Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203615
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814203615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., C.
XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovanému
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 4.783,27 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 4C/194/2014-265 zo 16.11.2017
v znení opravného uznesenia 4C/194/2014-295 z 24.1.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o
trovách konania a trovách znaleckého dokazovania.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.391,63 € spolu s 5,75%
ročným úrokom z omeškania od 18.2.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal a obe sporové strany zaviazal zaplatiť znalcovi T.. T. O. trovy znaleckého dokazovania po 50
% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.783,27 € s prísl.
tvrdiac, že túto sumu uhradil dňa 10.2.2014 O. I. ako poškodenému pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo
dňa 4.3.2009, ktorú zapríčinil on sám, pričom je presvedčený, že túto škodu mal likvidovať žalovaný
titulom poistenia. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal existenciu dôvodných pochybností
o tom, či škoda uplatňovaná O. I. naozaj vznikla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
zo dňa 4.3.2009 a či za túto škodu zodpovedá práve ich poistený - žalobca, keď k inkriminovanej
nehode neboli privolané policajné zložky a zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia vozidiel

nezodpovedal priebehu nehody popísanému poisteným a poškodeným. Podrobne ďalej reprodukoval
obsah vyjadrení strán ako aj závery znaleckého posudku vyhotoveného znalcom T.. T. O.Č., podľa
ktorého rozsah poškodení na motorových vozidlách zúčastnených dopravnej nehody zo dňa 4.3.2009 je
technický prijateľný a zodpovedá vyjadreniam účastníkov nehody. Považoval za preukázané, že došlo
k dopravnej nehode tak, ako to uviedol žalobca a zo spisu 16Ro/300/2013 Okresného súdu Rožňava
mu vyplynulo, že bol vydaný platobný rozkaz dňa 8.1.2014, proti ktorému žalobca odpor nepodal a bol
ním zaviazaný zaplatiť O. I. 3.053,90 €. Citoval § 5 ods.2 písm.b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom a uviedol, že žalobca sa
plnenia domáhal z titulu povinného zmluvného poistenia za poistnú udalosť zo dňa 4.3.2009, ktorú
oznámil žalovanému dňa 6.3.2009 písomne aj s uvedením rozsahu poškodenia na oboch vozidlách a
následne 20.1.2014 žalobca žalovaného informoval aj o doručení platobného rozkazu z 15.1.2014 ažiadal o zaujatie stanoviska k nemu a doporučenie, ako má vo veci postupovať, pričom žalovaný vo veci
žiadne stanovisko nezaujal a žalobcovi ani neodpovedal. Vytkol ďalej žalovanému, že nevyužil možnosť
vstúpiť do konania 16Ro/300/2013 ako vedľajší účastník a že potom využil svoje právo na odmietnutie

plnenia v zmysle § 5 ods.1 písm.b/ maximalistickým spôsobom a to úplným odmietnutím plnenia. Citoval
ďalej § 3 Obč.zák. a mal za to, že žalovaný úplným odmietnutím plnenia nepostupoval minimálne v
súlade s ust. § 3 Obč.zák. a to vychádzajúc zo zistených skutkových okolností veci a poukázal na to,
že postup a rozsah odmietnutia plnenia zo strany žalovaného môže byť preskúmaný súdom, keď v
zákone sú uvedené možnosti „sčasti“ a „úplne“. Zdôraznil, že žalobca vstúpil do vzťahu so žalovaným

ako spotrebiteľ a ako bežný občan sa nemusel v otázkach premlčania, plynutia premlčacích lehôt, resp.
dopadu týchto inštitútov práva na ustanovenia zakotvené v zák. č. 381/2001 Z.z. dokonale orientovať, a
preto postupoval správne, pokiaľ v konaní 16Ro/300/2013 včas oznámil poisťovni vydanie platobného
rozkazu a požiadal o súčinnosť. Žalovaný pochybil, ak nepostupoval v súlade s § 3 Obč.zák., hoci
disponoval odborným personálom a nedal žalobcovi žiadne stanovisko, resp. upozornenie na to, že
nárok je premlčaný. Dospel tak k názoru, že daný stav (plnenie premlčanej pohľadávky) zapríčinil sčasti

aj žalovaný, nielen žalobca, a preto bolo správne a spravodlivé len sčasti odmietnuť plnenie tak, že na
vzniknutom stave majú rovnaký podiel obe strany a nárok žalobcu považoval v konečnom dôsledku za
dôvodný v polovici a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2
CSP a strany sporu zaviazal aj na náhradu nákladov na znalecké dokazovanie.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a navrhol, aby odvolací súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a to z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.d/, f/ a h/ CSP. Vytkol súdu prvej inštancie,
že v bode 20. odôvodnenia veľmi vágne načrtol nejaký rozpor s dobrými mravmi, avšak žiadnym
spôsobom neodôvodnil, čím malo dôjsť k rozporu s dobrými mravmi, v čom konkrétne tento rozpor
spočíval a aký to malo vplyv na prejednávanú vec. Rozhodnutie tak nebolo dostatočne odôvodnené,

