Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311201705
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4311201705.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: S. J., nar. XX. XX. XXXX, T. Q. Z. XX, o vymoženie
27,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k.
9Er/136/2011-21 zo dňa 27. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

Povinnej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr.
Emila Vančíka na vykonanie exekúcie podanú na Okresnom súde Levice dňa 04.02.2011 zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil citovanými ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods.
1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 a 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
§ 35, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že z okolností utvárania
zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní poistnej

zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou
nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu
a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok,
na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.

Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01. 03. 2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia
zmluvynenachádzala,nemôžespôsobiť,ženemôžebyťneprijateľná.Vrámcidojednanejrozhodcovskej
doložky nemožno vyžadovať, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd

vychádzazteleologickéhovýkladu,atedavychádzalzpríslušnéhoprameňaprávaakocelkusakcentom
na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníkuje poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje
smernica 93/13/EHS. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 10. 01. 2011 vymoženia sumy 27,09 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj
všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako
celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi

ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského
súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická
osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie
zisku. Oprávnený zmluvy o finančnom prenájme uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom
zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo
najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude odmena. Uvedená okolnosť môže mať
vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva,
absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich

sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel

k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd pri zisťovaní,
či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže
spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv, alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú
povinnosti, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Emila Vančíka o udelenie poverenia zo dňa 04. 02. 2011 zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia. Týmto nie sú dotknuté nároky oprávneného domáhať sa svojich

nárokov pri rešpektovaní ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
súd uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bez toho, aby pre vydanie
takéhoto rozhodnutia boli splnené podmienky. Uznesenie podľa oprávneného trpí vadou v zmysle § 221

ods. 1 písm. f) O.s.p. a zároveň porušuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Z citovanej právnej literatúry ako aj judikatúry je zrejmé, že Okresný
súd Levice, konajúci o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému, bol z
hľadiska skúmania (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) zákonnosti exekučného titulu, žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený skúmať výlučne

splnenie procesných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko v konaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie sa nezúčastňuje povinný, súd celkom zjavne nemohol
posudzovať žiadne okolnosti, ktoré vyplývajú zo vzájomných hmotnoprávnych vzťahov oprávneného a
povinného, pretože exekučné konanie má povahu sporového konania medzi oprávneným a povinným
a nie medzi oprávneným a súdom. V žiadnom prípade preto v rámci konania o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie nebol Okresný súd Levice oprávnený posudzovať, či sú podmienky spotrebiteľskej
zmluvy (poistnej zmluvy medzi oprávneným a povinným) pre spotrebiteľa neprijateľné, resp. či je vôbec
rozhodcovská doložka platne dojednaná. Na takéto posudzovanie neoprávňuje súd ani právna úprava
§ 45 ods. 1 a 2 ZKR, keďže okolnosti v nej uvedené môžu zo zákona viesť výlučne k rozhodnutiu ozastavení konania (teda nie k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poverenie na vykonanie exekúcie).
Na základe takého skúmania dospel súd prvého stupňa k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou. Oprávnený ďalej poukázal na to,

že súd si týmito argumentmi uvedenými v odôvodnení uznesenia uzurpoval právo zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bez toho, aby mal tento argument súdu akúkoľvek
oporu v zákone. Iba zákonné dôvody pritom môžu byť základom pre rozhodovanie súdu (pozri čl.
2 ods. 2 Ústavy SR). Zdôraznil, že v zmysle § 45 ods. 2 ZKR súd príslušný na exekúciu zastaví
exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZKR.

Zákon neupravuje možnosť zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatne
priznaný nárok oprávneného môže byť zrušený iba všeobecným súdom, a to prostredníctvom zrušenia
rozhodcovského rozsudku v konaní o žalobe podľa § 40 ZKR. Rozhodcovská doložka bola dojednaná
individuálne, čo zároveň znamená, že nešlo o neprijateľnú podmienku. Povinný svojím podpisom na
konci všeobecných poistných podmienok dňa 29. 06. 2007 potvrdil, že si všeobecné poistné podmienky
prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno vyhotovenie. Zdôraznil, že nielen poistná zmluva

č. 4137000226 bola podpísaná zo strany povinného, ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky,
rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4137000226. Osobitné zmluvné
dojednania pritom povinný podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy resp. zo všeobecných poistných podmienok. Dojednanie rozhodcovskej
doložky v danom prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia povinného, nešlo teda

o neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na to považuje za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská
doložka bola dohodnutá platne, a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú, a teda
neplatnú podmienku. Oprávnený tiež namietal vydanie napadnutého uznesenia bez toho, aby súd
uskutočnil pojednávanie, riadnym spôsobom vykonal dokazovanie a umožnil oprávnenému sa k
vykonaným dôkazom vyjadriť. Nejde pritom o prípad, v ktorom by súd nemusel vec prejednať na

pojednávaní. Poukazuje aj na skutočnosť, že dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21.
05. 2007 pre poistenie zjednávané oprávneným sa zmenila a doplnila XV. časť všeobecných poistných
podmienok o bod 9. Všeobecných poistných podmienok podpísaných povinným, ktorý znie: „Zmluvné
strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia
obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku (XV. časť) môže poistník v lehote

30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol
dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto
poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav
vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr 30. deň
podpisu poistnej zmluvy poistníkom.“ Dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21. 05.

