Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010306
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5815010306.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

Y. P., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 19. 06. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. P., nar. XX. XX. XXXX v J. W., trvale bytom V., D. K. XXX/XXX, slobodný, na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25. 06. 2014 v čase okolo 13:40 hodine viedol bicykel značky Specialized Hardrock, výrobné číslo

WSBC602298278G, po ceste číslo III/5211 v obci Hruštín, a to smerom od časti obce Črchle, pričom
keď odbočoval z cesty označenej ako hlavná doľava, na Ulicu Výhon, na cestu označenú ako vedľajšia,
tak v križovatke, pri odbočovacom úkone, prešiel do protismerného jazdného pruhu cyklistky T. V., nar.
XX. XX. XXXX, ktorá viedla bicykel značky Liberta, bez výrobného čísla, po Ulici Výhon, a to smerom
k ceste číslo III/5211, následne sa čelne zrazili riadidlami bicyklov a ľavými ramenami, v dôsledku čoho
došlo k pádu oboch cyklistov na vozovku, pričom poškodená T. V. utrpela zranenia, ktorým namieste
podľahla, čím svojím konaním porušil § 3 ods. 1, 2 písm. a/, § 19 ods. 1, 3 a § 55 ods. 1 Zákona číslo

8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona),

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, § 138 písm. h/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť nahradiť poškodeným K. V.,
nar. XX. XX. XXXX , trvale bytom K. XXX, V., Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, V., T. V.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, V., L. V., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom K. XXX, V. škodu

vo výške 2007,80 EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodených K. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, V., Y. V.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, V., T. V. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, V., L. V.,
nar. XX. XX. XXXX trvale bytom K. XXX, V. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na c i v i

l n ý p r o c e s.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pod sp. zn. Pv 438/14 podal dňa 22. 12. 2015 tunajšiemu súdu obžalobu na Y. P.
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 psím. a/ Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach, za splnenia procesných podmienok vykonal dokazovanie
v neprítomnosti obžalovaného, súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného
konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní, obžaloba
mu bola riadne doručená a na hlavné pojednávania bol riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť
sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, bol upozornený

na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, bol na možnosť vykonať
hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti upozornený, na hlavné pojednávanie sa nedostavil a požiadal
o vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti.

Keďže súd vykonával hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, podľa § 258 ods. 4 Tr.

poriadku čítal jeho výpoveď z prípravného konania. V prípravnom konaní vypovedal, že to bola
nešťastná náhoda a je mu to veľmi ľúto. Predmetného dňa išiel na bicykli z domu ku kamarátovi, išiel od
časti obce Črchle a pri odbočovaní z hlavnej cesty doľava, na ulicu Výhon, označenú ako vedľajšia cesta,
tak v križovatke, došlo k zrážke s cyklistkou T. V.. S bicyklom išiel pri pravom okraji cesty, a predtým ako
odbočoval doľava videl, že oproti nemu nejdú žiadne vozidlá a ani z ulice Výhon nevidel nič prichádzať

a ako zabočil niekde do smeru križovatky, zbadal cyklistku p. V. a v okamihu nastal náraz, zrazili sa
riadidlami a obaja spadli na zem. P. V. ostal ležať na zemi a po nehode ukázal policajtom miesto, kde
došlo k stretu bicyklov.

Splnomocnenec poškodených uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.280,79 € z titulu nákladov na

pohrebe a zriadenie pomníka a náhrobnej dosky.

Svedok N.. Y. G. vypovedal, že samotný priebeh dopravnej nehody nevidel, bol prítomný pri
dokumentovaní nehody. Po príchode na miesto nehody už boli bicykle premiestnené, taktiež telo
cyklistky bola premiestnené. S príslušníkom polície, ktorý ho na miesto nehody prizvali asistoval ako

znalec pri ohliadke miesta nehody a tiež vykonal kontrolu technického stavu bicyklov, pričom si pamätal,
že na mieste nehody žiadne stopy neboli zistené. Obžalovaný bol zjavne zmätený, bolo vidieť, že je v
strese, tiež uviedol, že po ceste, po ktorej sa pohybovala cyklistka je dopravné značenie „daj prednosť
v jazde“. Bicykel obžalovaného bol v perfektnom technickom stave a pokiaľ ide o bicykel poškodenej,
nemal funkčnú prednú brzdu, na bicykli fungovala len pedálová brzda ako jediná funkčná brzda na celom

bicykli.

