Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/246/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221667
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117221667.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne M. B., O..
XX.XX.XXXX, V. X. XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 669,54 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 348,63 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.10.2017 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo
na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.348,63 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/354/2015 o vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola v postavení spotrebiteľa úspešná. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že podpísala so žalovaným
Zmluvu o revolvingovom úvere s vyplnenými údajmi podľa bodu 5 zmluvy na poskytnutie úveru 763,46

EUR s RPMN 68,88 %, úrokovou sadzbou 68,88 %, priemernou RPMN 40,61 %, mesačnou splátkou
úveru 46,57 EUR. V bode 6 sú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré v čase, kedy podpisovala
žalobkyňa túto zmluvu dňa 29. 5. 2009 neboli vyplnené. Porovnaním údajov v bode 5 a 6 vyplýva, že
sú odlišné údaje o výške RPMN 68,88 % pod bodom 6 a 64,83 %. V čase uzatvárania zmluvy, resp.
vypisovania údajov v bode 5 neboli vypísané sumy o výške za odklad splátok v bode 8. Tieto údaje boli
vypísané až po schválení úveru dňa 2. 6. 2009 žalovaným. Takýto proces uzatvárania zmluvy svedčí

tomu, že došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy v rozpore s § 43a - § 44 Občianskeho zákonníka, keďže
žalovaný potom, čo mu bola dodaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru s vyznačenými údajmi
v bode 5 zmenil základné náležitosti dohody týkajúce sa výšky RPMN ako aj údaje o výške odmeny
za odklad splátok bez toho, že by žalobkyňu o tejto zmene upovedomil a vyžiadal si od nej dodatočný
súhlas. Nedošlo v tomto procese uzatvárania zmluvy k akceptácii zmeneného návrhu v zmysle § 43a
ods. 1, teda k prijatiu zmeny zo strany žalobkyne a zmeny, ktoré vykonal sám žalovaný pri schválení

úveru sú novým návrhom, ktorý nebol zo strany žalobkyne prijatý. Nová Zmluva o zmenenom návrhu
nebola písomne uzavretá, preto zmluvu, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 29. 5. 2009 súd nepovažuje
za platne uzavretú. Pokiaľ ďalej žalovaný tvrdil, že dojednanie Dohody o poskytnutí služby podľa 8.1
bolo individuálnym dojednaním, k takémuto tvrdeniu neuviedol žiaden dôkaz, pričom v zmysle § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka, je dôkazná povinnosť na jeho strane. Žalobkyňa naopak uviedla, že o tejto
zmluvnej podmienke nebola oboznámená a v čase, keď podpisovala zmluvu nebola ani uvedená výška

odmeny za takúto službu. Vôbec nebola oboznámená s touto zmluvnou podmienkou o odklade splátok,
za poplatok a žiadaný poplatok jej bol oznámený ako bežný poplatok, ktorý si žalovaný žiada za zmluvu.Za zisteného skutkového stavu súd má za to, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu tejto služby,
lebo žalobkyňa ako spotrebiteľ pred podpisom zmluvy sa nemala možnosť oboznámiť s touto zmluvnou
podmienkou, údaj o výške tejto odplaty jej nebol známy, tento údaj bol dopísaný až po schválení zmluvy

žalovaným, teda žalobkyňa nemala možnosť ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah tejto zmluvnej podmienky.
Zmluvné dojednanie o odklade splátok nie je formulované tak, že si spotrebiteľ môže túto službu
aktivovať za poplatok, ale je formulovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ nepotrebuje,
zjavne ju ani nechce, musí za ňu zaplatiť poplatok vo výške 75,58 EUR, resp. 41,23 EUR, a to vopred už
pri podpise zmluvy. Ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nepochybne

v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Z internetovej stránky
Národnej banky Slovenskej republiky súd zistil, že úroková sadzba v bankách pri spotrebiteľských
úveroch nad 1 rok do 5 rokov bola v uvedenom období uzavretia zmluvy vo výške 13,20 %, teda
dojednaná zmluvná úroková sadzba 68,88 % je vyše 5,21 x krát vyššia aká bola na finančnom trhu pri
obdobných úveroch. Súd preto považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak žalovaný poskytol žalobcovi

spotrebiteľský úver za cenu prevyšujúcu 520 % priemernej ceny porovnateľných úveroch poskytovaných
bankami. Požadovaný úrok z úveru vo výške 68,88 % spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, odporuje dobrým mravom a takýto rozpor s dobrými
mravmi je tu spojený s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd naviac poukazuje na to, že tento úrok je uvedený v nesprávnej výške, lebo podľa internetovej

kalkulačky je jeho výška v skutočnosti 83,40 % a ide tak o klamanie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o predmetnú
zmluvnú podmienku súd preto vyhovel návrhu a vyslovil, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek tomu, že táto zmluvná podmienka bola
vyhlásená rozsudkami súdov Slovenskej republiky za neplatnú, ju naďalej používa. Pokiaľ žalobca plnil
úroky odporujúce dobrým mravom, ide o plnenie z neplatného právneho úkonu a na strane žalovaného

