Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200479
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3014200479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so
sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, proti
žalovanému: JUDr. Otto Markech, so sídlom Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, správca úpadcu: A. G.
v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX N. nad N., v spore o určenie pohľadávky
proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. marca 2017,
č. k. 37Cbi/84/2014-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 692,65 Eur, ktorá
vznikla z titulu neuhradeného poistného na sociálnom poistení, uplatnená
u žalovaného písomným podaním žalobcu zo dňa 15.04.2014 v konkurze vedenom na Okresnom súde
Trenčín sp. zn. 28R/4/2012 je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 odsek 2 písmeno i) zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. V odôvodnení uviedol, že predmetná žaloba bola Okresnému súdu Trenčín doručená dňa
21.07.2014, postúpením z Krajského súdu v Trenčíne, na ktorý bola podaná dňa 02.06.2014. Žalobca
sa v nej domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi A. G. ako samostatne zárobkovo
činnej osobe za mesiac 03/2014 v sume 860,75 Eur, uplatnená v konkurze sp. zn. 28R/4/2012, vedenom
na Okresnom súde Trenčín u správcu podaním žalobcu z 15.04.2014, je pohľadávkou proti podstate
v zmysle § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR). Žalobu odôvodnil
tým, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 28R/4/2012 z 03.01.2013, zverejneným v OV č. 6/2013

z 09.01.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A. G. - O.. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom
10.01.2013. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Otto Markech. Žalobca si podaním
č. 10999-13/2014-BA, 333-147/2014-7 zo dňa 15.04.2014 podľa ZoKR okrem iného uplatnil svoju
pohľadávku po vyhlásení konkurzu na neuhradenom poistnom na sociálne poistenie za úpadcu ako
SZČO,
t. j. pohľadávku proti podstate za mesiac 03/2014 vo výške 860,75 Eur. Okrem uvedenej sumy bolo
súčasťou uplatnenia aj vtedy neuhradené poistné na sociálne poistenie za úpadcu ako zamestnávateľa

vo výške 367,52 Eur, ktoré následne bolo dňom 16.04.2014 účtované na predmetnú pohľadávku, takže
ku dňu podania žaloby pohľadávka predstavuje sumu
367,52 Eur uhradená. Správca listom zo dňa 16.05.2014, doručeným žalobcovi dňa 22.04.2014,
oznámil, že popiera uplatnenú pohľadávku vo výške 1.228,75 Eur, ako pohľadávku proti podstatečo do právneho dôvodu a výšky, a to z dôvodu, že úpadca bol počas mesiaca apríl 2014 v stave
pracovnej neschopnosti a preto mu nevznikla povinnosť na úhradu poistného v sume 860,75 Eur a ďalšia
pohľadávka v sume 367,52 Eur je uhradená. Žalobca sa s neuznaním pohľadávky vo výške 860,75 Eur

nestotožnil. Účasť úpadcu na poistení ako SZČO bola v nadväznosti na jeho podania o dočasnej PN,
a teda snahe vyhnúť sa plateniu odvodov s poukazom na § 140 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, prešetrená žalobcom a v nadväznosti na závery šetrení žalobcu, účasť úpadcu na poistení
trvala aj od 04/2011. Žalobca, jeho pobočka H. aktuálne eviduje úpadcu ako SZČO, ktorý si uplatnil
dočasnú PN, aj v dobe od 21.03.2014 do 05.05.2014 a v dobe od 12.06.2014. O dočasnej PN, ktorá

začala dňa 21.03.2014 správca predložil kópiu PN - tlačivo č. XXXXXX. Keďže vylúčenie z povinnosti
platiť poistné trvalo odo dňa 21.03.20140 teda jedná sa o PN počnúc 21. dňom v mesiaci marec 2014,
jeho účasť na poistení trvala do tohto dňa, a teda mu v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. bola
vypočítaná výška odvodu alikvotne za mesiac 03/2014, a to v sume 860,75 Eur, ktorú do dňa podania
žaloby neuhradil. Dôkazom, že úpadca je žalobcom evidovaný ako SZČO je aj skutočnosť, že časť
pohľadávok po vyhlásení konkurzu zaplatil, pričom sa jedná o úhrady aj za obdobie, o ktorom tvrdí, že

bol dočasne PN. Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, už v priebehu roku 2013 riešila vec ohľadom
dočasnej pracovnej neschopnosti úpadcu a jeho nárok na dávku nemocenského poistenia
a v nadväznosti na to jeho účasť na povinnom poistení na sociálne poistenie ako SZČO za obdobie
od 07.04.2011. Nakoľko neboli úpadcom predložené potrebné doklady na preukázanie dočasnej PN,
Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany listom č. 37600-32/2013-TO z 11.09.2013 oznámila úpadcovi,

