral voľby s 95% úspešnosťou. Nemal
vedomosť ani o konaní navrhovateľa hraničiacom s úžerou, za také nepovažoval pôžičku s úrokom vo
výške 24%, keďže v období na konci 90. rokov 20 storočia sa úroky zo záväzkových vzťahov pohybovali
štandardne v danej výške. Pokiaľ išlo o pôžičku klubu HC Slovan zo strany SZĽH vysvetlil, že nešlo
o typickú pôžičku, ale de facto o prefinancovanie hráča, čomu mala nasvedčovať aj korešpondencia

so SZĽH (č.l. 191) a výpis z pokladničnej knihy (č.l. 192). V priebehu sezóny v mesiaci jún 2006
prišiel hokejový klub o hráča so zmluvou, ktorého získal NHL, s prísľubom za neho zaplatiť 100 až 200
tisíc dolárov. Do času vyplatenia predmetnej sumy zväz poskytol svojmu klubu pôžičku vo výške prvej
splátky, ktorú sumu, po jej obdržaní, započítal s financiami od NHL. Svedok považoval navrhovateľaza najúspešnejšieho prezidenta SZĽH v histórii, ktorý za svoju činnosť nepoberal žiaden plat, preto
nesúhlasil s jeho označením za darmožráča; od žiadneho z hokejových hráčov toto pomenovanie ani
nepočul. V súvislosti s výrokmi odporcu svedok zaregistroval zmenu v správaní navrhovateľa, ktorý

sa viac stiahol do ústrania, na verejnosti a v rámci zväzových štruktúr vystupoval menej, častejšie sa
dával zastupovať. Uvedomoval si zrejme, že jeho meno už nie je tým správnym na reprezentáciu do
budúcnosti.

Svedok G.. G. P. sa s navrhovateľom poznal asi od roku 1995, kedy harvardská skupina - Druhá

strategická, a.s. vstúpila do spoločnosti Plastika, a.s. Nitra, v ktorej pracoval na pozícii ekonomicko -
personálny riaditeľ. S navrhovateľom prichádzal do styku najmä po pracovnej stránke, a to minimálne
1 krát za mesiac na zasadnutiach predstavenstva spoločnosti. Ako pravidelný čitateľ denníkov
Hospodárske noviny a Šport si pamätal na výroky odporcu na adresu navrhovateľa v súvislosti s jeho
pôsobením v Štb a v harvardskej skupine a s tunelovaním. I keď sa osobne nestretol s okrádaním
akcionárov, po prečítaní výrokov odporcu svedok zneistel, začal pochybovať a jeho nedôvera voči

navrhovateľovi sa zväčšila. V bezprostrednom okolí sa svedok stretol s rôznymi reakciami ľudí na obsah
medializovaných článkov; jedni tvrdili, že ak
- 8 -

to povedal odporca, niečo pravdy na tom bude, druhí, podobne ako aj on, sa nevedeli zorientovať, a

napokon menšia skupina ľudí verila, že výroky odporcu v článkoch nie sú pravdivé. Na obsah novinových
článkov sa dopytovali aj zmluvní partneri Plastiky a.s. Nitra a ich obsah rozoberal s navrhovateľom po
zasadnutípredstavenstva.Zjehoreakciesvedokusúdil,žehomrzíichmedializácia,bolztohonešťastný
a smutný. Keďže navrhovateľ považoval tvrdenia odporcu za nepravdivé, vyjadril sa, že sa obráti aj
na súd. Svedok hodnotil navrhovateľa v pozícii prezidenta SZĽH ako schopného, nemal vedomosť o

jeho korupčnom správaní alebo konaní v rozpore so zákonom. Postupom času sa jeho dôvera voči
navrhovateľovi obnovovala.

Z obsahu personálneho spisu bývalého ministerstva národnej bezpečnosti, kádrový odbor, č. spisu
196592, súd zistil, že ide o personálny spis príslušníka Štátnej bezpečnosti (str. 4) a vzťahuje sa na

osobu G.. U. Š., nar. 29.12.1953, v Košiciach, ako referenta 52 odboru na 1. správe federálneho
ministerstva vnútra (ďalej len "FMV alebo federálne ministerstvo") vystupúceho pod krycím menom
Belan. Navrhovateľ požiadal o prijatie do služieb federálneho ministerstva a po vykonaní zvláštnej
previerky bol vytypovaný ako vhodný typ na prijatie na I. správu FMV, zložil služobnú prísahu príslušníka
SNB (str. 13 a 17) a podľa záznamov pôsobil vo funkcii referent I. správy FMV, 52. odbor (str. 12),

neskôr ako starší referent s hodnosťou nadporučík (str. 132) a starší referent špecialista (str. 137), s
hodnosťou kapitán (str. 142). Počnúc od 22.7.1985 nastúpil navrhovateľ na rezidentúru do Washingtonu,
na ktorej pôsobil v legálnej funkcii - II. tajomníka, agenda politická sekcia ZÚ kultúrna problematika,
pričom rozviedna funkcia znela na starší referent rezidentúry (str. 138). Ako zástupca rezidenta (str.
19,20) navrhovateľ koordinoval prácu rezidentúry vo Washingtone po politickej línii. Keďže mal záujem

zotrvať v tejto spravodajskej službe (str. 21) žiadal o zrušenie rozhodnutia bývalého ministra vnútra
ČSFR o jeho prepustení.

Zo zmluvy o úvere č. 75/U/98 zo dňa 17.12.1998 (č.l. 197 a nasl.) súd zistil, že Všeobecná úverová
banka, a.s. ako veriteľ poskytla spoločnosti Prvá strategická, a.s. podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka peňažné prostriedky z dôvodu prechodného nedostatku financií, s tým, že tieto dlžník vráti
jednou splátkou dňa 7.6.1999 spolu s úrokom vo výške 21% ročne zodpovedajúcej Všeobecným
obchodným podmienkam.

Zo stanov SZĽH vyplýva, že je dobrovoľnou záujmovou organizáciou, ktorú spoločne vytvárajú oddiely

- kluby ľadového hokeja a IN LINE hokeja pôsobiace na území Slovenskej republiky. Jeho štatutárnym
zástupcom je prezident SZĽH, generálny sekretár a športový riaditeľ, pričom každý z nich koná
samostatne.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci písomných vyjadrení a ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti

návrhu navrhovateľa majúc za to, že zverejnením a publikáciou nepravdivých skutkových tvrdení a
neprimeraných a difamačných hodnotiacich úsudkov odporca zasiahol do jeho osobnostných práv,
pričom išlo o zásah neoprávnený a objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Odporcove konanie
hodnotil ako tendenčné a účelové s cieľom ohovoriť, poškodiť a pošpiniť osobnosť navrhovateľa, keďžeod roku 2006 sa na adresu navrhovateľa už nevyjadroval. Väčšinu z vyjadrení odporcu pokladal právny
zástupca navrhovateľa za skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť odporca v konaní nepreukázal. Pokiaľ
pri ich formulácii vychádzal odporca z článkov uverejnených v tlači, tieto neboli pravdivé, a to bez ohľadu

na to, či o tom
- 9 -

odporca vedel alebo nie. Časť z výrokov odporcu s povahou hodnotiacich úsudkov považoval právny
zástupca navrhovateľa za neprimerané, neadekvátne a prekračujúce medze zákonom prípustnej kritiky.

V dôsledku medializovaných tvrdení odporcu začalo okolie vnímať navrhovateľa ako nevhodnú osobu
na reprezentáciu SR a slovenského hokeja v zahraničí, ako karieristu, egoistu, ktorý uprednostňuje svoje
záujmy pred záujmami spoločnosti, ako osobu korupčnú, nekompetentnú, obohacujúcu sa v SZĽH v
rozpore so zákonom.

