Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/483/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605215125
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7605215125.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: P. F., A.. XX. XX. XXXX, W. Q.
O.G., Y. X, zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16,
proti žalovanému: U. T.O., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. F., X. X, zastúpeného JUDr. Janou Závodskou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Alžbetina 3, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa22.06.2016č.k.1C/187/2005-427
v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. 09. 2016 č.k. 1C/187/2005-450 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom v spojení s opravným
uznesením určil, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá dňa X. XX. XXXX medzi predchodcom žalobcu
neb. F. X. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom, katastrálnym odborom L., na liste vlastníctva č. XX F.
O.. Ú.. F., Y. T. X.. Č.. XXX A. F. Č.. XXX, F. F.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

P. a pozemok parc. č. XXX - S. S. F. E. Q. XXX P., je neplatný. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 3.930,54 eur, z ktorých trovy
právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 3.731,54 eur a ostatné trovy konania sumu 199 eur, a to
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Spišská Nová Ves trovy štátu - trovy znaleckého dokazovania vo výške 1.676,62 eur v lehote do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, podanej právnym predchodcom žalobcu F. X., ktorý v priebehu konania zomrel
a v konaní tak pokračoval s jeho právnym nástupcom P. F., A.. XX. XX. XXXX, bytom v O., Y. X ako
jediným testamentárnym dedičom po poručiteľovi F. X. (pôvodný žalobca). Žalobou bola napadnutá
neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX. XX. XXXX medzi pôvodným žalobcom
neb. F. X. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej vo výroku rozsudku.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 37 ods.
1, § 38 ods. 2 a § 49a veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je
opodstatnená, nakoľko právny úkon, neplatnosti ktorého sa žalobca v konaní domáhal, je neplatným zdôvodu nedostatku spôsobilosti na právne úkony pôvodného žalobcu (F. X.) v čase uzavretia napadnutej
kúpnopredajnej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie, berúc do úvahy právny názor Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 03. 2013
č.k. 2Co/72/2012-258 pri skúmaní otázky naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na
požadovanom určení dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
V danom prípade žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko v prípade,
pokiaľ zmluva bude vyslovená ako neplatná, predmetná nehnuteľnosť bude prejednaná v dedičskom

konaní po F. X., ktorý odkázal predmetnú nehnuteľnosť na základe závetu žalobcovi.

5. Pri otázke skúmania spôsobilosti pôvodného žalobcu na právne úkony v čase uzavretia napadnutej
kúpnopredajnej zmluvy dňa 8. 11. 2005 súd prvej inštancie vykonal dokazovanie znalcom a zo
znaleckého posudku Doc. MUDr. Dóciho, PhD. č. 68/2014 mal za preukázané, že pôvodný žalobca (F.
X.Ý.) bol osobou závislou od alkoholu s nízkym intelektom IQ - 89, s postihnutím psychiky v dôsledku

chronického alkoholizmu a s telesnými chorobami v dôsledku alkoholizmu - dňa 8. 11. 2004 mal
cirhózu pečene, ťažkú chudokrvnosť, krvácanie do žalúdka, bol nedostatočne živený (odborne: trpel
malnutríciou), v tomto stave dostal akútny zápal priedušiek s teplotami a v tomto psychickom aj fyzickom
stave podpísal predmetnú kúpnopredajnú zmluvu. Na základe prítomnosti telesných a psychických
porúch sa dá predpokladať s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou až s istotou, že F. X. nebol dňa

X. XX. XXXX spôsobilý podpísať napadnutý právny úkon. Znalec tiež zistil, že ku dňu podpísania zmluvy
u F. X. boli prítomné poruchy, ktoré mali vplyv na činnosť jeho mozgu, a tým aj na ovládaciu zložku
jeho chovania, a to: závislosť od alkoholu, ktorý svojim dlhodobým účinkom poškodil mozgové bunky;
ťažkú anémiu (chudokrvnosť), nedostatok červených krviniek) - mozog mal výrazne znížený prísun
kyslíka, preto činnosť mozgu bola znížená; neliečený vysoký krvný tlak - poškodil steny ciev, čo má za

