Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/453/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8415204285.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: WM Consulting &
Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01
Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: X. o zaplatenie 9.041,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j etento zmier:

Žalovaný sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi sumu 1.340,19 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania
ročnezosumy1.340,19eurod21.2.2013aždozaplateniaanahradiťžalobcovitrovykonaniavcelkovej
výške 429,83 eur, a to všetko v mesačných 80,- eur splátkach splatných vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc
mesiacom február 2017 pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej mesačnej
splátky, a to všetko na bankový účet právneho zástupcu žalobcu.

II. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 487,80 eur, a to prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5. 6. 2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 9.041,34 eur, 11,75 % ročný úrok zo sumy 5.653,19 eur od 26. 9. 2014 do
zaplatenia, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.653,19 eur od 26. 9. 2014 do zaplatenia a nahradiť

mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 29. 2. 2008 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol mu poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur) s dohodnutou premenlivou ročnou
úrokovou sadzbou vo výške 11,75 %. V žalobe tvrdil, že úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami
mal žalovaný vrátiť v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 4.486,- Sk (148,91 eur) mesačne

splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20. 3. 2008 a poslednou
dňa 20. 2. 2013. Podľa tvrdenia žalobcu si žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil, úver nevrátil,
pričom ku dňu 25. 9. 2014 dosiahla výška jeho splatného dlhu sumu 9.041,34 eur pozostávajúcu z istiny
vo výške 5.653,19 eur a príslušenstva vo výške 3.388,15 eur. Žalobca tvrdil, že v tento deň (25. 9. 2014)
bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok číslo
1352/2014/CE postúpená na žalobcu, čo bolo postupcom žalovanému oznámené dňa 7. 10. 2014, ani

po postúpení pohľadávky však žalovaný na svoj záväzok nič neuhradil, preto je žalobcovi dlžný sumu
9.041,34 eur s príslušenstvom.3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v spore označil a predložil Zmluvu o úvere,
Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 7. 10. 2014, CD nosič s prehľadom transakcií na účte žalovaného číslo XXXXXXXXXX, časť

prehľadu preukazujúcu uskutočnené úhrady a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, účinné od
1. 7. 2007.

4. Za podanú žalobu žalobca dňa 4. 1. 2016 zaplatil súdny poplatok vo výške 542,- eur.

5 . Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

6. Podľa prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý počnúc dňom 1. 7. 2016 nahradil dovtedy účinný Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), a
to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť dňom 1. 7. 2016 a aj sporná
vec sa preto po tomto dni ďalej riadila ustanoveniami CSP.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 16. 12. 2016 pred otvorením ktorého súd
strany sporu oboznámil s tým, že vychádzajúc z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov, po

predbežnom právnom posúdení veci vychádzajúcom z doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností
má za to, že jedná sa v danom prípade o spor s ochranou slabšej strany, konkrétne spotrebiteľský spor
v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP v ktorom je na mieste aplikovať v tom čase účinné ust. § 5b zákona č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Súdstranyoboznámilstým,ževzhľadomnavtomčaseexistujúcu
zákonnú povinnosť súdu vyplývajúcu z uvedeného zákonného ustanovenia prihliadať pri nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania bude potrebné sa
zaoberať otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo alebo jeho časť neuplatňuje po uplynutí premlčacej
doby, pričom po predbežnom právnom posúdení veci sa javí, že splátky úveru splatné pred dňom 5. 6.
2012, teda za obdobie predchádzajúce tri roky pred podaním žaloby sú premlčané, ako nepremlčané
sa javia splátky vo výške spolu 1.340,19 eur.

8. Po danom predbežnom právnom posúdení veci žalobca pred otvorením pojednávania uviedol, že
navrhuje zmierne riešenie veci tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.340,19 eur
s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí termínu konečnej splatnosti úveru v úverovej
zmluve, teda od 21. 2. 2013 zo sumy 1.340,19 eur do zaplatenia a trovy konania vo výške nevrátenej

časti súdneho poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a z náhrady
cestovného právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie. Žalovaný s navrhnutým zmiernym riešením
sporu súhlasil s tým, že chcel by dlžnú sumu splácať v splátkach vo výške maximálne 80,- eur mesačne
čo odôvodnil tým, že je v neľahkej finančnej a sociálnej situácii, keďže obe jeho dcéry majú zdravotné
problémy.

