Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12P/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205057
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118205057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: R. G., nar. XX. XX. XXXX, t. č. umiestnený v Rodinnom detskom domove, n. o., Bratislavská
5255/8, V., zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu
4, Trnava, dieťa rodičov: matka C. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. - Š., Š. XX/XX, adresa na
doručovanie: P., R. XX, a S. Š. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., adresa na doručovanie: P., R. XX

u C. Y., o návrhu navrhovateľky: H.. B. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., B. XXXX/XX, na zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý R. G. sa s účinnosťou od 20. 08. 2018 z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

II. Matka je p o v i n n á platiť na maloletého výživné v sume 70 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, a to s účinnosťou od 20. 08. 2018 na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s
účinnosťou od 20. 08. 2018 na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/85/2017-43 zo dňa 26. 02. 2018,
v časti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým, v časti umiestnenia maloletého do detského
domova a v časti určenia platobného miesta pre bežné výživné od matky a otca maloletého.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12. 06. 2018 bol na Okresný súd Trnava doručený návrh navrhovateľky zo dňa 11. 06. 2018 na

zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

2. Návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľka odôvodnila tým, že
maloletý bol prijatý dňa 24. 01. 2017 do Rodinného detského domova, n. o. (ďalej len „detský domov“) na
základe neodkladného opatrenia podľa § 365 Civilného mimosporového poriadku vydaného Okresným
súdom Trnava pod sp. zn. 27P/85/2017-43. Návrh bol odôvodnený tým, že stará matka maloletého sa

dňa 25. 10. 2016 skontaktovala s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci, ktorá uviedla,
že v ten deň priniesli rodičia maloletého do jej domu. Ona sa o neho nemôže starať vzhľadom na svoj
vek a zdravotný stav. Rodičia nemajú zabezpečené bývanie ani prácu, otec je bezdomovec, obidvajaužívali alkohol. Súd umiestnil maloletého do detského domova na základe neodkladného opatrenia.
Právoplatným rozsudkom z 15. 03. 2018 bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým. Počas
pobytu v detskom domove sa Samuel s rodičmi stretával pravidelne, raz mesačne, niekedy aj častejšie.

Matka má vraj zabezpečenú prácu, býva vraj u brata, výživné hradí nepravidelne, otec maloletého nemá
zabezpečenú prácu ani bývanie, výživné neuhrádza. Momentálne nie sú rodičia schopní maloletému
zabezpečiť potrebnú starostlivosť. Maloletého pozná od jeho príchodu do detského domova, kde pracuje
ako riaditeľka. Bola s maloletým v kontakte počas návštev v jeho profesionálnej rodine. Maloletý sa
dostal aj do jej domácnosti na pobyt, ktorý sa zmenil na pobyt v profesionálnej starostlivosti jej partnera,

zamestnanca detského domova, keďže v daný čas nebola iná možnosť profesionálnej rodiny, do ktorej
by mohol byť maloletý umiestnený. Jeho bývalá profesionálna mama mala v tej dobe zdravotné obtiaže
v rámci jej tehotenstva a požiadala o presunutie maloletého do inej profesionálnej rodiny. Maloletý
je veselé, živé, učenlivé dieťa, profesionálny rodič mu zabezpečuje dobrú starostlivosť. Maloletý je
v pravidelnej zdravotnej starostlivosti kardiológa, no nemá výrazné zdravotné problémy. Maloletého
sprevádza na stretnutia s rodičmi, pozná jej širšiu rodinu, je súčasťou ich rodiny. Správa sa k nej ako

ku vzťahovej osobe, obracia sa na ňu pre ukľudnenie aj z radosti, veľmi často sa chce s ňou túliť a
chce ju zapájať do jeho hier. Trávia spolu čas vychádzkami, hrami vonku aj doma, návštevami rodiny
aj priateľov, na ihriskách aj v prírode. Maloletý si na ňu veľmi zvykol, keďže žije v ich domácnosti už
7 mesiacov, navrhovateľka tiež. Všetci si na neho zvykli, stal sa im veľmi blízkym, má ho rada a veľmi
rada by sa o neho osobne starala. Býva s partnerom v byte s tromi izbami, kúpeľňou v Trnave, ktorého

je spoluvlastníkom. V súčasnosti profesionálny rodič podal výpoveď a s ohľadom na najlepší záujem
dieťaťa a jej vzťah s maloletým navrhuje zveriť maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

4. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 116 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa súdu
nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej
žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch
od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Otcovi bol návrh doručený postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa nevyjadril.

