Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, June 16, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209282
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114209282.12

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov 1. B. V., G.. X.X.XXXX,
K. I. XXX, XXX XX I., U. A., 2. Z. V., G.. XX.X.XXXX, K. I. XXX, XXX XX I., U. A., právne zastúpená Mgr.
Matúšom Mackom, advokátom so sídlom kancelárie Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424
777, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Garbiarska 5,

040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 31.3.2014 domáhali, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 20.11.2006 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obci I., katastrálne
územie I., Okresný úrad, katastrálny odbor Prešov, zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcelné
číslo XXX o výmere 505 m2, druh pozemky zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o
výmere 94 m2, druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady
a stavby súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve záložcu M.

Ž., P.. C., G.. X.X.XXXX, K. I. XXX, XXX XX I.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 20.11.2006 bola
medzi účastníkmi uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0503908002. Výška úveru bola 756.000,-
Sk (25 094,60 eura) druh úveru: Úver PLUS na bývanie. V zmluve bola dohodnutá výška splátky 5
432,- Sk (180,31 eura) s počtom splátok 283. Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Prešov, obci I., katastrálne územie I., Okresný úrad,
katastrálny odbor Prešov, zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX o výmere 505

m2, druh pozemky zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere 94 m2, druh pozemku
záhrady, parcelné číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné číslo XXX
na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve záložcu M. Ž., P.. C., G.. X.X.XXXX, K.
I. XXX, XXX XX I.. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že výkon záložného práva sa má vykonať bez
sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok (napríklad poplatok
za správu úveru). Dobrovoľnú dražbu žalovaná využíva aj na obídenie námietky premlčania najskôr

zročných splátok. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho
majetku, ktorý je preňho dôležitý (Stánková proti Slovenskej republike). Existuje vhodnejšie riešenie,
ktoré je súladné s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Sloboda rozhodovania
bola na strane záložcu výrazne obmedzená, pretože ide o najbližšie príbuzenstvo. Slovenský právny
poriadok, na rozdiel od vyspelejších demokracii, dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu
či iného nezávislého tribunálu. Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o

tom rozhoduje živnostník (veriteľ, resp. správca) a ďalší živnostník (dražobník) na objednávku prvého
živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadkurozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených
s bývaním. Podľa názoru žalobcov takáto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie.
Napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku sa vyžaduje na takýto vážny zásah súhlas sudcu. V Českej

republike sudca odobruje výkon záložné práva, tzv. zástavní žalobou. Žalobcovia ďalej uviedli, že inštitút
dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavne právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a
to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je teda vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
záložného veriteľa. Líniu ingerencie súdnej moci podporuje aj judikatúra Európskeho súdu pre Ľudské

práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Žalobcovia ďalej poukázali na
rozhodnutie ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. ÚS 47/04, ktorým zrušil ustanovenie § 36
ods. 2 českého zákona o dražbách z dôvodu toho, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho,
aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom
poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrovateľnosti. Žalobcovia ďalej uviedli, že existujú pochybnosti
o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie, keďže vnútroštátne predpisy umožňujú

záložnému veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné
právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky
(Oceáno C-240/98 až C-244/98, Godard čl. 61) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok.
Ak súdny dvor v rozsudku C-618/10 Banco Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o
platobných rozkazoch s právom EU pre nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú,

ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie z neprijateľných podmienok sa vymôže úplne bez posúdenia
sudcom. Žalobcovia poukázali na pochybnosti o dobrovoľných dražbách zo strany Európskej komisie
a na hroziaci Infrigement. Dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie
a porušovanie práv spotrebiteľov. Žalobcovia ďalej navrhujú, aby súd predložil prejudiciálnu otázku, či
sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4. 1993 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES

z 11. mája 2005 vykladať vtom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského štátu, ako je
ustanovenie § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy
dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi aj napriek spornosti vymôcť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok vykonaním záložného práva bez posúdenia zmluvných podmienok súdom,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa alebo na

vymoženie premlčaných pohľadávok.

