Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 21, 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010062
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3618010062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného P. C., na

hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. C., Z.. XX.XX.XXXX vo Veľkých Dvoranoch, trvale bytom X., F. XXX/XX

sa podľa § 285 písm. d/ Tr. por. o s l o b o dz u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Partizánske sp. zn. Pv 79/18/3305-11 z 11.04.2018, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.
z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák.

v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., na skutkovom základe, že dňa 27.01.2018 v čase od 15:00
hod. do 20:58 hod. uzamkol vchodové dvere rodinného domu v X. Z. F. R.. Č.. XXX/XX tak, že ponechal
kľúč v zámku dverí a následne nútil svoju manželku F. C. zotrvať proti svojej vôli s obžalovaným v
obývacej izbe domu tak, že ju chytil rukou za plece a odsotil ju od dverí so slovami "nikde nepôjdeš", čo
sa zopakovalo približne 4-5 krát, pričom obžalovaný na poškodenú kričal a vulgárne jej nadával a tiež
vytrhol z ruky poškodenej mobilný telefón počas jej telefonickej komunikácie s ich synom a bránil jej
v ďalšej komunikácii so synom a tiež v tom, aby mohla ísť otvoriť synovi vstupné dvere do rodinného

domu v čase, keď sa do domu snažil dostať, čo sa mu podarilo až za asistencie polície a hasičov,
ktorí po privolaní sekerou rozbili vchodové dvere do domu, pričom uvedeným konaním bez oprávnenia
bránil užívať osobnú slobodu svojej manželke F. C., Z.. XX.XX.XXXX, pretože obžalovaný nie je pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Podľa§289ods.1Tr.por.,§73ods.1Tr.zák.súdukladáobžalovanémuochrannépsychiatrickéliečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv/79/18/3305-11 doručenej

súdu dňa 11.04.2018, v trestnej veci proti obžalovanému P. C., pre skutok na podklade obžaloby právne
kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. po
jej preskúmaní, samosudca nariadil a vykonal dňa 21.05.2018 hlavné pojednávanie. Po prednesení
obžaloby, po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný ku skutku podľa obžaloby v súlade
s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na
položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne (áno) na všetkých

päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného, po zistení stanoviska prokurátora, obhajcu a
poškodenej uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ďalej
vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste a ochrannom opatrení.Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, vykonal výsluch znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Viktora Segedu, ostatné listinné dôkazy a zistil
tento skutkový stav.

Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., čin oľutoval. Samosudca jeho
vyhlásenie prijal, pretože v čase vyhlásenia, vychádzajúc zo záverov písomne podaného znaleckého
posudku znalca z odvetvia psychiatria č. 24/2018 z 21.03.2018 vyplývalo, že v čase spáchania
predmetného skutku v dôsledku psychózy mal obžalovaný forenzne významne zníženú schopnosť

rozpoznať protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie. Zo znaleckého posudku tak nevyplývalo, že
by bol v čase spáchania skutku nepríčetný.

Z výsluchu MUDr. Viktora Segedu, ktorým doplnil jeho znalecký posudok z odvetvia psychiatria
č. 24/2018 z 21.03.2018 súd zistil, že u obžalovaného bol zistený chronický abúzus alkoholu
bez psychosomatickej závislosti od alkoholu, aktuálne v abstinencii. Obžalovaný trpí a aj v čase

spáchania skutku trpel závažnou chronickou psychickou chorobou, psychózou schizofrénnej povahy
a konkrétne schizoafektívnou poruchou v kombinácii s organickými zmenami a defektom osobnosti.
Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode môže byť nebezpečný pre spoločnosť,
najmä ak by sa menovaný psychiatricky neliečil a neužíval psychiatrické lieky. Obžalovaný absolvoval
psychiatrické liečenie ústavné v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie po podaní znaleckého posudku