Právny zástupca odporcu vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach považoval návrh navrhovateľa

za neopodstatnený nielen z procesného, ale aj hmotnoprávneho hľadiska. V žalobnom petite sa totiž
navrhovateľ odvolával na články, ktorých odporca nebol autorom a v ktorých jednotlivé súvislosti,
vzhľadom na stručnosť použitých citátov, mohli byť zmenené. Pokiaľ išlo o samotné vyjadrenia odporcu
na adresu navrhovateľa, tie mali podľa právneho zástupcu odporcu preukázateľný skutkový základ, a
preto nemohli mať za následok zásah do jeho osobnosti a spôsobiť zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti

vspoločnosti.Bezohľadunaneboltotižnavrhovateľveľkoučasťouverejnostivnímanýnegatívne,očom
mali nasvedčovať aj predkladané články z daného obdobia (č.l. 236 a 244) zachytávajúce vyjadrenia
na osobu navrhovateľa aj od jeho najbližších spolupracovníkov. Naviac, ako osoba verejne známa bol
navrhovateľ povinný znášať aj preexponované vyjadrenia na svoju osobu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach podľa svojej úvahy v
zmysle § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

V danom prípade sa navrhovateľ žalobou na ochranu jeho osobnosti domáhal I/ určenia, že
uverejnením vyjadrení odporcu v článkoch pod špecifikovanými názvami v denníkoch Hospodárske

noviny, Šport a týždenníku Plus 7 dní došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnosti, II/ primeraného
zadosťučinenia, formou ospravedlnenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj
III/ nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ išlo o prvú časť žalobného petitu (I.) a to výroky uvedené pod č. 1 až 5, - podľa ktorých navrhovateľ

žiadal určiť, že uverejnením vyjadrení odporcu v článkoch pod názvom

- 10 -

1/"Š. apeluje na delegátov" v denníku Hospodárske noviny zo dňa 23.6.2006,

2/ "Hokejová legenda a europoslanec F. Š. v rozhovore pre HN: Š. je mimoriadne nebezpečný" v denníku
Hospodárske noviny zo dňa 25.9.2006,
3/ "Z ústavu pamäti národa zmizlo päť zväzkov komunistickej Štátnej bezpečnosti" v denníku
Hospodárske noviny zo dňa 27.9.2006,
4/"Na post prezidenta SZĽH bude F. Š. kandidovať len v krajnom prípade" v denníku Šport č. 144 zo

dňa 23.6.2006 a
5/"Bojkot?" v týždenníku Plus 7 dní č. 19 zo dňa 5.5.2006,
došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti, tu súd udáva, že odporca
nemôže zodpovedať za uverejnenie, i keď jeho vlastných názorov a postojov, v článkoch podšpecifikovanými názvami v označených denníkoch, resp. týždenníku. V zmysle konštantnej judikatúry
samotným uverejnením nepravdivých skutočností alebo neprípustných hodnotiacich úsudkov o fyzickej
osobe môže zasiahnuť do jej občianskej cti alebo dôstojnosti len vydavateľ periodickej tlače. Preto

odporca, ktorý nie je vydavateľom denníkov Hospodárske noviny, Šport, a ani týždenníka Plus 7
dní, nemôže byť zodpovedný za medializovanie jeho vyjadrení formou ich uverejnenia v jednotlivých
článkoch (k tomu aj rozsudok Krajského súdu v Ostrave, sp. zn. 23C 102/96). Naviac, podľa obsahu,
jednotlivé určovacie výroky pod bodmi 1/ až 5/ sú obsiahnuté a bližšie rozvinuté v znení navrhovateľom
požadovaného ospravedlnenia (pod bodmi 6/ a nasl.). Z tohto pohľadu sa preto javilo súdu ako

nadbytočné rozhodovať o určovacích výrokoch pod bodmi 1/ až 5/ žalobného petitu, keďže, skutočnosť,
či došlo alebo nedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, žiadal navrhovateľ opätovne
vysloviť aj v znení požadovaného ospravedlnenia. Naviac, z obsahu určovacích výrokov, pokiaľ by im
aj súd vyhovel, sa verejnosť a tretie osoby nič nedozvedia, keďže tieto bez ďalšieho len konštatujú
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvú časť žalobného petitu pod výrokmi 1/ až 5/ ako nedôvodnú
zamietol.

Pri skúmaní dôvodnosti druhej časti žalobného návrhu navrhovateľa (II.), a to dôvodnosti požadovaného
ospravedlnenia vo vzťahu k jednotlivým výrokom odporcu v článkoch v denníku Hospodárske noviny a

Šport a týždenníku Plus 7 dní, vo všeobecnosti súd udáva, že tieto súviseli s rozhodnou okolnosťou,
ktorou bola voľba nového prezidenta SZĽH na kongrese delegátov zväzu v mesiaci jún 2006, a teda tieto
súviseli a týkali sa kandidatúry navrhovateľa na tento verejný post. V tomto smere súd poukazuje najmä
na články uverejnené v denníku Hospodárske noviny a Šport zo dňa 23.6.2006, resp. článok uverejnený
v týždenníku Plus 7 dní zo dňa 5.5.2006, týkajúci sa aj situácie v SZĽH v súvislosti s majstrovstvami

sveta v hokeji. Navrhovateľ ako úradujúci prezident SZĽH a súčasne kandidát na tento post si musel
byť vedomý zvýšenej pozornosti o svoju osobu, to že jeho osoba a jeho aktivity, prebiehajúce aj v
minulosti, budú predmetom záujmu širokej verejnosti a že reakcie na jeho osobu a činnosť môžu byť tak
pozitívne, ako aj negatívne, ostré až kritické. V období tesne pred voľbami na posty do verejných funkcií
je totiž rešpektované používanie aj tvrdšieho slovníka, silnejších výrazov, nadsázky, ktorej okolnosti si

kandidát na príslušný post však musí byť vedomý. Rovnako súd poukazuje na to, že navrhovateľ patrí
do kategórie osôb verejne známych, pri ktorých platí zvýšená akceptovateľnosť miery tolerancie voči
kritickým názorov vysloveným aj v médiách a voči miere expresivity použitých výrazových prostriedkov.
- 11 -

K jednotlivým výrokom, za ktoré navrhovateľ žiadal ospravedlnenie:

Výroky uverejnené v denníku Hospodárske noviny dňa 23.6.2006: "Práve v osobe p. Š. hrozí nášmu
hokeju a našej vlasti vážne poškodenie dobrého mena. Dôkazy, ktoré mám jasne nasvedčujú o
podvodoch na občanoch ako daňových poplatníkov a zneužívaní funkcií pánov Š. a A.. Keďže občan

spolufinancuje SZĽH je neprípustné zadĺžiť zväz pôžičkou 3,5 milióna Sk úrokom na úrovni 24%, to
hraničí s úžerou!".

Podľa mienky súdu, ide o hodnotiace úsudky, ktoré ako vyplýva nielen z textu článku, ale aj z výpovede
samotného odporcu, tvorili spolu s ďalšími výrokmi súčasť otvoreného listu odporcu adresovaného

primárne delegátom kongresu SZĽH a týkali sa hodnotenia tak činnosti, ako aj osoby navrhovateľa ako
úradujúceho prezidenta zväzu a zároveň kandidáta na tento post. Vychádzajúc z obsahu otvoreného
listu odporcu (č.l.284) iba časť výrokov z tohto listu odznela v uvedenom článku Hospodárskych novín,
pričom z hľadiska rozsahu ich väčšia časť bola uverejnená v článku pod názvom "V slepej honbe za
kariérou za každú cenu" v denníku Šport dňa 23.6.2006.

Vzhľadom na povahu výrokov odporcu ako hodnotiacich úsudkov súd nemohol skúmať ich pravdivosť
tzv. dôkazom pravdy, resp. dôkazom opaku, preto skúmal, či mal odporca dostatočný skutkový podklad
preichvyslovenie.Súdpritommuselnevyhnutneprihliadaťnacelýobsahvýrokovodporcuuverejnených
v predmetnom článku, skúmať ich komplexne a nie jednotlivo a izolovane (tak ako to robil navrhovateľ

- pozn. súdu), nakoľko spolu súvisia, pričom nemohol zároveň opomenúť, že tak ako boli uverejnené
netvorili celý obsah otvoreného listu odporcu. Odporca svoje tvrdenia založil vychádzajúc z histórie
navrhovateľa, ktorý ako príslušník SNB pôsobil v štátnej bezpečnosti a jej kruhoch, a to na pozícii
vysokého dôstojníka, ktorú situáciu odporca vnímal ako niečo negatívne, pričom vychádzal aj z činnostinavrhovateľa v SZĽH, z jej výsledkov, keď jeho osobu hodnotil ako nekompetentnú, nedôveryhodnú, aj
s poukazom na listinné dôkazy, najmä pôžičky, o ktorých mal vedomosť.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, Ústav pamäti národa evidoval (eviduje) personálny spis
navrhovateľa pod č. 196592, pričom personálny spis sa podľa § 2 písm. e) zákona č. 553/2002 Z.z.
o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939-1989 a o založení Ústavu
pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o pamäti národa") považuje za spis
príslušníka bezpečnostnej zložky. Bezpečnostnou zložkou je podľa písm. g) predmetného § 2 zákona

o pamäti národa, štátna bezpečnosť a ďalšie zložky, pričom za štátnu bezpečnosť sa považujú (§
2 písm. h) zákona) súčasti bývalej štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej bezpečnosti, aj
tzv. prvá správa ako hlavná správa rozviedky Zboru národnej bezpečnosti. Zo spisu Ústavu pamäti
národa vyplýva, že navrhovateľ požiadal, bol prijatý a pôsobil vo funkcii referenta I. správy FMV, 52.
odbor, neskôr na rezidentúre vo Washingtone, v legálnej funkcii II. tajomníka pre agendu politická
sekcia ZÚ kultúrna problematika, v rozviednej funkcii staršieho referenta rezidentúry s krycím menom