2. Na pojednávaní dňa 21.11.2014 žalobcovia uviedli, že na prejudiciálnej otázke netrvajú.

3. Vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil zdržať sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obci I., katastrálne územie
I., Okresný úrad, katastrálny odbor O., zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX o
výmere 505 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere 94 m2, druh
pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné číslo
XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve záložcu M. Ž., P.. C., G.. X.X.XXXX,

K. I. XXX, XXX XX I..

4.Žalovanáspodanoužalobounesúhlasila.Vosvojomvyjadrenínamietalanesplnenienáležitostižaloby
v zmysle ustanovenia § 79 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Obsahom
žaloby sú všeobecné úvahy o údajnej rozpornosti aktuálne platnej a účinnej vnútroštátnej úpravy

s komunitárnym právom. Žaloba sa uchyľuje k nepodloženým obvineniam a obavám abstraktného
charakteru, z ktorých nie je vonkoncom zrejmé, aký je ich vzťah ku konkrétnej prejednávanej veci
a jej účastníkom. Žaloba sa vyznačuje aj značnou vnútornou rozpornosťou a zmätočnosťou, keď
operuje navzájom si odporujúcim skutkovými tvrdeniami. Žalovaná ďalej napádala aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcov v II. a III. rade, keďže nie sú zmluvnými stranami záložnej zmluvy a nikdy proti

nim nemôže smerovať prípadný výkon záložného práva. Len samotný fakt, že záložným právom je
zabezpečené splnenie ich záväzku voči banke zo zmluvy o splátkovom úvere, im nezakladá žiadne
špecifické oprávnenie v rámci zabezpečovacieho právneho vzťahu. Vo vzťahu k uplatnenému petitu
preto postrádajú akúkoľvek aktívnu vecnú legitimáciu, čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie ich
žaloby. Žalovaná ďalej poukázala na nutnosť rešpektovania autonómie vôle ako jednej zo základných

zásad demokratického právneho štátu. Boli to žalobcovia v II. a III. rade, ktorí sa na žalovanú
obrátili so žiadosťou o poskytnutie úveru. Po tom, ako žiadateľ prejaví záujem o poskytnutie úveru,
nasleduje štandardné posúdenie, či banka vstúpi so žiadateľom do úverového vzťahu, t. j. či mu
poskytne úver a za akých podmienok. Výsledkom takého posúdenia je návrh poskytnutia úveru zapresne špecifikovaných podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty. Presne takýto návrh
bol žalobcom v II. a III. rade ponúknutý a títo ho bez výhrad prijali. Jednou z podmienok, za splnenia
ktorej mal byť predmetný úver poskytnutý, a ktorá bola všetkými zmluvnými stranami akceptovaná,

bola podmienka zabezpečenia splnenia dohodnutého plnenia riadnym zabezpečovacím inštitútom -
zriadením záložného práva k nehnuteľnosti. Boli to žalobcovia v II. a III. rade, ktorí ponúkli zabezpečenie
v podobe nehnuteľností vo vlastníctve tretej osoby. Žalovaná poukázala na závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky: „Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda
vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby

dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie
zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh
prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vstupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené
sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných
dražbách).Vyhláseniezáložnéhoveriteľaopravosti,sumeasplatnostipohľadávky,prektorúsanavrhuje

výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa
dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom
predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť
prehlásiť určité skutočnosti.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 23/2014 zo

dňa 24.9.2014). Žalobcovia dodatočne spochybňujú náležitosti právnych úkonov, voči ktorým v čase ich
vzniku nenamietali. Deje sa tak navyše v čase, keď sú žalobcovia v II. a III. rade dlhodobo v omeškaní so
splnením svojich záväzkov voči banke, a preto sa žalovaná rozhodla riešiť túto situáciu spôsobom, ktorý
plne zodpovedá nielen zmluvnej, ale predovšetkým zákonnej úprave, pričom žalobcovia neargumentujú
porušením akýchkoľvek konkrétnych povinností alebo podmienok. Žalovaná poukázala na princíp

právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ani prípadné, hypotetické
vyslovenie neústavnosti výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby by nevyhnutne
nemohlo mať iné účinky než pro futuro a so zreteľom na zákaz retroaktivity a požiadavku ochrany
legitímnych očakávaní by ním nemohli byť dotknuté právne vzťahy predtým vzniknuté. V danom
ohľade by preto súd mal uprednostniť ústavne konformný výklad a aplikáciu práva, ako ich vyžaduje

ustanovenie článku 152 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky. K rozporu vnútroštátnej legislatívy s
právom Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky žalovaná uviedla, že podľa výslovného
znenia článku 1 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica 93/13/EHS"): „Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú
záväznézákonnéaleboregulačnéustanoveniaaustanoveniaalebozásadymedzinárodnýchdohovorov,

ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú
ustanoveniam tejto smernice.“. Možnosť výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby
pritom vyplýva z ustanovenia § 151j odsek 1 Občianskeho zákonníka. Možnosť predaja zábezpeky na
dražbe našla svoje normatívne vyjadrenie v rámci systematickej úpravy tzv. spotrebiteľského práva v
§ 53 odsek 10 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaná poukázala na návrhy generálneho advokáta

Nilsa Wahla vo veci C-482/12, ktorý uviedol, že: „Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa mi v celkovom
ohľade nezdá samo osebe prehnané, ak spotrebitelia musia začať súdne konanie proti obchodníkovi na
prerušenie alebo zastavenie konanie o výkone rozhodnutia, akým je sporné konanie..... vo všeobecnosti
sa nezdá ako nadmerné sťaženie právnej ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ musí začatím konania
najprv vytvoriť určité podmienky na to, aby príslušný súd mohol zmluvné podmienky preskúmať. Nebolo

by úplne presné, keby bola povinnosť prináležiaca spotrebiteľovi charakterizovaná ako povinnosť konať
z vlastného podnetu bez toho, aby na to bol ešte predtým daný akýkoľvek dôvod: ide skôr o povinnosť
reagovať na úkony, ktoré obchodník zamýšľa použiť ........... Napokon skutočnosť, že predmetným
majetkom môže byť obydlie rodiny spotrebiteľa, sama osebe môj názor nemení. V prípade neexistencie
harmonizovaných pravidiel nemožno členským štátom - len na základe toho, že predmetným majetkom

je obydlie spotrebiteľa - brániť v tom, aby od spotrebiteľa vyžadovali začatie súdneho konania proti
mimosúdnemu výkonu rozhodnutia... spotrebiteľ má najmenej 30 dní po doručení všetkých relevantných
oznámení na to. aby dražbu napadol ex ante, a tri mesiace ex post po vykonaní príklepu.............. Z
týchto okolností vyplýva, že sporné konanie nespôsobuje, že by účinný výkon práv spotrebiteľa bol
nadmerne sťažený“. Žalovaná ďalej poukázala na konanie vo veci týkajúcej sa účastníkov M. C. /. R., a.

s., kde Súdny dvora Európskej únie rozhodol rozsudkom zo dňa 10.9.2014 nasledovne: „1. Ustanovenia
smernice Radv 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo
veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadnenekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu

súdu. 2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom,
je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah
záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.".

5. V priebehu konania žalobkyňa v 1. rade zomrela. Uznesením Okresného súdu Prešov zo
dňa 3.10.2016, č.k. 20C/133/2014-16 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.2.2017, č.k.
20C/133/2014-175 súd rozhodol, že bude pokračovať v konaní s tými, ktorí prichádzali do úvahy ako
dedičia nebohej M. Ž.N., ako žalobkyne v 1. rade.

6. Uznesením zo dňa 16.6.2017 súd konanie voči žalobcovi v 1. rade a žalobcom v 4. až 8. rade zastavil

z dôvodu toho, že jedinou dedičkou M. Ž. sa stala žalobkyňa v 3. rade.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, M. Ž. a listinným dôkazmi a
to zmluvou o splátkovom úvere č. 0503908002 na čl.10, zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam na čl.11,12, oznámením o výkone záložného práva podľa § 151l ods.1 zákona

č.40/1964 na čl.13, oznámením o dobrovoľnej dražbe na čl.14-16, odvolaním na čl.23-26,27-28,
vyjadrením žalobcov k odvolaniu žalovanej na čl.37, uznesením Krajského súdu v Prešove
21Co/24/2014-51, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/399/2013, uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici 17Co/762/2013, písomnými pripomienkami zo dňa 6.2.2013 vo veci O.
M., N. M. proti Y. P. A..P..U.., uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co/152/2014,

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/346/2011, uznesením Krajského súdu v Košiciach
6Co/170/2014, uznesením Krajského súdu v Košiciach 9Co/93/2012, uznesením Krajského súdu v
Prešove 3Co/1/2014, uznesením Krajského súdu v Prešove 3Co/196/2013, uznesením Krajského súdu
v Prešove 6Co67/2012, uznesením Krajského súdu v Prešove 14Co/2/2014, uznesením Krajského súdu
v Prešove 18Co/86/2012, vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.11.2014, rozsudkom súdneho dvoru vo veci

