Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217413
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316217413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobkyne: T.. X. C., B.. XX.XX.XXXX, X. G.
XXX, zast. Mgr. Slavomírom Slávikom, advokátom v Bratislave, Mlynarovičova 13, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o určenie,
že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 25. októbra 2017 č.k. 44Cpr/15/2016-92 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, m e n í tak, že určuje, že ku skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru medzi stranami na základe zákona ku dňu 31.08.2016 nedošlo.
Vo zvyšku nároku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia,
že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona ku dňu 31.08.2016 nedošlo a
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu v sume 946,50 eur za každý mesiac odo
dňa 02.09.2016 až do času, keď žalobkyni umožní pokračovať v práci alebo do doby, keď súd rozhodne
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, súčasne žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2/Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako štátny zamestnanec so žalovaným ako služobným úradom
dňa25.02.2016uzatvorilavsúladesustanovením§27anasledujúcichzákonaoštátnejslužbeslužobnú
zmluvu, ktorej predmetom je výkon štátnej služby v štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade
vo funkcii hlavný štátny radca v odbore štátnej služby medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky
európskych spoločenstiev. Strany sporu sa dohodli na dočasnej štátnej službe ako druhu štátnej služby
podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona o štátnej službe. Deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru si strany
dohodlina1.marec2016.Častrvaniadočasnejštátnejslužbysidohodlinadobuurčitú,pričomjejtrvanie

ohraničili „najdlhšie do 31. decembra 2022“. Zo strany žalovaného boli prijaté systemizačné zmeny v
dôsledku organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 9/2016 z 18.05.2016, v zmysle ktorých sa
štátnozamestnanecké miesto žalobkyne začlení bez zmeny do oddelenia rozvojových projektov Úradu
splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Žalovaný listom zo dňa 22.08.2016
v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 zákona o štátnej službe vystavil žalobkyni potvrdenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Uvedeným listom žalovaný oznámil žalobkyni, že
v dôsledku organizačného opatrenia Ministerstva vnútra SR č. 12/2016 zo dňa 17.08. 2016 s účinnosťou

od 01.09.2016 došlo k zrušeniu ID 43473, funkcie hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala
dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer tak skončil uplynutím dočasnej štátnej
služby podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby
plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.3/ Podľa žalobkyne ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej ŠZP) žalobkyne u žalovaného
nedošlo, keď nedošlo k uplynutiu doby, ktorá bola dojednaná ako čas trvania štátnej služby v služobnej
zmluve ako doba určitá, najdlhšie do 31.12.2022. Ku skončeniu ŠZP nie je možné dôjsť jednostranným

rozhodnutím žalovaného. Služobná zmluva obsahuje jednoznačné určenie doby trvania ŠZP, iná
skutočnosť zo služobnej zmluvy nevyplýva. Zo žiadnej listiny v osobnom spise žalobkyne nevyplýva,
že by bola doba trvania dočasnej štátnej služby určená iným zistiteľným spôsobom, z ktorého by
vyplývalo, že je to do pominutia potreby, ako to uviedol žalovaný v oznámení o skončení ŠZP. V
služobnej zmluve sa neuvádza, že by čas trvania ŠZP závisel od nejakého projektu. Poukázala na

ust. § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného
v čase skončenia ŠZP, ktorý uvádza, kedy je možné jednostranne skončiť ŠZP. Ak by takto bolo
možné skončiť ŠZP odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, tak by to tam
bolo výslovne uvedené. Skutočným dôvodom skončenia ŠZP žalobkyne bolo prijatie organizačného
opatrenia žalovaným, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a
preto mal byť ŠZP skončený výpoveďou. Skutočnosť, že boli prijaté organizačné zmeny, vyplýva z listín

v osobnom spise žalobkyne. Podľa zákona o štátnej službe služobný pomer končí pri dočasnej štátnej
službe uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá. Táto doba musí vyplývať z textu služobnej zmluvy,
keďže je to úkon súkromno-právnej povahy a nie je možné také dojednanie v služobnej zmluve, ktoré
by umožňovalo jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa o skončení ŠZP, ako to bolo v tomto prípade,
keď žalovaný rozhodol, že žalobkyňu už nepotrebuje a skončil ŠZP. Na štátnozamestnanecké miesto

odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby sa vzťahuje Zákon o štátnej službe, teda aj
ustanovenie o výpovedi. Podľa § 18 písm. b) Zákona o štátnej službe dočasná štátna služba odborníka,
ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve.
V tomto prípade bola žalobkyňa prijatá pre potrebu plnenia projektu najneskôr do 31.12.2022. Tento
projekt naďalej trvá a aj v súčasnosti žalovaný prijíma v rámci tohto projektu ďalších odborníkov a preto

nemohlo byť dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne pominutie potreby v rámci
tohto projektu. Pokiaľ žalovaný dôvodí, že nemohol dať žalobkyni výpoveď podľa § 47 písm. b/ zákona
o štátnej službe z dôvodu zrušenia tohto miesta kvôli ponukovej povinnosti, tak mala za to, že pokiaľ by
nemal pre ňu miesto, tak túto povinnosť nemusel realizovať a aj tak by došlo ku skončeniu ŠZP.
4/Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u