znalcom, znalec preto navrhol ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Znalec pri výsluchu
uviedol, že obžalovaný bol vyšetrený počas hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici. Doposiaľ bol 22x
hospitalizovaný pre dekompenzáciu stavu. V súčasnosti, po prepustení obžalovaného do ambulantnej
liečby, znalec odporúča ochrannú liečbu psychiatrickú ambulantnou formou. Požívanie alkoholu v
kombinácii s podávanými liekmi častejšie vyvoláva útlm, avšak zriedkavejšie môže nastať aj excitácia

stavu. Hoci znalec uviedol, že v záveroch znaleckého posudku konštatuje, že obžalovaný v čase
skutku v dôsledku psychózy mal forenzne významne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť
konania a svoje konanie ovládať, na položené otázky k príčetnosti obžalovaného v čase skutku
podrobnejšie odpovedal tak, že rozpoznávacie schopnosti sa prakticky blížia k vymiznutiu, ďalej uviedol,
že obžalovaný prakticky nemohol ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť, exitovali len

nejaké prvky v širšom sociálnom kontexte. Aj jedným z účelov liečby je práve zlepšiť schopnosti
pacienta ovládať svoje správanie, tento v čase vyšetrenia bol už preliečený, preto sa dá povedať, že od
času skutku do času hlavného pojednávania sa práve zlepšili schopnosti obžalovaného ovládať svoje
správanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. To či boli tieto schopnosti úplne vymiznuté v čase skutku sa
nedá určiť presne, sám to popísal tak, že je možné že boli vymiznuté, ide v podstate o kolísajúcu krivku,

ktorej začiatok v čase skutku mohol byť aj na bode 0. Jeho stav sa potom počas liečby do stabilizácie
stavu zlepšoval.

Podľa správy Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie z 11.05.2018 na č.l. 97 bol obžalovaný naposledy
hospitalizovaný na III. oddelení PN od 27.01.2018 do 13.04.2018. Prijatý bol v pohotovostnej službe

pre akútne zhoršenie zdravotného stavu, dekompenzáciu duševnej choroby. Liečbou sa postupne
stabilizoval, pred prepustením dlhodobejšie bez príznakov akútnej fázy ochorenia, pokojný, kooperujúci.
Prepustený v plne stabilizovanom stave s nutnosťou pokračovania v ambulantnej liečbe.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR a odpisu z registra trestov č.l. 71-72, obžalovaný

je bezúhonný, nebol postihnutý ani za priestupok.

Prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným na podklade obžaloby. Uložiť mu trest s použitím § 39
ods. 2 písm. c/ Tr. zák. pod dolnú hranicu trestnej sadzby s podmienečným odkladom a ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Obhajoba má za to, že v čase spáchania skutku bol obžalovaný nepríčetný a teda nie je trestne
zodpovedný, navrhol konanie zastaviť. Ak by však mal súd za to, že išlo o zníženú príčetnosť,
uložiť obžalovanému trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby a to mimoriadne znížený a
ochrannéliečeniespolusozákazompožívaniaalkoholickýchnápojov,eventuálneupustiťodpotrestania.

Obžalovaný uviedol, že ho skutok mrzí a manželke sa ospravedlnil.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej
súvislosti súd dospel k záveru, že nemožno považovať za bez dôvodných pochybností preukázané, žebol obžalovaný v čase skutku príčetný, pričom závery znalca pripúšťajú tú alternatívu, že obžalovaný sa
v čase skutku nachádzal v stave nepríčetnosti, nevedel rozpoznať protiprávnosť konania a toto ovládať,
preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. d/ Tr. por. Je potrebné uviesť,

