Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209433
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812209433.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 4C/158/2012-162 zo 14.10.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.
Vychádzal z toho, že súd uznesením č.k. 4C/158/2012-8 zo dňa 09. 10. 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 11. 10. 2012 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
4C/158/2012, 4C/166/2012, 4C/169/2012, 4C/175/2012, 4C/177/2012, 4C/178/2012, 4C/183/2012,
4C/185/2012, 4C/197/2012, 4C/207/2012, 4C/223/2012, 4C/236/2012, 4C/246/2012, 4C/248/2012,
4C/249/2012, 4C/250/2012, 4C/270/2012, 4C/273/2012, 4C/276/2012, 4C/281/2012, 4C/282/2012,
4C/283/2012, 4C/301/2012, 4C/309/2012, 4C/314/2012, 4C/315/2012, 4C/317/2012, 4C/321/2012,

4C/328/2012, 4C/329/2012, 4C/330/2012, 4C/341/2012, 4C/351/2012, 4C/360/2012, 4C/364/2012,
4C/366/2012, 4C/382/2012, 4C/407/2012, 4C/410/2012, 4C/412/2012, 4C/423/2012, 4C/426/2012,
4C/428/2012, 4C/438/2012, 4C/458/2012, 4C/459/2012, 4C/469/2012, 4C/474/2012, 4C/476/2012,
4C/479/2012, 4C/481/2012, 4C/482/2012, 4C/484/2012, 4C/485/2012, 4C/491/2012, 4C/492/2012,
4C/495/2012, 4C/501/2012, 4C/515/2012, 4C/521/2012, 4C/528/2012, 4C/540/2012, 4C/542/2012 s
tým, že tieto veci sa naďalej budú viesť pod sp. zn. 4C/158/2012, a žalobca si vo všetkých spojených
veciach uplatnil náhradu škody spolu vo výške 86 291,39 € a z titulu nemajetkovej ujmy si uplatnil

náhradu spolu vo výške 13 734,83 €. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Súd nariadil termín pojednávania na 14. 10. 2014. Zistil, že na pojednávanie sa nedostavil právny
zást. žalobcu, bez ospravedlnenia, doručenie vykázané 12. 09. 2014 a žalovaný, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil listom doručeným súdu 06. 10. 2014 z dôvodu kapacitných a personálnych možností
žalovaného vzhľadom na značný počet pojednávaní po celom území SR v obdobných konaniach so
žalobcom a s ohľadom na hospodárnosť konania, ako aj s ohľadom na predpokladaný postup žalobcu,
ktorý sa týchto pojednávaní nezúčastňuje. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov. Oboznámil sa

s listinnými dôkazmi a to pripojenými spismi v konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie
4C/158/2012 a ďalšími.
Žalovaný k otázke príčinnej súvislosti poukázal na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z.z. a zdôraznil, že v
konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislostis nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik

ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, resp.
o zmene exekútora a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou. Uplatnil si trovy konania.

Žalovaný k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave na základe objednávky žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhol neprihliadať na uvedený
znalecký posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti.
Posudok je jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností zistených z podkladov
daných žalobcom. Predmetom posudku nebolo posúdiť, či v konkrétnom konaní došlo k pochybeniu

exekučného súdu, nakoľko táto otázka sa rieši v samotnom súdnom konaní. Žalovaný teda namietal
správnosť záverov uvedeného znaleckého posudku, ktorým žalobca nepreukázal majetkovú škodu
vzniknutú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu. Z exekučného spisu Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 11Er/196/2005 (pripojený k spojenej veci 4C/329/2012) súd zistil, že exekútor doručil
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 05. 08. 2005, poverenie pre exekútora

bolo vydané dňa 08. 08. 2005.
Oprávnenýpodalnávrhnazmenusúdnehoexekútora22.11.2010.Súdonávrhurozhodoldňa4.4.2011,
a o. i. toto zistil aj z ďalších spisov.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, keď citoval súd §§ 3, 5, 6, 9 ods. 1, 4 zák. č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu ..., spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného
zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného

pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé

zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že
nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so
vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola
spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti. Pre túto

formuzodpovednostijeurčujúce,žeúkonyúradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutia
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Výška náhrady nemajetkovej
ujmy priznaná podľa odseku 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a). Žalobca si vyčíslil škodu
vo výške 125 € (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175 € (v každej žalobe ZE) a vo výške istiny a

príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou vykonávať administratívne
úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v zákonných lehotách.
Žalobca doložil znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého záverov vyplýva, že
výška škody je 30,76 € pri žalobách NZP a NP a 31,68 € pri žalobách ZE. Už z uvedeného vyplýva,
že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnil žalobca. Aj týmto

bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady škody žalobcom, a pri nemajetkovej ujme si žalobca
uplatňoval 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP, resp. 55,32 € pri žalobách ZE. U
žalôb ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom.Žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom nárokov žalobcu, ktoré mali vzniknúť v lehote troch
rokov pred podaním žaloby. Súd konštatuje, že ani v jednej zo spojených vecí nie je možné prihliadať
na námietku premlčania, nakoľko ak by nárok žalobcu existoval, nebol by premlčaný. Žaloba vo veciach

bola podaná 27.9.2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nárokov v apríli 2012,
keď počas predbežného prerokovania premlčacia lehote neplynie. Ako bolo vyššie oboznamované v
jednotlivých spojených veciach, tak v žalobách ZE boli podané návrhy na zmenu exekútora v roku
2010, v žalobách ISTINA RS bolo rozhodnuté o návrhoch na vydanie poverenia jeho zamietnutím v
roku 2010 a 2011, o žalobách NZP bolo rozhodované od roku 2010 až do roku 2011 a o žalobách