Svedkyňa mal. I. P. vypovedala, že predmetného dňa bola doma, učila sa a počula buchot, pozrela sa
z okna a videla, že niekto leží na zemi. Potom išla pre uja K. C., aby sa išiel pozrieť na miesto nehody.
Priebeh nehody nevidela. Na návrh prokurátora bola prečítaná svedkyni časť výpovede z prípravného

konania, keďže v prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že videla priebeh zrážky, uviedla, že videla
ako p. V. po náraze preletela cez riadidlá spadla na cestu.

Svedok T.. J. P. vypovedal, že ako príslušník polície bol vyslaný na zdokomentovanie dopravnej nehody.
Po príchode na miesto nehody už telo p. V. ležalo mimo cestu a stopy na mieste nehody neboližiadne.Obžalovanýsámoznačilmiestostretu,obžalovanýbolrozrušený,alenepodliehalnejakejpanike.
Technický stav bicyklov kontrolovali spolu so svedkom G..

SvedokG.P.rovnakovypovedal,ženeboločitýmsvedkomnehody,namiestonehodyprišielažpokolízii,
poškodená ležala na ceste, bol tam prítomný aj obžalovaný a ešte tam niekto bol, ale už si nespomína
konkrétnu osobu. Keď videl čo sa stalo, chcel volať záchranku, ale záchranku volal už obžalovaný. On
spolu so svedkom I. V. premiestnili telo poškodenej, zároveň označil miesto, kde ležalo telo poškodenej,
uviedol, že sa zúčastnil aj rekonštrukcie.

Svedok K. C. uviedol, že predmetného dňa bol doma spolu s I. P., ktorá mu prišla povedať, že sa von
niečostalo,žesazrazilinabicykloch,ženiektoležínaceste.Zoknavidelnacesteležaťpoškodenúp.V..

Svedok N.. I. V. vypovedal, že uvedeného dňa mal pracovné stretnutie a keď odchádzal z domu, zbadal
nacestestáťautá,išielsatampozrieťavidelnacesteležaťp.V.,bolotamužveľaľudí.Namiestenehody

bol aj obžalovaný, ktorý nevedel, čo má robiť, bol zmätený, bol v šoku. Potom zavolal záchranku, cez
telefón konzultovali stav poškodenej, poškodenú z cesty premiestnili na okraj do stabilizovanej polohy
a radšej s ňou veľa nehýbali. Lekár prišiel do pár minút a konštatoval, že jej stav je vážny, že zrejme
ide o vážne poranenie mozgu. Priebeh nehody nevidel. Bol prítomný na rekonštrukcii, na rekonštrukcii
označil miesto, kde ležala poškodená, nie presne, ale pravdepodobne, plus mínus pol metra.

Znalec Ing. Martin Obtulovič vypovedal, že v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok č. 58/2014
a po doplnení dokazovania vykonaním rekonštrukcie, vypracoval aj jeho doplnok pod č. 47/2015. Na
záveroch znaleckého posudku a jeho doplnku trvá. V rámci znaleckého dokazovania dospel k záveru,
že príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý pri prejazde križovatkou z

hlavnej cesty na vedľajšiu vošiel do protijazdného pruhu cyklistky. Podľa jeho názoru, obžalovaný
keď prechádzal z hlavnej cesty na vedľajšiu, vedľajšia cesta ide do kopca a to bol dôvod, pre čo
„rezal“ zákrutu, aby potom do kopca nemusel toľko šľapať. Miesto zrážky, ktoré označil obžalovaný pri
dokumentovaní nehody je vlastne najpravdepodobnejšie miesto zrážky. Pokiaľ ide o miesto zrážky je
to skutočne rizikové, nepríjemné miesto, tak obžalovaný ako aj poškodená sa nevideli, nakoľko sa tam

nachádza vysoký múr, taktiež to súvisí s tvarom križovatky ani jeden na druhého tak nemohli na seba
reagovať, sú tam skutočne sťažené podmienky, ale keby obžalovaný išiel predpisovo, ako to ukladá
zákon, tak by mal možnosť zabrániť vzniku nehodového deja.