následok horšie zásobenie mozgu krvou, kyslíkom a živinami, tento mechanizmus sa mohol prejaviť
aj u menovaného; cirhóza pečene - pri cirhózi pečene má pečeň zníženú funkciu, preto sa niektoré
odpadové látky môžu hromadiť v krvi, zvyšuje sa ich hladina v krvi), čo môže negatívne ovplyvňovať
činnosť mozgu, konkrétne sa jedná o látku amoniak, ktorej hladina sa pri cirhóze pečene zvyšuje,
zvýšená hladina amoniaku môže spôsobiť duševnú poruchu. Aká bola intenzita vplyvu cirhózy pečene

na činnosť mozgu u menovaného X. XX. XXXX sa nedá jednoznačne preukázať; ochorenie žalúdka -
krvácanie do žalúdka - prehlbovalo, zhoršovalo chudokrvnosť (anémiu); akútny zápal priedušiek spolu
s malnutríciou (nedostatočnou výživou) a zvýšenou teplotou spôsobili ďalšie telesné oslabnutie. Tieto
uvedené poruchy svojím súčasným pôsobením podstatne zmenšovali výkonnosť mozgových buniek
(centrálnej nervovej sústavy) u F. X.. Dopočutím znalca na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že

tento nadobudol presvedčenie, že pán F. X. v deň podpisu napadnutej kúpnopredajnej zmluvy nemal
spôsobilosť na právne úkony. Jeho formulácia (s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou až s istotou)
bola použitá kvôli tomu, že sa vyjadroval k osobe, ktorá v čase podávania znaleckého posudku už bola
mŕtva. Z doplnenia znaleckého posudku č. 66/2014 vyplynulo, že zo zdravotnej dokumentácie F. X.
nemožno vyvodiť, že by dňa 1. 3. 2005 nebol spôsobilý k právnym úkonom. V tej súvislosti súd prvej

inštancie vypočul svedka P. S., ktorý sprostredkovával uzavretie kúpnopredajnej zmluvy v prospech
pôvodného žalobcu F. X. v mene žalovaného vyplatil kúpnu cenu a vyjadril sa k zdravotnému stavu
F. X.É.. Z týchto vykonaných dôkazov súd prvej inštancie vychádzajúc zo záveru znalca uzavrel, že
pôvodný žalobca F. X. nemal v čase dňa 8. 11. 2005 spôsobilosť na právne úkony, a teda právny
úkon, ktorý v tom čase urobil, je neplatným právnym úkonom. Na základe týchto záverov vyslovil,

že kúpnopredajná zmluva uvedená vo výrokovej časti rozsudku je neplatným právnym úkonom. Z
odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v tomto
smere. Pokiaľ žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka otca žalobcu k okolnostiam, v
akom zdravotnom stave bol F. X. v čase spísania testamentu a že na pôvodného žalobcu nebol robený
žiaden nátlak v súvislosti s podpisom testamentu, súd prvej inštancie dokazovanie v naznačenom smere

nedoplnil. V tej súvislosti uviedol, že žalovaná strana uvedené skutočnosti nespochybnila, preto nebolo
potrebné dokazovanie v naznačenom smere doplniť.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 4.085,45 eur a náhrady za

zaplatený súdny poplatok vo výške 199,- eur. Trovy právneho zastúpenia priznal v súlade s § 9, § 10
ods. 2, § 13 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, 2, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a tie priznal za 12 úkonov právnej
služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia 190,89 eur, podanie žaloby 190,89 eur, odvolanie vočirozhodnutiu o súdnom poplatku 95,44 eur (polovičná sadzba), účasť na pojednávaní dňa 14. 3. 2008, 20.
6. 2008, 23. 11. 2011, 30. 1. 2015, 24. 6. 2015 a 22. 6. 2016 6 x 190,89 eur, písomné podanie zo dňa 22.
10. 2008 a zo dňa 12. 3. 2009 2 x 190,89 eur a podanie odvolania zo dňa 29. 12. 2011 190,89 eur. Priznal