NP bolo rozhodované od 05/2009 - poverenia vydané v lehote 15 dní, 09/2009 - poverenia vydané v
lehote 15 dní a následne od 10/2009 a v roku 2010 a 2011. Trojročná lehota pred podaním žaloby je
27.9.2009 a preto žiaden z nárokov nemohol byť premlčaný. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8
Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení do 31.5.2010.
V žalobách označených ZE - nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o zmene exekútora od podania
návrhu. Vo veciach 4C/329/2012 a 4C/330/2012 začalo exekučné konanie pred 1.9.2005 a vzhľadom

na vyššie uvedené prechodné ustanovenia neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútora. Naviac súd po doručení návrhu na zmenu exekútora vo veciach konal, nakoľko vyzval
pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov a následne v oboch veciach vyhlásil exekúciu za neprípustné
a exekúciu zastavil a rozhodol aj o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora. Vo veciach 4C/301/2012,
4C/329/2012 a 4C/328/2012 konanie začalo po 1.9.2005 a súd zamietol návrh na zmenu exekútora síce

po 30 dňovej lehote, avšak pred rozhodnutím vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekúcie
a po obdržaní vyúčtovania vydal uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil
a zamietol návrh na zmenu exekútora. V spise 11Er/154/2014 (konanie 4C/276/2012), kde sa návrh
na zmenu súdneho exekútora nenachádza, súd vyzval právneho zástupcu žalobcu dňa 09. 09. 2014,
aby preukázal, kedy súdu doručil návrh na zmenu súdneho exekútora. Právny zástupca žalobcu túto

skutočnosť súdu nepreukázal do termínu pojednávania dňa 14.10.2014, pričom súd konštatoval, že v
konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na mysli ustanovenie §
9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu
účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002). V žalobách označených ISTINA RS
- rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania návrhu, ale vo všetkých veciach zamietol

návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol
v týchto veciach nečinný, ale v každej žiadal v lehote od jedného do desiatich dní pripojenie dokladov od
oprávneného alebo od rozhodcovského súdu a po ich obdŕžaní okamžite vo veci rozhodol. Ani v jednom
prípade nebolo možné vec posúdiť z dôvodu nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalobca ani nevyužil

možnosť podať opravný prostriedok voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na udelenie poverenia
a žiadne z rozhodnutí, ktorým sa návrh na udelenie poverenia zamietol, nebolo zrušené.
V žalobách označených NZP - boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia v 15 dňovej lehote. Vo
všetkých ostatných veciach NZP bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote, avšak
súdvykonávalnevyhnutnéúkonyzaúčelomzabezpečenialistinnýchdôkazovnaposúdenieexekučného

titulu, pričom tak, ako bolo uvedené pri žalobách ISTINA RS, 15 dňová lehota sa nevzťahovala
na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak bolo vydávané uznesenie o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Súd poukazuje na ustanovenie § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z., kde
exekučný súd nie je len oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať
zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu

SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012, 6Cdo/143/2011).
Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní nie je možné hodnotiť ako
nesprávny úradný postup. Súd vyzýval oprávneného, exekútora, resp. rozhodcovský súd v primeraných
lehotách od podania návrhu na vydanie poverenia na doručenie dokladov. Ak by oprávnený rešpektoval
výzvy súdu a doručil by najmä úverovú zmluvu, súd by mal možnosť vo veci rozhodnúť skôr a teda práve

žalobca ako oprávnený spôsoboval v exekučných veciach prieťahy tým, že nerešpektoval výzvu súdu.
Súd preto nedodržanie 15 dňovej lehoty o. i. na vydanie poverenia nepovažoval za nesprávny úradný
postup odkazujúc na vyššie uvedené zdôvodnenie, nakoľko neboli preukázané náležitosti v súlade s §
9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pretože neboli konštatované prieťahy v konaní oprávnenými osobami
(nedôvodná sťažnosť konštatovaná predsedom súdu). Súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu

rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku a môže vyvodiť všetky
dôsledky podľa právneho poriadku v tom smere, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Ak
súd zistí, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul, ako ajplatnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku musí konštatovať rozpor rozsudku so
zákonom, čo sa premietne buď v zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia, resp. v zastavení exekúcie;
a z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach

nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal
ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom
akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd
vo veci v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní a pri oboznamovaní

sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú citované v rozsudku, sa oboznámil jednak s listinami, ktoré predložil
samotný žalobca a ďalej sa oboznámil s exekučnými spismi súdu, v ktorých bol namietaný postup
súdu. Podaním doručeným súdu 24.9.2014 žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku (ZP)
č. 1/2014 vypracovaného G. Ú. A. T. B. O. na základe objednávky spoločnosti Pohotovosť s.r.o. zo
dňa 01. 03. 2013 uviedol, že ho považuje prinajmenšom za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a navrhuje súdu neprihliadať naň. Žalovaný

sa k týmto návrhom na doplnenie dokazovania vyjadril tak, že výsluch navrhnutého svedka neprispeje
k objasneniu veci a bude predstavovať iba neúčelné predlžovanie konania s nárastom trov. Vzhľadom
na paušálny charakter uplatneného nároku na náhradu skutočnej škody svedecká výpoveď z povahy
veci nemôže byť vhodným prostriedkom preukázania škody a jej výšky. V súvislosti s navrhovaným
výsluchom znalcov, ktorí spracovali znalecký posudok (ZP) A. T. B. O. č. 1/2014, žiadal, aby súd

na predmetný ZP vôbec neprihliadal, pretože nie je spôsobilý preukázať vznik a výšku škody, pričom
vzhľadom na nepreukázanie základného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody - nesprávneho
úradného postupu, je vykonávanie ďalšieho dokazovania za účelom preukázania vzniku a rozsahu
tvrdenej škody nadbytočné. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom žalobcu,
vzhľadom k tomu, že nepovažoval nárok na náhradu škody za preukázaný. Z toho dôvodu dokazovanie

vzniku a výšky škody považoval za nehospodárne a nadbytočné.

V podanom odvolaní žiadal žalobca podľa § 221 ods. 1 O.s.p., pretože mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a), 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.) ako aj že
došlo k iným vadám z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie.
Odvolanie obsahuje 14 bodov a len k dôvodom porušenia zákonov a o. i. aj ďalších 6 bodov len k tomu,
že sa neuskutočnilo pojednávanie a ďalších 11 bodov, čo sa týka majetkovej škody ako aj 5 bodov k
nemajetkovej ujme. Žalobca výrazne namietal o. i., že právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný
postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť, množstvo dôkazov vzniklo po

podaní žaloby a tak nemohol tieto dôkazy predložiť alebo navrhnúť žalobca. V konaní boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a aj tak súd prvého stupňa žalobu
zamietol. O. i. súd vôbec nevysvetlil prečo došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prielohov (správne prieťahov), zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj iné. Ústavný súd
rovnako tak aj stanovil, že žalobca má ako účastník konania aj právo na to, aby každý spor alebo iná

právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodoval na základe správneho a adekvátneho právneho
základu. Súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto
nečinnosť potom nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne ospravedlňujúce dôvody. Návrh
žalobcu na prerušenie konania bol doručený súdu, lebo žalobná strana aj podala ústavnú sťažnosť na
Ústavnom súde SR, bol súd povinný preto pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu

osobitne rozhodnúť.

K odvolaniu sa síce nevyjadril žalovaný, ale ten sa vyjadril k veci samej a vo vyjadrení, č. l. 25 až
37 s prílohami, poukázal na List Európskej komisie, zmätočnosť podania pri procesných námietkach a
že nemajetková ujma vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (v prípade rozhodnutia o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote (istina RS)
bola neopodstatnene žiadaná). Nemajetková ujma vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania
súdu pri svojom rozhodovaní, vypočítaná zo základu 663,88 € na rok, resp. 55,32 € za mesiac ako
spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania je taktiež neopodstatnená. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody. O. i. zo zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti. Vo všeobecnosti je potrebné poukázať aj na judikatúru ústavného súdu sp. zn.I.ÚS/16/02, samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená ešte automaticky prieťahy
v konaní. Pri povahe úkonu a rozhodnutí o zmene súdneho exekútora, lehotu v ktorej sa rozhodlo,
nečinnosť žalobcu je nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony, nie je možné

nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za
zbytočné prieťahy.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal

odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.
s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, argumentácia súdu je presvedčivá.
Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní odvolací súd uvádza:

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.
Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený.
Dôvod uvedený žalobkyňou v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo byť
známe, že ÚS SR odmietol všetky jej sťažnosti, ktorými namietala porušenie svojich základných práv

podľa Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uzneseniami KS
v Košiciach (a aj iných KS), ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaní sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I.ÚS293/2013-10 z
29.5.2013, I.ÚS311/2013-10 z 29.5.2013, III.351/2013-11 z 18.7.2013, IV.ÚS508/2013-8 z 15.8.2013
atď.), pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností, a preto nemala žiaden

dôvod predpokladať, že sa tak nestane aj v prípade jej sťažnosti proti inému uzneseniu.
Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní, na
ktorom sa však žalobkyňa - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu nezúčastnila, preto jej právo
na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené.
Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek

pochybnosťpoznateľný,lebojevýslovneuvedené,žešloolistinyzaloženévexekučnomspise,žalovaný
sa vyjadril k žalobe a toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi.
Napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v
extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný žiadne
trovy neuplatnil.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.