Belan. Je teda zrejmé, že tzv. prvá správa FMV, v ktorej pôsobil v minulosti aj navrhovateľ, bola v
súhrne označovaná ako Štátna bezpečnosť. Vychádzajúc z týchto skutočností (ktorých pravdivosť bola
preukázaná listinnými dôkazmi- pozn. súdu),vidiac v osobe navrhovateľa bývalého príslušníka Štb,
dospel odporca ku kvalifikácii navrhovateľa ako osoby predstavujúcej
- 12 -

hrozbu poškodenia dobrého mena tak slovenského hokeja, ako aj vlasti. Zo slovných spojení a formy
predneseniajednotlivýchvýrokovpritomvyplýva,žepreprípadopätovnéhozvoleniazaprezidentaSZĽH
navrhovateľ pre odporcu predstavoval len možnú hrozbu poškodenia. Širokej verejnosti a čitateľom
článku tak odporca nepodsúval hodnotenie navrhovateľa ako osoby (už) poškodzujúcej dobré meno

či slovenského hokeja alebo našej vlasti, ale vytváral priestor na interpretáciu svojho hodnotenia
navrhovateľa. Vzhľadom na podklady, z ktorých odporca čerpal pri tvorbe hodnotiacich úsudkov, použité
výrazové prostriedky a cieľ, ktorý výrokmi odporca sledoval, mal súd za to, že jeho výroky nespĺňajú
charakter difamačných a do osobnostných práv navrhovateľa zasahujúcich výrokov.

Pokiaľ išlo o zvyšnú časť dotknutých výrokov tu sa odporca odvolával a poukazoval na dokumenty,
primárne zmluvy o pôžičkách z rokov 1998 a 2001, v ktorých figuroval na jednej zo zmluvných strán
aj SZĽH. Existenciu a pravdivosť dvoch zo zmlúv, a to medzi SZĽH a Prvou strategickou, a.s. zo dňa
17.12.1998 a medzi SZĽH a HC Slovan Bratislava zo dňa 20.7.2001 nepopieral sám navrhovateľ.
Odporcovi, nemajúc dôvod pochybovať o pravdivosti obsahu týchto dokumentov, t.j. o tom, že SZĽH

v roku 1998 skutočne obdržal od podnikateľského subjektu pôžičku s úrokom vo výške 24% a v roku
2001 požičal hokejovému klubu HC Slovan pôžičku s nula percentným úrokom, sa porovnaním oboch
úrokov pôžičiek mohol javiť rozdiel v úrokovej sadzbe pôžičiek ako príliš vysoký, hraničiaci s úžerou.
Táto okolnosť napokon vyplýva aj z celého kontextu výroku odporcu, ktorý už navrhovateľ nepojal do
znenia žiadaného ospravedlnenia. Pokiaľ sa navrhovateľ bránil poukazujúc pritom na obvyklosť výšky

úroku v pôžičke v celkovej sume 3,5 milióna slovenských korún (1.161.787,16 Eur) , je pravdou, že podľa
oznámenia Všeobecnej úverovej banky zo dňa 23.10.2002 (č.l. 66) sa úrokové sadzby za poskytnuté
úvery v rozhodnej dobe pohybovali v závislosti od doby splatnosti od 23% do 34,95%. Z vyjadrení
odporcu je však jednoznačne zrejmé, že nimi upriamuje pozornosť práve na rozdielnosť úrokovej sadzby
oboch pôžičiek, a to na jednej strane 24%- ný úrok a na strane druhej úrok s výškou 0%. Pokiaľ

navrhovateľ v tejto súvislosti poukazoval na okolnosti, za akých došlo k uzavretiu predmetných zmlúv,
najmä zmluvy zo dňa 20.7.2001, tieto z jej obsahu nevyplývajú. Aj objektívnym pohľadom súdu ako
nestranného subjektu sa zmluva uzavretá dňa 20.7.2001 medzi SZĽH ako veriteľom a hokejovým
klubom HC Slovan ako dlžníkom javí ako reálna zmluva o pôžičke peňažných prostriedkov, keď nič z
jej obsahu nenasvedčuje tomu, že by malo ísť len o dočasný tzv. preklenovací úver, a teda o dočasný

prísun peňažných prostriedkov za hokejového hráča odídeného do NHL, a ani to, že by bola zmluva
uzavretá len na dobu jedného mesiaca. Naviac, ani navrhovateľ sa v reakcii na predmetné vyjadrenie
odporcu priamo v denníku Šport zo dňa 23.6.2006 nevyjadril v tom smere, že by malo ísť o tvrdený
preklenovací úver, keď uviedol, že vzhľadom na dobrú finančnú situáciu zväzu nebol dôvod pomôcť
udržať chod klubu. Súd sa domnieva, že odporca nebol povinný detailne skúmať pozadie uzavretia

Zmluvy o pôžičke medzi SZĽH na strane jednej a HC Slovan Bratislava na strane druhej, naviac, za
stavu, keď samotný navrhovateľ existenciu a platnosť tejto zmluvy potvrdil a sám neuvádzal, že by išlo o
tzv. preklenovací úver. Rovnako odporca nebol povinný skúmať detaily a okolnosti poskytnutia pôžičky
zo strany podnikateľského subjektu pre SZĽH.Pokiaľ navrhovateľ vyvracal dôvodnosť dotknutých výrokov odporcu tvrdiac, že nebol v súvislosti s nimi
príslušnými policajnými orgánmi prešetrovaný, trestne stíhaný, ba dokonca odsúdený za spáchanie

trestného činu podvodu, tu súd udáva, že z formulácie dotknutých
- 13 -

výrokov odporcu, také okolnosti ani nevyplývajú. Odporca v nich totiž vyjadril len podozrenie z možného
podvodu alebo zneužitia funkcie navrhovateľa v SZĽH, a to práve s poukazom na vyššie zmienené

zmluvyopôžičke.Vzhľadomnavyužitéslovnéspojeniemalidôkazy,ktorýmidisponovallennasvedčovať
zneužívaniu funkcie navrhovateľa a prípadným podvodom na občanoch ako daňových poplatníkoch.
KeďžeSZĽHbolčiastočnefinancovanýajzpríspevkovdaňovýchpoplatníkov,odporcamalpodľamienky
súdu legitímny záujem na podaní informácie ako sa nakladá aj s financiami a príspevkami občanov.
Nemožno zároveň opomenúť, že výroky odporcu odzneli v období pred voľbami nového prezidenta
SZĽH a odporca, nesúhlasiac s navrhovateľovou kandidatúrou na predmetný post, predniesol svoje

postoje a výhrady voči nemu v prostredí oprávnenom danú vec riešiť (k tomu aj rozhodnutie NS ČR zo
dňa 21.5.2003, sp. zn. 28 Cdo 1395/2002).

Vychádzajúc z týchto zistení, prihliadajúc aj na výrazové prostriedky a okolnosti, za ktorých odporca
svoje hodnotiace úsudky na adresu navrhovateľa vyslovil, mal súd za to, že tieto neboli spôsobilé

zasiahnuť do osobnosti navrhovateľa. Vzhľadom na to, že odporca vo svojich vyjadreniach vyslovil
nielen hodnotový súd, ale poskytol aj podklady, z ktorých vychádzal (na dokreslenie situácie aj zmluvu
o pôžičke zo dňa 15.10.2001 na č.l. 156), čitateľ denníka si mohol sám vytvoriť vlastný názor na osobu
navrhovateľa. Preto súd návrh navrhovateľa na ospravedlnenie v tejto časti zamietol.

