Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816208933
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816208933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. P. S.,
M.. XX.X.XXXX, A. Q. Ž. XXX, X. T. S., M..XX.X.XXXX, A. Q. Ž. XXX, o zaplatenie 5.182,69 eur s prísl.,
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 95,- eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 95,- eur od 9.1.2015 do zaplatenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.907,69 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.907,69 eur od 9.1.2015 až do zaplatenia. To
všetko im povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 70,- eur splatných vždy každého 30-teho dňa toho,
ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty
výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 72%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.11.20126 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1., 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5.182,69 eur s 6,49% úrokom z úveru
zo sumy 4.585,49 eur od 9.1.2015 do zaplatenia a 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.182,69
eur od 9.1.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX
X XX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere

č. XXXXXXX X XX zo dňa 14.6.2010 (ďalej len „zmluva o úvere“) v súlade s ktorou poskytol žalobca
žalovaným medziúver vo výške 5.000,00 eur. V zmysle Čl. II. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver
sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výšku vyplateného medziúveru bola znížená
o výšku týchto poplatkov. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať 6,49 % p. a. úroky
z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 27,05 eur, ktoré boli povinní
uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento
v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu

preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala ako
vklad na stavebné sporenie a na poplatok za poistné. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok
za poistenie na konto medziúveru. Splátky sú splatné prvého každý mesiac a musia byť uhradené
do 15. dňa mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru.Žalovaní sa zároveň zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo
výške 11,50 eur. V súlade s čl. II. a čl. III. zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali platiť poplatok za
poistenie typu A pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2,- eur. Žalovaní v 1. a 2. rade porušili

zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 17.9.2014
žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že
v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené. žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku
úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené
žalobca dňa 8.1.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 414,51 eur so sumou
poskytnutého medziúveru vo výške 5.000,00 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po
započítaní sumu 4585,49 eur (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (8.1.2015), predstavuje sumu vo výške 5182,69 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške
4585,49 eur, z nezaplatených 6,49 % p.a. úrokov za medziúver zo sumy 5.000,- eur do 8.1.2015 spolu
vo výške 363,20 eur a nezaplatených poplatkov spolu vo výške 220,- eur a z nezaplatených poplatkov

za poistenie od júl 2014 do januára 2015 spolu vo výške 7x2,- eur (14,- eur). Požadovaním predčasného
splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle či. VII. bod 6. úverovej zmluvy úročí istinu
dohodnutým 6,49 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. VI. bod 4. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 9.1.2015).

3. Žalovaní k žalobe žalobcu zhodne uviedli, že so žalobou súhlasia, avšak vzhľadom k svojim
majetkovým pomerom žiadajú o povolenie splátok.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o medziúvere a

stavebnom úvere zo dňa 10.6.2010, Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení v
znení účinnom od januára 2009, Poslednými výzvami na úhradu z 17.9.2017 adresované žalovanému v
prvom rade a žalovanej v druhom rade s doručenkami, Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
z 8.1.2015 adresované žalovaným s doručenkami, Výpisom z účtu medziúveru, Výpisom z účtu
stavebného sporenia. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných vyjadrení žalovaných

zo dňa 2.1.2017 a písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 16.6.2017 a zistil tento skutkový stav veci:

5. Podľa článku I. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 10.6.2010, žalobca na preklenutie obdobia
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver pod

č. XXXXXXX X XX vo výške 5000,- eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na
základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako
aj všeobecných podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 3000,- eur pod č.
XXXXXXX X XX. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

6. V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru dňom poskytnutia medziúveru je dlžník povinný v súlade so zmluvou
ako aj zmluvou o stavebnom sporení pravidelne poukazovať na účet zmluvy mesačne vklad vo výške
11,50 eur. Dlžník sa zároveň zaväzuje uhradiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, výška

úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,49 % počas trvania prijatia dlžníka ako poistenej osoby
typu A/B do poistenia definovaného v bode 10 tohto článku. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník
zaväzuje vkladať na účet zmluvy sumu 11,50,- eur mesačne. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru mesačnými splátkami
vo výške 27,05 eur a súčasne poplatky za poistenie vo výške 2,- eur mesačne.