preto došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí vydať podľa § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho
zákonníka. Súd poukazuje na to, že v priebehu roku 2015 bola rovnaká zmluvná podmienka vyhlásená
za neprijateľnú a neplatnú rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7 Co 220/2014, 15 Co
70/2015, 6Co 13/2015, 17 Co 294/2014, 20 Co 99/2014 a 20 Co 111/2014 a žalovaný v zmysle § 153
ods. 3 a 4 O. s. p. a § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka bol povinný zdržať sa používania takejto

zmluvnej podmienky, k čomu nepristúpil. Žalovaný prijal od žalobcu v rámci splátok čiastku 2.036,51
EUR a oproti skutočne poskytnutému úveru 687,88 EUR prijal naviac 1.348,63 EUR. Takéto plnenie je
plnením bez právneho dôvodu a žalovaný je povinný toto plnenie žalobkyni vydať. Súd preto vyhovel
predmetnému návrhu a zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
1.348,63 EUR.“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje

práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže
ako spotrebiteľka, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza
právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 1.348,63 eura, čo zodpovedá sume,
o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že z podanej žaloby nie je
zrejmé a ani konkretizované, aké konkrétne právo žalobkyne bolo porušené, ani to, v čom by mala
byť daná možnosť vzniku ujmy, ktorá by sa mala vyrovnať požiadavkou na finančné zadosťučinenie
Žalobkyňa nepreukázala žiadnym dôkazom a ani nekonkretizovala také okolnosti, v ktorých by bolo

možné určiť splnenie ňou tvrdených funkcií požadovaného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa
neuviedlanič,zčohobysadalousudzovať,žeňoupožadovanýnároksplnífunkciurelutárnu,satisfakčnú
a sankčnú či odradzujúcu. Tvrdenie o relutárnej povahe je nejednoznačné a mätúce. Pojem „relutárny“
sa spája vždy s náhradou za niečo, čo nie je možné poskytnúť (nahradiť) inak. Žalobkyňa v súvislosti so
svojím tvrdením o relutárnej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia ale neoznačila a neuviedla,

čo by sa ním malo nahrádzať a z akého dôvodu práve v peniazoch tak, aby bola splnená relutárna
funkcia. Rovnako aj tvrdenie o satisfakčnej funkcii uplatňovaného finančného zadosťučinenia nemá
podľa žalovaného oporu v tvrdeniach žalobkyne. Žalobkyňa neoznačila nič, s čím by sa satisfakčná
funkcia mala spájať. Uvedené žalovaný považuje aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o sankčnej a
odradzujúcej funkcii finančného zadosťučinenia. Z tvrdení žalobkyne nie je zrejmé, s akými skutkovými

tvrdeniami a s akými skutočnosťami vyplývajúcimi z pomeru sporových strán by malo byť spojené
tvrdenie o takejto funkcii žalovaného nároku. Žalovaný popiera aj spôsob určenia výšky nároku, keďže
z podanej žaloby nie je zistiteľná žiadna skutočnosť, na základe ktorej bola uvedená požiadavkaurčená. Nakoniec uviedol, že úspešné uplatnenia porušenia práva musí súvisieť s konkrétnym súdnym
rozhodnutím o tom, že konkrétne právo spotrebiteľa porušené bolo. Takéto rozhodnutie vydané nebolo.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to Rozsudkom Krajského súdu
v Prešove na č.l. 4-8, Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 9-15, Vyjadrením žalovaného na č.l.
21-22, Stanoviskom veriteľa k zmluve o revolvingovom úvere, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove
20Co/192/2016 a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 9.12.2015, sp. zn. 17C/354/2015 zaviazal žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.348,63 eura. Ďalej určil, že poplatok 75,58 eura v bode 8.1
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300022181 zo dňa 2.6.2009 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy v rozpore s §
43a - § 44 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný potom, čo mu bola dodaná žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru s vyznačenými údajmi v bode 5 zmenil základné náležitosti dohody týkajúce sa

výšky RPMN ako aj údaje o výške odmeny za odklad splátok bez toho, že by žalobkyňu o tejto zmene
upovedomil a vyžiadal si od nej dodatočný súhlas. Nedošlo v tomto procese uzatvárania zmluvy k
akceptácii zmeneného návrhu v zmysle § 43a ods. 1, teda k prijatiu zmeny zo strany žalobkyne a zmeny,
ktoré vykonal sám žalovaný pri schválení úveru sú novým návrhom, ktorý nebol zo strany žalobkyne
prijatý. Ďalej súd uviedol, že spotrebiteľka pred podpisom zmluvy sa nemala možnosť oboznámiť s