aj režijný paušál vo výške 82,36 eur (2 x 4,98 eur, 1 x 5,44 eur, 3 x 6,31 eur, 1 x 6,95 eur, 2 x 7,41 eur,
2x 8,39 eur a 1x 8,58 eur). Právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal odmenu za úkon „porada v AK 9. 5.
2016“, nakoľko tento nebol žiadnym spôsobom zdokladovaný. Súd prvej inštancie tiež krátil odmenu za
odvolanie voči rozhodnutiu o súdnom poplatku zo dňa 13. 3. 2006, nakoľko za tento úkon patrí polovičná
odmena. Právnemu zástupcovi žalobcu priznal aj náhradu cestovného v celkovej výške 378,13 eur za

cestu na trase Košice - Spišská Nová Ves a späť (105 km) za účasť na šiestich pojednávaniach. Takto
priznal náhradu za spotrebované pohonné hmoty a náhradu za použitie osobného motorového vozidla v
dňoch 14. 3. 2008, 20. 6. 2008, 23. 11. 2011, 30. 1. 2015, 24. 6. 2015 a 22. 6. 2016. Priznal aj náhradu za
stratu času za uvedené dni pojednávania vo výške 453,90 eur, a to za šesť začatých polhodín. Odmenu
náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času zvýšil daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje
621,92 eur.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. V
dôvodoch odvolania uviedol, že porušenie procesnoprávnych predpisov v absencii splnenia

procesných podmienok vidí v tom, že súd prvej inštancie konal s osobou, ktorá nie je aktívne
legitimovaná. V záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. 06. 2016 je uvedené, že.
žalobcom v tejto veci je F. F., bytom v O., Y. X, pričom závetným dedičom poručiteľa F. X. je P. F.,
A.. XX. XX. XXXX, W. Q. O., Y. X. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konal vo veci so žalobcom F. F. a
aj v rozhodnutí ho označil za žalobcu, napadnutý rozsudok nemá žiaden vplyv na jeho súčasné a ani

budúce právne postavenie. Tento totiž nikdy nebol zapísaný v evidencii nehnuteľností na LV č. XX O..Ú..
F., ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy a nie ej ani právnym nástupcom po poručiteľovi F. X.. Vytkol
súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolaním
napadnutým rozsudkom bol porušený princíp právnej istoty. Súčasne súd prvej inštancie vychádzal z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný totiž zastáva názor, že u žalobcu absentuje naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti napadnutého právneho úkonu, nakoľko toto určenie nijak nezlepší
ani nezmení jeho postavenie. Vychádzajúc zo zasadnutia občianskoprávneho kolégia NS SR z 16. -
17. 4. 2007 je zrejmé, že v prípade ak poručiteľ nežije, jeho dedičia môžu uplatňovať svoje práva len
žalobou či vec - v danom prípade nehnuteľnosť, patrí/nepatrí do dedičstva po právnom predchodcovi.

Žiaden iný legitímny procesný prostriedok na uplatnenie práv dedičov nie je. Prvoinštančný súd tak
pri skúmaní otázky naliehavého právneho záujmu rozhodol v rozpore s konštantnou judikatúrou a
rozhodovacou praxou súdov a v rozpore s legitímnym očakávaním účastníkov konania. Vytkol súdu
prvej inštancie, že v rozsudku neodôvodnil, v čom vidí naliehavý právny záujem žalobcu na určení
neplatnosti právneho úkonu a ako sa výrokom rozsudku zmení jeho postavenie. Súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie zamerané na zistenie spôsobilosti/nespôsobilosti pôvodného žalobcu na právne
úkony ako predávajúceho a za tým účelom nariadil znalecké dokazovanie napriek tomu, že v deň
podpísania kúpnej zmluvy 9. 11. 2005 bol F. X. na vlastnú žiadosť hospitalizovaný na internej klinike
Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice. Zo správy tejto kliniky zo dňa 5. 8. 2013 (č.l. 267 spisu)
vyplýva, že nejavil známky závažnej duševnej poruchy, preto nebolo potrebné vyšetrenie psychiatrom.

Absolvoval v čase od 9. 11. 2005 do 16. 11. 2005 rôzne vyšetrenia, ktoré vyžadujú istú mieru pochopenia
a spoluprácu, riadne komunikoval a bol orientovaný. Počas hospitalizácie lekári p. X. vyšetrili a na
základe vyšetrenia stanovili diagnózy, pričom výsledky vyšetrení si nevyžiadali psychiatrické vyšetrenie.
Na druhej strane znalec, ktorý v konaní podal znalecký posudok nemal možnosť vyšetriť p. X., nakoľko
tento v tom čase už nežil. Znalec vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie uvedenej v súdnom spise.