Na doplnenie súd udáva, že navrhovateľ žiadal ospravedlnenie za výroky, ktoré čiastočne vytrhol z
celého kontextu výroku odporcu, keď opomenul uviesť práve tú časť týkajúcu sa poskytnutia pôžičky
hokejovému klubu HC Slovan za úrok vo výške 0%. Z navrhovateľom žiadaného ospravedlnenia by
sa tak bežný čitateľ nedozvedel, z akých skutkových podkladov odporca vychádzal a v nadväznosti na
ne si vytvoril vlastný hodnotiaci úsudok, čím by sa čitateľovi mohlo podsúvať znenie ospravedlnenie s

odlišným významom výrokov odporcu.

Výroky uverejnené v denníku Hospodárske noviny dňa 25.9.2006 :
A/"On je mimoriadne nebezpečný pre modernú demokratickú spoločnosť. Videl som jeho prísahu Štb.
Boli by ste šokovaný, ako vtedy hovoril, že bude bojovať proti nepriateľom socializmu, Československa

a Sovietskeho zväzu. On nebol len spolupracovníkom, ale aj tvorcom teroru a atmosféry strach".

Podľa mienky súdu išlo o výrok s povahou hodnotiaceho úsudku, pri ktorom súd opätovne nemohol
skúmať jeho pravdivosť tzv. dôkazom pravdy, a preto sa zameral na skúmanie prítomnosti skutkového
základu na jeho vyslovenie. Ten jednoznačne vyplýva z obsahu článku a ozrejmil ho vo svojej výpovedi

aj samotný odporca. Skutkovým podkladom bola minulosť navrhovateľa ako príslušníka a člena štátnej
bezpečnosti, ktorú okolnosť mal súd za preukázanú obsahom personálneho spisu navrhovateľa z
Ústavu pamäti národa. Jeho súčasťou bola i odporcom spomínaná služobná prísaha navrhovateľa
zo dňa 8.9.1979, ako aj zo dňa 10.7.1990, v ktorej ako príslušník SNB skutočne sľuboval vernosť
vlasti (Československej socialistickej republike, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej republike) a

Komunistickej strane, ako aj jeho kariérny postup z referenta 1. správy FMV, 52. odboru, až na
rezidentúru vo Washingtone.

- 14 -

I keď odporca vyslovil hodnotiace úsudky za použitia silných výrazových prostriedkov, je z nich zrejmá
ich spojitosť s príslušnosťou navrhovateľa k organizácii pôsobiacej v čase komunistického režimu v
bývalom Československu, ktorá v spoločnosti nie je a ani nebola vnímaná pozitívne, práve naopak
veľmi negatívne, a to ako obdobie neslobody, kedy občania nemali možnosť tak ako občania iných

demokratickýchkrajínrozhodovaťslobodneosvojomštáte,osebe,kedybolaobmedzenáalebozrušená
činnosť demokratických inštitúcií a trvale alebo sústavne boli porušované ľudské práva, tak ako to
vyplýva aj z charakteristiky daného obdobia v ustanovení § 2 písm. j) zákona o pamäti národa. Práve
pôsobenie v službách štátnej bezpečnosti malo navrhovateľa radiť do kategórie osôb podieľajúcich safungovaní komunistického režimu, a tým mimoriadne nebezpečných práve pre modernú demokratickú
spoločnosť budovanú na princípoch suverenity ľudu, deľby štátnej moci, slúžiacej primárne občanom,
ochrany a rešpektovania základných ľudských práv a slobôd. Súd mal za to, že odporca pri vyslovení

predmetného výroku vychádzal z pravdivých skutkových základov, z ktorých vyvodil síce ostrejší
hodnotiaci úsudok, avšak tento podľa mienky súdu nemal charakter ohovárania, škandalizovania, príp.
urážky navrhovateľa. Odporca jasne uviedol nielen z čoho pramenil, ale aj ako dospel k úsudku o
osobe navrhovateľa. Preto po jeho komplexnom zhodnotení, prihliadajúc na navrhovateľa ako osobu
verejne činnú, ktorá v zmysle konštantnej judikatúry znáša vyššiu mieru kritiky oproti iným fyzickým

osobám v obdobnej situácii (k tomu uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15.12.2009, sp. zn. II. ÚS
418/09, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 5018/2007), súd predmetný výrok odporcu
nepovažoval za spôsobilý zásahu do osobnostných práv navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s dotknutým výrokom odporcu poukazoval na to, že aj odporca, ako
absolvent základnej vojenskej služby skladal prísahu vernosti k bývalej Československej socialistickej

republike, jeho argument nepovažoval súd za relevantný, keďže prísahu príslušníka štátnej bezpečnosti
nemožno stotožňovať, príp. porovnávať s vojenskou prísahou.

B/ "Vyvíjam proti ľuďom ako on aktivity aj na úrovni Európskeho parlamentu, kde monitorujeme takéto
nebezpečné živly. Čím skôr odíde, tým lepšie to bude pre hokej. Sú dôvodné podozrenia, že kvôli nemu

prišli slušní ľudia o niekoľko miliárd korún, ktoré im ukradol."
Majúc za to, že vyššie uvedené výroky odporcu, sú hodnotiacimi úsudkami odporcu, súd zisťoval
východiskové podklady pre ich vyslovenie. Preskúmaval pritom výrok odporcu ako celok, bez zreteľa
na to, či majú urážlivú povahu jednotlivé jeho úseky, vety alebo slová (k tomu aj rozhodnutie (Rt) Zm II
13/30), keďže z jeho obsahu je zrejmá prepojenosť a spojitosť medzi výrokmi o monitoringu na úrovni

Európskeho parlamentu, ktorého predmetom nebol priamo navrhovateľ, ale osoby (fyzické a právnické)
mu podobné, a to práve v spojitosti s činnosťami deklarovanými v ďalšom kontexte článku.

Z obsahu celého textu článku vyplýva, že sa v ňom odporca zmieňuje o aktivitách navrhovateľa v
harvardských fondoch a jeho spojení s Q. O., vyšetrovaným políciou práve pre činnosť v týchto fondoch.

Podľa odporcu bolo všeobecne známe, že v dôsledku aktivít harvardských fondov, ktoré sľubovali
niekoľkonásobné zisky a neskôr zanikli, ľudia stratili miliardy korún, pričom aktivity navrhovateľa vo
fondoch prebiehali aj na
- 15 -

Slovensku. Odporca v tejto súvislosti poukazoval na obsah novinových článkov s vyjadreniami Q. O. tak
k osobe navrhovateľa, ako aj k rôznym transakciám spoločností Daventree, Privat Slovakia Marketing
a podobne. Dané spoločnosti, mali byť následne predmetom monitoringu na úrovni Európskeho
parlamentu, ktorý prijal rezolúciu o európskom svedomí a totalitných režimoch, a v rámci tejto rezolúcie
zaradil komunistický režim pod pojem totalitný režim.

Súd má za to, že odporca v citovanom článku uviedol podstatné informácie, z ktorých pri vyslovení
svojho hodnotiaceho súdu vychádzal, keď poukázal na činnosť navrhovateľa a jeho spoluprácu s Q. O.
v harvardských fondoch, pričom z ním podporne predložených novinových článkov z daného obdobia
(č.l.236, 244) vyplýva, že Q. O. bol už v danom čase vyšetrovaný a stíhaný policajnými orgánmi práve

z dôvodu početných (neoprávnených) presunov peňažných prostriedkov. Navrhovateľ nepopieral jeho
spolupôsobenie s Q. O. v harvardských spoločnostiach v období 90. rokoch 20. storočia. Táto okolnosť
vyplývala aj z výpisov z obchodného registra spoločností, ako sú Harvard Security products, a.s.,
Harvardinvestmentfund,a.s.,HarvardCapitalandConsultingSlovakia,a.s.,neskôrConsultingSlovakia
a.s. v likvidácii, v ktorých pôsobili ako členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady, resp. Open