žalovaného bol založený služobnou zmluvou č. SPOU- PO50 - 039/2016 zo dňa 25. 2. 2016 na
funkciu hlavný štátny radca - odborník. Zo služobnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá na
dobu určitú do dočasnej štátnej služby, na základe výberu č. SPOUP- O- VK- 2016/5 zo dňa 29.01.
2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne potrebný na
plnenie úloh štátnej služby a ktorého štátnozamestnanecký pomer mal trvať najdlhšie do 31.12.2022.

Do dočasnej štátnej služby podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákona o štátnej službe možno prijať
občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu na základe výberového konania alebo na základe výberu
na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej
služby. Predmetné štátnozamestnanecké miesta boli vytvorené v rámci národných projektov v oblasti
terénnej a sociálnej práce a komunitných centier, vznikli na základe fondu, ktorý deklaroval potrebu

ich vykonávania. Dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru dohodnutého na dobu určitú možno
vymedziť v služobnej zmluve viacerými spôsobmi a to - určením konkrétneho dátumu dokedy má trvať,
určením na základe objektívnej skutočnosti, napríklad návratu zastupovanej štátnej zamestnankyne z
rodičovskej dovolenky alebo aj vymedzením účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvára. Podľa § 18
písm. g) zákona o štátnej službe dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie

úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu
§ 17 a 18 zákona o štátnej službe trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené
existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol.
V tomto smere dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne v dočasnej štátnej službe
najdlhšie do 31.12.2022 boli národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier

financované z eurofondov. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou žalovaný
pristúpil na základe stanoviska sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra SR pre operačný
program ľudské zdroje č. SEP- IMRK3- 2016/000530 - 004 zo dňa 04.08.2016, v ktorom tento
orgán odporúčal prepracovať predložený návrh žiadosti o nenávratný finančný príspevok s ohľadom
na dodržanie princípu hospodárnosti, účelnosti, účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení

počtu osôb odborného aj riadiaceho personálu a znížení počtu štátnych zamestnancov - odborníkov.
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a z jeho stanoviska č. USVRK-
KUS- 2016/001028 - 109 zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra SR o vykonanie organizačných
a systemizačných zmien s účinnosťou od 01.09.2016. Organizačným opatrením ministra vnútra SRč. 12/2016 zo dňa 17.08. 2016 s účinnosťou od 01.09.2016 malo byť zabezpečené hospodárnejšie a
efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov schválených pre národné projekty v oblasti terénnej
sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Vydaným

organizačným opatrením bolo jednoznačne deklarované, že žalobkyňa nie je potrebná na plnenie
úloh štátnej služby. Dočasnosť výkonu štátnej služby žalobkyne uplynula dňom 01.09.2016. Dňa
22.08.2016 bolo vydané potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona,
ktoré žalobkyňa prevzala dňa 25.08.2016. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne
došlo v dôsledku organizačného opatrenia ministerstva vnútra SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016, na

základe ktorého s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zániku štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom
žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne tak
skončil ku dňu 31.08.2016 uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej
službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca
vlády SR pre rómske komunity. K skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím
dohodnutej doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je

dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.
5/Podľa dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe ( k § 17 a 18 ) v dočasnej štátnej službe
budú vykonávať štátnu službu štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napríklad odborník
ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zo zákona ...), v dočasnej
štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude vykonávať štátnu službu odborník

dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti
podmienené existenciou dôvodu, na základe, ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej
službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. V dôvodovej správe k § 52
zákona o štátnej službe sa uvádza, že špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov. Súd mal

za to, že dôvodom, na základe ktorého vznikol u žalobkyni štátnozamestnanecký pomer v dočasnej
štátnej službe bol výber č. SPOU-PO-Vk-2016/5-12 z 29.01.2016 na voľné štátnozamestnanecké
miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.
Časovo bola dočasná štátna služba žalobkyne ohraničená údajom - výber č. SPOU-PO-Vk-2016/5-12 z
29.01.2016ažetrvánajdlhšiedo31.decembra2022. Štátnozamestnaneckémiestooktorésavovýbere

uchádzala žalobkyňa bolo charakterizované ako: štátnozamestnanecké miesto na služobnom úrade
- Ministerstvo vnútra SR, Odbor štátnej služby - 1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky
európskych spoločenstiev, druh štátnej služby - dočasná štátna služba, funkcia - hlavný štátny radca -
odborník, organizačný útvar - Oddelenie Národného projektu Take Away odboru rozvojových projektov,
monitorovania a hodnotenia Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ministerstva vnútra