Znalec nevedel vysvetliť, ako je možné, že F. X. v dôsledku diagnóz, ktorými trpel, najneskôr v roku
2004 s najväčšou pravdepodobnosťou nebol spôsobilý 8. 11. 2005 podpísať kúpnu zmluvu a pokiaľ
1. 3. 2005 spísal závet u notára, bol spôsobilý na takýto právny úkon, k čomu sa znalec nevedel
jednoznačnevyjadriť.Pokiaľznalecvznaleckomposudkuustálil,žeF.X.neboldňa8.11.2005spôsobilý
na právne úkony, tak potom logicky musí platiť záver, že podanie žaloby 5. 12. 2005, ako aj plnú moc

na zastupovanie JUDr. Kuzmovi, nie sú platné právne úkony. Pri týchto úkonoch musela absentovať
spôsobilosť pôvodného žalobcu na právne úkony. S touto otázkou sa súd prvej inštancie nevyporiadal.
Nevyporiadal sa ani s námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že pokiaľ by žalobca skutočne považoval
právny úkon - kúpnu zmluvu z 8. 11. 2005 za neplatný, nič mu nebránilo usporiadať vzťahy so žalovanýmtak, že prijatú kúpnu cenu vráti kupujúcemu a dohodnú sa na odstúpení od kúpnej zmluvy. Takto by
nikomu žiadne trovy konania nevznikli. Tiež poukázal na to, že trovy konania uplatnené žalobcom nie sú
účelne vynaloženými trovami. V súvislosti s rozhodovacou praxou a judikatúrou pri určení neplatnosti

právneho úkonu, trovy konania podliehajú tarifnej sadzbe podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Určením neplatnosti právneho úkonu totiž žalobca nič nenadobúda, jeho majetok sa nezmení o žiadnu
hodnotu.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedol, že pôvodný žalobca F. X. zomrel v priebehu konania a na jeho
miesto nastúpil závetný dedič P. F., ktorý bol v tom čase maloletý, v dôsledku čoho súd konal s jeho
zákonným zástupcom - jeho otcom F. F.. Na pojednávaní dňa 14. 3. 2008 otec žalobcu uviedol, že je
zákonným zástupcom žalobcu, čo vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Košice II 23P/127/2006. Po
dosiahnutí plnoletosti žalobcu na pojednávaní dňa 20. 6. 2008 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na
predloženie plnej moci udelenej P. F., ktorá bola súdu dodatočne predložená podaním dňa 27. 6. 2008.

Chybou v písaní bol v napadnutom rozsudku uvedený ako žalobca F. F.. Petit žaloby jasne charakterizuje
zmluvné strany, ich označenie predávajúci a kupujúci. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento podľa
názoru žalobcu je daný, nakoľko žalobca je jediným závetným dedičom nebohého Petra Svorného, ktoré
sa nadobúda jeho smrťou. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z uznesenia odvolacieho súdu, ktorý v
tom smere vyslovil svoj právny názor. Poukázal tiež na to, že dedičské konanie po poručiteľovi F. X. je t.

č. prerušené kvôli vedeniu tohto konania. Znalec na výsluchu dňa 24. 6. 2015 uviedol jasnú odpoveď na
to, že internista nie je oprávnený podať záver, že neb. F. X. nejavil pri hospitalizácií 9. 11. 2005 známky
duševnej poruchy, preto z tohto dôkazu nemožno vytvárať závery. Žalovaný v konaní nepredložil také
dôkazy, z ktorých by bolo možné uzavrieť, že neb. F. X. bol v čase spísania závetu nespôsobilý na právne
úkony a pokiaľ spochybňuje platnosť splnomocenstva, či podania žaloby, nepredložil žiaden dôkaz, z

ktorého by bolo možné vyvodiť iný záver, ako tomu bolo v prípade doplnku k znaleckému posudku. V
čase spísania kúpnopredajnej zmluvy bol neb. F. X. hospitalizovaný, krvácal do žalúdka a mal zápal
priedušiek sprevádzaný teplotami. Preto práve tento súhrn diagnóz mal za následok jeho nespôsobilosť
na predmetný právny úkon. Žalovaný nemal návrhy na doplnenie dokazovania a nenavrhol ani kontrolný
znalecký posudok, pokiaľ spochybňuje závery znalca. Pokiaľ ide o určenie tarifnej sadzby trov právneho

zastúpenia, poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 538/2010.