2007 pre poistenie zjednávané oprávneným sa časť XVII. Všeobecných poistných podmienok doplnila o
ust., ktoré znie: „Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21. máji 2007 (čo je aj daný prípad povinného)
a pokiaľ k právnemu režimu podľa XV. časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2.
osobitných zmluvných dojednaní (čo povinný rovnako v danom prípade učinil) pristúpil, má právo XV.
časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP.“ Dodatok č. 2 nadobudol

platnosť a účinnosť dňom 15. 12. 2008. Pre úplnosť dodal, že podľa časti XVII. Záverečné ustanovenia,
všeobecných poistných podmienok ods. 4. „od ustanovení týchto všeobecných poistných podmienok sa
poisťovňa môže odchýliť, ak je to na prospech poistníka poisteného“. Na základe uvedeného oprávnený
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vydať poverenie pre súdneho exekútora.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného je nedôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva

nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného
titulu (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011, zo dňa 9. februára 2012).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil

svoje oprávnenie preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok, ktorých výsledkom je
zákonná ochrana spotrebiteľa. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné
konanie je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto
konanie je relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na
základné civilné konanie. Právny poriadok Slovenskej republiky, resp. spoločenské vzťahy upravované

záväznými pravidlami správania sa so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie „rozšírili“
o jej pramene práva. Takto možno v základných rysoch uviesť, že prameňom práva Európskej
únie, a tiež jej jednotlivých členských štátov je primárne právo, všeobecné zásady úniového práva,
medzinárodné dohody uzatvorené Úniou a medzinárodné dohody zaväzujúce Úniu, sekundárne právo
a napokon judikatúra Súdneho dvora. Ak posudzovanie zákonnosti exekučného titulu je závislé na

takom založení právomoci rozhodcovského súdu, ktoré je preskúmateľné v rámci spotrebiteľskej
právnej ochrany (posudzovanie rozhodcovskej doložky a jej prijateľnosti), potom je nevyhnutné mať
posudzovaný právny vzťah za spotrebiteľský preukázaný. Ide teda nielen o to, že exekučný súd
je oprávnený skúmať zákonnosť exekučného titulu v zmysle, či rozhodnutie možno považovať za
(individuálny) právny akt, ale v ďalšom aj výsledok spočívajúci v tom, že zmluvnými stranami

právomoc rozhodcovského súdu založená zmluvným dojednaním v spotrebiteľskom právnom vzťahu
je plne (podmienka) vecne preskúmateľná aj vo svojej hmotnoprávnej kvalite. Súd v zásade
postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. zisťovaným zákonnosti vedenej exekúcie
kedykoľvek v priebehu exekučného konania (tzn. aj po vydaní poverenia na výkon exekúcie súdnemu
exekútorovi) nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by sa tým nezákonným

spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho
konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S
prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom
normatívnych aktov európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých
členských štátov, k faktickému prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti

niektorýchrozhodnutí-exekučnýchtitulovvzťahujúcichsakpreskúmavaniuspotrebiteľskýchzmluvných
podmienok, ktoré vo svojom dôsledku vyúsťujú do správne, alebo nesprávne založenej právomoci
orgánu, ktorý individuálny právny akt (resp. „neprávny“ paakt) vydal. Tak tomu je aj v prípade
predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje
právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty

nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je
potrebné považovať za takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet
charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada
súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Neprijateľnosť zmluvných praktík,

dojednaní, podmienok je vo všeobecnosti zákonom demonštratívnym spôsobom precizovaná, pričom aj
v prípade ak zákon výslovne rozsah a kvalitu neprijateľnej zmluvnej podmienky nevymenováva, ale je ju
možno hodnotiť kritériami ust. § 53 ods. 1 OZ. Teda ide aj o situácie, kedy „prv“ konkrétne neprijateľná
podmienka zákonom „podchytená“ nebola, a aj keď v čase jej posudzovania už zákonne podchytená je,bola neprijateľnou aj v čase, keď ju zákon za neprijateľnú výslovne neurčoval, ale spĺňala všeobecnú
charakteristiku neprijateľnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol súdom prvého
stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva.
Predpokladom postupu exekučného súdu pri skúmaní zákonnosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku je, že právny vzťah, resp. obsah právneho vzťahu je možno charakterizovať ako vzťah
spotrebiteľský. Pri posudzovaní charakteru právneho vzťahu treba mať na zreteli jednak subjekty, ktoré

vstupujú do tohto vzťahu a tiež účel, smerovanie vôle subjektov k založeniu a pretrvávaniu právneho
vzťahu. O podnikateľskom charaktere a vôli oprávneného v tomto prípade nemožno mať pochybnosti.
Ide o podnikateľa, ktorý spĺňa definície podnikateľa - dodávateľa. Obdobné jednoznačné závery platia
aj pre povinného - pokiaľ ide o jeho postavenie spotrebiteľa. V tomto smere neprišlo k žiadnemu
spochybneniu postavenia povinného ako spotrebiteľa a takáto pochybnosť ani zjavne z obsahu súdneho
spisu nevyplýva.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011).