Znalec Doc. Ing. Peter Ivánek, PhD., vypovedal, že bol obhajcom obžalovaného požiadaný o

vypracovanie znaleckého posudku, je riadne zapísaný do zoznamu znalcov. Pri vypracovaní posudku
vychádzal zo záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku
miesta dopravnej nehody, plánika miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie, zo zápisníc o výsluchu
obžalovaného a svedkov, s náčrtu, znaleckého posudku č. 72/2014, zápisnice o rekonštrukcii zo dňa
15.04.2015 s fotodokumentáciou. Znalec vo svojom posudku spochybňoval závery pokiaľ ide o reakčný

čas a aj miesto stretu.

Súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, na hlavnom pojednávaní dňa 19.6.2018 vypočul
znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD.. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku a výpovede
znalca vyplynulo, že pozdĺžnu a priečnu polohu miesta zrážky nie je možné v predmetnom prípade

ustáliť exaktne, pretože neboli zanechané žiadne stopy, pri výpočtoch ohľadom miesta zrážky ústav
vychádzal aj zo stôp, ktoré bolo možné vyhodnotiť z fotodokumentácie, ako miesto kde bolo presunuté
telo bicyklistky, miesto kde boli presunuté bicykle, miesto ktoré označil bicyklista ako miesto stretu a
zosúladením všetkých týchto informácii bolo možné približne ustáliť jednak vzájomnú polohu bicyklistov
v čase zrážky, ale aj približnú polohu miesta zrážky, čo znamená že nebolo možné určiť miesto zrážky

exaktne na cm, ale približne v rozpätí s toleranciou ako je to uvedené v znaleckom posudku. Znalci pri
výpočtoch vychádzali z variantu A a variantu B (analýza str. 74-79 ZP). Rozdiel medzi týmito variantmi
bol iba v polohe miesta zrážky, miesto zrážky tak pre obe varianty bolo situované v jazdnom pruhu
bicyklistky a obžalovaný by kolízii zabránil, že by pri odbočovaní na ulicu Výhon sa nezaraďoval takým
spôsobom, že prechádzal cez protismernú časť ulice Výhon, ako to vykonal počas nehodového deja, ale

by sa radil viac vpravo. Pre zabránenie dopravnej nehody bolo postačujúce radenie sa viac vpravo o cca
0,3 m. Znlaec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku, korigoval iba závery vo
vzťahu k výpočtu primeranej rýchlosti bicyklistky. Z kontrolného znaleckého posudku tak vyplynulo, že
príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, pričom na technickej príčineby sa mohla len spolupodieľať aj nesprávna technika jazdy bicyklistky. Techniku jazdy bicyklistky však
možno vyhodnotiť vo vzťahu k aktuálnym podmienkam za správnu, keďže bicyklistka sa pohybovala v
úseku, kde sa po jej pravej strane nachádzala kanalizačná vpusť (str. 64 obrázok 27) a následne po