7. Podľa čl. II. zmluvy - stavebný úver, dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,55 eur.

8. Ako vyplýva z čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 1., písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade,

že úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.9. V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3., v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

10. Podľa článku VI. zmluvy - bod 4., v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si 3% ročný úrok pri stavebnom úvere a pri medziúvere 5% ročný úrok z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok.

11. V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a
požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak
nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

12. Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo

porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

13. V zmysle bodu 5. čl. VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

14. Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1., právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

15. V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie

zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

16. V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené
v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

17. V posledných výzvach na úhradu zo dňa 17.9.2014 vyzval žalobca žalovaných v lehote do 30.9.2014

na úhradu omeškaných splátok. Žalobca žalovaných upozornil, že v prípade nezaplatenia v stanovenej
lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu.
Listiny prevzali žalovaní dňa 9.10.2014.

18. Žalobca listami zo dňa 8.1.2015 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver

riadne a včas, ku dňu 8.1.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, preto žiadal žalovaných
vrátiť sumu 5.180,69 eur. Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní prevzali
15.1.2015.

19. Podaním doručeným súdu dňa 21.6.2017 žalobca vzal čiastočne späť v časti o zaplatenie 95,- eur

a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 95,- eur od 9.1.2015 do zaplatenia.

20. Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 2.1.2017 uviedla, že je nezamestnaná a jej
príjmysúveľminízkeanepostačujúnapokrytiezákladnýchživotnýchpotrieb.Rodinažijezrodičovského
príspevku, pričom ich je sedem osôb.

21. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 2.1.2017 uviedol, že je nezamestnaný a jeho
príjmysúveľminízkeanepostačujúnapokrytiezákladnýchživotnýchpotrieb.Rodinažijezrodičovského
príspevku, pričom ich je sedem osôb.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.23. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

30. Ako vyplýva z § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

31.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

32. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

33. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

34. Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

35. Podľa §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak

je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

36. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

37. Nakoľko podaním doručeným súdu dňa 21.6.2016 žalobca vzal čiastočne späť v časti o zaplatenie
95,- eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 95,- eur od 9.1.2015 do zaplatenia, a to pred
prvým pojednávaním, súd v tejto časti konanie zastavil.

38. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

41. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

42. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

43. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

44.Ajnapriektomu,žeideoúverovúzmluvu,ktorásariadirežimomObchodného zákonníka,akoužsúd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné

predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci
uzavreli dňa 14.06.2010 Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere v súlade s ktorou poskytol žalobca

žalovaným medziúver vo výške 5.000,00 eur. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj
Všeobecných podmienok sa medziúver mal zúčtovať bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na
účte stavebného sporenia, čím by sa medziúver zmenil na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX
vo výške cca 3.000,- eur.

46. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca
ku dňu 8.1.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal oboch žalovaných o
okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

47. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 4585,49 eur a úroku z úveru do

mimoriadnehozosplatneniavsume363,20eurapoplatkyzapoistenievsume14eur.Dopodaniažaloby
nebola pohľadávka žalobcu s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie žalovaných v
1. a 2. rade v súlade s vyššie cit. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobe v uvedenom rozsahu
vyhovel. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a
poplatky za poistenie. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky za upomienky v sume 165 eur, poplatky

za vedenie účtu v sume 95,- eur, poplatky za individuálne riešenie omeškaných splátok v sume 15,- eur,
ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie. Platby žalovaných v sume 55,- eur na už zaplatené poplatky,
súd odrátal od priznanej dlžnej sumy.

48. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)

predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

49. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia

peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

50. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie posplatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

51. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

52. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom

prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov
zúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahumedziúčastníkmi
konania.

53. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 1.8.2015, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru

a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 8.1.2015, potom už
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

54. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom

okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú

obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

55. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po zosplatnení vo výške

6,49% ročne zo sumy 4585,49 eur od 9.1.2015 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
Žalobcovi priznal súd iba nárok na úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 8.1.2015 vo
výške 363,20 eur.

