Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 19C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201910
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Kotrecová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415201910.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Danielou Kotrecovou v právnej veci žalobkyne :

Mgr. T. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. G. XX, XXX XX Bratislava zastúpená advokátom JUDr. Daniel
Sadák, so sídlom M. č.5, XXX XX U. proti žalovanej: R.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX , bytom O. 4, XXX XX
U., o zaplatenie 3000 € takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% nároku.
III. Znalkyni Z.. J. J. sa priznáva nárok za znalecký posudok č.13/2016 zo dňa 29.10.2016 proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2015 domáhala od žalovanej zaplatenie sumy 3000
s prísl. odo dňa podania návrhu do zaplatenia z titulu, že žalovaná jej neumožnila užívať nehnuteľnosť

ktorej bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku, pričom išlo o chatu s pozemkom v k. ú.
T., obec J., ktorú nadobudla v rámci dedičského konania po svojom otcovi.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré doručila súdu dňa 15.10.2015 uviedla, že so žalobou
nesúhlasí a čo uvádza žalobkyňa nie je pravdou. Chata nebola celoročne užívaná, pričom ani ona ju
neužívala a v podstate táto žaloba je vlastne odozva na žalobu, ktorú žalovaná podala voči žalobkyni
ohľadne užívania bytu v D.. V roku 2012 prišlo k odpredaju chaty , pretože nikto chatu neužíval a táto
chátrala.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie, jednak vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že predmetná žaloba
je v podstate reakciou na žalobu, ktorú podala žalovaná na ňu a vedie sa na okresnom súde pod sp.
zn. 9C 49/2014, kde od nej žalovaná žiada 9000 €, že nemohla užívať byt. V podstate ona ani žalovanú
nevyzývala, aby jej odovzdala kľúče od chaty, pretože ona má s manželom chatu a dohodlo sa po
dedičskom konaní tak, že ona bude užívať byt a jej sestra- žalovaná bude užívať chatu. Jej syn chcel ísť
na chatu avšak žalovanú mu to neumožnila. Ohľadne výšky nájmu vychádzala z predajnej ceny chaty
a bytu. Je pravdou, že chata sa v roku 2012 predala.

4. Právny zástupca žalobkyni v podstate zhodne uviedol s tým ako žalobkyňa, že žalovaná odmietla
vydať kľúče od chaty a tým znemožnila aj druhej spoluvlastníčke užívanie jej podielu tak ako je to
uvedené v ust. §137 v spojení s § 123 Obč. zákonníka , kedy každý zo spoluvlastníkov je oprávnený
spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je
zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníctva má právo na tomu zodpovedajúcu
náhradu vo forme peňažného plnenia.
5. Žalovaná uviedla, že ona na chatu chodila len sporadicky a to len vtedy keď jej susedia zavolali, aby

upravila okolie chaty. Od roku 2007 platila za chatu daň ako aj spotrebovanú elektrinu, pretože na chate
sa kosilo elektrickou kosačkou. Keby žalobkyňa mala záujem o užívanie chaty v tomto by jej nebránila,
ale nikdy ju nevyzvala, aby jej sprístupnila chatu. Chata bola dosť zanedbaná ako aj jej okolie, pretože
smrťou otca na chatu chodila len občas.6. Do konania bol pribratá znalkyňa Z.. J. J. , ktorá vypracovala pod š. 13/2016 znalecký posudok
- určenie obvyklého nájmu predmetnej nehnuteľnosti. V znaleckom posudku uviedla, že chata je už
zrekonštruovaná a tak jej stav nie je totožný so stavom, ktorý má byť posudzovaný. V závere posudku