SR. Už zo samotného označenia funkcie žalobkyne v služobnej zmluve (odborník, ktorý je dočasne
potrebný na plnenie úloh štátnej služby) vyplýva, že potreba práce žalobkyne pre žalovaného je
dočasná, ohraničená výberom (na určitý projekt), na základe ktorého bola uzatvorená služobná zmluva
t. j. vznikol štátnozamestnanecký pomer žalobkyne. Keď potom žalovaný prijal na základe požiadavky
sprostredkovateľského orgánu na projekte, v rámci ktorého pracovala žalobkyňa, organizačné zmeny, v

súvislosti s ktorými pominula potreba práce žalobkyne, súd mal za to, že bol naplnený dôvod skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona v zmysle § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej
službe. Táto potreba pominula na základe rozhodnutia ministra vnútra SR č. 12 o organizačných a
systemizačných zmenách z 17.08.2016 u určitých štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe -
odborníkoch, ktorým zaniká potreba plnenia úloh štátnej služby a medzi ktorými bola aj funkcia hlavného

štátneho radcu u žalobkyne pod ID 43473. Kategóriu odborníkov dočasne potrebných na výkon štátnej
služby možno považovať za špecifickú kategóriu, ktorej osobitosť vyplýva aj zo skutočnosti, že v prípade
skončeniaštátnozamestnaneckéhopomerunazákladezákonasavydávalenpotvrdenievedúcimúradu,
vktoromuvedielendeňadôvod skončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru.Pokiaľžalobkyňadôvodila
argumentom, že služobná zmluva obsahuje údaj o skončení dočasnej štátnej vždy uvedením dátumu -

najdlhšie do 31. decembra 2022, súd mal za to, že dočasná štátna služba žalobkyne mohla skončiť aj
v skoršom termíne, pokiaľ nastanú relevantné právne skutočnosti.
6/Z dôvodov uvedených vyššie súd prvej inštancie potom žalobu zamietol.
7/O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému
však nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď sa nároku vzdal.

8/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc nesprávne právne posúdenie veci,
ako i skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Výklad právnej normy, k akému dospel súd prvej inštancie na základe dôvodovej správy k zákonu o
štátnej službe (ustanovenie § 17, § 18 a § 52) nie je podľa názoru odvolateľky v súlade so zmysloma účelom právnej úpravy, ktorá dopadá na skutkový stav prejednávanej veci. Dôvodom, na základe
ktoréhovznikolštátnozamestnaneckýpomervdočasnejštátnejslužbe,niejevýberz29.1.2016navoľné
štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie

úloh štátnej služby, ako mylne uviedol súd prvej inštancie. Výber z 29. 1. 2016 neobsahuje zmienku
o dobe trvania dočasnej štátnej služby žalobkyne, neobsahuje ani iné časové ohraničenie dočasnej
štátnej služby iným určiteľným spôsobom (zastupovanie, trvanie projektu). Skutočným dôvodom vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne je dočasná potreba plnenie odborných úloh. Dočasnosť
však nie je možné vykladať tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, je potrebné ju chápať v časovom

zmysle ako vyplýva z ustanovenia § 18 písm. g) zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého dočasná
štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu
dohodnutú v služobnej zmluve. Za tohto stavu nie je možné skončiť štátnozamestnanecký pomer
jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa o uplynutí tejto doby. V danom prípade v zmluve bola
určená doba dátumom 31. decembra 2022, iná doba, určená objektívnou skutočnosťou, udalosťou
alebo iným pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom z obsahu služobnej zmluvy ani z obsahu výberu

nevyplýva. Zákon o štátnej službe v ustanovení § 52 ods. 1 písm. i/, ktorý žalovaný uviedol v potvrdení
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, neuvádza, že tento zaniká uplynutím potreby ďalšieho
zamestnávania, ale uplynutím času. Podľa žalobkyne zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý
uviedolžalovanývpotvrdení,niejedôvodompreskončenieštátnozamestnaneckéhopomerunazáklade
zákona a z dôvodu uplynutia času, ale dôvodom na jeho skončenie výpoveďou (§ 47 písm. b) zákona