pravej strane sa nachádzal odvodňovací žľab (obrázok 28). Bicyklistka obidve prekážky musela minúť a
musela si od nich vytvoriť určitý odstup. Bicyklistka skutočne nejazdila pri pravom okraji vozovky, avšak v
danom prípade s ohľadom na potrebu obchádzania uvedených prekážok možno uviesť, že išlo o obvyklú
trajektóriu.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej
bolo zlyhanie životne dôležitých funkcií centrálnej nervovej sústavy pri kraniotraume - pri zlomenine
spodiny lebečnej, krvácaní pod podlebnicu a mäkkú plenu, pomliaždení mozgu a krvácaní do
komorového systému mozgu, ktoré zranenia utrpela v priamej príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou
nehodou, pri zrážke s iným bicyklistom.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal a oboznámil znalecký posudok z odboru zdravotníctva, obhliadka
miesta dopravnej nehody, náčrt miesta dopravnej nehody a fotodokumentáciu. Z listinných dôkazov
si súd urobil predstavu o mieste nehody, stave vozovky, výhľadových pomeroch obžalovaného. Zo
záznamu o dychovej skúške, protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi poškodeného
bolo zistené, že v čase nehody obžalovaný nepožil žiaden alkohol.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané, mal bez pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, ktorý vykazuje
všetky znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s dopustí kto inému z nedbanlivosti spôsobí
smrť a čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolania, postavenia alebo
funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 16 Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 psím. a/ 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke) účastník cestnej premávky je povinný
dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej
povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému

stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 19 ods. 1, 3 Zákon o cestnej premávke pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič
povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za
ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom,

ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho
vozidla. Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky.
Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy
dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo
najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu

a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.

Podľa § 55 ods. 1 Zákon o cestnej premávke na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov.
Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdísa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej
krajnici. Osoby mladšie ako desať rokov smú jazdiť po chodníku.

Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc predovšetkým z výpovede obžalovaného, svedkov, znaleckého
dokazovania z odboru zdravotníctva a znaleckého dokazovania z odboru cestná doprava, zápisnice z
ohliadky miesta nehody mal súd za preukázané, že obžalovaný v križovatke, pri odbočovaní z hlavnej
cesty doľava na ulicu Výhon prešiel do protismerného jazdného pruhu cyklistky a následne došlo
ku kolízii, pádu oboch cyklistov na vozovku, pričom poškodená T. V. utrpela zranenia nezlučiteľné

so životom a na mieste kolízie zraneniam podľahla. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený
len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, že bol skutok spáchaný, spáchal ho
obžalovaný a skutok vykazuje znaky trestného činu. Vina obžalovaného bola preukázaná jednak
výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý zároveň aj sám označil miesto zrážky a označil ho v
jazdnom pruhu bicyklistky. Zároveň je vina obžalovaného nepriamo preukázaná aj výpoveďami svedkov,
ktorí sa dostavili na miesto nehody bezprostredne po vzniku kolíznej situácie, svedkovia vypovedali a

zároveň označovali miesto, kde po zrážke na vozovke ostala ležať poškodená, zápisnicou z ohliadky
miesta dopravnej nehody, s vyznačeným miestom stretu bicyklistov, najmä však závermi rozsiahleho
znaleckého dokazovania, vrátane vypracovaného kontrolného znaleckého posudku z odboru cestná
doprava. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy obžalovaného a keby obžalovaný odbočoval tak, že nezasiahne protismerný jazdný pruh

na ulici Výhon, potom by ku kolízii vôbec nedošlo. Pokiaľ ide o otázku zavinenia, pre uznanie vinný zo
súdeného prečinu je irelevantné, či vznik kolízie spoluzavinil aj poškodený, zistená miera spoluzavinenia
sa zohľadňuje pri ukladaní trestu. V danom konkrétnom prípade bolo jednoznačne zistené, že príčinou
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného ako cyklistu, obžalovaný zavinil vznik
kolízie tým, že pri odbočovaní a prejazde križovatkou vošiel do jazdného pruhu cyklistky, pričom pri

prejazde križovatky vo svojom jazdnom pruhu nebol nijako a nikým obmedzovaný a výlučne on tak
zavinil svojim nesprávnym prejazdom križovatkou (prejdením bicyklom do protismeru a to i napriek
tomu, že obžalovaný v tomto prípade nebol po prejazde križovatkou vo svojom jazdnom pruhu ničím
obmedzovaný), súd si v tomto smere osvojil slovné spojenie znalca z odboru cestná doprava, že
obžalovaný bicyklom doslovne „rezal“ predmetnú križovatku, čoho dôsledkom bol vznik kolízie so

smrteľným následkom. V konaní obžalovaného bolo preukázané zavinenie na súdenom prečine vo
forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si
páchateľ aspoň mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah môže rozvinúť, čo v danom prípade bolo
preukázateľne dokázané. Obžalovaný sa tak dopustil prečinu usmrtenia, ktorý bol spáchaný vedomou
nedbanlivosťou, obžalovaný si musel byť vedomý, že porušením ustanovení § 3 ods. 1, 2 písm. a/,