uviedla, že nájom za roky 2006 až 2011 za pozemok bol 1315 € a za chatu za tie isté roky bol 4097€.
7. Vo veci bol vypočutý aj ako svedok J. Vizár, ktorý uviedol, že v čase keď žil jeho dedko chodil s
ním na chatu mu pomáhať, avšak po jeho smrti sa situácia zmenila v tom smere, že keď chcel ísť na
chatu musel si pýtať kľúče od žalovanej , ktorá mu ich aj dala, ale neskôr keď sa jeho matka- žalobkyňa
rozhádala so svojou sestrou- žalovanou tak už mu kľúče nedala. Uviedol aj tú skutočnosť, že žalobkyňa

na chatu nechodila.
8. Súd sa oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými stranami sporu a to Osvedčením o dedičstve
sp .zn. 38D 665/2005, LV XX k.ú. Šoriakoš, kúpnou zmluvou o predaji nehnuteľnosti zo dňa 14.2.2012 ,
výzvou zo dňa 30.1.2015 o náhrade za neužívanie spol. podielu na chate, fotodokumentáciou, faktúrami
za elektrickú energiu.
9. Podľa §136 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi. 10. Podľa § 137 ods 1, 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou
sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké. 11. Podľa § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka z právnych

úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Ohospodárenísospoločnouvecourozhodujúspoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd. 12. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na

úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 13.
Podľa § 458 ods 1,2,3 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z
neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného
obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. 01.01.1992

14. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191ods.1 C. s. p. súd dospel k

záveru ,že predloženými dôkazmi žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť žaloby. Je nesporné, že spoločne
so žalovanou mali v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť v k. ú T.. Skutočnosť, ktorú žalobkyňa
uviedla v tom smere, že výlučne žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť a bránila jej v užívaní však
nebola ničím preukázaná. Aj samotná žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť nemala záujem užívať,
pretože je vlastníčkou obdobnej nehnuteľnosti. Do roku 2015 žiadnym relevantným a preukázateľným

spôsobom žalovanú nevyzývala na sprístupnenie chaty ako aj odovzdanie kľúčov od chaty a bola to
práve žalobkyňa, ktorá splnomocnila žalovanú v roku 2012 k tomu, aby ju zastupovala pri uzavretí
kúpnej zmluvy s S. Pavlačkom, ktorý neskôr chatu odkúpil. V danom prípade ani nebolo preukázané
žeby žalovaná chatu celoročne užívala, a k samotnej žalobe prišlo až v roku 2015, teda v podstate
sedem rokov od predaja chaty a 11 rokov od jej nadobudnutia žalobkyňou. Na základe vyššie uvedených

skutočností súd dospel k záveru, že jediným dôvodom k podaniu predmetnej žaloby bola a stále je
skutočnosť, ktorú tvrdia obidve sporové strany , že žalobkyňa v podstate takto reaguje na iný spor
vyvolaný práve žalovanou. Túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa na pojednávaní vo svojej výpovedi
dňa 22.10.2015. Je namieste uviesť aj skutočnosť, že aj keď ústne sa sporové strany podstate medzi
sebou dohodli, kto bude užívať byt a kto chatu a z toho logicky vyplýva, že žalobkyňa až do roku 2015

z toho dôvodu nepodnikla žiadne právne kroky v tom smere, aby vyzvala žalovanú k tomu, aby jej
sprístupnila užívanie chaty a tým aj jej podielu na chate. Jediným argumentom žalobkyni bolo tvrdenie ,
že žalovaná nepustila jej syna do chaty, pričom nakoniec túto skutočnosť vysvetlil vo svojej výpovedi
svedok T.. 15. Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa bola
podielovou spoluvlastníčkou, ale v podstate svoj spoluvlastnícky podiel žiadnym spôsobom nevyužívala,

až do predaja chaty, bola s tým ako a kto užíva chatu uzrozumená a preto súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V danom prípade zo strany žalovanej nemohlo prísť na
základe zisteného skutkového stavu ani k bezdôvodnému obohateniu. 16. O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak , že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konaniavo výške 100 % nakoľko mala vo veci plný úspech a zároveň jej uložil aj povinnosť k náhrade trov za
vykonané znalecké dokazovanie.