9. Žalovaný v reakcii k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých argumentoch uvedených
v odvolaní.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené pokiaľ ide o výrok vo veci samej. Odvolanie je dôvodné (len) vo vzťahu
k výroku o trovách konania.

11. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že právny úkon - kúpna zmluva
uzavretádňa8.11.2005medziprávnympredchodcomžalobcuneb.F.X.akopredávajúcimažalovaným
ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku
súdu prvej inštancie je neplatný vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1, C.s.p.

potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 07. 09. 2017 o 10.15 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
31. 8. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

13. Žalovaný namieta v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ C.s.p., teda,
že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, nedopustil sa ani žiadnej
vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nedopustil sa ani nesprávneho
procesného postupu, ktorým by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva a taktiež
nedošlo k porušeniu procesných podmienok, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť.

16. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej, preto
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnu napadnutého rozsudku.

18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vytýka, že súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol napriek tomu,
že neboli splnené procesné podmienky, keď konal s osobou, ktorá nie je aktívne legitimovaná, tieto

odvolacie námietky nemožno považovať za opodstatnené.

19. Pôvodný žalobca F. X. v priebehu konania zomrel dňa XX. X. XXXX, preto súd prvej inštancie
pokračoval v konaní v súlade s § 107 ods. 1 O.s.p. s dedičom poručiteľa pôvodného žalobcu F. X. P. F.,
A.. XX. X. XXXX, ktorý sa stal jeho jediným závetným dedičom celého jeho majetku na základe závetu

spísaného do notárskej zápisnice dňa 1. 3. 2005. Dedič ako univerzálny právny nástupca vstupuje do
postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o jeho vstupe do konania
nerozhoduje. Preto správny bol postup súdu prvej inštancie, pokiaľ v konaní pokračoval s dedičom
P. F., A.. XX. XX. XXXX ako univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalobcu F. X., ktorý bol v
čase vstupu do konania maloletý. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konal so zákonným zástupcom

maloletého P. F., A.. XX. XX. XXXX, ktorým je F. F., A.. XX. XX. XXXX v súlade s § 22 O.s.p. Niet pochýb
o tom, že súd prvej inštancie sa dopustil chyby v písaní, keď v rozsudku zo dňa 22. 06. 2016, a to v jeho
záhlaví, aj v odôvodnení nesprávne označil žalobcu, keď jeho správne označenie bolo P. F., A.. XX. X.
XXXX, W. Q. O., Y. X. Toto pochybenie však súd prvej inštancie odstránil opravným uznesením zo dňa
29. 09. 2016 č.k. 1C/187/2005-450, ktorým v súlade s § 224 C.s.p. napravil chyby v písaní, ktorých sa

dopustil v písomnom vyhotovení rozsudku a ktoré týmto rozhodnutím odstránil.

20. Pokiaľ sa zákonný zástupca žalobcu F. F. dostavil na pojednávanie dňa 14. 03. 2008 a na tomto
pojednávaní bol vypočutý, z obsahu spisu možno jednoznačne vyvodiť, že v konaní zastupoval žalobcu
P. F. ako jeho zákonný zástupca. Tento záver možno vyvodiť aj z obsahu plnej moci, ktorou žalobca mal.

P. F., A.. XX. XX. XXXX, zastúpený zákonným zástupcom otcom F. F., A.. XX. XX. XXXX, obaja bytom v
O., Y. X, splnomocnil advokáta JUDr. Milana Kuzmu na zastupovanie v danej veci dňa 12. 03. 2008. F. F.,
A.. XX. XX. XXXX v konaní vystupoval ako zákonný zástupca žalobcu v čase, kedy tento bol maloletý,
nie v pozícii žalobcu, preto odvolacie námietky žalovaného, ktorý tvrdil, že súd konal s osobou, ktorá nie
je aktívne legitimovaná, nemožno považovať za opodstatnené. Rovnako z týchto dôvodov neobstoja ani

námietky žalovaného o absencii nedostatku právneho záujmu vo vzťahu k F. F..

21. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalobca má v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo v takom prípade sporná
nehnuteľnosť bude prejednaná v dedičskom konaní po F. X. a žalobca je jeho univerzálnym právnym

nástupcom, odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom a s argumentmi, ktoré súd prvej inštancie
použil na jeho zdôvodnenie, stotožňuje.

22. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

23. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom
úspešnosti žaloby je určenie skutočnosti, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavýprávny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy
bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite.

24. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu
neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď
určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo)

ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže
spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému,
aleajvzaloženímožnostiuplatnenia(vočižalovanému)vlastného(zozákona,prípadnezozáväzkového
vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

25. Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o určenie

neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie preto v danej veci správne skúmal naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení, pričom vychádzal aj z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveného v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 03. 2013 č.k. 2Co/72/2012-258.

26. Pri právnom úkone postihnutom absolútnou neplatnosťou nastáva stav, ako keby právny úkon nebol

urobený. V prípade vyhovenia žalobe by teda došlo k obnoveniu právneho stavu, teda návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe napadnutého právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa 8. 11. 2005
medzi právnym predchodcom žalobcu neb. F. X. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, bol
zamietnutý (ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Súčasný žalobca P. F.Á. teda má naliehavý právny

záujem na vyslovení neplatnosti napadnutej zmluvy, lebo v takom prípade bude nehnuteľnosť, ktorá
bola predmetom kúpnej zmluvy prejednaná v dedičskom konaní po F. X.. Nakoľko žalobca P. F. je
jediným závetným dedičom poručiteľa F. X., v prípade vyhovenia žalobe by sa stal jediným dedičom, a
teda z tohto pohľadu by mohlo dôjsť k zlepšeniu jeho právneho postavenia. Z týchto dôvodov nemôže
obstáť ani odvolacia námietka žalovaného, že žalobca sa v danej veci mohol domáhať (len) určenia, že

nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom napadnutého právneho úkonu patrí do dedičstva po jeho právnom
predchodcovi.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepochybil ani pri hodnotení výsledkov
dokazovania zameraného na zisťovanie spôsobilosti F. X. na právne úkony v čase uzavretia kúpnej

zmluvy dňa 8. 11. 2005.

28. Žalovaný v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom zo
správy I. internej kliniky ÚNL Pasteura Košice zo dňa 5. 8. 2013 vyplynulo, že v čase hospitalizácie od 9.
11. 2005 do 16. 11. 2005 F. X. (pôvodný žalobca) nejavil známky závažnej duševnej poruchy. Z obsahu

spisuvyplýva,žeboltosamotnýžalovaný,ktorýpodanímzodňa26.2.2014navrholdoplniťdokazovanie
vykonaním znaleckého skúmania na zistenie duševného stavu F. X. v čase uzavretia kúpnej zmluvy a
svoj návrh odôvodnil tým, že pri uvedenej hospitalizácii nejavil známky duševnej poruchy. Súd prvej
inštancie preto uznesením zo dňa 7. 4. 2014 ustanovil znalca a uložil mu zamerať znalecké dokazovanie
na posúdenie spôsobilosti F. X. na právne úkony ku dňu spísania kúpnej zmluvy, t.j. 8. 11. 2005. Ako

vyplýva zo znaleckého posudku č. 68/2014 znalca Doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD. obsiahnutom na
č.l. 308 a nasl. spisu, znalec pri hodnotení duševného stavu F. X. vychádzal z písomných dôkazov
obsiahnutých v spise a zdravotnej dokumentácie a dospel k záveru, že v čase podpisu napadnutej
kúpnopredajnej zmluvy F. X. nebol spôsobilý na právne úkony. Znalec MUDr. Ivan Dóci, PhD sa osobitne
k tejto skutočnosti namietanej žalovaným vyjadril aj na pojednávaní dňa 24. 6. 2015, na ktorom bol

vypočutý. Z jeho výsluchu vyplynulo, že pri svojich záveroch vychádzal aj zo spomínaného listinného
dôkazu, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že išlo o informáciu podanú primárom I. internej klinike MUDr.
P. X., bez toho, aby táto sa oprela o psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie, nepovažoval ho za
relevantné odborné vyjadrenie. Je zrejmé, že v čase znaleckého skúmania duševného stavu F. X., tento
už bol mŕtvy, preto je evidentné, že výsledky znaleckého skúmania sa opierali len o listinné dôkazy a

zdravotnú dokumentáciu.