o štátnej službe). Zákon o štátnej službe nepozná vo vzťahu k žalobkyni v prejednávanej veci ako
právne akceptovaný dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutie zamestnávateľa
o pominutí potreby ďalšieho zamestnávania. Rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta
žalobkyne je typickým rozhodnutím o organizačnej zmene, na ktoré sa vzťahujú ďalšie nadväzujúce
ustanovenia zákona o štátnej službe. Rozhodnutie o pominutí potreby ďalšieho zamestnávania právny

poriadok nepozná, právny poriadok nepripúšťa možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
na základe jednostranného rozhodnutia zamestnávateľa o tom, že uplynula dohodnutá doba trvania
štátnozamestnaneckého pomeru. Takýmto spôsobom dochádza k obchádzaniu zákona a rozhodnutiu o
organizačnej zmene, ktorým došlo k zrušeniu pracovného miesta, sa priznávajú dôsledky, ktoré právny
poriadok ani nepozná. V ďalšom žalobkyňa upozornila na to, že zákon o štátnej službe upravuje napr.

okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odborníka ústavného činiteľa (§ 51 ods. 1 zákona
o štátnej službe), ak by zákonodarca zamýšľal priznať odborníkovi, ktorý je dočasne potrebný na plnenie
úloh štátnej služby, rovnaké postavenie a práva ako odborníkovi ústavného činiteľa, bolo by to v zákone
o štátnej službe výslovne uvedené. Nakoniec žalobkyňa poukázala na to, že projekt, na účely ktorého
bola žalobkyňa do štátnej služby prijímaná, naďalej trvá a žalovaný na účely plnenia projektu naďalej

prijíma zamestnancov. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že v prípade, ak sa zamestnávateľ
jednoznačne rozhodol, že žalobkyňou nepotrebuje ďalej zamestnávať, nejde o uplynutie dočasnej
štátnej služby (toto je možné aplikovať len v prípade uplynutia času), ale o rozhodnutie o organizačnej
zmene, kedy je možné skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, o čo v uvedenej veci nejde.
Žalobkyňa nakoniec namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok podľa nej nie je

dostatočne presvedčivý, postráda logickú nadväznosť. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla žalobkyňa,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie, alebo aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie.
9/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považoval napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny. Už z názvu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa

zaradená vyplýva, že ide o dočasné plnenie úloh štátnej služby, a to len počas trvania potreby plnenia
týchto úloh. Akýkoľvek iný výklad by priznal týmto zamestnancom vyššiu ochranu, ako zamestnancom
uvedeným v ustanovení § 6 zákona o štátnej službe. Za potrebné považoval prihliadať na skutočnosť,
že zákon o štátnej službe v mnohých inštitútoch a postupoch sa odlišuje od zákonníka práce, rozlišuje
viaceré kategórie zamestnancov a priznáva im rôzne práva a povinnosti, teda ich postavenia ani ochrana

nie sú rovnaké. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho
vecnej správnosti.
10/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods.
1 CSP), pričom dospel k záveru, že toto je dôvodné.
11/V súdenej veci strany sporu sa dohodli na dočasnej štátnej službe ako druhu štátnej služby podľa § 17

ods. 3 písm. c) zákona o štátnej službe. Deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru si strany dohodli na
1. marec 2016. Čas trvania dočasnej štátnej služby si dohodli na dobu určitú, pričom jej trvanie ohraničili
„najdlhšie do 31. decembra 2022“.12/Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (účinný do 31.5.2017) definoval dva druhy štátnej služby,
stálu štátnu službu v § 16 a dočasnú štátnu službu v § 17. Dočasná štátna služba je štátna služba na
určitú dobu a vykonáva sa bez adaptačného obdobia. V zmysle § 18 písm. g/ zákona dočasná štátna

služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v
služobnej zmluve.
13/Podľa § 46 zákona č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť dohodou o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe.
Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

14/Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vymedzuje ust. § 52 zákona
č. 400/2009 Z.z. v ods. 1, v zmysle ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom a)
nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania, ak bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej
štátnej služby podľa § 42 ods. 1, b) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny
zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, c) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým

bol štátny zamestnanec odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody
nebol podmienečne odložený, d) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ukladajúceho štátnemu
zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky, e) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol štátny zamestnanec pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, f)

keď štátny zamestnanec neúspešne vykonal alebo z vlastnej viny nevykonal skúšku na získanie
osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej osobitným
predpisom alebo služobným úradom, g) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje
platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,
alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa

s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa
osobitného predpisu a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený alebo sa nedohodol so služobným
úradom inak, h) straty občianstva (§ 3), i) uplynutia dočasnej štátnej služby. Písomné potvrdenie o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj
o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (§ 52 ods. 3 zák. č. 400/2009 Z.z.).