že na základe ním predložených dokladov nie je možné vo veci priznania nároku na nemocenské podľa
zákona o sociálnom poistení konať
a rozhodnúť. Opodstatnenosť uznania uvedenej dočasnej PN (tlačivo č. XXXXXX) úpadcu bola
prešetrená aj druhostupňovým orgánom - Sociálnou poisťovňou, ústredie a ako vyplýva zo
Stanoviska Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14117-7/2013-BA z 10.03.2014, vec bola uzavretá s

rovnakým konštatovaním - nebola preukázaná medicínska opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej
neschopnosti od 07.04.2011 a Sociálna poisťovňa nebude v predmetnej veci konať. Čo sa týka
predloženej kópie DPN č. XXXXXX, ktorou preukazuje trvanie PN, k existencii DPN č. XXXXXX sa
podrobne vyjadril kompetentný útvar SP, pobočka Topoľčany - oddelenie lekárskej posudkovej činnosti
vo svojom internom stanovisku z 21.02.2014, kde konštatuje, že po prešetrení dokladov v Sociálnej

poisťovni, ale aj kompletnej zdravotnej dokumentácie úpadcu, dočasná PN p. G. vzhľadom na jeho
zdravotný stav nemohla trvať tak dlhú
a súvislú dobu, celé konanie ošetrujúcej lekárky ako aj samotného úpadcu s predkladaním DPN sa javí
ako účelové, sporné a spochybniteľné a dočasná PN bola vystavená neopodstatnene. Povinnosť platiť
odvody na sociálne poistenie za predmetné odobie, a z toho vzniknutej pohľadávky proti podstate je t.

č. predmetom incidenčného sporu na KS
v Trenčíne, a to na základe návrhu žalobcu č. 38883-18/2014-BA z 24.04.2014. V mesiaci 03/2014 bola
určená výška zákonného poistného úpadcu v sume 1.334,28 Eur. Táto je ponížená o vylúčenie v zmysle
§ 140 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v sume 473,53 Eur, teda celkom nedoplatok na poistnom za
20 dní mesiaca marca 2014 je vo výške 860,75 Eur. DPN vznikla odo 21. dňa v mesiaci, a teda do tohto

dňa je povinný úpadca odvod na sociálne poistenie zaplatiť alikvotne vo výške 860,75 Eur, pohľadávka
nesporne vznikla po vyhlásení konkurzu, a teda je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm.
i) ZoKR, nie je uhradená a nie je preukázaný žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť popretá.
Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami riadne doručená dňa 03.08.2014. Žalovaný sa k nej vyjadril
podaním zo dňa 13.10.2014 v ktorom uviedol, že žalobca si uplatnil sumu 860,75 Eur ako neuhradené

poistné proti podstate. Uvedenú sumu poprel z dôvodu, že poistenec bol
v inkriminovanom čase práceneschopný evidovaný ako SZČO. Pri ďalšom skúmaní tvrdenia úpadcu
zistil, že poistenec G. bol PN od 07.04.2011 do 17.03.2014 a potvrdenie
o dočasnej PN č. G bolo doručené žalobcovi ako hlásenie o ukončení PN dňa 28.04.2014. Prvopis
o ukončení PN sa v poisťovni stratil a preto bola doručená kópia tejto listiny dňa 28.04.2014, čo si

nechal poistenec podpísať rukou pracovníčky ktorej to odovzdal ako aj prijímacou pečiatkou poisťovne.
Poistenec G. bol PN do 17.03.2014 čiže 16 dní
z mesiaca marca 2014. Na strane 3 článok IV. podania poisťovne, poisťovňa sama uvádza, že ďalšia
PN začala dňa 21.03.2014 a poukazuje na tlačivo C č. XXXXXX čím vylúčenie platiť poistné trvalo
počnúc dňom 21.03.2014. Vylúčenie platiť poistné však pretrvávalo aj v čase od 01. do 17.03.2014,

teda 16 dní a od 21.03.2014 ďalších 11 dní, spolu 27 dní v mesiaci marec 2014. Pri poistnej povinnosti
1.302,79 Eur vydelenej počtom dní v mesiaci 31 je poistná povinnosť 42,025 Eur na deň. Poistenec
mal povinnosť platiť poistné 31 mínus 27 = 4 dní x 42,025 Eur = 168,10 Eur. Túto sumu zaplatil dňa04.10.2014. Doložením skutočnej doby trvania PN a zaplatením uvedenej sumy ako poistnej povinnosti
zanikol dôvod žaloby.
Z toho dôvodu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca na pojednávaní dňa 16.02.2016 v