9. Následne strany uzavreli zmier tak, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 1.340,19 eur
spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.340,19 eur od 21. 2. 2013 až do zaplatenia a
nahradiťžalobcovitrovykonaniavcelkovejvýške429,83eur,atovšetkovmesačných80,-eursplátkach
splatných vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc mesiacom február 2017 pod hrozbou straty výhody splátok

pri nezaplatení čo i len jednej mesačnej splátky, a to všetko na bankový účet právneho zástupcu žalobcu
a zhodne navrhli takto uzavretý zmier schváliť.

10. Po uzavretí zmieru stranami súd uznesením vyhláseným dňa 16. 12. 2016 stranami uzavretý zmier
schválil a rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi vo výške 487,80 eur.

11. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie. Ako dôvod uviedol, že pohľadávku žalobcu
uplatňovanú v konaní, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29. 2. 2008 prevzala na
seba jeho bývalá manželka P.. Na dôkaz uvedenej skutočnosti predložil uznesenie Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 21. 8. 2012 vydané vo veci 2C/198/2011, ktorým bol schválený zmier medzi žalovaným

a jeho bývalou manželkou o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný v odvolaní tvrdil,
že túto skutočnosť si vzhľadom na stresovú situáciu, ktorá vznikla ráno pred pojednávaním konaným
dňa 16. 12. 2016 v dôsledku náhleho kolapsu dcéry neuvedomil a podpísal zmier v znení uvedenom v
uznesení o schválení zmieru.12. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26. 6. 2017 č.k. 7Co/45/2017-120 odvolaním napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení

uznesenia uviedol, že rozhodnutie o schválení zmieru má povahu rozhodnutia vo veci samej. V merite
veci, teda vo veci samej súd v zmysle ust. § 212 ods. 1 CSP zásadne rozhoduje formou rozsudku.
Podľa krajského súdu CSP účinný od 1. 7. 2016 neprevzal predchádzajúcu právnu úpravu opierajúcu
sa o ustanovenie § 152 ods. 1 O.s.p. umožňujúcu rozhodnúť vo veci samej aj uznesením ak to
zákon ustanovoval. Zákonom predpísaná forma uznesenia pri rozhodovaní o zmieri vyplývala z ust.

§ 167 ods. 1 O.s.p., no podľa názoru krajského súdu takúto výnimku v súčasnosti účinný CSP vôbec
neupravuje a preto súdny zmier ako meritórne rozhodnutie musí byť schválený vo forme rozsudku.
Podľa krajského súdu nedodržanie zákonom predpísanej formy rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako
nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal žalobca dovolanie ktoré Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27. 3. 2018 č.k. 1Cdo 201/2017-137 odmietol ako procesne
neprípustné. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 5. 2018.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda vec vrátila do štádia, že na pojednávaní dňa 16. 12. 2016
bol stranami uzavretý zmier, ktorý strany zhodne navrhli schváliť. Keďže uznesenie o jeho schválení
vyhlásené dňa 16. 12. 2016 bolo krajským súdom zrušené, po vrátení veci bolo povinnosťou tunajšieho
súdu vyplývajúcou mu z ust. § 148 ods. 2 CSP opätovne rozhodnúť o tom, či zmier uzavretý stranami na

pojednávaní dňa 16. 12. 2016 schvaľuje alebo neschvaľuje, pričom v zmysle právne záväzného názoru
Krajského súdu v Prešove tak súd musel urobiť rozsudkom.

15. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Vzhľadom na uvedené súd pristúpil k rozhodnutiu vo forme rozsudku o tom, či stranami dňa 16. 12.
2016 uzavretý zmier schvaľuje či neschvaľuje. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. 8. 2018, miesto
a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli
súdu vyvesením dňa 2. 8. 2018 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva

spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

17. Podľa článku 7 ods. 2 Základných princípov CSP základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu
k zmierlivému vyriešeniu sporu.

18. Podľa § 148 ods. 1 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd
vždy pokúsiť. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho,
ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

19. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým

bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy (29. 2. 2008) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa § 2 písm. a) a b) uvedeného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 ,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

25. Podľa § 4 ods. 5 uvedeného zákona veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis (§ 524 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu,
postupuje sa podľa osobitného predpisu (§ 524 Občianskeho zákonníka).

26. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.27. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2.
2013).

33. Žalobca v danom prípade žalobou domáhal sa zaplatenia nárokov zo zmluvy o splátkovom úvere
číslo XXXXXXXXXX uzavretej dňa 29. 2. 2008 medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s. s
tým, že tieto nároky z úveru, ktorého konečná splatnosť nastala podľa zmluvy dňa 20. 2. 2013 boli mu
Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpené na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 9. 2014,

na dôkaz čoho predložil žalovanému adresované oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa
7. 10. 2014.

34. Z písomného vyhotovenia úverovej zmluvy súd zistil, že dňa 29. 2. 2008 žalovaný uzavrel v W.i so
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou písomnú zmluvu označenú ako „Zmluva o splátkovom úvere“,

predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového spotrebného úveru vo výške 200.000,- Sk (t.j. 6.638,78
eur) žalovanému. Žalovaný sa zaviazal splatiť tento úver v 60 mesačných splátkach vo výške 4.486,-
Sk (148,91 eur) splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.
2. 2013, a to inkasom z inkasného účtu. Celkové náklady spojené s úverom mali byť podľa zmluvy
vo výške 74.914,70 Sk (2.486,71 eur) pri RPMN 14,74 % a premenlivej úrokovej sadzbe, ktorá v deň

uzavretia zmluvy bola 11,75 % p.a. V článku II zmluvy označenom ako Záverečné ustanovenia v bode 2
je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné
obchodné podmienky, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, súhlasí s nimi
a zaväzuje sa ich dodržiavať.35. Daná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola stranami uzavretá v zákonom predpísanej písomnej
forme (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v tom čase), pričom

podľa názoru súdu tejto čo do dodržania náležitostí predpísaných v § 4 ods. 2 uvedeného zákona
ako podmienka vzniku nároku na úroky a poplatky za úver niet čo vytknúť. V zmluve dojednaná
úroková sadzba čo do výšky neodporuje zákonu ani dobrým mravom, preto súd je toho názoru, že
veriteľovi z daného úveru vznikol nárok na vrátenie žalovanému poskytnutej sumy s úrokmi a poplatkami
dohodnutými v zmluve.

36. Zo žalobcom predloženej platobnej histórie (čl. 40 spisu) vyplýva, že do dňa konečnej splatnosti
úveru (20. 2. 2013), kedy úver žalovaným podľa úverovej zmluvy mal byť celý zaplatený žalovaný uhradil
veriteľovi sumu spolu len 3.621,77 eur s poslednou úhradou ešte dňa 12. 5. 2010. Potom, čo sa úver
v zmysle zmluvy stal celý splatným bola na jeho vrátenie uhradená v piatich splátkach po 20,- eur od
mája 2013 do novembra 2013 suma ešte 100,- eur. Celkovo tak na vrátenie úveru žalovaným uhradená

bola doposiaľ suma 3.721,77 eur, hoci poskytnutý bol mu úver vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) a
vrátiť podľa zmluvy mal v 60 splátkach po 4.486,- Sk celkovo sumu 269.160,- Sk, t.j. 8.934,48 eur.

