Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/344/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216218622
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216218622.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému:
M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Q. XXXX, W. O., o vymoženie 421,70 eura s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/1367/2016-42 zo dňa 05.
05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/1367/2016-42 zo dňa 05. 05. 2017 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 35, § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskej doložky) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011). Súd za účelom posúdenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia
výzvou doručenou oprávnenému 03. 04. 2017 vyzval oprávneného na predloženie hmotnoprávnych

podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom spolu s prílohami a všeobecnými
podmienkamizaúčelompreskúmaniarozhodcovskéhorozsudkuajehosúladusprávnymporiadkomSR
a právom EÚ. Na výzvu súdu doručil oprávnený súdu dňa 18. 04. 2017 zmluvu o kreditnej karte z 21. 04.
2008 spolu s obchodnými podmienkami, dohodu o uznaní záväzku z 06. 03. 2013, rozhodcovskú zmluvu
z 06. 03.02013 a dotazník k dohode o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluve podpísaný povinným dňa
06. 03. 2013. Z článku 3. predloženej rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú

z dohody o uznaní záväzku, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (bod 3.1). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
3.1. článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto

rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade svnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
(bod 3.2). Oprávneným predložená zmluva o kreditnej karte zo dňa 21. 04. 2008 založila záväzkovo -
právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej

podnikateľskejčinnostiapovinným,ktorýprijejuzatváranínekonalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti.
Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ
(§ 52 ods. 3 a ods. 4 OZ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový
vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy
je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte

ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj
na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon
uznania záväzku a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 06. 03. 2013. Z listín predložených oprávneným ďalej
vyplynulo, že rozhodcovská zmluva bola účastníkmi uzavretá dňa 06. 03. 2013, t.j. v rovnaký deň ako
oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní záväzku. Je nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku
je formulárový dokument, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie

premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou
zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími listinami. Z jeho obsahu je zrejmé, že
ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, avšak rozhodne nie
je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním,
nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To,

že oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že povinný
nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody. Takisto aj rozhodcovská zmluva,
ktorú predložil oprávnený povinnému, bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol
ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba
osobné údaje dlžníka ako meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo povinného. Oprávnený mohol na

základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám
vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa
voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade
s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov iniciuje práve

veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie
o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.

Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o rozhodcovskom konaní odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
takéhoto konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah,

čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu
považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05). Z uvedených dôvodov predmetnú

rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným

titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to

je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že podľa
jeho názoru súd nesprávne právne vec posúdil, nakoľko oprávnený splnil všetky podmienky, ktoré
aktuálna sprísnená legislatívna úprava vyžaduje k tomu, aby mohol byť rozhodcovský rozsudok vydaný

v spotrebiteľskom spore spôsobilým exekučným titulom. Uviedol, že výsledkom úpravy spotrebiteľského
rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorého
sprísnené podmienky boli zo strany oprávneného dodržané. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je právne záväzný a po uplynutí lehoty
na plnenie je vykonateľný. Namietal, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému

zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej
istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojovanie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010
zo dňa 26. 09. 2011 namietal, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako

neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnémuvykonaniaexekúcienapeňažnéplnenie,keďpoukazovalnarozhodcovskýrozsudokStáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn.
SRSAspA 02015/15 zo dňa 25. 01. 2016. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

9. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem

súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
14.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostidodáva,žeprávnaúpravaspotrebiteľskejzmluvyjevnašom
právnom poriadku obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou

pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a
spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Znakom týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej inštancie

pretosprávneposúdilpredmetnýprávnyvzťahakospotrebiteľský,naktorýsamusípoužiťspotrebiteľské
právo.

15. V tomto smere je potrebné poukázať aj na § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v
spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade, ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu
zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické vydať poverenie a následne exekúciu
zastaviť.

16. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods.

1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v
súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže
obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak, ako správne ustálil aj súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez
ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom
je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa

a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená
aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si ju nemohol osobitne
vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

18. Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve
až po rozhodcovský rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy, pričom výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky,ktorá je neplatná, považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie aplikoval § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal
vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej
rozhodcovskejdoložkyrozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súd
prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie ako celok.

19. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.