časti o určenie pohľadávky proti podstate v sume 168,10 Eur zobral žalobu späť, nakoľko v tejto časti
bola pohľadávka žalobcu po podaní žaloby zo strany úpadcu uhradená. Uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 37Cbi/84/2014-69 zo dňa 19.02.2016 súd prvej inštancie konanie v časti o určenie popretej
pohľadávky vo výške 168,10 Eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2016. Súd
prvej inštancie uznesením č. k. 37Cbi/84/2014-73 zo dňa 16.05.2016 konanie prerušil do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/46/2014. Následne súd prvej
inštancie o návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania proti rozsudku
odvolacieho súdu veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 36Cbi/46/2014 rozhodol tak,
že uznesením zo dňa 21.03.2017 tento návrh zamietol. Mal za to, že samotné podanie dovolania vo
veci vedenej pod sp. zn. 36Cbi/46/2014, nie je dôvodom na prerušenie konania. Mimoriadny opravný
prostriedok dovolanie, nemá suspenzívne účinky, pretože jeho podaním sa zo zákona neodkladá

právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Právnu vec súd prvej inštancie posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 ZoKR, § 1
ZoKR , § 23 odsek 1 ZoKR , § 28 odsek 1 ZoKR, § 87 odsek 1, 7, 8 ZoKR, § 140 ods. 3 zák. č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, § 4 písm. b), § 10 ods. 1, § 12a ods. 1 písm. a)
§ 12, § 12a ods. 2, 3, 8 zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie
uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu
a pasívnu legitimáciu žalovaného. Konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, vzhľadom k
tomu, že žalobca je veriteľom pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR. Pasívna legitimácia
žalovaného je daná, vzhľadom k tomu, že žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40

ods. 1 ZoKR. Žalobca ako veriteľ pohľadávky si
v konkurze úpadcu dňa 25.04.2014 uplatnil u žalovaného pohľadávku proti podstate, ktorej určenia sa
domáha podanou žalobou. Medzi stranami sporu nebolo sporné, kedy si žalobca uplatnil u žalovaného
predmetnú pohľadávku. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal dodržanie prekluzívnej lehoty na
podanie určovacej žaloby, s ktorou uplynutím zákon spája zánik uvedeného práva žalobcu, nakoľko

na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Žalobcovi bolo oznámenie o neuznaní
pohľadávky proti podstate doručené dňa 22.05.2014. Doručenie predmetného oznámenia žalobcovi v
uvedený deň vyplýva z dátumu doručenia uvedeného na oznámení o neuznaní predmetnej pohľadávky,
ako aj zo samotného vyjadrenia žalobcu, pričom v priebehu konania tento deň doručenia spochybnený
nebol. Žalobca podal žalobu o určenie pohľadávky proti podstate na súde dňa 02.06.2014 t. zn.

v lehote 15 dní od doručenia oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate, ktorá žalobcovi plynula
od 23.05.2014 (prvý deň lehoty) do 06.06.2014 (piatok, pracovný deň). Súd prvej inštancie vykonal
na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov,
ako aj s obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/46/2014, na základe
špecifikácie žalobcu prednesenej na pojednávaní dňa 21.03.2017, pričom zistil, že právne závery v

uvedenej veci pod sp. zn. 36Cbi/46/2014, je možné aplikovať aj na uvedený spor, nakoľko v obidvoch
veciach ide
o rovnaký skutkový stav, s rozdielom iba obdobia, ktorého sa jednotlivé veci týkali. Vo veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/46/2014 si žalobca prihlásil pohľadávku proti podstate
za obdobie od 07/2013 do 02/2014 a vo veci 37Cbi/84/2014 za obdobie 03/2014, pričom v obidvoch

prípadoch si uplatnil pohľadávku proti podstate z titulu nároku na poistné podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZoKR.
Žalovaný sa v obidvoch sporových veciach rovnako bránil, a to tým, že počas uplatneného obdobia bol
úpadca dočasne práceneschopný, táto dočasná práceneschopnosť bola písomne potvrdená na tlačive
číslo G., preto pre neho platí výluka z platenia poistného. Ako už bolo vyššie uvedené, Okresný súd
Trenčín rozsudkom pod sp. zn. 36Cbi/46/2014 zo dňa 08.04.2015 rozhodol o určení pohľadávky proti