Windows a Credit management Slovakia, a.s. Rovnako navrhovateľ nepopieral existenciu trestného
stíhania Q. O.. Vychádzajúc z informácií uverejnených v masovokomunikačných prostriedkoch v spojení
s faktami o spolupráci medzi navrhovateľom a Q. O. v minulosti vyvodil odporca svoje podozrenie,
nie však záver o tom, že kvôli navrhovateľovi prišli ľudia o niekoľko miliárd korún, ktoré im ukradol.
Išlo o myšlienkový pochod odporcu, ktorý treba vnímať v celom jeho kontexte, keďže odporca k nemu

dospel spojením informácií o kooperácii navrhovateľa s políciou hľadaným a trestne stíhaným Q. O. v
harvardských fondoch.Podľa mienky súdu výrok stojí na rozhraní medzi kritikou oprávnenou opierajúcou sa o hľadisko
pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a kritikou spôsobilou zasiahnuť do osobnosti navrhovateľa, keď
vychádza síce z pravdivých podkladov, akými sú existencia trestného stíhania Q. O. a jeho spolupráca s

navrhovateľom v harvardských spoločnostiach v minulosti, avšak súčasne používa výrazové prostriedky
expresívnejšieho charakteru (kvôli nemu prišli slušní ľudia o niekoľko miliárd korún, ktoré im ukradol
- pozn. súdu). Odporca expresívnosť slovných spojení zoslabil prezentujúc svoj úsudok len v
rovine dôvodných podozrení, čím nevyslovil jednoznačný záver o spáchaní trestného činu krádeže
navrhovateľom, tak ako to on sám navodzuje. Pri posúdení, či išlo o výrok skutočne spôsobilý

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa súd vzal do úvahy rozhodné kritérium, a to kritérium osoby
navrhovateľaakoosobypôsobiacejvoverejnejfunkcii,známejširokejverejnosti,ktoráokolnosťvzmysle
konštantnej judikatúry má za následok zvýšenú akceptovateľnosť miery jej tolerancie voči kritickým
názorom, voči miere expresivity použitých výrazov, a to nielen z hľadiska obsahu, ale aj formy (k tomu
uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15.12.2009, sp. zn. II. ÚS 418/09, rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 5018/2007). Po zohľadnení tejto okolnosti súd nepovažoval výrok odporcu

spôsobilým pre poskytnutie ochrany podľa ustanovení § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka.

- 16 -

Pokiaľ išlo o obranu navrhovateľa spočívajúcu v tom, že výroky odporcu vychádzajú z nepravdivých
podkladov, keďže nebol prešetrovaný, ani nikdy tresne stíhaný, túto okolnosť odporca netvrdil, a táto
nevyplýva ani z obsahu jeho výrokov. Odporca v nich totiž poukazoval len na určité dôvodné podozrenia,
ku ktorým dospel spojením jemu dostupných informácií o činnosti a spolupráci navrhovateľa a Q. O.
v harvardských fondoch s informáciami o jeho trestnom stíhaní. V zmysle § 206 zákona č. 301/2005

Z.z. Trestný poriadok začnú orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie a vznesú obvinenie zo
spáchania trestného činu voči konkrétnej osobe až vtedy, keď existuje dostatočne odôvodnený záver, že
spáchala trestný čin. Na vznesenie obvinenia, a teda na začatie trestného stíhania voči konkrétnej osobe
nepostačujú len dôvodné podozrenia, ktoré ohľadne osoby navrhovateľa vyslovil aj odporca, a preto ním
vyslovené podozrenia nemuseli automaticky vyústiť do trestného stíhania navrhovateľa. V tejto súvislosti

však súd dodáva, že v článku pod názvom "Bojkot!" uverejnenom v týždenníku Plus 7 dní dňa 5.5.2006
sa vyjadril hovorca ministerstva vnútra SR na adresu osoby navrhovateľa, že aj keď sa nevedie voči
nemu trestné stíhanie, nevylučuje určité operatívne preverovanie jeho osoby v súvislosti s informáciami,
ktoré polícia obdržala. Dôvodné podozrenia odporcu teda nemuseli v danom čase dosiahnuť intenzitu
vznesenia obvinenia voči jeho osobe.

Pokiaľ išlo o časť výroku výslovne označenú navrhovateľom ohľadne monitoringu na úrovni Európskeho
parlamentu, tu súd udáva, že z jeho obsahu je zrejmé, že predmetom monitoringu nebol priamo
navrhovateľ, a preto sa v tejto časti výrok odporcu nedotýkal priamo jeho osoby. Zo znenia
navrhovateľom požadovaného ospravedlnenia by sa mohlo javiť, že odporca označuje priamo

navrhovateľa za nebezpečný živel monitorovaný Európskym parlamentom, ktorú okolnosť však odporca
v danom článku nevyslovil, a táto nevyplýva ani z jeho obsahu. Navrhovateľ žiadal v znení
ospravedlnenia rovnako vysloviť, že nie je monitorovaný Európskym parlamentom, že nikdy neukradol
a iným spôsobom nepripravil ľudí o peniaze a ani, že sa nikdy nedopustil korupčného správania.
K ospravedlneniu v znení požadovanom navrhovateľom by súd odporcu nemohol zaviazať, nakoľko

navrhovateľom uvádzané tvrdenia neboli predmetom dokazovania a nevyplývajú ani z obsahu spisu.
Preto znenie ospravedlnenia požadovaného navrhovateľa sa javí súdu v tejto časti ako neprimerané.
Pre úplnosť súd udáva, že navrhovateľ časť výroku odporcu vytrháva z jeho celého kontextu, keď
odporca jednoznačne spojil dôvodné podozrenia ohľadne osoby navrhovateľa práve s osobou Q. O.
(paktysQ.O.)ajehopôsobenímvrôznychfondoch.Vnavrhovateľompožadovanom ospravedlnenítáto

rozhodná okolnosť absentuje, čím by u verejnosti a čitateľa ospravedlnenia toto mohlo vzbudiť dojem,
že dôvodné podozrenia ohľadne osoby navrhovateľa odporca prezentoval bez bližšieho skutkového
podkladu, a teda že tieto sa viažu aj na inú činnosť navrhovateľa ako bola spolupráca s Q. O.. Taká
forma ospravedlnenia je rovnako neprimeraná.
C/ "Pozrite sa na slovenský futbal, aký je nenormálne skorumpovaný aj kvôli ľuďom podobným Š.".

Podľa mienky súdu ide o výrok s povahou hodnotiaceho úsudku, pri ktorom súd neskúmal jeho
pravdivosť, ale okolnosti a podklady, z ktorých odporca čerpal. Predmetom záujmu odporcu nebol
primárne navrhovateľ, ale slovenský futbal a situácia v ňom, ktorú odporca hodnotil nepriaznivo,keďže v ňom pozoroval negatívny jav - skorumpovanie, za ktorého existenciu viní aj osoby podobné
navrhovateľovi. Z hľadiska svojho obsahu pôsobí predmetný výrok nepriamo
- 17 -

difamačne voči navrhovateľovi, keďže odporca spájal bez logických spojitostí a podkladov osoby
podobné navrhovateľovi, a teda aj navrhovateľa samotného, s korupciou. Odporca pritom neuvádzal
žiadne skutočnosti, na základe ktorých dospel k hodnotiacemu úsudku, že i navrhovateľ patrí medzi
osoby disponujúce negatívnou črtou korupcie, tak aby bolo možné skutočne posúdiť, či podklady,

z ktorých vychádzal boli postačujúce na vyslovenie spojitosti medzi navrhovateľom a korupciou v
slovenskom futbale. Hoci odporca vo svojom výsluchu na pojednávaní súdu ozrejmil, že pri tvorbe
hodnotiaceho úsudku vychádzal z poznania minulosti navrhovateľa, z jeho činnosti v harvardských
fondoch a z jeho charakteru, samotné pôsobenie navrhovateľa v harvardských fondoch nemôže bez
ďalšieho viesť k všeobecnému záveru odporcu, že i navrhovateľ sa podobá osobám poznačeným
korupciou.Zobsahuceléhokontextuvýrokuodporcutotižnevyplýva,žebyzákladomprejehovyslovenie

mali byť konkrétne informácie a podklady svedčiace o korupčnom správaní sa navrhovateľa. Je teda
zrejmé, že hoci mal výrok odporcu charakter hodnotiaceho súdu, išlo o ničím nepodložený, všeobecný
úsudok objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. Na túto okolnosť nemalo
podľa mienky súdu vplyv postavenie navrhovateľa v spoločnosti, ako verejne známej osoby, keďže
vyjadrenie odporcu presiahlo hranice prípustnej a oprávnenej kritiky. V zmysle konštantnej judikatúry, ak

vybočí kritika osoby z medzí prípustnosti, ide o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti a na
tejto okolnosti nič nemení, že dotknutá osoba je osobou tzv. verejného záujmu (k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.7.2005, sp. zn. 30 Cdo 2573/2004) .

Dospejúc k tomu záveru, pokladal súd predmetný výrok odporcu za hodný poskytnutia ochrany formou

ospravedlnenia v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Znenie ospravedlnenia pritom súd
považoval za adekvátnu formu satisfakcie navrhovateľa.

