Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202327
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213202327.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpená: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému 1/: A.
P., D..: XX.XX.XXXX, N. N., A. A.P. XXXX/XX a žalovanej 2/: O. W., D..: XX.XX.XXXX, N. N., O. XXX/
XX R.a účasti intervenientky: O. P., D..: XX.XX.XXXX, N. N., A. A. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr.
Michalom Harvišom - advokátom, sídlo AK Svidník, ul. Slov.hrdinov 102, o určenie neúčinnosti právnych
úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi M. P.Ý., D..: XX.XX.XXXX a O.

P., D..: XX.XX.XXXX ako darcami a A. P., D..: XX.XX.XXXX ako obdarovaným, ktorej predmetom bolo
darovanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX V. XX XXX vedených Okresným úradom Bardejov -
katastrálnym odborom pre kat.úz. N., X - L. N. Č.. XX D. X. A. D. X. A. A. S. N., vchod č. XX v bytovom
dome so súpisnými číslom XXXX A.ostavenom na parcele registra C KN XXXX; so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti podielu 69/3798
a so spoluvlastníckym podielom na pozemku č. C KN XXXX evidovanom ako zastavané plochy a
nádvoriaovýmereXXXm2voveľkostipodielu69/3798,vkladpovolenýpodS.XXX/XX,jevočižalobcovi

neúčinná.

II. Súd určuje, že Darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi O. P., D..: XX.XX.XXXX ako
darkyňou a O. W., D..: XX.XX.XXXX ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bardejov - katastrálnym odborom pre kat.úz.
N., rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele C KN č. XXXX, zastavané plochy a
nádvoria, parcela č. C KN XXXX o výmere 495 m2 zastavané plochy nádvoria, parcela č. C KN XXXX/
X o výmere 178 m2, vklad povolený pod S. XXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná.

III. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ a intervenientke priznáva spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 04.04.2013 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ vyslovenia
neúčinnosti právnych úkonov - darovacích zmlúv, ktorými O. P. ako dlžník ukrátila žalobcu na uspokojení
jeho pohľadávky.

2. Žalobu odôvodnila tým, že Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.júna 2010, č.k.:
3C/121/2009 - 66 bolo O. P. uložené, aby do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatila žalobcovi sumu
XX.XXX,XXI.spolusúrokomzomeškaniavovýške6,5%ročneod20.03.2009dozaplateniaanahradila
mu trovy konania v sume 3.623 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 29.07.2010. Pretože dlhO. P. nezaplatila, podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie, ktorej vedením bol súdom poverený súdny
exekútor JUDr. Ján Ondáš. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa XX.XX.XXXX a doručené
O. dňa 10.01.2011. Dňa 28.12.2010 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením

exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX - byt a LV č. XXXX - rodinný dom. Správa katastra súdnemu exekútorovi oznámila, že záložné
právo nie je možné zriadiť, nakoľko nehnuteľnosť - byt, bola darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX, vklad
povolený pod S. XXX/XXXX prevedená na žalovaného 1/. Rodinný dom a priľahlé parcely boli rovnako
tak prevedené darovacou zmluvou, dňa 08.03.2012, vklad povolený pod S. XXX/XX na žalovanú 2/.

Žalobca je presvedčený, že k darovaniu nehnuteľností došlo zo strany O. P. v úmysle ukrátiť žalobcu
na uspokojení svojej pohľadávky.

3. Žaloba prílohy i procesné poučenie boli žalovanému 1/ doručené dňa 07.06.2013, žalovanej 2/
dňa 15.05.2013 a intervenientke dňa 15.05.2013. K žalobe sa vyjadrila intervenientka v podaní súdu
doručenom dňa 10.09.2013. Uviedla, že už raz sa voči nej viedlo konanie o vyslovenie neúčinnosti

darovacích zmlúv, ale súd žalobu zamietol. Ďalej argumentoval tým, že vlastník môže disponovať svojim
majetkom ako uzná za vhodné. Je irelevantné tvrdenie, že intervenientka sa zbavila nehnuteľného
majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jej veriteľ. Pohľadávka žalobcu je voči
intervenientke zabezpečená exekúciou a v pravidelných splátkach intervenientka dlh spláca. Plnila
aj formou jednorazovej úhrady. Domnievala sa, že žalobca sa nemôže domáhať vymoženia svojej

pohľadávky, a zároveň žiadať o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov.