Krajský súd v Nitre uvádza, že predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek
rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom ktorý
koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský
súd v tejto veci odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá vo všeobecných
poistných podmienkach (XV. časť). V zmysle doložky všetky spory budú rozhodované rozhodcovským

orgánom, ktorý bude v konečnom dôsledku kreovať, poisťovňa - oprávnený.

Krajský súd v Nitre jednoznačne konštatuje, že nie každá rozhodcovská doložka (podmienka), a tiež
nie každá nerovnovážna doložka (podmienka) v spotrebiteľskom právnom vzťahu vo všeobecnosti,
je neprijateľná. Za neprijateľnú podmienku možno považovať len takú podmienku, ktorá spôsobuje

„kvalifikovanú“, a to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa podľa podmienok ust. § 53 ods. 1 OZ. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej
únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako
autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo
subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom
zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie
potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v
charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu

uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od
subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý
sa má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto
možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či

skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená
zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu (podľa kreačnej vôle dodávateľa -

veriteľa - poisťovne - oprávneného), ktorý vec prejedná patrí tiež do množiny neprijateľnej praktiky,
podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v rámci procesu, ktorému
je zmluvnou podmienkou zverený ďalší osud možnej (dlžníkovej) povinnosti, resp. dlhu. Odvolací súd
nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však uviesť, že
v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a

spôsobom (napr. bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi
možnosť vec prejednať v súdnom konaní pred všeobecným súdom, bude sa takáto doložka - zmluvná
podmienka viac približovať vyváženej a zákonom aprobovanej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskomprávnom vzťahu. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len
napísané(včasezníženejbdelostispotrebiteľa),alemusísajaviťbyťnaplnenévovzťahukpriemernému
spotrebiteľovi aj fakticky.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na „snahu“ oprávneného zvýrazniť charakter dohodnutej
rozhodcovskej doložky ako doložky individuálne dojednanej s tým, že poukazuje (až v odvolaní) na
dodatok č. 1 a č. 2 k všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21. 05. 2007. Uvedeným zdôrazňuje,
že na základe týchto dodatkov mohol povinný do 30 dní od dňa vydania dodatku odmietnuť dojednanie

XV. všeobecných poistných podmienok. Krajský súd v Nitre konštatuje, že ani takýto spôsob úpravy
„individuálne“ dojednanej doložky nemožno považovať za individuálne dojednaný a tiež nie navodzujúci
rovnovážny stav práv a povinností medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Totiž oprávnený nielenže
pristúpil k takýmto dodatkom „zvýhodňujúcim“ spotrebiteľa až po uzavretí základnej zmluvy a jej
všeobecných podmienok, ktoré sú týmito dodatkami doplnené, ale nijako ani nepreukázal, že uvedené
dodatky boli vôbec povinnému oznámené. Z uvedeného teda ani nemožno mať za preukázané, že

vôľa oboch zmluvných strán smerovala k vyváženejším a najmä individuálne dojednaným právam
vyplývajúcim z individuálne dojednanej doložky (podmienky). Teda pokiaľ aj podmienky dodávateľa
poukazujú na možnosť ich jednostranne meniť dodávateľom - oprávneným, pokiaľ sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie, nič „nehovorí“ o reálnej využiteľnosti a tým vyváženosti takto kreovaných „zmluvných“
dojednaní.

Skorej spomenutá a týmto spôsobom koncipovaná rozhodcovská doložka [„uzavretá“ a inkorporovaná
vo všeobecných (poistných) podmienkach v čase „vysokej“ spotrebiteľskej motivácie zmluvu uzavrieť],
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa.
Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje

uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného (dodávateľa,
poisťovne) a plnení povinného (spotrebiteľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude
uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre
možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, resp. VPP, aj keď na

samostatnom liste (predkladaná spotrebiteľovi ako dokument majúci sa teda podpísať v čase zníženej
bdelosti spotrebiteľa), ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako
spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve (resp.
všeobecných podmienkach) je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné konštatovať, že rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak
dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné.

Na základe vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v z dôvodu jeho
vecnej správnosti (§ 219 ods. 1 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich

náhradu úspešnej povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.