podstate. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný namietal vylúčenie úpadcu v
období 08/2013 - 02/2014 z povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v zmysle § 140 ods. 3 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
z dôvodu dočasnej práceneschopnosti úpadcu v uvedenom období. Ako dôkaz predložil žalovaný v
konaní Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti úpadcu č. K XXXXXX, podľa ktorého bol úpadca

práceneschopný od 07.04.2011 do 17.03.2014, a ktoré mala vystaviť praktická lekárka O.. O. G.
ako ošetrujúca lekárka úpadcu. Na pojednávaní dňa 18.03.2015, i v písomnom vyjadrení zo dňa
21.01.2015, však svedkyňa O.. O. G. trvala na tom, že potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti
č. K XXXXXX nevystavila, ani úpadcu neuznala v období od 07.04.2011 do 17.03.2014 za dočasnepráceneschopného, pričom potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 07.04.2011 bolo úpadcovi
vystavené bez jej vedomia, a to jej zdravotnou sestrou. Z výpovedí svedkov
a vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalobcovi nebol doručený originál II. dielu, príp. III. dielu Potvrdenia

o dočasnej práceneschopnosti č. K XXXXXX zo dňa 07.04.2011. Žalobcovi bol predložený až dňa
23.08.2013 Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa písomného stanoviska Sociálnej
poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 21.02.2014 pri preverovaní sériového čísla potvrdenia bolo
zistené, že predmetné potvrdenie mohlo byť vystavené dňa 07.04.2011, lebo v dňoch okolo tohto
dátumu boli ošetrujúcou lekárkou vypisované DPN s nižšími a následne s vyššími poradovými

číslami, ktoré do evidencie PN boli doručené. Zo zdravotnej dokumentácie, vyžiadanej od ošetrujúcej
lekárky, bolo zistené, že v 04/2011 bola vystavená A. G. DPN č. G ale v dekurze v zdravotnej
dokumentácii chýba presný dátum a akýkoľvek záznam o príčine vystavenia tejto dočasnej pracovnej
neschopnosti. Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil žalovaným predložené potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti č. K XXXXXX ako dôkaz nepostačujúci na preukázanie skutočnosti, že úpadca
bol v období 08/2013 - 02/2014 uznaný za dočasne práceneschopného, nakoľko išlo iba o tzv. fiktívne

potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré nebolo vystavené v súlade s § 12a ods. 2, 3 zák.
č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
v znení neskorších predpisov na základe rozhodnutia príslušného ošetrujúceho lekára úpadcu.
Rozhodnutie lekárky O.. O. G., ktorá mala predmetné potvrdenie vystaviť,

o dočasnej práceneschopnosti úpadcu v danom období, v konaní preukázané nebolo, ona sama
takéto svoje rozhodnutie poprela. Dočasnú práceneschopnosť úpadcu v období 08/2013 - 02/2014
dostatočne nepreukazujú ani preukazy o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, nakoľko je zrejmé, že
boli vystavené na základe tzv. fiktívneho potvrdenia č. K XXXXXX. Podľa § 12a ods. 3 zák. č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov dočasná pracovná neschopnosť
sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa prílohy č. 1, ktorá vyžaduje
dočasnú pracovnú neschopnosť, pričom v konaní nebola preukázaná ani choroba úpadcu, ktorú by
príslušný ošetrujúci lekár zistil dňa 07.04.2011 a ktorá by zároveň vyžadovala dočasnú pracovnú
neschopnosť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že úpadca A. G. nebol v období

08/2013 - 02/2014 uznaný za dočasne práceneschopného, a teda bol povinný za uvedené obdobie
platiť poistné na sociálne poistenie, ktoré si žalobca v sume 8.882,51 Eur uplatnil v konkurze ako
pohľadávkuprotipodstate.KrajskýsúdvTrenčínerozsudkomsp.zn.8CoKR/14/2015zodňa09.11.2016
rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že
z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, najmä z výpovede svedkyne O.. O. G. ako

ošetrujúcej lekárky vyplynulo, že ona dňa 07.04.2011 úpadcu nevyšetrovala, a ani mu nevystavila
doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedenému nasvedčujú aj ďalšie zistenia súdu prvej
inštancie o tom, že žalobcovi neboli ani od ošetrujúcej lekárky, a ani od poistenca (úpadcu) doručené
originály I. dielu a III. dielu dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti úpadcu. Záver súdu prvej
inštancie o tom, že žalovaným predložené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. K XXXXXX,