37. Povinnosťou žalovaného po oznámení mu postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu
písomným oznámením postupcu zo dňa 7. 10. 2014 odoslaným žalovanému dňa 14. 11. 2014 (čl. 10

spisu) a opätovne mu doručeným spolu so žalobou bolo plniť nároky zo zmluvy žalobcovi ako novému
veriteľovi pohľadávky, čo sa v rozsahu, ktorý je predmetom stranami uzavretého zmieru nestalo. Keďže
postupoval sa bankou v septembri 2014 úver, ktorý celý splatným sa stal ešte dňa 20. 2. 2013, pričom
niet dôvod pochybovať o tom, čo je logické, a síce že pred postúpením pohľadávky banka vyzývala
žalovaného na plnenie splatného úveru, čomu nasvedčuje aj to, že po troch rokoch nečinnosti (od

poslednej úhrady v máji 2010) boli na úver od mája 2013 mesačne poukazované platby v počte 5 x
20,-eur, nevyvstali pochybnosti o postupiteľnosti bankovej pohľadávky a súd tak nemal pochybnosti o
dodržaní podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a práve žalobcu domáhať sa plnenia na
žalovanom.

38. Preto ak strany v situácii, že žalovanému bol poskytnutý bankou úver vo výške 6.638,78 eur z ktorého
doposiaľ vrátil len 3.721,77 eur uzavreli zmier, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 1.340,19 eur a zákonný úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne (t.j. v sadzbe súladnej s § 517 ods.
2 Obč. zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR 87/1995 Z.z.) zo sumy 1.340,19 eur odo dňa 21.
2. 2013 do zaplatenia, teda až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy celý úver mal byť najneskôr celý

splatený, podľa názoru súdu nebol žiaden zákonný dôvod takto stranami uzavretý zmier neschváliť.

39. Vzhľadom na špecifikum posudzovaného prípadu spočívajúce v tom, že žalovaný, hoci na
pojednávaní zmier so žalobcom uzavrel dobrovoľne, slobodne, bez akýchkoľvek výhrad, či pripomienok
a stalo sa tak potom, čo mal aj v priebehu pojednávania dostatočný časový priestor si uzavretie zmieru

dobre uvážiť a premyslieť, keďže pojednávanie na ktorom bol zmier uzavretý bolo dvakrát prerušené,
spolu na 40 minút, následne bránil sa mu odvolaním, považuje súd za potrebné uviesť nasledovné.

39. Pri rozhodovaní o schválení zmieru je súd povinný skúmať, či zmier nie je v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na princíp právnej istoty je uzavretie zmieru v zásade

neodvolateľné, dôvodom neschválenia zmieru nemôže byť len to, že si ho strana časom „rozmyslí“.
Pretože zmier je dvojstranným dispozitívnym úkonom strán, ktorý má základ v hmotnom práve, v rozpore
s právnymi predpismi by bol najmä vtedy, kedy by dohoda strán z hľadiska všeobecných požiadaviek
kladených na právne úkony (§ 37 až § 39 Občianskeho zákonníka) bola neplatná, napríklad kedy
by obsah zmieru nebol dojednaný určito a zrozumiteľne (čo je dôležité aj preto, že rozhodnutie o

schválenomzmierijeexekučnýmtitulom),alebokedybyzmierbolvrozporeskogentnýmiustanoveniami
zákona alebo by ich obchádzal. O žiaden takýto prípad tu nejde.

40. Právna teória aj prax sa zhodli, že predpokladom pre schválenie zmieru nie je zistenie skutkového
stavu veci v takom rozsahu, ktorý je inak potrebný pre autoritatívne rozhodnutie súdu. Dôležité je, či

tvrdenia strán a predložené dôkazy sú postačujúcimi skutkovými podkladmi pre posúdenie, či zmier nie
je v rozpore s právnymi predpismi. Iba ak nie sú, vykoná sa ďalšie potrebné dokazovanie potrebné pre
rozhodnutie, či zmier schváliť možno či nemožno.41. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného v odvolaní proti
uzneseniu o schválení zmieru, že vzhľadom na stresovú situáciu, ktorá vznikla u neho v ten deň ráno
predpojednávaním,prektorúsineuvedomovalčodojednalapodpísalažepodľadohodysexmanželkou

mala predmetný úver splatiť ona, preto on daný záväzok nezaplatí, súd uvádza nasledovné.

