Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, November 3, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210688
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Ľ. L., O..

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor
Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený:
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 946 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 600 EUR spolu s 8 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 04.06.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 26,8 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 19.05.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 946 EUR spolu s 8,75 %-tným ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho

po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V
rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že na základe zmluvy o „Pôžičkovej karte Quatro“ zo dňa
12.04.2010 jej bol schválený úverový rámec 600 EUR s výškou mesačnej splátky 20 EUR. Na jej
základe vyčerpala finančné prostriedky v celkovej výške 730 EUR a žalovanému uhradila sumu 1.676
EUR. Preto sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 946 EUR. Zo žaloby vyplýva, že
podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 zmluva musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať: konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ), ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm.

h) ZoSÚ), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ),
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods.
2 písm. j) ZoSÚ), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ). Žalobkyňa taktiež citovala ustanovenie § 4 ods. 5 cit.
zákona a teda, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že tvrdenia žalobkyne o absencii
niektorých zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere sú skutkovo a právne nepodložené.Zmluva o úvere namietané údaje obsahuje a je plne v súlade s požiadavkami príslušných právnych
predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. V súvislosti s absenciou ročnej úrokovej sadzby, žalobca
poukázal na to, že údaj o úrokovej sadzbe bol žalobkyni preukázateľne známy, a to z formulára o

zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z vyhlásenia žalobkyne v žiadosti o aktiváciu
pôžičkovej karty, v ktorom potvrdila, že výšku úrokovej sadzby pozná, z cenníka, z potvrdzujúceho listu,
ktorý sa považuje za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ako aj z výpisov z účtu, ktoré jej boli doručované. Zo
všetkých týchto listín vyplýva, že výška úrokovej sadzby bola 1,9 % mesačne, resp. 22,8 % ročne.
V súvislosti s absenciou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) žalobca poukázal na to, že v

zmluve o úvere, konkrétne v časti priamo pod podpismi jej účastníkov, sa nachádza jasne uvedený údaj
v podobe indikatívneho výpočtu a ten istý údaj je tiež uvedený v cenníku. Ohľadom priemernej RPMN
žalobca poukázal na to, že tento údaj sa nachádza v potvrdzujúcom liste, kde je uvedené, že priemerná
hodnota úrokovej miery je 19,33 %. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

3. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

4. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

5. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v súvislosti s uzavretou
zmluvou o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro“. Zo zmluvy zo dňa 12.04.2010, ktorá je
písaná drobným, ťažko čitateľným písmom, vyplýva iba schválený úverový rámec vo výške 600 EUR a
štandardná mesačná splátka vo výške 20 EUR. Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov

(RPMN), ani priemernú RPMN, pričom výška RPMN nemôže byť nahradená indikatívnym výpočtom
RPMN, teda určitým príkladným výpočtom, keďže v zmluve má byť uvedená RPMN, ktorá sa vzťahuje na
konkrétnu zmluvu. Pokiaľ žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia poukázal na to, že priemerná
RPMN je uvedená v potvrdzujúcom liste, tak sám v citácii textu tohto listu uvádza, že sa nejedná o
priemernú RPMN, ale o priemernú hodnotu úrokovej miery. Pokiaľ žalovaný odkazuje na sadzobník,

resp. iné ďalšie dokumenty, tak súd v tomto ohľade poukazuje na to, že tieto náležitosti musí obsahovať
samotná zmluva. Keďže v zmluve nie je uvedená RPMN, ani priemerná RPMN, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov a taktiež v zmluve nie sú žiadne úroky a poplatky, preto žalobca nie je povinný
zaplatiť ich aj v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.

6. Z výpisu pôžičkovej karty Quatro síce vyplýva, aká bola štandardná úroková sadzba, sankčná úroková
sadzba a štandardná splátka, avšak ak už súd konštatoval, všetky tieto náležitosti musia byť uvedené v
samotnej zmluve. Z tohto výpisu za obdobie od 19.04.2010 do 31.03.2016 vyplýva, aké sumy žalobkyňareálne čerpala, aké platby žalovanému uhradila, resp. aké všetky ďalšie nároky si uplatnil žalovaný voči
žalobkyni.

7. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal posúdením
tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle § 107 ods. 1 OZ plynie od doby, kedy sa oprávnený
subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, a to o jeho výške a o tom, kto sa na jeho úkor
obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa
na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a medzi stranami sporu nebola sporná výška bezdôvodného

obohatenia, hoci žalovaný tento nárok z iných dôvodov neuznáva. Podstatnou okolnosťou je, kedy sa
právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom
obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa získala vedomosť
o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto
ohľade nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp.
judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, jedná

sa napr. o rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007,
33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa §
107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také vedomosti,
aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. V danom prípade sa žalobkyňa o

skutkových okolnostiach dozvedela momentom úhrady jednotlivých splátok a nie je možné akceptovať
údaj uvedený v žalobe, z ktorého vyplýva, že sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne
obohatil dozvedela až v mesiaci apríl roku 2016 od Združenia HOOS (túto skutočnosť navyše nijako
nepreukázala), nakoľko, pokiaľ by sa mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak
oprávnený subjekt by si mohol v podstate svojvoľne prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak,

aby jeho nárok nebol premlčaný, a teda je potrebné, aby aj počiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty bol v podstate „objektivizovateľný“. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej
premlčacej lehoty je potrebné taktiež odvíjať osobitne od zaplatenia jednotlivých splátok, pričom v
danom prípade žalovaná uhrádzala splátky do 30.07.2015 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná dňa
19.05.2016,pretomážalobkyňanároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniaztitulusplátokuhradených

dva roky spätne pred podaním žaloby t.j. od 19.05.2014 do budúcna a v danom prípade žalobkyňa od
tohto obdobia zaplatila žalovanému platby v celkovej výške 600 EUR (15 x 40 EUR), preto súd v tejto
časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti z dôvodu vznesenej námietky žalobu zamietol. Žalobkyni
priznal uplatnený nárok spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanému, avšak nie vo výške 8,75 % ako to navrhovala žalobkyňa, keďže nárok nie

je uplatnený z titulu pôvodnej zmluvy ale z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a žalovaný sa o
tomto nároku dozvedel až dňa 03.06.2016, teda doručením žaloby. Preto súd aj v časti príslušenstva
nad rozsah priznaný týmto rozsudkom žalobu zamietol.

8. Z prednesu žalobkyne vyplýva, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu

lehotu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu
je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby
žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo
bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v rámci
odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu

absencie uvedenia RPMN a úroku. Ohľadom uvedenia RPMN v revolvingových zmluvách sa aj prax
súdov skutočne vyvíjala tak, že prvotné rozhodnutia boli také, že RPMN nie je možné určiť. Čo sa týka
úroku, tento bol uvedený v sadzobníku, na ktorý žalovaný odkazuje ako na súčasť zmluvy. Z dôvodu
neuvedenia týchto náležitostí do zmluvy, podľa názoru súdu, nemožno vyvodiť záver o tom, že by
žalovaný konal úmyselne a v podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ

neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov
a v takomto prípade žalovaný z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať. Ako už ale
bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý v
tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy), preto súd
nevychádzal z 10-ročnej premlčacej lehoty. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici

(13Co/90/2015, 14Co/1128/2014, 17Co/968/2013), resp. Krajský súd v Prešove (15Co/207/2015). Súd,
ale opätovne poukazuje na to, že aj pokiaľ by teoreticky pripustil aplikáciu 10 ročnej lehoty, tak nárok je
premlčaný z dôvodu uplynutia 2 ročnej subjektívnej lehoty.9. Vyššie uvedené závery vyplývajú napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/372/2015, z ktorého okrem iného vyplýva: „Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti
navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy

navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok
o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej
zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok
o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického
výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne

s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvý krát preplatí.
Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom
obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o
bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez
poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v
okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.

10. Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, ktorý
poukázal na to, že: „Okresný súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre
premlčanie s poukazom na to, že v danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pred
podaním žaloby. Pokiaľ žalobca začiatok plynutia premlčacej doby spájal s kontaktom s občianskym

združením na ochranu spotrebiteľa, sú jeho odvolacie námietky nedôvodné. Pre začiatok plynutia 2-
ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom
prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.
Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre
uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých

možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti,
za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v
zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu je to zákon č. 258/2001 Z. z.). Vedomosť žalobcu ako
spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou,
t.j. s vedomosťou o existencii zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o

tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih
kontaktu žalobcu s občianskym združením, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť o tom, že úver
poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na jeho
úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho
významu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie

bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a
následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Poslednú splátku
na plnenie zo zmluvy č. 5331512 zo dňa 10.12.2007 uskutočnil žalobca dňa 14.03.2008 a na zmluvu
č. 5331360 zo dňa 22.01.2013 dňa 10.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného
návrhu, t. j. dňa 06.10.2010 bol už nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný a

ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne. Vzhľadom
na uplynutie subjektívnej premlčacej doby sú potom úvahy žalobcu o dĺžke objektívnej premlčacej doby
pre posúdenie danej veci irelevantné“.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a pomerne
úspešnej žalobkyni, ktorá mala úspech v rozsahu 63,4 % a neúspech v rozsahu 36,6 %, čo predstavuje
rozdiel 26,8 %, priznal voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).