dohodou o poskytnutí služby, údaj o výške tejto odplaty jej nebol známy, tento údaj bol dopísaný až po
schválení zmluvy žalovaným, teda žalobkyňa nemala možnosť ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah tejto
zmluvnej podmienky. Zmluvné dojednanie o odklade splátok nie je formulované tak, že si spotrebiteľ
môže túto službu aktivovať za poplatok, ale je formulovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ
nepotrebuje, zjavne ju ani nechce, musí za ňu zaplatiť poplatok vo výške 75,58 eura, resp. 41,23 eura,

a to vopred už pri podpise zmluvy. Ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Nakoniec súd konštatoval, že úrok v zmluve odporuje
dobrým mravom. Vyššie uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
17.5.2017,sp.zn.18Co/89/2016,vktoromsasúdstotožnilstým,žeúrokvzmluvejevrozporesdobrými
mravmi a rovnako s neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

5. Podľa predložené stanoviska k zmluve o RÚ vyplýva, že žalobkyňa z poskytnutého úveru uhradila 9
splátok a zároveň jej boli vykonávané aj zrážky zo mzdy.

6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že v tom čase potrebovala peniaze, a preto sa obrátila na

žalovaného. Tento jej poskytol úver, ktorý splácala. Potom od mzdovej účtovníčky zistila, že sú jej
zároveň strhávane peniaze z výplaty, preto prestala splátky splácať. Ďalej uviedla, že pracovala vo
fakultnej nemocnici v Prešove, kde mala príjem okolo 600 eur. Primerané finančné zadosťučinenie
požaduje vo výške 1 348,63 eura, pretože žalovaný chcel od nej získať peniaze v takejto výške

7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

8. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom 01.01.2009 do 30.11.2009, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami
nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským. V predmetnej

veci si žalobkyňa uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.348,63 eura v
súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 9.12.2015 sp. zn.
17C/354/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 17.5.2017, sp. zn. 18Co/89/2016
sa žalobkyňa úspešné domohla vydania bezdôvodného obohatenie vo výške 1.348,63 eura a
určenia neprijateľnosti poplatku vo výške 75,58 eura v bode 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8300022181 zo dňa 2.6.2009. Okresný súd Prešov v rozsudku sp. zn. 17C/354/2015 dospel k

záveru, že nebola uzatvorená písomná zmluva o úvere, keďže nedošlo k písomnej akceptácii návrhu
žalovaného žalobkyňou. Navyše oba súdy zhodne konštatovali rozpor úroku s dobrými mravmi a taktiež
neprijateľnosť zmluvnej podmienky a to dohody o poskytnutí služby. Proces uzatvárania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol v rukách žalovaného. Žalovaný zapríčinil, že nedošlo k platne k uzatvoreniupísomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust, § 4 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z., keď tento
nepredložil žalobkyni návrh na jej písomné prijatie. Žalovaný nebol oprávnený sám jednostranne meniť
akýkoľvek podstatný údaj, čo v danom prípade bol údaj o RPMN a o výške odmeny za odklad splátok.

Taktiež žalovaný do zmluvy naformuloval podmienku, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú. Keďže žalovaný
preukázateľne porušil právo žalobkyne, ako spotrebiteľa na písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere
s tým, aby táto obsahovala náležitosti v zmysle ust, § 4 ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z. a žalobkyňa sa
úspešne domohla jednak vydania bezdôvodného obohatenia a taktiež určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané

finančnézadosťučinenie.Súdtedadospelkzáveru,žesúsplnenépodmienkyktomu,abyboložalobkyni
priznané primerané finančné zadosťučinenie.

12. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobkyňu bude primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.348,63 eura. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na
intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je

vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý
musela trpieť v dôsledku konania žalovaného, ktorý nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov
si od zamestnávateľa žalobkyne uplatnil zrážky zo mzdy a je aj sankciou postihujúcou žalovaného,
ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd pritom zobral do úvahy aj to, že žalobkyňa
mala v čase, keď žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, prijem vo výške 600 eur a teda finančné

prostriedky, o ktoré sa žalovaný obohatil, nepochybne mohla použiť na uspokojenie svojich životných
potrieb. Zároveň pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia súd poukazuje aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.8.2017, sp. zn. 7Co/23/2017, ktorý uviedol: „Čo sa týka
výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy
hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty v

sume 771,- eur“. Obdobne Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 20Co/192/2016
konštatoval: „Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primerané
povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 453,30 eura, ktorej zaplatenia sa žalovaný
bezdôvodne domáhal v konaní sp. zn. 7C/425/2014, a ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje
žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.“ S

poukazom na vyššie uvedené teda súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 1.348,63
eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť, pričom súd
vzhľadom na okolnosti veci túto sumu pokladal za primeranú. .

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Súd v konaní nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý
by náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia
rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).