C 34/13, vyjadrením žalovanej zo dňa 16.2.2015, odvolaním proti Uzneseniu zo dňa 23.2.2015 na č.l.
93-95, Námietkou zaujatosti súdu na č.l. 99-102, Uznesením 2NCc/9/2015 na č.l. 120-121, Uznesením
KrajskéhosúduvPrešove21Co/234/2015,Nesúhlasomspostupomsúdunač.l.141-142,Nesúhlasoms
postupomsúdu,zotrvanienadoterajšomstanoviskunač.l.148-150,Úmrtnýmlistomnač.l.155,výpisom
z Listu vlastníctva č. XX, Rozsudkom 21Co/354/2015, 19Co/122/2016, 19Co/123/2016, 7Co/130/2016

a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovanou dňa 20.11.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0503908002, na základe ktorej bol žalobcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 756.000,- Sk,
ktorý sa žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazali splácať v 283 mesačných splátkach po 5.432,- Sk. Splatnosť

1. splátky bola dohodnutá 20.12.2006 a konečná splatnosť dňa 20.6.2030. Účastníci zmluvy si dohodli
ročnú úrokovú sadzbu 6,69% ročne do 20.11.2011.

9. Na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola dňa 20.11.2006 medzi M. Ž. a žalovanou uzavretá
ZmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamnachádzajúcichsavokreseO.,obciI.,katastrálne

územie I., Okresný úrad, katastrálny odbor O., zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX
o výmere 505 m2, druh pozemky zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere 94 m2,
druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné
číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“).

10. Listom zo dňa 18.7.2013 oznámila žalovaná M. Ž. výkon záložného práva podľa § 151l ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“). Ku dňu oznámenia žalovaná evidovala
pohľadávku vo výške 27.152,57 eura. Podľa uvedeného oznámenia k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru došlo dňa 8.3.2013

11. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe vyplýva, že dňa 24.2.2014 sa mala konať dražba nehnuteľnosti.

12. Žalobkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu uviedla, že si s manželom v roku 2006 zobrala pôžičku a
to za účelom rekonštrukcie rodinného domu. Po dobu 4 rokov splácali uvedený úver. Následne prišlao zamestnanie, rovnako aj jej manžel, a preto už tento úver nemohli splácať. Potom začali chodiť
upomienky, avšak tento úver nemohli splácať. Majú školopovinné deti a chcela by sa preto dohodnúť
so žalovanou na splácaní.

13. Pôvodne žalobkyňa v 1. rade M. Ž. pri svojom výsluchu uviedla, že Úver bol vzatý na rekonštrukciu
domu. Potom však stratili žalobcovia v 2. a v 3. rade prácu, tak tento úver nemohli splácať. Nemohla im
pomáhať, avšak v súčasnosti už im môže pomôcť, nakoľko sa jej od tej doby zvýšil dôchodok.

14. Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že stratil prácu a tento úver nemohol splácať. Teraz
by tento úver chcel splácať, avšak nevie po koľko. V súčasnosti už je zamestnaný a je schopný tento
úver splácať.

15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

16. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená..

18. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V
zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a

záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh
môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo
iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

19. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 OZ, Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v

osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

20. Podľa § 151j ods. 1,2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

21. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo
zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov.22. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žalobe nemožno vyhovieť.

23. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na
formulári a žalobcovia v 1. a 2. rade ju nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký

počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy
uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie.

24. Žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. V prvom rade súd uvádza a v tomto sa stotožňuje so žalovanou, že žalobcovia

v tomto konaní neuviedli žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že
žalovaná má povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 29.1.2015, sp. zn. 9Co/32/2015, ktorý v obdobnej veci uviedol: „Súčasná právna úprava
dáva spotrebiteľovi možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienkam,
či už formou určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností (napr. formou zákazu,

resp. príkazu a pod.), ale nemožno rozhodnutím súdu vo veci samej nahrádzať predbežné opatrenie,
lebo takéto rozhodnutie by bolo prakticky nevykonateľné a zasahovalo by do práv toho, voči komu
smeruje bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov, t.j. bez
toho, aby bola konečnou platnosťou vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, v
zmysle ktorého si ten ktorý účastník realizuje svoje právo“. V tejto súvislosti súd skúmal, či zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je platným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bola uzavretá v písomnej forme. V
zmluve je presne označený záložný veriteľ, záložca a dlžník. V zmluve je ďalej označená zabezpečená
pohľadávka,akoajnajvyššiahodnotaistiny,doktorejsazabezpečenápohľadávkazabezpečuje.Zmluva
obsahuje nezameniteľným spôsobom označený záloh. Zmluvne strany nakoniec vyhlásili, že zmluva

nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Za takého stavu je teda súd toho
názoru, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je platným právnym úkonom.

