Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/252/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201829
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117201829.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne E. E., F.. X. X. XXXX, T. R. P., P. XX, proti
žalovanému: Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, so sídlom v Bratislave, Karlovarská 2, IČO: 00
156 752, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862
711, o finančné vyporiadanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Košice I zo dňa 28. marca 2018 č.k. 40C/4/2017-211 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil

konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8.796 eur
titulom finančného vysporiadania nehnuteľnosti. Zároveň rozhodol, že žalovanému nepriznáva náhradu
trov konania.

2. Výrok o zastavení konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), poukazom na skutočnosť, že

žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 1. 3. 2018 zobrala v celom rozsahu späť svoju
žalobu z dôvodu nemožnosti zabezpečenia kvalifikovaného právneho zastúpenia a o trovách konania
navrhla rozhodnúť s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Dôvodil, že v danom prípade žalobkyňa
procesne zavinila zastavenie konania, preto v súlade s § 256 ods. 1 CSP žalovanému vznikol voči

nej nárok na náhradu trov konania, majetkové, sociálne a osobné pomery žalobkyne súd vyhodnotil
ako dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal v súlade
s ust. § 257 CSP, majúc za preukázané, že u žalobkyne sú splnené predpoklady na oslobodenie od
platenia súdneho poplatku, uznesením zo dňa 11. 5. 2017 č.k. 40C/4/2017-85 bolo žalobkyni priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou s priznaným
starobným dôchodkom vo výške 336,30 eur, jej výdavky predstavujú poplatky na bývanie vo výške 158

eur mesačne a na lieky vo výške 40 eur mesačne.

4. Proti výroku o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že
uznesenie v jeho napadnutom výroku o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol zmeniť uznesenie v jeho napadnutom výroku a žalovanému priznať nárok
na 100 % náhradu trov prvoinštančného konania. Podľa žalovaného zlá finančná situácia žalobkyne

nemôže byť na jeho ťarchu a zodpovednosť, i keď si je vedomý jej zlej finančnej situácie, a to s
prihliadnutím na procesné postavenie strán, ich vzájomne predsporové jednania, ako aj celkovú povahuveci. Podčiarkol, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku,
neznamená, že ide automaticky o dôvod podľa § 257 CSP, nakoľko toto ustanovenie nemá slúžiť k
zmierňovaniu majetkových rozdielov procesných strán, ale k riešeniu situácie v ktorej je nespravodlivé,

aby ten, kto dôvodne hájil svoje práva a zákonom chránené záujmy obdržal náhradu nákladov, ktoré
pri tejto činnosti vynaložil. Dodal, že použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že povinná strana nie
je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u
protistrany, lebo § 257 CSP má slúžiť výlučne na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konanie a jeho výsledok. Upozornil, že nedal

žalobkyni nijaký dôvod na podanie žaloby a žalobkyňa si bola dobre vedomá, že žalovaný jej nárok (ešte
pred podaním žaloby) odmieta, a teda bolo výlučne jej vlastným rozhodnutím, že si ňou tvrdený nárok
uplatnila voči žalovanému súdnou cestou. Podiel na vzniku sporu preto nemožno žalovanému vôbec
pričítať, pretože vzniknutú situáciu zapríčinila výlučne žalobkyňa.

5. Žalobkyni bolo doručené odvolanie žalovaného dňa 21. 5. 2018, ku ktorému sa nevyjadrila.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je nedôvodné.

7. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého výroku uznesenia o trovách konania odvolací
súd konštatuje, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci pri
rozhodovaní o trovách konania nebol naplnený. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku o trovách konania. Súdu prvej inštancie nemožno

vytknúť, že by pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných
dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver, a správne rozhodol, ak

žalovanému nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že zastavenie konania
síce procesne zavinila zastavenie konania, preto v súlade s § 256 ods. 1 CSP žalovanému vznikol voči
nej nárok na náhradu trov konania, avšak v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v
zmysle § 257 CSP, pre ktoré žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody uznesenia
odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu, a preto sa v súlade s § 387 ods.

2 CSP obmedzuje sa na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích
námietok žalovaného, považuje za potrebné k týmto dodať:

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

9. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto

ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne
iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o

nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a
prispôsobené novej právnej úprave). Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu spisu možno vyvodiť záver
o tom, že boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ako aj výnimočnosť situácie tak z hľadiska

sociálnych aspektov, ako aj z hľadiska okolností samotnej veci. Pri posudzovaní sociálneho aspektu
správne súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že žalobkyni bolo pre jej nepriaznivé osobné,
majetkové a zárobkové pomery priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a aj keď
súd prvej inštancie v dôvodoch svojho uznesenia konkrétne nehodnotil sociálne aspekty vo vzťahu k
žalovanému, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno konštatovať, aby sa tento ako štátny

podnikocitolnepriznanímnáhradytrovkonaniavmimoriadnejobtiažnejsociálnejsituácii.Zamimoriadne
považuje odvolací súd aj konkrétne okolnosti sporu o finančné vysporiadanie so žalovaným týkajúce sa
v žalobe označenej nehnuteľnosti v katastrálnom území W., namietajúc podhodnotenie nehnuteľnosti,
skutočnosť,žejejsúčasťoubolaokremrodinnéhodomuajhospodárskausadlosťafakt,žekuzatvoreniu
kúpnejzmluvydošlovčasovejtiesnianapokondôvodomspäťvzatiažalobybolajedineskutočnosť,žesa
jednáovecpoprávnejstránkenáročnú,súvisiacusmajetkovýmikrivdamipredošléhototalitnéhorežimu,

pri ktorých je na účinné uplatnenie a obhajobu práva potrebné kvalifikované právne zastupovanie, ktoré
si žiaľ ako sociálne odkázaná starobná dôchodkyňa nedokáže sama zabezpečiť, keďže ani zo strany
Centra právnej pomoci jej právna pomoc poskytnutá nebola (č.l. 197 súdneho spisu).

11. Odvolací súd je teda toho názoru, že z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, ako aj s

prihliadnutím na okolnosti, ktoré do dôvodov doplnil odvolací súd, vyplývajú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu mimoriadneho ustanovenia § 257 CSP.

12. Z uvedených dôvodov preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania odvolací súd podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, a teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nemá, v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).