29. Znalecký posudok, tak ako ostatné dôkazy podlieha hodnoteniu podľa § 132 O.s.p. Podľa ustálenej
súdnej praxe sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne alebo písomne líši tým, že jeho hodnoteniupodľa § 132 O.s.p. nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd hodnotí
presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri

rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky.

30. Pokiaľ teda znalec vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že F. X. nebol dňa 8. 11. 2005
spôsobilý na právne úkony, ide o znalecký záver a účastník nie je oprávnený spochybňovať jeho odbornú
správnosť. Znalecký posudok je presvedčivý, logický, zdôvodnený a súladný s ostatnými vykonanými

dôkazmi. Navyše žalovaný pri skúmaní otázky duševného stavu F. X. v čase spísania napadnutej
kúpnopredajnej zmluvy nenavrhol súdu prvej inštancie vykonať žiaden iný dôkaz. Správne súd prvej
inštancie pri hodnotení dôkazov vychádzal aj zo znaleckého záveru obsiahnutom v spomínanom
znaleckom posudku.

31. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného, ktorý spochybnil spôsobilosť žalobcu na podanie žaloby

a udelenie plnej moci k zastupovaniu JUDr. Milanovi Kuzmovi, advokátovi, v tej súvislosti odvolací súd
udáva, že tieto odvolacie námietky nemôžu spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ako
vyplynulo už zo skôr uvedeného, pôvodný žalobca F. X. v priebehu konania zomrel, preto súd prvej
inštancie v konaní pokračoval s jeho právnym nástupcom P. F., A.. XX. X. XXXX. Je nepochybné, že
pôvodný žalobca F. X. mal v čase podania žaloby spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19

O.s.p. Pokiaľ žalovaný naznačuje, že žalobca v čase podania žaloby nemal spôsobilosť samostatne
konať (procesnú spôsobilosť) v zmysle § 20 O.s.p., absencia procesnej spôsobilosti neznamená, že
konkrétnysubjektnemôževystupovaťvkonaní,alelento,žemusíbyťvkonanízastúpenýzástupcom.Je
zrejmé, že pôvodný žalobca F. X. nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony súdnym rozhodnutím a
pokiaľžalovanývodvolanínamieta,žepôvodnýžalobcanebolprocesnespôsobilývovzťahukpredmetu

konkrétneho sporu, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na výsledok konania, keďže v čase vyhlásenia
rozhodnutia už súd konal s právnym nástupcom pôvodného žalobcu P. F..

32. Odvolacie námietky žalovaného, ktorými vytýka pôvodnému žalobcovi, že neodstúpil od predmetnej
kúpnej zmluvy, nemožno považovať za opodstatnené. K odstúpeniu od právneho úkonu možno pristúpiť

len za v zákone alebo v zmluve vymedzených podmienok a samotná skutočnosť, že pôvodný žalobca
od napadnutého právneho úkonu neodstúpil, nebráni domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu
súdnou cestou.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s opravným

uznesením vrátane výroku o trovách štátu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

34. Súdu prvej inštancie je však potrebné vytknúť nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k
rozhodovaniuotrováchkonania,keďpriurčenítarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyprivyčíslení
trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 9 a § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd považuje za opodstatnenú
námietku žalovaného, že v danej veci bolo potrebné pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny za
1 úkon právnej služby vychádzať z 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ spomínanej
vyhlášky. V danej veci totiž predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu, preto hodnotu
veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania v súlade s § 387 ods. 1
písm. c/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s § 391 ods. 1 C.s.p. s tým,
že súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).