Výrok uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 27.9.2006: "Mám svoje zdroje a nemám najmenšie
pochybnosti, že navrhovateľ nebol len spolupracovníkom, ale aj tvorcom teroru a atmosféry strachu".

Podľa mienky súdu ide o výrok s povahou hodnotiaceho úsudku. Ako z celého kontextu článku
vyplýva, a ako aj doplnil vo svojej výpovedi odporca, pri jeho vyslovení vychádzal z podkladov
akými boli pôsobenie a činnosť navrhovateľa v bývalej štátnej bezpečnosti, na vysokej pozícii - na
rezidentúre vo Washingtone, ktorá okolnosť bola preukázaná aj personálnym spisom navrhovateľa

z Ústavu pamäti národa. Podľa všeobecnej definície teroru je tento charakterizovaný ako kruté
násilenstvo, zastrašovanie, hrôzovláda, resp. systematické používanie fyzického a psychického násilia
proti odporcom, ktoré nedosahuje intenzitu vojny. Obdobie komunizmu bolo charakterizované ako
obdobie zastrašovania, porušovania ľudských práv, ako obdobie neslobody, kedy občania nemali
možnosť tak ako občania iných demokratických krajín rozhodovať slobodne o svojom štáte, o sebe,

kedy bola obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a trvale alebo sústavne boli
porušované ľudské práva (§ 2 písm. j) zákona o pamäti národa), na ktorom sa svojou mierou podieľala
aj štátna bezpečnosť prostredníctvom jej príslušníkov. Odporca, vzhľadom na podklady, ktoré mal k
dispozícii, podľa mienky súdu mohol dospieť k hodnotiacemu súdu uvedenému v predmetnom článku,
a to i za použitia tvrdších výrazových prostriedkov, ktoré však ešte nie sú za hranicou neoprávneného

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Preto tento výrok odporcu súd nepovažoval za
- 18 -

neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľa. Tu súd opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľ, ako osoba
verejného záujmu, je vystavený zvýšenému záujmu širokej verejnosti o jeho osobu, o jeho činnosť, a

to nielen aktuálne v prítomnosti, ale aj v období minulom, ku ktorému sa práve vzťahuje samotný výrok
odporcu.

Výroky uverejnené v denníku Šport dňa 23.6.2006:
A/"A práve v jeho osobe hrozí nášmu hokeju a našej vlasti vážne poškodenie dobrého mena". "Dôkazy,

ktoré mám, jasne nasvedčujú o podvodoch na občanoch, ako daňových poplatníkoch a zneužívaní
funkcií Š. a A.". "Keďže občan spolufinancuje SZĽH je neprípustné zadĺžiť zväz pôžičkou 3 a pol. milióna
korún úrokom na úrovni 24 %, to hraničí s úžerou!"Vyššieoznačenévýrokyodporcusútotožnéstýmiprednesenýmiajvčlánkuuverejnenomdňa23.6.2006
v denníku Hospodárske noviny, ktorým sa súd už podrobne venoval v odôvodnení rozsudku. V tomto
smere preto súd poukazuje na svoje odôvodnenie k predmetným výrokom odporcu.

B/ "Neefektívna, netransparentná štruktúra vedenia s otáznym účtovníctvom a financiami (35 miliónový
schodok zistený kontrolou ministerstva financií z roku 2004). Nevysvetlené transakcie v státisícoch
švajčiarskych frankov, ktoré dodnes vyšetruje finančná polícia."

I keď navrhovateľ neoznačil vyššie uvedený výrok odporcu ako hodný ospravedlnenia, súd nemohol
neprihliadať na to, že ho uviedol ako jeden z výrokov, ktoré mali zasiahnuť do jeho osobnosti v návrhu na
začatie konania a podrobnejšie ho rozoberal. Podľa mienky súdu išlo o hodnotiaci úsudok odporcu, ktorý
akovyplývazjehoobsahusanedotýkalnavrhovateľa,alevypovedaloSZĽH.Tútoskutočnosťpotvrdilvo
svojej výpovedi aj samotný odporca. Primárnym objektom možného neoprávneného zásahu preto nebol
navrhovateľakoosoba,hocivdanomčasestálnačeleSZĽHakojehoprezident,alesamotnýzväz.Preto

podľa mienky súdu daný výrok odporcu nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa,
keďže z jeho obsahu je zrejmé, že išlo o odporcove hodnotenie situácie v zväze, ktoré však nedával do
súvisusosobounavrhovateľa.Zároveň,akoužsúduviedolvyššie,navrhovateľnepožadovalzauvedený
výrok odporcu morálnu satisfakciu formou ospravedlnenia, keď žiadal satisfakciu len majetkovú, a to
formou peňažného odškodnenia. Tu súd udáva, že podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nastupuje

relutárna forma odškodnenia za neoprávnený zásah do osobnostných práv až sekundárne, t.j. v prípade,
že sa nejaví ako postačujúce zadosťučinenie formami demonštratívne uvedenými v ustanovení odseku
1 predmetného § 13 Občianskeho zákonníka. Preto aj z týchto dôvodov súd nepovažoval predmetný
výrok odporcu za hodný odškodnenia.

C/ "U. Š. si prostredníctvom P. O., či U. E. zháňa po Slovensku hlasy k svojej opätovnej kandidatúre
na prezidenta zväzu."

Predmetný výrok odporcu súd hodnotil ako skutkové tvrdenie, pri ktorom je zásadne prípustný dôkaz
pravdy. Odporca, hoci potvrdzoval pravdivosť svojho tvrdenia a bližšie uviedol okolnosti jeho vzniku, t.j.

že obdobné vyjadrenie na adresu navrhovateľa počul od rôznych ľudí, dokonca od samotných delegátov
zväzu, nepredložil, nenavrhol a ani neoznačil dôkazy preukazujúce opodstatnenosť a pravdivosť jeho
výroku, ktorý spochybnil navrhovateľ. Svedok
- 19 -

P. O. ako jeden z aktérov deja označených priamo odporcom, pritom v rámci výsluchu zásadne
poprel tvrdenie o tom, že by si jeho prostredníctvom navrhovateľ zháňal nejaké hlasy na podporu
svojej kandidatúry, taká aktivita zo strany navrhovateľa podľa jeho mienky nebola ani potrebná, keďže
navrhovateľ zvíťazil s podporou 95% hlasov. Keďže výpoveď svedka P. O. nebola spochybnená iným
dôkazom predloženým odporcom, odporcovi sa nepodarilo v konaní preukázať pravdivosť svojho

skutkového tvrdenia. V spojitosti s predmetným vyjadrením navrhovateľa sa však súd nevyhnutne musel
zaoberaťtým,čipredmetnývýrokbolobjektívnespôsobilýprivodiťujmunaprávachnavrhovateľa;dospel
pritom k záveru, že tomu tak nie je. Navrhovateľ neuviedol ani jediný argument objasňujúci v čom mal
predmetný výrok odporcu zasiahnuť do jeho osobnostných práv, nenamietal ani spájanie jeho osoby s
osobami s pochybnou minulosťou, teda s osobami negatívne vnímanými spoločnosťou, pri ktorých by

vytváranie vzájomných väzieb s ním malo charakter jeho škandalizácie. Naviac, je všeobecne známe,
že pred voľbami, či už na verejné politické posty alebo na pozície a funkcie v iných oblastiach verejného
života, si kandidáti rôznym spôsobom snažia nakloniť potenciálnych voličov a získať ich priazeň, t.j.
snažia sa o zvýšenie svojich preferencií. Daná situácia sa nepovažuje v spoločnosti za niečo amorálne,
porušujúce morálne zásady a pravidlá, ale za akceptovateľnú situáciu v snahe zvíťaziť pri uchádzaní

sa o zvolený post. Ani súd v tomto smere nevidel vo výroku odporcu, ktorého pravdivosť odporca síce
nepreukázal, zásah do osobnostných práv navrhovateľa, naviac za situácie, keď aj samotný svedok P.
O. jasne uviedol, že navrhovateľ bol zvolený za prezidenta zväzu s jasnou prevahou a s 95% - nou
podporou delegátov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepovažoval výrok odporcu za spôsobilý zásahu
do osobnostných práv navrhovateľa, a teda návrh navrhovateľa na jeho ospravedlnenie zamietol.