§ 19 ods. 1, 3 a § 55 ods. 1 Zákona o cestnej premávke môže spôsobiť smrť a bez primeraných
dôvodovsaspoliehal,žetaképorušeniealeboohrozenienespôsobí. Podporušenímdôležitejpovinnosti
nemožno považovať porušenie akejkoľvek povinnosti uloženej podľa zákona, ale je potrebné v každom
prípade osobitne skúmať, či takéto porušenie povinnosti možno kvalifikovať za závažnejší spôsob
konania v zmysle § 138 písm. h) Tr. zákona. V danom prípade, bezdôvodné vojdenie do protismerného

jazdného pruhu obžalovaným, pri technicky nesprávnom prejazde križovatky, a to o to viac, že táto
križovatka nebola dostatočné prehľadná s ohľadom na zhoršené výhľadové pomery, pričom obžalovaný
je dokonca osobou znalou miestnych pomerov, mal tak dbať na zvýšenú opatrnosť, a keďže nebol
nijako obmedzovaný v jazde bicyklom a nič mu nebránilo v riadnom prejazde zákrutou a následnom
zaradení sa do svojho jazdného pruhu, citované porušenia zákona o cestnej premávke obžalovaným

je treba považovať za hrubé porušenie ustanovení predpisov o bezpečnosti cestnej dopravy a jedná
sa tak o porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom, pretože následkom takéhoto porušenia
predpisov (vojdenie do protismeru) vznikajú vážne ohrozenia života a zdravia ostaných účastníkov
cestnej premávky.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie

materiálneho korektívu aj vzniknutým následkom a objektom súdeného trestného činu, ktorým je
ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty. V danom prípade následkom konania
obžalovaného bolo spôsobenie nenapraviteľného následku - smrť poškodenej.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej
veci konštatoval, že na strane obžalovaného neexistujú priťažujúce okolnosti. Súd vyhodnotil ako
poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( § 36 písm. j/
Tr. zákona). Súd preto aplikoval ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej

sadzby o jednu tretinu. V danom prípade súd považoval uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby 24 mesiacov so skúšobnou dobou 30 mesiacov s prihliadnutím na osobu obžalovaného,
všetky okolnosti spáchaného prečinu, berúc do úvahy aj nenapraviteľný následok za dostatočne prísny
z hľadiska represívnej funkcie trestu, súd je presvedčený, že uložený trest u obžalovaného splní svoj
účel a naplní aj ochrannú a výchovnú funkciu.

Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným škodu vo výške 2.007,80 €,
poškodení sa s nárokom na náhradu škody pripojili riadne a včas, škodu si uplatnili vo výške vo výške
4.280,79 € titulom pohrebných nákladov, nákladov na zriadenie pomníka a náhrobnej dosky, ktorú
dodatočne počas hlavného pojednávania (na č.l. 386) znížil o sumu 1. 800,- € na sumu 2.480,79 €.

Súd poškodeným priznal nárok na náhradu škody vo výške 2.007,80 €, ktorý pozostáva z nákladov
na zriadenie pomníka a náhrobnej dosky vo výške 1.200,-€ (predložená faktúra), výdavky spojené so
zabezpečením pohrebu vo výške 807,80 € (podľa predložených pokladničných dokladov). Vo zvyšnej
časti súd odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže v zvyšnej časti
škoda nebola preukázateľne vydokladovaná a dokazovania k zvyšnej časti nároku na náhradu škody,

by presiahlo rámec potrieb dokazovania v rámci trestného konania.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech

(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.