7. Matka maloletého k návrhu uviedla, že s týmto súhlasí.

8. Procesný opatrovník uviedol, že s návrhom navrhovateľky na zverenie maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti súhlasí a zároveň navrhol, aby súd zaviazal rodičov na výživné primerané
schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a aby toto výživné bolo poukazované príslušnému úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise,
najmä oznámením Mesta Hlohovec zo dňa 18. 06. 2018, správou Okresného riaditeľstva PZ v Trnave
zo dňa 30. 06. 2018, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, zo
dňa 25. 07. 2018, oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 07. 08. 2018, rodným listom
maloletého, lekárskym potvrdením zo dňa 13. 06. 2018, výpisom z registra trestov zo dňa 13. 06. 2018,

potvrdením o výške príjmu navrhovateľky zo dňa 02. 08. 2018, so súhlasom na zverenie maloletého do
náhradnej osobnej starostlivosti zo dňa 15. 08. 2018, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, pracovisko Hlohovec, zo dňa 31. 07. 2018, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 27P/85/2017, a tiež výsluchom účastníkov, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý
malpredvolanieriadnedoručené,svojuneprítomnosťneospravedlnil,pričomzvykonanéhodokazovania

súd zistil nasledovné skutkový a právny stav:

10. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/85/2017-43 zo dňa 26. 02. 2018, právoplatným dňa
15. 03. 2018, bola nad maloletým Samuelom nariadená ústavná starostlivosť a maloletý bol umiestnenýdo Rodinného detského domova, n. o., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pričom otec bol
zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od právoplatnosti

rozsudku a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70 Eur mesačne
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred zariadeniu, v ktorom je
maloleté dieťa umiestnené.

11. Z oznámenia Mesta Hlohovec zo dňa 18. 06. 2018 vyplýva, že otec je podľa evidencie mesta občan

prihlásený Mesto Hlohovec (od 02. 06. 2009).

12. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia
PZ Hlohovec, zo dňa 30. 06. 2018, je zrejmé, že lustráciou v evidencii obyvateľstva bolo zistené, že
otec má trvalý pobyt iba na Mesto Hlohovec. Previerky boli vykonané u osôb žijúcich potulným životom
v meste Hlohovec, ktoré uviedli, že otca nepoznajú a nevedie, kde by sa mohol nachádzať. Ďalej boli

previerky vykonané na miestach, kde sa takéto osoby nachádzajú, v baroch, na zastávkach, v parkoch,
no taktiež s negatívnym výsledkom.

13. Z správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, zo dňa 25. 07. 2018,
vyplýva, že otec v súčasnosti nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny, v súčasnosti nepoberá dávku v hmotnej núdzi.

14. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 07. 08. 2018 je zrejmé, že otec nie
je evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, poberateľ nemocenských dávok, poberateľ
dôchodkovej dávky, poberateľ úrazových dávok ani poberateľ dávok garančného poistenia.

15. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 13.06. 2018 vyplýva, že navrhovateľka je zdravotne spôsobilá
vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.

16. Z výpisu z registra trestov zo dňa 13. 06. 2018 je zrejmé, že navrhovateľka nemá záznam v Registri

trestov Generálnej prokuratúry SR.

17. Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca zo dňa 02. 08. 2018 vyplýva, že čistá priemerná mesačná
mzda za obdobie od januára 2018 do júna 2018 činí 748,04 Eur, za obdobie od júna 2017 do decembra
2017 činí 851,32 Eur.

18. Z podania predloženého navrhovateľkou na pojednávaní, označeného ako „Udelenie súhlasu, spis.
značka 12P/13/2018“ zo dňa 15. 08. 2018 vyplýva, že Ján Hunč udeľuje súhlas s tým, aby maloletý
Samuel bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti súčasnej partnerky (navrhovateľky).

19. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, zo dňa 31.
07. 2018 vyplýva, že maloletý bol umiestnený do Rodinného detského domova, n. o., dňa 24. 01.
2017 na základe uznesenia Okresného súdu Trnava, č. k. 21PPOm/1/2017, z dôvodu, že rodičia
nedokázali poskytnúť maloletému riadnu starostlivosť a výchovu. Obidvaja rodičia maloletého súhlasili
s umiestnením maloletého do detského domova. Otec bol bezdomovec, matka dočasne bývala s