Výrok uverejnený v týždenníku Plus 7 dní dňa 5.5.2006 : "Ani k solidarite sa nebudem vyjadrovať. Chcem
však povedať, že ak kľúčoví hráči vidia v osobách pána Š.o a generálneho sekretára zväzu pána A. - ateraz citujem "darmožráčov" a ak k tomu pridáme ich neschopnosť a pochybnú minulosť, tak sa netreba
čudovať súčasnému stavu".

Súd posúdil predmetný výrok ako celok s charakterom hodnotiaceho úsudku, hoci jeho prvá časť
obsahuje aj skutkové tvrdenie odporcu, o tom, že kľúčoví hokejoví hráči mali označiť navrhovateľa
za darmožráča. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia odporcu je pritom zrejmé, že odporca nehovoril
o navrhovateľovi ako darmožráčovi z vlastnej vôle, keď daním svojho výroku do uvodzoviek citoval
výrok tretích osôb. Išlo teda o doslovnú citáciu vyjadrení hokejových hráčov na adresu navrhovateľa.

Odporca vo svojom vyjadrení v článku pritom nemenoval konkrétnych hráčov označujúcich navrhovateľa
za darmožráča, neuviedol ich ani v priebehu konania a nenavrhol ich výsluch ako svedkov na overenie
pravdivosti jeho skutkových tvrdení, pri ktorých je zásadne prípustný dôkaz pravdy. Dobrovoľným
odmietnutím verifikácie konkrétnych osôb vyjadrujúcich sa na adresu navrhovateľa odporca sám
znemožnil preukázať pravdivosť svojho tvrdenia, a to či hokejoví hráči skutočne označili navrhovateľa
pojmom darmožráč, ktoré označenie je synonymum pojmu parazit, a teda charakteru skôr hanlivého.

Odporcavkonanírovnakonepreukázal,žepojemdarmožráčsavhokejovejoblastipoužívaakoterminus
technikus pre vyššie vedenie zväzu, a teda, že ide o vžité oslovenie vedúcich predstaviteľov SZĽH,
ku ktorým patril aj navrhovateľ. V druhej časti svojho výroku s povahou hodnotiaceho úsudku odporca
prepojením navrhovateľa, označeného za darmožráča, s jeho neschopnosťou a pochybnou minulosťou
dospel k záveru, že sa nemožno čudovať danému stavu

- 20 -

slovenského hokeja. Odporca pritom neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých dospel k svojmu
hodnoteniu navrhovateľa za neschopného a s pochybnou minulosťou, a také nevyplývajú ani z obsahu
článku. Jeho výrok preto súd hodnotil ako všeobecný, nič vypovedajúci súd, bez konkrétnych faktov,

z ktorých vychádzajúc by odporca logickým prepojením mohol dospieť ku kritickému vyjadreniu na
adresu navrhovateľa. Kritika osoby navrhovateľa síce z hľadiska formy a obsahu, svojimi výrazmi,
ani spojením, nevybočuje z rámca všeobecne rešpektovaných pravidiel, avšak podľa mienky súdu
vybočuje z medzí prípustnej kritiky, ako kritiky vecnej, a nielen všeobecnej, odvíjajúcej sa od konkrétnych
faktov. Táto okolnosť má potom za následok objektívnu spôsobilosť celého výroku ohroziť a porušiť

osobnostné práva navrhovateľa, keďže označenie navrhovateľa za darmožráča a neschopného bez
ďalšieho predstavuje negatívny jav, ktorý nie je spoločnosťou prijímaný pozitívne. Pokiaľ však išlo o
navrhovateľom žiadanú satisfakciu formou ospravedlnenia, súd ho vzhľadom na účel, ktorý má splniť,
považoval za primerané vo forme uvedenej vo výrokovej časti rozsudku. Navrhovateľom požadované
ospravedlnenie v sebe totiž obsahuje konštatovania o neoprávnenosti, neprimeranosti, difamačnosti

hodnotiaceho úsudku a o nepravdivosti skutkového tvrdenia, čím v konečnom dôsledku smeruje k
záveru, že ním odporca zasiahol do cti, dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa. Túto skutočnosť však súd
už v znení ospravedlnenia vyslovil, a preto jeho opätovné konštatovanie považoval za nadbytočné.
Vzhľadom na túto okolnosť súd zvyšnú časť navrhovateľom požadovaného ospravedlnenia zamietol
ako nadbytočnú.

Navrhovateľ v žalobnom petite žiadal aj o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške 16.596,96 Eur.

Priznanierelutárnejnáhradypodľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkapredpokladáznačnú

mieru dotknutia osobnosti fyzickej osoby na jej osobnostných právach, za súčasného predpokladu, že
sa forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejavila postačujúcou.
Prvým predpokladom pre poskytnutie peňažnej satisfakcie je teda to, že sa priznanie morálneho
zadosťučinenia súdu s ohľadom na okolnosti prípadu nejaví ako postačujúce. Zároveň je nevyhnutné
zistenie, že v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby

alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Ide teda o takú ujmu, ktorú fyzická osoba pociťuje
vzhľadom k jej intenzite a trvaniu nepriaznivého následku ako závažnú.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po posúdení celkovej povahy a okolností prípadu, intenzity, rozsahu
a následkov vzniknutých navrhovateľovi, súd vyhodnotil návrh navrhovateľa na priznanie nemajetkovej

ujmy za nedôvodný.

Ohľadne výrokov odporcu, za ktoré navrhovateľ žiadal ospravedlnenie, avšak súd jeho návrhu
nevyhovel, súd navrhovateľovi nemohol priznať relutárnu satisfakciu, keďže táto forma odškodnenia zaneoprávnený zásah do osobnostných práv nastupuje v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka až
sekundárne, t.j. za situácie, keď sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

- 21 -

Pokiaľ išlo o výroky odporcu, za ktoré ho zaviazal na ospravedlnenie, pri nich sa súdu javila forma
morálneho zadosťučinenia za postačujúca, keďže navrhovateľ ani nepreukázal zníženie vážnosti a
dôstojnostijehoosobyvspoločnostivznačnejmiere,kuktorémumalodôjsť vpriamejpríčinnejsúvislosti
s nimi.

Navrhovateľ preukazoval následky zásahu do jeho osobnostných práv primárne výsluchom svedkov

patriacich do oblasti jeho podnikateľského, hokejového, ako aj súkromného života. Mnohí z nich sa
vyjadrovalinajmävovzťahuktýmvýrokomodporcunaadresunavrhovateľa,zaktorésúdnavrhovateľovi
nepriznal morálnu satisfakciu, a to o rozkrádaní zväzu, o hrozbe poškodenia dobrého mena Slovenskej
republiky a slovenského hokeja navrhovateľom, o pôžičkách hraničiacim s úžerou, o nebezpečnosti
navrhovateľa pre modernú demokratickú spoločnosť, o spájaní navrhovateľa so štátnou bezpečnosťou.

Viacerí zo svedkov (svedok G.. H. Q., P. O. Y. G.. G. P.) zhodne uvádzali, že po prečítaní výrokov
odporcu v článkoch denníkov o osobe navrhovateľa "zapochybovali" najmä z dôvodu, že ich autorom
bol odporca, človek, ktorý v hokejovej oblasti niečo znamenal a odvolával sa v nich na dôkazy,
ktorými disponuje. Neurčité vyjadrenia "zapochyboval som", resp. "zneistel som" súd posudzoval
komplexne v rámci celej ich svedeckej výpovede, pričom zistil, že neistota svedkov a ich pochybovanie o

navrhovateľovi sa po vysvetleniach navrhovateľa zmiernili (svedok P.), ba až úplne vytratili (svedok Q.),
vyjadrenia odporcu chápali s dávkou nadsázky a viacerým z nich ani neverili (svedok O.). Z výpovedí
svedkov je teda zrejmé, že z hľadiska intenzity a dĺžky trvania nešlo o zásah do osobnosti navrhovateľa
trvalého, ale zväčša prechodného charakteru, na ktorého odznenie postačovalo vysvetlenie, resp.
rozhovor s navrhovateľom, po ktorom sa pochybnosti svedkov o jeho osobe rozplynuli.