že otázka príčetnosti páchateľa a dokazovanie v tejto veci sa ničím nelíši od dokazovania skutkových
okolností. Žiadne ďalšie dokazovanie v tejto veci nebolo navrhnuté. Aj tak však súd považuje vysvetlenie
znalca za dostatočne určité a nebudiace pochybnosti, psychický stav obžalovaného v čase skutku
pri danej diagnóze znalec mohol určiť len v určitom rozpätí, pričom ten sám uviedol, že schopnosti
obžalovaného rozpoznať protiprávnosť konania a svoje konanie ovládať mohli byť vymiznuté a len

prinajlepšom boli významne znížené. Zásada in dubio pro reo platí všeobecne, týka sa aj otázky
skúmania príčetnosti. Súd tak dospel k záveru, že výsluchom znalca boli revidované (či skôr vysvetlený
obsah znalcom použitého slovného spojenia "forenzne významne znížené") jeho závery o forenzne
významne zníženej schopnosti rozpoznať protiprávnosť konania obžalovaného a konanie obžalovaného
ovládať, pričom ani znížená príčetnosť sa tak nedá považovať za preukázanú, ale je možné, že v čase
skutku bol nepríčetný. Toho dôsledkom je vyslovenie záveru v prospech obžalovaného, a teda jeho

oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. d/ Tr. por., pretože pre nepríčetnosť v čase činu páchateľ
nebol trestne zodpovedný (§ 23 Tr. zák.). Naopak nebolo nijako preukázané, že by obžalovaného nebolo
možné postaviť pre ťažkú chorobu pred súd, alebo pre duševnú chorobu, ktorá nastala po spáchaní
činu nie je schopný chápať zmysel trestného konania, obžalovaného zdravotný stav je totiž v súčasnosti
podľa lekárskej správy stabilizovaný.

Skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal v danom čase z vyššie uvedených
dôvodov, nie je prekážkou oslobodzujúceho rozsudku, pretože samotné vyhlásenie podľa § 257 Tr.
por. nemá spojitosť s otázkou skúmania okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť (§ 22 -23 Tr.
zák.) či skúmania prípustnosti trestného stíhania (§ 9 Tr. por.), už len z toho dôvodu je zrejmé, že

trestné stíhanie môže skončiť po prijatí vyhlásenia o vine aj inak ako odsudzujúcim rozsudkom, napr.
zastavením trestného stíhania. Z procesného hľadiska na viac Trestný poriadok pripúšťa, že z dôležitého
dôvodu možno vykonávať hlavné pojednávanie znova (§ 277 ods. 5 Tr. por.), a dôležitým dôvodom môže
byť aj otázka príčetnosti páchateľa v čase skutku a trestnej zodpovednosti, ktorá sa opäť otvorila pri
dokazovaní týkajúcom sa konania o ochrannom opatrení.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. por. ak súd rozhoduje vo veci samej, ak zákon neustanovuje inak, vždy rozhodne
o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia. Podľa § 289 ods. 2 Tr. por. ak súd potrebuje
na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané ihneď,
vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.

Prokurátor v tejto veci navrhol obžalovanému uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou, ako vyplýva aj zo záverečnej reči prokurátora, zmena pôvodného návrhu vyplynula z výsledkov
dokazovaniavýsluchomznalca,kdetentouviedol,žetátoformaliečbypostabilizáciistavuobžalovaného
po poslednej hospitalizácii postačuje. Z vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že

boli splnené podmienky uvedené v § 289 ods. 1, ods. 2 Tr. por., a keďže nebolo potrebné žiadne ďalšie
dokazovanie, bolo možné rozhodnúť o návrhu v rozhodnutí vo veci samej a nebolo potrebné vyhradiť
rozhodnutie verejnému zasadnutiu. Zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, že by súd
musel vyčkať na právoplatné rozhodnutie vo veci viny, rozhodnutie o ochrannom opatrení môže byť
jeho súčasťou. Súd rozhodol na základe záverov znaleckého dokazovania a výsledkov dokazovania

o dôvodoch trestného stíhania a trestnej zodpovednosti obžalovaného tak, že podľa § 289 ods. 1 Tr.
por., § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou,
pričom je zrejmé, že ide o páchateľa trestného činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je v prípade, ak by sa neliečil, nebezpečný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.