maloletým u starej matky, ktorá v januári 2017 uviedla, že nemôžu zostať v jej domácnosti. Dňa 11.
05. 2017 bolo nariadené Okresným súdom Trnava nad maloletým výchovné opatrenie na účely úpravy
rodinných a sociálnych pomerov na dobu šiestich mesiacov. Výchovné opatrenie si nesplnilo svoj účel,
rodičia si po dobu výchovného opatrenia nedokázali upraviť podmienky. Na základe toho Okresný
súd Trnava vydal rozsudok, č. k. 27P/85/2017, o nariadení ústavnej starostlivosti, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 15. 03. 2018. Po príchode do detského domova bol maloletý ihneď umiestnený u
profesionálnej matky v S.. Pobyt zvládal dobre, rýchlo sa adaptoval na nové prostredie. Od 01. 12.
2017 bol maloletý premiestnený do novej profesionálnej rodiny, u maloletého sa prejavovala pripútanosť
na profi rodiča, dobre znášal aj ostatných členov rodiny. Dňa 23. 07. 2018 sa uskutočnilo sociálne
šetrenie v domácnosti navrhovateľky, v čase šetrenia sa maloletý nachádzal s partnerom navrhovateľky

na chalupe. Navrhovateľka spolu s jej partnerom obývajú dvojizbový byt, ktorý je prerobený na 3-izbový
byt, ktorý sa nachádza v osobnom vlastníctve obidvoch partnerov. Domácnosť pozostáva z obývacej
izby, spálne, detskej izby a kuchyne. Nechýba sociálne zariadenie. Domácnosť bola v čase šetrenia
na veľmi dobrej hygienickej úrovni, bez zápachu, účelne zariadená nábytkom. V domácnosti bývajú smaloletým, na návštevy k nim chodí tiež dcéra jej partnera, ktorá má maloletého rovnako rada. V čase
šetrenia nechýbalo v domácnosti dostatočné množstvo potravín. V domácnosti sú vytvorené vhodné
podmienky pre starostlivosť a výchovu o maloletého. Dňa 24. 07. 2018 bol vykonaný pohovor s rodičmi

maloletého. Otec býva v podnájme v P.. Podnájom neplatí, túto radu si odpravuje brigádne. Plánuje
sa naspäť presťahovať ku svojej matke do Š.. Momentálne nepracuje, teraz chce zaplatiť výživné za
4 mesiace, nakoľko výživné na maloletého neplatí. Plánuje ísť pracovať do Č. K.. Otec uviedol, že
so svojím synom sa stretáva každý druhý týždeň, a to aj z dôvodu, že si chodí brigádne privyrábať,
preto aj častejšie stretávanie s maloletým nie je možné. Uviedol, že súhlasí so zverením maloletého

do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, s ktorou komunikujú pravidelne, nemajú žiadne
problémy, ak chcú vidieť svojho syna, dohodnú sa na termíne. Matka počas pohovoru uviedla, že súhlasí
so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Za svojím synom sa snaží
chodiť každý týždeň, zväčša spolu s otcom. Matka býva spolu s otcom v podnájme v P., chce si nájsť iné
bývanie, nakoľko tiež do tohto bývania by si maloletého nemohli zobrať. Obidvaja rodičia momentálne
nemajú vytvorené podmienky pre starostlivosť a výchovu o maloletého, nemôžu si maloletého zobrať

do svojej osobnej starostlivosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec,
má za to, že momentálne v najlepšom záujme je pre maloletého jeho zverenie do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Maloletý sa u nej nachádza v domácnosti od novembra 2018. Rovnako aj
psychológ detského domova ich informoval dňa 07. 03. 2018, že profesionálny rodič je pre maloletého
vzťahovou väzbou. U maloletého sa prejavovala pripútanosť na profesionálneho rodiča. Maloletý sa

podľa detského domova tiež dobre adaptoval v profesionálnej rodine. Navrhovateľka môže maloletému
poskytovať stabilné zázemie, ktoré je pre maloletého potrebné. Takisto nikto z rodinných príslušníkov
neprejavil záujem o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, preto súhlasia so zverením
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.

20. Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho návrhu, ktorý
podala ohľadom maloletého Samuela a jeho zverenia do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Jej vzťah
k maloletému je veľmi dobrý, maloletý je na ňu naviazaný. Snaží sa s ním byť viac doma, lebo on to tak
potrebuje. Býva v spoločnej domácnosti s E. P., ktorý je zamestnancom detského domova, profesionálny
rodič, ktorý mal v starostlivosti aj maloletého. S maloletým sú na seba navyknutí. Pracuje ako riaditeľka

Rodinného detského domova, n. o., Trnava, jej čistý priemerný mesačný príjem je 750 Eur. Náklady
na bývanie predstavujú asi 150 Eur a zahŕňajú náklady na byt, energie, nájom, telefón vo výške 20
Eur mesačne, životná poistka 50 Eur mesačne, dôchodkové poistenie 15 Eur mesačne a náklady na
stravu približne 100 Eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, pravidelne chodí na kontroly na
kardiológii, teraz je jeho stav stabilizovaný a kontroly sú raz za pol roka. Náklady na maloletého sú asi

100 Eur mesačne, a to strava, plienky, hygienické potreby, hračky, voľný čas a oblečenie. Má vytvorené
podmienky na starostlivosť o maloletého, bývajú v dvojizbovom byte prerobenom na trojizbový, maloletý
má svoju detskú izbu.

21. Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že súhlasí, aby bol maloletý zverený do náhradnej

osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vie, že s mu v tejto rodine darí. Ona nemá vytvorené podmienky
pre starostlivosť o maloletého. Okrem maloletého R. má tiež vyživovaciu povinnosť k C. K., ku ktorému
má súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 85 Eur mesačne, tento sa nachádza v starostlivosti
jej matky, teda jeho starých rodičov. Pracuje vo firme C. O. R., s. r. o., R.. Jej čistý mesačný príjem je
približne 750 Eur. Platí nájom vo výške 250 Eur, výživné na R. vo výške 70 Eur a na C. 85 Eur, ostatné má

pre svoju výživu. S otcom maloletého R. je v kontakte, bývajú spolu. Nie je riadne zamestnaný, pracuje
len ako brigádnik na stavbách. Jeho príjem je asi 200 Eur.

22.Podľa§44ods.1Zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
„Zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich

a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o
maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

23. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a

povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.24. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b)
pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

25. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

26. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť

maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase

trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

27. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak

sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

28. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

29. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných

skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento nesúlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

30. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

31. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v

exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

32. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.33. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy

skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

34. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

37.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

38. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

39. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

41. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

42. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

43. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

44. Podľa § 111 písm. o) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

45. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

46. Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorej účelom je nahradiť
osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosférešťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované

jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

47. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú
rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že

výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a
spoľahlivéobjasnenietýchokolností,ktorésvedčiprezáver,žežiadnyzrodičovniejeschopnýnáležitým
spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968).

48. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti,
môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu

zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či
zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcich sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania
rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Zverenie maloletého
dieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostijeinštitútomfakultatívnym,atedaúplnezávisíodúvahysúdu,
či toto opatrenie považuje za najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa, t. j. či je zverenie maloletého

dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa.

49. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, musí byť fyzická
osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má
osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb,

ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí.
Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k vlastným deťom, jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti
bude v záujme maloletého dieťaťa, ani ona, ani jej rodinní príslušníci by nemali trpieť ochorením,

ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a mala by mať kladný citový vzťah
k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať, pri zverení maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd vždy uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého
dieťaťa, prípadne rodinného známeho či inú blízku osobu, ak spĺňa uvedené predpoklady, keďže pri
rodinnom príslušníkovi, prípadne inej blízkej osobe sa predpokladá existencia kladného citového vzťahu

a bližšie poznanie maloletého dieťaťa, čo by malo zaručovať, že dieťa bude mať riadne zabezpečenú
starostlivosť o výchovu, zdravie a výživu počas vyriešenia, resp. prekonania spravidla negatívnych
životných situácií v rodine maloletého dieťaťa.

50. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletého nezabezpečujú a nemôžu zabezpečovať

starostlivosť o maloletého. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou
starostlivosťou, súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že v najlepšom záujme maloletého
bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, v domácnosti ktorej žije maloletý
od novembra 2017. Zákon pri zverení maloletého dieťaťa síce uprednostňuje príbuzného maloletého
dieťaťa, avšak nikto z rodinných príslušníkov maloletého neprejavil záujem o zverenie maloletého do

náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže
byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rodine.
Partner navrhovateľky, ktorý žije spolu s navrhovateľkou a maloletým v spoločnej domácnosti, vyjadril
so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti súhlas.

51. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletého. Preto súd vo výroku I. rozsudku
zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s účinnosťou od vyhlásenia
rozhodnutia, t. j. 20. 08. 2018, s tým, že navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o
výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté

dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

52. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletého v súlade s § 81 ods. 1 Zákona o
rodine povinnosť platiť na maloletého výživné, a to matke vo výške 70 Eur mesačne a otcovi vo výške30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred a s účinnosťou od 20. 08. 2018. Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z
listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v pripojenom spise Okresného súdu Trnava, sp. zn. 27P/85/2017,

keď mal za to, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom, č. k. 27P/85/2017-43 zo dňa
26. 02. 2018, právoplatným dňa 15. 03. 2018, nedošlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane matky
ako aj otca. Súd teda považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako potrebám maloletého, tak
možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8
Zákona o rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

53. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 27P/85/2017-43 zo dňa 26. 02. 2018,
v časti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým, v časti umiestnenia maloletého do detského
domova a v časti určenia platobného miesta pre bežné výživné od matky a otca maloletého, o čom súd
rozhodol vo výroku IV. rozsudku.

54. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

55. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

56. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1
CMP), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľky, matky a procesného
opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie

výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,

spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.