Pokiaľ išlo o oblasť podnikateľskú, svedkovia Q., P. Y. O. zhodne a nezávisle od seba uviedli, že sa
ich obchodní partneri dopytovali na pravdivosť článkov, a v tej súvislosti na solventnosť spoločností,
v ktorých ako štatutárny orgán pôsobil alebo pôsobí navrhovateľ. Z ich neurčitých výpovedí, však
nevyplynulo, že by práve a výlučne v dôsledku tvrdení a výrokov odporcu, a žiadnych iných, sa malo

príslušnej firme (Plastika, a.s. Nitra) alebo klubu (HC Slovan) prestať dariť na finančnom alebo inom poli,
prestali by s nimi obchodní partneri obchodovať alebo uzatvárať kontrakty a zmluvy. Dotazy obchodných
partnerov na pravdivosť výrokov odporcu alebo na solventnosť spoločnosti (Plastika, a.s. Nitra), i keď jej
predstaviteľom je navrhovateľ, ešte sama o sebe nemá za následok zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti
v spoločnosti.

Navrhovateľ neosvedčil ani závažný dopad výrokov odporcu v hokejovej oblasti. I napriek negatívnym
vyjadreniamodporcunajehoadresuhosvedkovia(P.,O.,H.)považovalizaschopnéhoprezidentaSZĽH
(svedok O. dokonca za najschopnejšieho v histórii - pozn. súdu), bol s prevahou 95% hlasov zvolený
za jeho vedúceho predstaviteľa na ďalšie funkčné obdobie, ba dokonca (ako i navrhovateľ sám uviedol

a potvrdil to i svedok O.) bol zvolený i do funkcií v medzinárodných štruktúrach. Podľa mienky svedkov
meno slovenského hokeja a osoby navrhovateľa vyjadreniami odporcu nebolo poškodené.

A napokon, pokiaľ išlo o súkromie a osobný život navrhovateľa, ani z výpovede navrhovateľa a svedkov,
podľa ktorých "navrhovateľa mrzela medializácia", "stratil kus lesku", "pracoval viac

- 22 -

z úzadia", "zosmutnel", nevyplýva taký intenzívny dopad vyjadrení odporcu na jeho adresu odôvodňujúci
priznanie nemajetkovej ujmy. Rozsah a charakter zásahu do osobnostných práv navrhovateľa v tejto
oblasti, preto súd neposúdil za takej intenzity, ktorý by mu umožňoval priznať satisfakciu aj v inej ako

morálnej rovine.

Pokiaľ navrhovateľ argumentoval snahou odporcu o úmyselnú škandalizáciu jeho osoby, resp. o
vedomom a cielenom šírení nepravdivých informácií s úmyslom poškodiť a znevážiť ho, tieto tvrdeniav konaní nepreukázal. Podľa mienky súdu práve skutočnosť, že odporca sa o osobe navrhovateľa
vyjadroval len v období roku 2006 (máj, jún, september), a to primárne v súvislosti s voľbou nového
prezidenta zväzu a kandidatúrou navrhovateľa na tento post, vyvracia tvrdenia o úmysle poškodiť

navrhovateľa. Nemožno opomenúť, že odporca ako človek dlhoročne pôsobiaci v športovej oblasti
mal legitímny záujem o stav a ďalšie smerovanie slovenského hokeja, pričom svoje postoje a výhrady
predniesol práve a primárne v hokejovom prostredí. V článkoch pochádzajúcich z obdobia po voľbách
prezidenta SZĽH (september 2006) odporca nekonal iniciatívne, a v rámci poskytnutých rozhovorov len
odpovedal na otázky predstaviteľov tlače.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal také
zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti odôvodňujúce priznanie nemajetkovej ujmy, z dôvodu
ktorého súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Súd navrhovateľovi pritom priznal satisfakciu
formou ospravedlnenia len za tie výroky odporcu uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšku jeho
návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. keď mal za to, že úspech navrhovateľa
v konaní bol z hľadiska rozsahu žalobného petitu len nepatrný. Navrhovateľ bol neúspešný v časti
žalobného petitu, v ktorej žiadal určiť, že uverejnením vyjadrení odporcu v článkoch pod špecifikovanými
názvami v denníkoch Hospodárske noviny, Šport a týždenníku Plus 7 dní došlo k neoprávnenému

zásahu do jeho osobnosti (I.), ako aj v časti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch (III.), pričom pokiaľ
išlo o požadované ospravedlnenie, tu bol úspešný len v časti ospravedlnenia za jeden výrok uverejnený
v článku týždenníka Plus 7 dní a čiastočne za výrok obsiahnutý spolu s inými v článku denníka Šport
zo dňa 23.6.2009. Túto okolnosť považoval súd za úspech navrhovateľa len v nepatrnej časti, a teda za
neúspech odporcu rovnako len v nepatrnej časti. Vzhľadom na túto okolnosť, súd uložil navrhovateľovi

povinnosťnahradiťtrovykonaniaodporcovi,pričomtietopredstavujútrovyprávnehozastúpeniaodporcu
v celkovej výške 2.556,41 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z:
-2 úkonov právnej služby á 368,95 Eur (11.115,- Sk), za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom dňa 21.1.2008 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška")) a písomné podanie na

súd dňa 14.2.2008, t.j. 737,90 Eur + 20% DPH vo výške 147,58 Eur, celkom 885,48 Eur,
-6 úkonov právnej služby á 91,29 Eur, za 4 x za písomné podanie na súd vo veci samej v dňoch
21.12.2010, 20.6.2011, 17.10.2011 a 7.11.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky), 2 x za konanie pred
súdom v dňoch 7.3.2011 a 28.10.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 547,74 Eur + 20% DPH vo
výške 109,55 Eur, celkom 657,29 Eur,

- 23 -

-4 úkonov právnej služby á 182,58 Eur, a to za konanie pred súdom v dňoch 25.10.2010, 13.12.2010,

23.5.2011 a 23.1.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 730,32 Eur + 20% DPH vo výške 146,06 Eur,
celkom 876,38 Eur
-1 úkon právnej služby á 22,82 Eur, a to za konanie pred súdom dňa 19.9.2011 (§ 14 ods. 5 písm. b)
vyhlášky), t.j. 22,82 Eur + 20% DPH vo výške 4,56 Eur, celkom 27,38 Eur,
-2 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x 6,31 Eur (za rok 2008), t.j. celkom vo výške 12,62 Eur

-11 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 3 x 7,21 Eur (za rok 2010), 7 x 7,41 Eur (za rok 2011)
a 1 x 7,63 Eur (za rok 2012), t.j. celkom vo výške 81,13 Eur + 20% DPH vo výške 16,23 Eur, celkom
97,26 Eur.

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym zástupcom

navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu na sumu 35.233 Eur.

Pristanovenívýškyodmenyzaúkonyprávnejslužbyvykonanédo1.6.2009,odkedynadobudlaúčinnosť
novela č. 206/2009 Z.z. vyhlášky, vychádzal súd zo základu určeného podľa §11 (v časti určujúcich
výrokov a ospravedlnenia) a podľa §10 ods. 1 (v časti požadovanej materiálnej satisfakcie). Po účinnosti

novelyč.209/2009Z.z.vyhlášky,ktorávustanovení§10ods.8zaviedlaexplicitnetarifnúhodnotu2.000
Eur v konaniach o ochranu osobnosti, v ktorých účastník žiada aj nemajetkovú ujmu, súd vychádzal
z hodnoty jedného úkonu právnej služby á 91,29 Eur, a nie tak ako sa nesprávne domnieval právny
zástupca odporcu vo výške á 2.000 Eur. V tejto súvislosti súd udáva, že suma 2.000 Eur definovaná v §10 ods. 8 je tarifnou hodnotou, z ktorej sa následne uskutočňuje výpočet tarifnej odmeny v zmysle § 10
ods. 1, a teda nie je hodnotou tarifnej odmeny jedného úkonu, ako sa mylne domnieval právny zástupca
odporcu. V rámci trov právneho zastúpenia súd nepriznal DPH za úkony právnej služby vykonané do

dňa 31.5.2009, keď zohľadnil, že až do nadobudnutia účinnosti novely vyhlášky č. 209/2009 Z.z., t.j.
do 1.6.2009 sa o sumu DPH zvyšovala len tarifná odmena určená podľa § 9 -14f) vyhlášky (t.j. bez
režijných paušálov). Súd zároveň nepriznal 3 násobné zvýšenie tarifnej odmeny pre úkon právnej služby
-pojednávanie súdu dňa 25.10.2010, keď v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky za pojednávanie v
trvaní viac ako štyri hodiny patrí odmena za každé dve skončené, a nie začaté hodiny.

Právny zástupca odporcu požiadal o úhradu trov právneho zastúpenia na účet č. č. XXXXXXXXXX/
XXXX, vedený vo Volksbank Slovakia, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :
- 24 -

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 23. januára 2012 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Henčeková A.