56. Súd žalobcovi nepriznal nárok na žalobou uplatnené poplatky za upomienky spolu v sume 165

eur, ktoré boli splatné v období od 31.12.2013 do 17.9.2014 (11x 15 eur). V danom prípade sa jedná
o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená

s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o

oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu
zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne
náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi

neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade
omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie
uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súduv Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa
uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v
predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

57. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá

je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

58. Poplatok vyššie uvedeného charakteru, ktorý vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti iba záujmom dodávateľa, je v danom
prípade aj poplatok za individuálne riešenie omeškaných splátok v sume 15,- eur, ktorého obsah vôbec
nie je zrejmý, pričom sa javí iba ako ďalšia sankcia za omeškanie.

59. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

60. Pokiaľ ide o poplatky za vedenie účtu medziúveru splatné dňa 24.6.2010, 1.1.2011, 1.1.2012 a dňa
1.1.2013 spolu v sume 95 eur( 2 x25,- eur, 16 eur, 29 eur), ich dôvodnosťou sa súd nezaoberal, nakoľko
žalobca v uvedenej časti zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním a v uvedenej časti súd žalobu
žalobcu zastavil.

61. Súd tak spolu žalobcovi nepriznal poplatky v sume 125,- eur, ktorú sumu si uplatnil žalobca žalobou.

62. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný
zákonník,prednosťmajúosobitné ustanoveniaprávnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnej

úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

63. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

64. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,

a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

65. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.66. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj

úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády a to vo výške 5,00 % ročne dňom nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda
dňom 9.1.2015 do zaplatenia, ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti
zamietol. Listom dňa 17.9.2014 boli žalovaní upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
ku dňu 30.9.2014.

67. Sadzba úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže ku dňu 9.1.2015 bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj

za dobu omeškania po 31. januári 2013. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania 5% ročne
tak neprevyšuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania.

68. Dôvodne uplatnený nárok žalobcu predstavuje istina úveru v sume 4585,49 eur po odrátaní úhrad
žalovaných na nepriznané poplatky v sume 55,- eur, nárok na úrok z úveru do zosplatnenia v sume

363,20 eur a poplatkov za poistenie v sume 14 eur, teda spolu nárok na 4907,69 eur spolu s úrokom z
omeškania. Vo zvyšnej časti preto súd žalobu žalobcu zamietol. Súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal
na plnenie žalobcovi spoločne a nerozdielne v súlade s § 511 Občianskeho zákonníka.

69. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

70. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Žalovaná v 1. rade je nezamestnaná pracuje iba na dohodu s mesačným príjmom okolo 111,-
eur, žalovaný v 2. rade je nezamestnaný, vedený na úrade práce. Majú päť detí, z toho tri nezaopatrené,
avšak dve dospelé deti s nimi žijú v spoločnej domácnosti a nepracujú. Vzhľadom na sociálnu, finančnú
a majetkovú situáciu žalovaných, súd im povolil uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach po

70,- eur, zohľadňujúc aj dobu splácania dlžnej sumy.

71. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

72. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

74. Pre účely určenia pomery úspechu medzi stranami sporu súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku

žalobcu ku dňu podania žaloby 21.11.2016. Žalobca požadoval sumu 5182,69 eur, úrok z úveru vo
výške 6,49% zo sumy 4585,49 eur od 9.1.2015 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 21.11.2016
predstavuje sumu 556.03 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5182,69 eur odo dňa
9.1.2015 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku 21.11.2016 predstavuje sumu 484,22 eur. Z uplatnenej
sumy 6222,94 eur (ku dňu 21.11.2016) žalobcovi bolo priznaných 5366,20 eur (priznaná suma vyčíslená

ku dňu 21.11.2016) pozostávajúca z istiny 4907,69 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 4907,69 eur od 9.1.2015 až do 21.11.2016, v sume 458,51 eur.75. Žalobcov úspech tak predstavoval 86,23% (5366,20 x100: 6222,94 = 86,23%) a neúspech 13,76%
a po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania
v pomere 72%.

76. Uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

77. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.