Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205522
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216205522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: S. E., L..

XX.X.XXXX, J. V.Č. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so
sídlom advokátskej kancelárie vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa X. XX. XXXX, uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13.,
v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh

voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ je neprijateľná.

II. Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.XX.XXXX domáhala určenia, že zmluvná
podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa X. XX. XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení: „Dlžník

uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi,
čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.“ je neprijateľná a žiadala nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa X.XX.XXXX so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, vo výške 20.000 Sk (663,88 eur) za poplatok vo výške 5.200 Sk (172,61 eur) s tým,

že celkovú čiastku vo výške 25.200 Sk (836,49 eur) zaplatí žalovanému v 2 splátkach po 12.600 Sk
(418,24 eur). Žalovanému zaplatila celú sumu 836,48 eur. Predmetný úver vzala pre osobnú potrebu.
Išlo o spotrebiteľskú vopred pripravenú formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný opakovane uzatvára a
používavovzťahukneurčitémuokruhuspotrebiteľovaktorejobsahnemáspotrebiteľmožnosťovplyvniť.
Vyznačenie účelu poskytnutia úveru veriteľom v zmluvách na výkon podnikania v rozpore so skutočným
účelom poskytnutia úveru (účel súkromný) možno považovať za nekalú obchodnú praktiku (§ 7 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), ktorej cieľom je vylúčenie zmluvy spod režimu spotrebiteľských

úverov. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie zhody medzi zmluvou proklamovanou okolnosťou
poskytnutia úveru na výkon podnikania so skutočnosťou, má veriteľ. Poukázal pritom na rozhodnutie ÚS
ČR sp. zn. I ÚS 1930/2011 zo dňa 10.1.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/84/2011
zo dňa 26.5.2011. Poplatok vo výške 172,61 eura, je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie auzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (čl. 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru). Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto
poplatok. Ako súčasť formulára nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a

absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne
plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa,
spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré spotrebiteľom nie sú vopred známe,

ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok
a navyše, nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné,
z akých dôvodov žiada žalovaný vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu, ako
od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej. Ako súvisí výška požičanej sumy s výškou administratívneho
poplatku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa
13.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.8.2014,

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/321/2012 zo dňa 10.9.2013. Administratívny
poplatok je uvedený v bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Prvá veta tohto bodu sa
naviac týka uznania dlžnej sumy dlžníkom. Žalobkyňa je toho názoru, že uznávací prejav môže byť
urobený platne, iba ak by išlo o slobodné, vážne a určité a najmä jednostranné konanie zo strany dlžníka.
v tomto prípade sa jedná o formulárové vtesnanie textu do obchodných podmienok pod zámienkou,

aby táto skutočnosť unikla pozornosti dlžníka. V spojení s evidentným zhoršením zmluvného postavenia
spotrebiteľa, je aj táto podmienka neprijateľná. Predmetná zmluvná podmienka bola ako neprijateľná
vyslovená aj v ďalších konaniach vedených na Krajskom súde v Prešove (rozsudok sp. zn. 1Co/2/2012
z 11.3.2015, rozsudok sp. zn. 4Co/52/2015 zo dňa 21.10.2015, rozsudok sp. zn. 17Co/50/2015 zo dňa
6.8.2015).

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.10.2016 k podanej žalobe uviedol, že podanou žalobou dochádza
k zneužitiu práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Mal za to, že právo domáhať sa neprijateľnosti
zmluvných podmienok bolo premlčané. Zmluvný vzťah s klientom bol ukončený 22.1.2009, uhradením
zmluvy o úvere. Zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom podľa Obchodného

zákonníka, preto tento vzťah je nutné považovať za obchodnoprávny. Dlžník nemienil úver použiť
pre súkromnú potrebu, preto nie je spotrebiteľom. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím
bol vyňatý spod osobitného predpisu. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp.
zn. 8C/22/2011, Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 4C/26/2011. Žalobkyňa napáda poplatok za
poskytnutie peňažných prostriedkov výlučne v časti náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o

úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ďalšia argumentácia žalovaného smerovala k
výške odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, že nemecké rozhodnutie je rozporné
so slovenským právom, pretože slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov účtovaniu
poplatku výslovne bráni (tento záver sa aplikuje iba v prípade, ak žalobca je spotrebiteľom a ním
predložená zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, čo žalovaný kategoricky odmieta).

Poukázal na ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka s tým, že v prípade zmluvy o úvere okrem
platenia úrokov je možné dojednanie aj tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. Pokiaľ sa
jedná o prípustnosť poplatku odkázal na zákon č. 132/2013 účinný od 10.6.2013. Žalovaný zotrval na
tvrdení, že v danom prípade nejde zmluvu o spotrebiteľskom úvere a aj keby o takúto zmluvu hypoteticky
išlo, žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku by nebolo možné vyvodiť ani zo samotného zákona o

spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca podľa žalovaného v ustanovení § 9 ods. 10 novelizovaného
zákona vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu
alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho a contrario
plynie, že uvedený poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 13.7.2017. Na nariadené pojednávanie
sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa
6.7.2017 z dôvodov vysokej pracovnej zaneprázdnenosti s tým, že súhlasil s konaním v jeho
neprítomnosti. Súd pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného.