42. Žalovanému žaloba žalobcu so všetkými jej prílohami bola do vlastných rúk doručená ešte dňa 3.
8. 2016. Žalovaný bol uznesením vyzvaný sa k nej vyjadriť do 15 dní, čo v uvedenej lehote ani neskôr
neurobil. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 16. 12. 2016 bolo žalovanému doručené ešte dňa

8. 11. 2016. Preto ak žalovaný poukazuje na to, že si pre stresovú situáciu ráno pred pojednávaním
neuvedomil čo dojednal a podpísal, tak k tomu je nutné uviesť, že na prípravu a premyslenie si svojho
stanoviska k veci mal žalovaný už predtým dostatočný, niekoľkomesačný časový priestor. Aj v priebehu
pojednávania a počas jeho prerušenia žalovaný mohol uvážiť svoje stanovisko k veci a možnosti jej
zmierneho skončenia. Žalovaný však nič z toho, čo teraz tvrdí do pojednávania ani v jeho priebehu
neuviedol, až následne začal tvrdiť dohodu s exmanželkou pri vyporiadaní BSM, že predmetný úver

splatí ona.

43.Čosatýkatvrdeniažalovanéhoprodukovanéhoažpopojednávaníauzavretízmierusožalobcom,že
on žalobcovi nič platiť nechce, lebo podľa dohody manželov po rozvode manželstva záväzok zo zmluvy
o úvere, plnenie z ktorej je predmetom tohto konania prebrala a mala uhradiť jeho bývalá manželka, k

tomu súd uvádza, že takáto dohoda sa týka iba vzťahov medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou a
nezasahuje do práv veriteľa, ktorý sa na nej nezúčastnil a ktorému tak zostali nedotknuté všetky jeho
práva vrátane práva žiadať plnenie od žalovaného, keďže bol to práve a len žalovaný, ktorý predmetnú
úverovú zmluvu uzavrel. Uvedená dohoda medzi manželmi je tak významná len pokiaľ ide o vzťah
žalovaného a jeho exmanželky, teda ak žalovaný bude plniť to, čo mala podľa dohody so žalovaným o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov plniť jeho bývalá manželka, môže sa náhrady
tohto plnenia od nej domáhať, ale nemôže z toho titulu odoprieť plnenie žalobcovi. V tejto súvislosti súd
dáva do pozornosti tiež judikatúru, a to jednak rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 113/2007
ako aj R 42/1972 (Zošit č. 5, str. 239, Cpj 88/71) a tiež judikatúru k § 150 Občianskeho zákonníka (R
22/1991).

44. Vzhľadom na všetko uvedené, keďže v danom prípade povaha veci pripúšťa skončenie konania
súdnym zmierom a obsah uzavretého zmieru nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi,súdzmier,ktorýstranyuzavrelipredzačatímpojednávaniavovecisamejdňa16.12.2016tak
ako bol dojednaný, keďže do obsahu stranami uzavretého zmieru zasahovať nemohol týmto rozsudkom

schválil.

45. Pokiaľ ide o trovy konania, vzhľadom na osobitné a výslovné dojednanie strán v uzavretom zmieri
o náhrade trov konania žalovaným žalobcovi, súd rešpektujúc autonómnu vôľu strán zmier schválil aj
v tejto časti.

46. Podľa ust. § 11 ods. 7 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého
pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

47. V danom prípade zaplatený bol súdny poplatok za žalobu žalobcom vo výške 542,- eur a keďže
konanie strany skončili schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, v súlade s
ust. § 11 ods. 7 zákona o súdnych poplatkoch súd v druhom výroku tohto uznesenia rozhodol o vrátení
90 % tohto súdneho poplatku žalobcovi, čo činí k vráteniu časť súdneho poplatku vo výške 487,80 eur.
48. V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti rozhodnutia

vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E-KOLOK, ktorým je Slovenská pošta,
a.s.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.