4. Súd vykonal dokazovanie Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.júna 2010, č.k.:
3C/121/2009 - 66 (čl. 5), návrhom na vykonanie exekúcie (čl. 7), upovedomením o začatí exekúcie
vrátane doručenky (čl. 8), LV č. XXXX, Rozhodnutím Správy katastra Bardejov z 11.04.2012, číslo vkladu

S. XXX/XX (čl. 11), darovacou zmluvou z 08.03.2012 (čl. 12), LV č. XXXX (čl. 14), Rozhodnutím Správy
katastra Bardejov z 18.05.2015, číslo vkladu S. XXX/XX (čl. 15), darovacou zmluvou z 09.03.2012 (čl.
16), výsluchom strán a intervenientky, obsahom súdnych spisov vo veci tunajšieho súdu vedenej pod
sp.zn.: XC/XX/XXXX, XT/XX/XXXX V. XEr/XXX/XXXX, správou o preibehu exekúcie z 09.09.2013 (čl.
38), čestným vyhlásením žalovaného 1/ (čl. 53), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový

stav veci:

5. Z výsluchu žalovaného 1/ súd zistil, že O. P., jeho matka, mu nedarovala predmetný byt len tak. S
otcomnemaliprácuanedoplatkyspojenésužívanímbytuzaniekoľkomesiacov.Žalovaný1/akoštudent
vysokej školy počas prázdnin pracoval a mal nasporené peniaze. Dohodli sa preto, že rodičom finančne

pomôže a títo mu za to darujú byt. Rodičia majú Z. X W., žalovaného 1/ súrodenci ale v tom čase už
boli samostatní, preto intervenientka rozhodla byt darovať len žalovanému 1/. Po dohode s rodičmi dlh
vyrovnal a poplatky ďalej platil sám. Žalovaný 1/ vedel, že intervenientka spôsobila dopravnú nehodu, v
tom čase mal 12 rokov. Vedel aj o tom, že v tejto súvislosti mala veľa problémov. O exekúcii ale nevedel.

6. Z výsluchu žalovanej 2/ súd zistil, že táto je sestrou intervenientky. Žalovanú 2/ navštívila asi rok pred
uzavretím darovacej zmluvy v zlom psychickom stave, splácala mnoho pôžičiek. S manželom žalovanej
2/ jej navrhli, že jej darujú sumu XXX.XXX Z. za to, že ona žalovanej 2/ daruje časť rodinného domu.
Spočiatku jej peniaze požičali na neurčito, aby jej pomohli. Po čase sa ale stretli, aby nejako pôžičku
vyriešili. Dohodli sa na darovaním časti rodinného domu po rodičoch s tým, že peniaze vrátiť nemusí.

Žalovaná 2/ vedela o problémoch intervenientky, ale o exekúcii nevedela.

7. Z výsluchu intervenientky súd zistil, že o pomoc požiadala žalovaného 1/ i žalovanú 2/. Keď jej bolo
doručené upovedomenie o začatí exekúcie, nikomu o tom nehovorila, iba svojej obhajkyni v trestnom
konaní. S nehnuteľnosťami napriek zákazu nakladala preto, lebo si neuvedomila následky.

8. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokochmedzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla

poznať.

10. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.

11. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

13. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

14. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

15. Podľa § 139 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

16. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Podľa § 219 odsek 1 C.s.p., rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

18. Podľa § 219 odsek 2 C.s.p., rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré

vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade použijú.

19. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

20. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca má voči intervenientke vymáhateľnú
pohľadávku. Darovanie 3-izbového bytu a podielu na rodinnom dome ukracuje uspokojenie žalobcovej
pohľadávky. Úmysel intervenientky ukrátiť žalobcu bol daný. Žalovaní 1/ a 2/ nekonali s náležitou

starostlivosťou, aby poznali úmysel intervenientky. Právne úkony boli urobené v posledných 3 rokoch
pred podaním žaloby.21. Ako to vyplýva z vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.júna 2010, č.k.: XC/
XXX/XXXX - XX, žalobca má voči intervenientke vymáhateľnú pohľadávku ku dňu vyhlásenia rozsudku
voS.XX.XXX,XXI.spríslušenstvom.PohľadávkasanútenevymáhanaexekútorskomúradeJUDr.Jána

Ondáša pod I. XXXX/XXXX. Podľa správy súdneho exekútora z 09.09.2013, prikázaním pohľadávky z
účtu v banke sa podarilo vymôcť sumu 692,58 Eur, tento spôsob zostal ďalej neúspešný. Intervenientka
pracuje v Rakúsku a jej mzda je na území Slovenska nepostihnuteľná. Motorové vozidlo nevlastní. Po
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam intervenientka nemá žiadny majetok, z ktorého by bolo
možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Bolo teda preukázané, že jediným majetkom, ktorý bolo možné

exekučne postihnúť, boli nehnuteľnosti, ktoré po začatí exekúcie intervenientka darovala žalovanému 1/
a žalovanej 2/. Preukázateľné tak týmto konaním došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej pohľadávky.
Úmysel intervenietnky ukrátiť žalobcu na uspokojení práve takýmto spôsobom bol preukázaný v
trestnom konaní. Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov zo dňa 5.júna 2013, č.k.: 2T/73/2013 -
65 bola intervenientka uznaná vinnou zo spáchania úmyselného prečinu poškodzovania veriteľa podľa §
239 ods. 1, písm. a), ods. 4 Trestného zákona tým, že zo svojho majetku odstránila jeho časť a žalobcovi

tým spôsobila škodu. Skutok ktorý svojim úmyslom pokrýva konanie intervenientky sa týka darovania
bytu a podielu 1 na rodinnom dome. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 20.06.2013. Súd
je viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin, preto i záverom o tom, že
intervenientka konala v úmysle ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. V tomto smere preto nebolo
nutné vykonávať dokazovanie.

22. Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak
preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej
starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a
ods. 2 OZ teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom

veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle
nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto
úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že
osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho
úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného

právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle
dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle
ustanovenia§42aods.2OZubrániťodporovacejžalobe.Zákonodosobyblízkejdlžníkovipožaduje,aby
sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto
spôsobompresvedčila,žeprávnyúkonneukracujeveriteľadlžníkaavediejuktomu,abynerobilaprávne

úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová,
musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku,
ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri aj rozsudok NS ČR sp.zn.: 21
Cdo 864/2000 alebo rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.: 12Co 145/2007). Je preto na
žalovanejosobeblízkejdlžníkovi,abysisplniladôkaznúpovinnosťanavrhlatakédokazovanie,zktorého

bynepochybnevyplynulo,žebolinaplnenévyššieuvedenépodmienkyubráneniasaodporovacejžalobe
vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť
(aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť
(aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť
(aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť,

nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej
dlžníkovi, že o jeho dlhoch a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím napríklad darovacej zmluvy alebo
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevedela, nakoľko jej dlžník (napríklad
manžel) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je
pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (porovnaj aj NS ČR sp.zn.: 21 Cdo 864/2000). Tiež

nepostačuje argument o tom, že žalovaný nemal potrebu robiť žiadne kroky na poznanie úmyslu dlžníka
(napríklad manžela) ukrátiť veriteľa (NS ČR sp.zn.: 30 Cdo 635/2005), alebo tvrdenie, že skutočnosť,
že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť, čo je úplne bežná
záležitosť (NS ČR sp.zn.: 21 Cdo 2088/2000). Podľa súdov je jednoznačne chybným taký právny názor,
že náležitú starostlivosť nemožno vykladať tak, že vždy vyžaduje aktívne správanie nadobúdateľa z

odporovaného právneho úkonu (napríklad NS ČR sp.zn.: 21 Cdo 313/2001). Tiež nezaváži ani to, že
dlžník si pri uzatváraní odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému plnil svoju morálnu
alebo právnu povinnosť (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 12Co/145/2007). Bolopreukázané, že žalovaní 1/ a 2/ nekonali s náležitou starostlivosťou, ak pristúpili k obdarovaniu bez toho,
aby vynaložili úsilie na zistenie toho, prečo v skutočnosti intervenientka tak koná.

23. K darovaniu došlo dňa 08.03.2012 a 09.03.2012, teda 3 roky pred podaním žaloby dňa 04.04.2013.

24. Ako to je vyššie uvedené, žalobca v konaní preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok
pre vyslovenie neúčinnosti dotknutých právnych úkonov, a žalovaní zároveň nepreukázali, že vynaložili
náležitú starostlivosť pre zistenie/rozpoznanie úmyslu intervenientky ukrátiť žalobcu. Súd preto žalobe

vyhovel v celom rozsahu.

25. K námietkam intervenientky ohľadom toho, že už raz sa takéto konanie viedlo a bolo právoplatne
skončené súd uvádza, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 1C/83/2012 žalobca žaloval o
vyslovenie neúčinnosti dotknutých právnych úkonov intervenientku. Súd pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalobu zamietol, nakoľko sa podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby

žaloba smerovala voči tomu, kto mal z darovania prospech. Súd žalobu právoplatne zamietol, ale táto
skutočnosť nezakladá prekážku rozhodnutej veci, keď k prejednaniu samotnej veci vôbec nedošlo a s
konečnou platnosťou o nej nebolo rozhodnuté.

26. K námietke intervenientky o tom, že pohľadávka žalobcu je zabezpečená formou zrážok a splátok

v prebiehajúcej exekúcii súd uvádza, že vedenie exekúcie nemá zabezpečovaciu funkciu. Žalobca
sa môže kedykoľvek domáhať vyslovenia toho, že konkrétny právny úkon ukracuje uspokojenie jeho
pohľadávky. V prípade, že bude úspešný sa môže uspokojenia pohľadávky potom domáhať z tej časti
majetku, ktorá ušla z majetku dlžníka, a to aj popri exekúcii, a to až dovtedy, než bude celá jeho
pohľadávka zaplatená. Vedenie exekúcie v žiadnom prípade nebráni žalobcovi žiadať, aby bolo do

majetku dlžníka navrátené to, čo z neho úmyselným konaním ušlo (o čo bol zmenšený). V konečnom
dôsledku veriteľ cestou exekúcie alebo aj bez exekúcie, môže od svojho dlžníka požadovať zaplatenie
len takej sumy, na akú je oprávnený podľa vykonateľného rozhodnutia súdu. Úspech v konaní o
neúčinnosť právnych úkonov nespôsobuje, že sa suma plnenia v prospech veriteľa zvýši. Dlh dlžníka
zostáva nezmenený, zmení sa len majetok (jeho rozsah), z ktorého môže veriteľ uspokojiť svoju

pohľadávku. Súd preto žalobe vyhovel.

27. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

28. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.