5. Na nariadenom pojednávaní sa postupom podľa ustanovenia § 204 CSP oboznámil so žalobou,
vyjadrením žalovaného zo dňa 17.10.2016, e-mailom č.l. 6-7, zmluvou o úvere na č.l. 5, všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru a ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:6. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou došlo dňa 7.10.2008 k uzavretiu zmluvy
o úvere. Žalobkyňa ako dlžník je označená identifikačným číslom (IČO), pričom dlžník mal prehlásiť, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Je to opatrené osobitným podpisom žalobkyne.

Žalobkyňa uviedla, že predmetný úver použila pre osobnú potrebu, nie na podnikanie. V zmluve je
žalobkyňa identifikovaná rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a IČO-m.

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Gro argumentácie žalovaného, ale aj celé právne posúdenie veci spočívalo na tom, či v danom

prípade ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Súd sa v tejto súvislosti zameral na otázku právneho
posúdenia zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a pri posudzovaní uvedenej
úverovej zmluvy zistil, že táto je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008. K uvedenému dospel súd nasledovne. Rodné
číslo a adresa trvalého pobytu je typickým identifikačným znakom fyzickej osoby. Pokiaľ zmluvu o

úvere podpísala žalobkyňa menom, priezviskom, s uvedením svojho rodného čísla a adresou bydliska,
podpísala zmluvu ako fyzická osoba, nie ako fyzická osoba podnikateľ. Bez pochýb osobné údaje,
a to rodné číslo, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu značia, že sa jedná o fyzickú
osobu, pričom pre identifikáciu fyzickej osoby podnikateľa sa nevyžaduje údaj o trvalom pobyte,
rodné číslo (vyžadujú sa údaje o obchodnom mene, mieste podnikania, IČO, atď.). Vzhľadom na

uvedenú skutočnosť, je podľa názoru súdu zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Zo skutkového tvrdenia žalobkyne je zrejmé, že finančné prostriedky jej boli
poskytnuté za účelom osobnej spotreby, a taktiež aj použité na jej osobné účely. Uvedené podporuje aj
spôsob vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy, keď podpisom úverovej zmluvy sa spotrebiteľ súčasne
podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným, písmom, ktorá sa týka

opakovane súdmi vyslovenej nekalej praktiky žalovaného pri uzatváraní formulárových spotrebiteľských
zmlúv a neplatnom splnomocňovaní žalovaným zvoleného advokáta na realizovanie uznania záväzku z
tejto zmluvy, uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, atď.

16. Súd na tomto mieste zvýrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý

na podnikanie dlžníka ťaží toho, kto tak tvrdí, v tomto prípade žalovaného. Spoľahlivým preukázaním
nemôže byť koniec koncov ani všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, v akom predmete činnosti podniká prijímateľ úveru
a v akej korelácii s touto podnikateľskou činnosťou je uzavretie predmetnej zmluvy. Vymedzenieúčelu poskytnutia úveru bez akejkoľvek aktivity žalovaného aj v spojitosti s nekalými praktikami (viď
ustanovenia zmluvy uvádzanými drobným písmom pod identifikačnými údajmi účastníkov zmluvy)
možno vyložiť tak, ako by v zmluve nebol účel vymedzený vôbec.

17. Uvedená prax je súdu známa z jeho úradnej činnosti, teda v prípade formulárových zmlúv vyhýbať
sa ochrane spotrebiteľov a vytvárať zdanie, že úver je poskytnutý dlžníkovi na účely podnikania.

18. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo
dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006
Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčovská).

20. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať do
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj
finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z
23. 4. 2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

21. Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Oceáno Grupo Editorial
SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné
zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

22. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl.
6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37,
Asturcom bod 51).

23. Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa X.
XX. XXXX dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh
voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

24. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je bez pochýb neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je

totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Na podporu
dôvodov a argumentácie možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatokza spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky
úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru

Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom
záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi
účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. (viď rozsudok

Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 11.9.2013, potvrdený rozsudok Krajského súdu v
Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.8.2014)

25. Obdobne ako Okresný súd Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 1C/42/2012 si súd osvojil závery
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 109/2011. Rovnako tak vychádzajúc z článku 2
Civilného sporového poriadku súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/2/2015

zo dňa 11.3.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/52/2015 zo dňa 21.10.2015 a
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/50/2015 zo dňa 6.8.2015, na ktoré poukazuje v
odôvodnení aj samotná žalobkyňa.

26. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

27. Z uvedeného plynie, že povinnosťou žalobcu bolo a je vyhnúť sa používaniu uvedenej neprijateľnej
podmienky.

28. S poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zásadne
premlčujú všetky majetkové práva vrátane ich príslušenstva, najmä úrokov (§ 121 ods. 3), pričom z toho
a contrario plynie, že v oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než majetkové práva, na
vznesenú námietku premlčania žalovaným súd neprihliadol.

29. Podľa názoru súdu žalobkyňou označená podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou, preto
dôvodná bola žaloba o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a opodstatnená s poukazom na
ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 137 písm. d) CSP.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešnou v danom prípade bola
žalobkyňa v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške
týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 C.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).