15/Z vyššie uvedeného vyplýva, že dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na
plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve, štátnozamestnanecký pomer
sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.
16/ Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe

ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol. Skončenie dočasného
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nadväzuje na právnu skutočnosť, ktorú zákon
zakladá v príslušných ustanoveniach. Ku skončeniu dočasnej štátnej služby dôjde uplynutím dohodnutej
(resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý
je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

17/Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 22. augusta
2016 bolo žalovaným vydané podľa § 52 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu, že v dôsledku
organizačného opatrenia Ministerstva vnútra SR č. 12/2016 zo dňa 17.08. 2016 s účinnosťou od
01.09.2016 došlo k zrušeniu ID 43473, funkcie hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala
dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer tak skončil uplynutím dočasnej štátnej

služby podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby
plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Z
odôvodnenia uvedeného potvrdenia je zrejmé, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne mal skončiť
z dôvodu, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene, nie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bol tento
štátnozamestnanecký pomer uzavretý. Organizačná zmena, teda zrušenie štátnozamestnaneckého

miesta, ktorá nastala u žalovaného, mohla spôsobiť skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu
výpoveďou, za splnenia zákonných predpokladov podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. Žalovaný
ale oznámil žalobkyni, že jej štátnozamestnanecký pomer skončil ku dňu 31. augusta 2016 v zmysle
§ 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. Uvedeným spôsobom k označenému dňu mohlo dôjsť k
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne len v prípade, ak by k uvedenému dňu uplynula

doba trvania pomeru dohodnutá v služobnej zmluve (určená konkrétnym dátumom, resp. iným zrejmým
spôsobom, napr. vymedzením účelu uzavretia štátnozamestnaneckého pomeru).
18/Na uvedenom základe dospel odvolací súd k záveru, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru žalobkyne tak, ako je uvedené v potvrdení žalovaného zo dňa 22. augusta 2016, ku dňu31. augusta 2016, na základe § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. nedošlo, nakoľko v
konaní nebolo preukázané, že by uplynula doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru dojednaná
v služobnej zmluve, teda nenastal zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.
19/Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej v posudzovanom prípade nenastal
žiaden z dôvodov uvedených v § 52 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona o štátnej službe, žalovaný
existenciu takéhoto ani netvrdil. K uplynutiu doby trvania štátnej služby, čo je dôvod skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 52 ods. 1 písm. i/ zákona o štátnej službe, rovnako nedošlo,

nakoľko doba jej trvania bola dohodnutá do 31. decembra 2022. Pokiaľ žalovaný skutkovo vymedzil
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu prijatia organizačného opatrenia, v dôsledku
ktorého došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, takýto dôvod skončenia dočasnej
štátnej služby zákon o štátnej službe vôbec nepozná. Organizačnú zmenu a v jej dôsledku zrušenie
štátno-zamestnaneckého miesta nie je možné zamieňať s inštitútom uplynutia dočasnej štátnej služby.
Nie je totiž možné, aby rovnaká právna skutočnosť, ktorou je prijatie organizačnej zmeny, znamenala

a spôsobovala dva obsahovo rozličné právne následky - jednak možnosť výpovede a súčasne dôvod,
pri ktorom dochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona na základe uplynutia
dočasnej štátnej služby.
20/Organizačná zmena (zrušenie štátnozamestnaneckého miesta) tak nemohla spôsobiť skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe zákona de facto okamžite (potvrdenie z 22.

augusta 2016 prevzala žalobkyňa dňa 25. augusta 2016) ku dňu 31. augusta 2016, táto organizačná
zmena umožňovala skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 47 písm. b) zákona č.
400/2009Z.z. Pripustením výkladu prezentovaného žalovaným by došlo k obchádzaniu zákona, nakoľko
takýto výklad by umožňoval obchádzať ustanovenia zákona č. 400/2009 Z.z. upravujúce skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, a vyhnúť sa takto splneniu zákonných predpokladov pre

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru za použitia niektorého z výpovedných dôvodov, resp. pre
okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
21/Z vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť (§ 388 CSP) a žalobe žalobkyne vyhovieť v časti týkajúcej sa určenia, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, vo zvyšku nároku (v časti uplatnenej

náhrady funkčného platu, v ktorej časti nárok nebol súdom prvej inštancie prejednaný vôbec) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
22/Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

23/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).