25. V odôvodnení svojej žaloby žalobcovia poukázali na rozpor vnútroštátnej legislatívy s právom
Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky. K tomu súd poukazuje na rozsudok Súdny dvora

Európskej únie zo dňa 10.9.2014, ktorý rozhodol: „Ustanovenia smernice Radv 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im
neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky,

pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,
ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. 2. Článok 1 ods.
2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,
ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia,

čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.". Slovenská právna úprava umožňuje spotrebiteľovi účinnú
a riadnu ochranu jeho práv. Tento sa môže domáhať vydania neodkladného opatrenia alebo určenia
neplatnosti dražby. Súd poukazuje aj na znenie § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 1.6.2014, podľa ktorého ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa
záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe. Súd je teda

toho názoru, že takýto dôvod vyhovenia žalobe neobstojí.

26. Pokiaľ ide o namietaný princíp proporcionality tak ku dňu oznámenia o výkone záložného
práva žalovaná evidovala pohľadávku vo výške 27.152,57 eura. Podľa osvedčenia o dedičstve mali
nehnuteľnosti hodnotu 22.900,- eur. Súd je teda toho názoru, že je výkon záložného práva primeraný

a zákonný. Žalobcovia ďalej tvrdili, že úver bol braný na rekonštrukciu rodinného domu, pričom
nehnuteľnosť bola ohodnotená na 22.900,- eur, tak nesprávne ohodnotená nehnuteľnosť by mohla
byť dôvodom na vyhlásenie dražby za neplatnú, avšak nemôže byť dôvodom na vyhovenie takto
formulovanej žaloby.27. K ďalšej námietke, že by došlo k vymoženiu pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok
tak tu súd poukazuje na to, že existencia neprijateľných podmienok by mala za následok neplatnosť

niektorých zmluvných dojednaní, nie zmluvy celej, pričom aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10. septembra
2014 vo veci C 34/13 M. C. proti
A. R. pripustil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

28. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený
svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý tak súd poukazuje na to, že žalobcovia od podania žaloby
neuhradili ani jednu splátku úveru a to aj napriek tomu, že obaja sa zamestnali. Podľa názoru súdu nie
je reálna vôľa žalobcov úver splácať. Súdu nepredložili jeden relevantný dôvod, ktorý by im bránil úver
splácať, a preto je súd toho názoru, že je výkon záložného práva nevyhnutný, aby bola pohľadávka
uhradená.

29. K námietke premlčania nároku súd uvádza, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa
8.3.2013, pričom k dražbe malo dôjsť 24.2.2014, t.j. v zákonom stanovej dobe. Ak by tento názor nebol
správny a k premlčaniu by došlo 8.3.2016, tak ako to tvrdil právny zástupca žalobkyne v 2. rade tak súd
vznesenie námietky premlčania považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. K tomuto

záveru dospel z dôvodu konania žalobcov, ktorí podali zjavne bezdôvodnú žalobu na súd, čím zabránili
riadnemu vykonaniu dražby. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
20.4.2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011 ktorý uviedol „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je
vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký
výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor
druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad
ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by
za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto

primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter
uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej
doby.“ Navyše súd poukazuje na ust. § 151j OZ, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia
zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, avšak súd žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci súd
považoval majetkovú situáciu strán. Žalobkyňa v 2. rade sa stará o švagrinú, pričom poberá príspevok
vo výške 100 eur. Žalobca v 1. rade pracuje staviteľstve a poberá príjem vo výške 450 eur. Iné príjmy

žalobcovia nemajú, pričom v prípade právoplatnosti rozsudku bude vykonaná dražba nehnuteľnosti
žalobkyne v 1. rade. Žalobcovia sú v zlej finančnej situácii a uloženie povinnosti hradiť trovy konania
žalovanej by túto zlú finančnú situáciu ešte viac prehĺbilo. Naopak povinnosť znášať si trovy konania
samej sa žalovanej ako banky existenčne nedotkne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).