čo zakladá inú vadu konania a to aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nebolo mu jasné, čo chcel súd vyvodiť zo záveru, že žalobca je
spotrebiteľ, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o uplatnenie odmietnutia plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy. Predmetom konania nebola ani žiadna neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a
pokiaľ súd smeroval k záveru, že žalobcovi ako spotrebiteľovi nemusia byť známe všeobecne záväzné

právne predpisy, je takýto výklad podľa neho absurdný a neakceptovateľný. S poukazom na § 11 ods.5
zákona o PZP upozornil, že žalobca v súvislosti s možným ustanovením právneho zástupcu nepodal
písomnú žiadosť. Zákon o PZP mu ani nestanovuje okrem reakcie na riadnu písomnú žiadosť žiadnu
inú povinnosť v súvislosti s „poskytnutím právnej pomoci“. Trval na tom, že nemal možnosť vstúpiť do
konania 16Ro/300/2013 ako vedľajší účastník, keď proti platobnému rozkazu žalobca odpor nepodal a

on sám tak urobiť nemohol. Neobstojí tak názor súdu, podľa ktorého konal vo veci v rozpore s dobrými
mravmi. Namietal i moderovanie uplatneného odmietnutia plnenia podľa § 5 ods.2 písm.b/ zákona o
PZP, keďže výlučne jemu prislúcha posúdenie, v akom rozsahu poskytne plnenie a moderačné právo
súdu neprichádza vôbec do úvahy.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Súd prvej inštancie opravným uznesením 4C/194/2014-295 z 24.1.2018 opravil dátum uvedený v
rozsudku 4C/194/2014-276, keď správny dátum je 15.11.2017 namiesto 16.11.2017.

6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej časti vrátane výroku o
trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je
vecne správny.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).8. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.d/, f/ a h/ CSP, pretože konanie má
podľa neho inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých,

ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP.

10. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d/ CSP a rovnako ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.a/,b/c/ CSP (na ktoré
odvolací súd vždy prihliada aj keď neboli v odvolaní uplatnené) nie sú dané , pretože odvolací súd pri
preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady týkajúce

sa procesných podmienok uvedené v týchto ustanoveniach (t.j. ani procesné vady, v dôsledku ktorých
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ani iné vady ktoré by mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

13. Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej

inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods.1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej

inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

14. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol

naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP

15. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania (teda aj námietok

žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval aj v odvolaní).

16. Podľa ust. § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti
dopĺňa nasledovné:

18.Súdprvejinštanciepovykonanídokazovania,aplikujúci§3Obč.zák.dospelksprávnemuzáveru,že

úplné odmietnutie plnenia zo strany žalovaného by odporovalo dobrým mravom, správne a spravodlivé
podľa neho by bolo odmietnuť plnenie len sčasti a tak nárok žalobcu v polovici pokladal za dôvodný.
Svoju úvahu aj dostatočne vysvetlil a jeho rozhodnutie nemožno pokladať za nepreskúmateľné.

19. Odvolací súd bral zreteľ na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v
ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej
formy rozsudku (§ 220 ods.2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu

obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať
správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j.

musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

20. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku,
je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so

všetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktorésúprerozhodnutiepodstatnéaprávnevýznamné.
Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení
vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v
rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu

poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.
Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a
rozsudok je preskúmateľný.

21. Podstatou sporu bolo posúdenie, či žalovaný žalobcovi opodstatnene odoprel poistné plnenie s

poukazom na § 5 ods.2 písm.b/ zák. č. 381/2001 Z.z.

22. Podľa § 5 ods.2 písm.b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený
plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak sa poistený zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku.

23. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a
tvoriazákladfundamentálneho,hodnotovéhoporiadku(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
z 24.2.2011 č.k. IV. ÚS 55/2011).

24. Súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods.2 CSP vysvetlil, výstižne, stručne a jasne, akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil s tým, že logicky vyznieva jeho záver pri hodnotení intenzity
porušenia povinnosti na strane žalobcu, ktorý sa podľa žalovaného nemal zaväzovať uhradiť premlčanú
pohľadávku. Aj odvolací súd má za to, že každý prípad je nevyhnutné posudzovať individuálne, berúc
do úvahy jeho špecifiká, správanie sa poisteného, i konanie poisťovateľa. Možno súhlasiť so záverom

súdu prvej inštancie, že je v súlade s dobrými mravmi, aby žalovaný, ako poisťovňa neodmietol plnenie
žalobcovi v plnej výške, pokiaľ tento hovorí, že je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť ak sa
poistený zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku.25.Odvolacísúdnemádôvodvstupovaťdopriliehavoodôvodnenejúvahysúduprvejinštanciepripoužití
ust. § 3 Obč.zák., keď považoval za dôvodné priznať žalobcovi aspoň polovicu poistného plnenia. Takýto
záver súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu vyjadrením spravodlivého a objektívneho

posúdenia veci. Prvoinštančný súd v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, ako
už bolo uvedené, náležitým spôsobom svoje rozhodnutie odôvodnil, poukázal na konkrétne skutkovo
i právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetlil, prečo a z akých dôvodov sčasti žalobný
nárok priznal.

26. Úvaha súdu prvej inštancie pritom nie je svojvoľná a podkladom pre ňu boli konkrétne označené
dôkazy, význam ktorých na prejednávanú vec súd prvej inštancie primerane vysvetlil.

27. Neobstojí námietka žalovaného, podľa ktorého súd pochybil pri moderovaní rozsahu uplatneného
odmietnutia plnenia, keď v každom jednom prípade je potrebné a vhodné prihliadať na ust. § 3 Obč.zák.
a v danej veci tak, ako to vysvetlil súd prvej inštancie, je použitie tohto ustanovenia opodstatnené a

priliehavé.

28. Nemožno nepoukázať i na postoje oboch strán po vzniku poistnej udalosti - nehody zo 4.3.2009.
Škodovú udalosť žalobca oznámil žalovanému hneď 6.3.2009. Prípismi zo 17.7.2009 (č.l. 20), 5.10.2009
(č.l. 22) a 17.7.2013 (č.l. 23) žalovaný odmietol poskytnúť za túto poistnú udalosť plnenie argumentujúc

okrem iného tým, že rozsah a charakter poškodenia na vozidle účastníka nehody O. I. je vzhľadom
k opísanému priebehu dopravnej nehody z technického hľadiska neprijateľný. Po začatí konania
vedeného pod sp.zn. 16Ro/300/2013 pred Okresným súdom Rožňava, bezprostredne po prevzatí
platobného rozkazu žalobca informoval žalovaného (listom z 20.1.2014) o prebiehajúcom konaní, o
dátume prevzatia platobného rozkazu a žiadal o zaujatie stanoviska k danej veci a k ďalšiemu postupu.

Osobitným listom z 20.1.2014 (č.l. 47) požiadal žalobca žalovaného aj o právnu pomoc formou právneho
zastúpenia, pričom podľa § 11 ods.5 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví
poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu v konaní o náhradu škody pred
súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Žalovaný však zostal pasívny a žalobcovi
neposkytol žiadnu radu a právneho zástupcu mu neustanovil.

29. Podľa znaleckého posudku, vyhotoveného znalcom T.. T. O., na základe zadania súdu, ku zrážke
zúčastnených vozidiel dňa 4.3.2009 došlo kontaktom ľavej prednej časti vozidla C. R. do pravej zadnej
časti vozidla M. R. XXX s malým vzájomným prekrytím oboch vozidiel, čo zodpovedá vyjadreniam
účastníkov dopravnej nehody a daný mechanizmus poškodenia je technicky prijateľný.

30. Vo svetle vykonaných dôkazov, vrátane znaleckého posudku, je tak postoj a postup žalovaného pri
riešení poistnej udalosti ťažko obhájiteľný, keď tento v konečnom dôsledku po odmietnutí plnenia viedol
k podaniu žaloby voči žalobcovi, v ktorom konaní poistenému zo strany poisťovne tiež nebola poskytnutá
žiadna súčinnosť. Navyše z pohľadu odvolacieho súdu je sporné, či žalobca skutočne hradil premlčanú

pohľadávku, keďže záver o jej premlčaní autoritatívne konštatovaný žiadnym spôsobom nebol. Nie
je zrejmé, kedy skutočne žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, keď ešte v júli 2013 prešetroval
správnosť postupu likvidácie škodovej udalosti (viď oznámenie z č.l. 23) a je otázne, či zo strany žalobcu
nešlo o plnenie uznaného dlhu, keď od vzniku škodovej udalosti svoju zodpovednosť za ňu nepopieral
a deklaroval úmysel poškodenému škodu nahradiť.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov možno preskúmavané rozhodnutie pokladať za správne a
bolo tak potrebné ho potvrdiť.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255

ods.1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a žalobcovi v odvolacom konaní trovy ani nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).