ktorým mienil preukazovať práceneschopnosť úpadcu v období august 2013 až február 2014, nie je
dokladom o dočasnej práceneschopnosti vystaveným v zmysle § 12a ods. 2, 3 zák. č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov, má teda oporu vo vykonanom dokazovaní.
V zmysle citovaných ustanovení zák. č. 576/2004 Z. z. totiž len príslušný ošetrujúci lekár,

a nikto iný, na základe zistenia choroby, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť, môže vystaviť
o nej potvrdenie za účelom preukázania, že osoba povinná platiť poistné na sociálne poistenie je počas
trvania práceneschopnosti z tejto povinnosti vylúčená, tak, ako to vyplýva
z § 140 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Z tohto hľadiska je irelevantná argumentácia žalovaného o tom, že ak úpadca disponoval dokladom o

práceneschopnosti zo dňa 07.04.2011 a ak nebolo preukázané zneužitie oprávnenia ošetrujúcej lekárky,
bol v spornom období vylúčený z povinnosti platiť poistné. Svedkyňa O.. O. G. totiž vo svojej výpovedi
presne uviedla, za akých okolností došlo k vystaveniu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, z
čoho je zrejmé, že ňou ako ošetrujúcim lekárom nebola zisťovaná a zistená choroba vyžadujúca si
liečebný režim, a teda že o dočasnej pracovnej neschopnosti nerozhodol príslušný ošetrujúci lekár

postupom podľa § 12a ods. 1. ods. 2 písm. a), ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. K námietke žalovaného
o nevierohodnosti a zmätočnosti svedeckej výpovede O. odvolací súd uviedol, že okolnosti, za ktorých
došlo k vystaveniu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pre úpadcu, teda či zdravotná sestra
bez vedomia lekárky sama doklad podpísala alebo či použila bez jej vedomia ňou podpísaný biankodoklad (svedkyňa pripustila obe možnosti spôsobu vystavenia dokladu), nemajú v konečnom dôsledku
vplyv na následok takého konania, ktorým je fiktívnosť a teda nulitnosť predmetného potvrdenia z
hľadiska jeho účinkov vo vzťahu k odvodovej povinnosti úpadcu voči žalobcovi. Okrem toho, žalovaný

v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať dokazovanie či už znaleckým posudkom za
účelom posúdenia pravosti podpisu na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 07.04.2011
alebo výsluchom zdravotnej sestry ošetrujúcej lekárky. Ak O.. G. poprela vystavenie uvedeného
dokladu, súd prvej inštancie s prihliadnutím na skutočnosť, že nebol preukázaný ani ďalší zákonný
postup pri doručovaní príslušných dielov potvrdenia žalobcovi ani zo strany lekárky, ani zo strany

pacienta (úpadcu), opodstatnene vyhodnotil obsah svedeckej výpovede ošetrujúcej lekárky ako dôkaz
preukazujúci fiktívnosť predmetného potvrdenia. Pokiaľ žalovaný vo svojich písomných podaniach
poukazoval na právny záver vyslovený v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26 CoPr/2/2014, podľa ktorého zdravotný stav žalobcu (v tam vedenom pracovnoprávnom spore) mohol
vyhodnotiť jedine ošetrujúci lekár, ktorý rozhodol o práceneschopnosti žalobcu, a len za predpokladu
preukázania zneužitia oprávnenia ošetrujúceho lekára, ktorý by uznal žalobcu za práceneschopného

napriek tomu, že na to nebol dôvod, bolo by možné uvažovať
o polemike žalovaného týkajúcej sa zdravotného stavu žalobcu, odvolací súd zdôraznil, že
v predmetnom spore o určenie pohľadávky proti podstate bolo preukázané výpoveďou samotnej
ošetrujúcej lekárky zneužitie jej oprávnenia pri vystavení dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyššie uvedenými rozhodnutiami a to ako prvoinštančného súdu,

tak odvolacieho súdu. Žalobca sa v konaní domáha určenia pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods.
2 písm. i) ZoKR za obdobie konkurzu, počas prevádzkovania podniku úpadcu, v trvaní od 01.03.2014
do 20.03.2014. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v období od 01.03.2014 do 16.03.2014 bol úpadca
dočasne práceneschopný, bol uznaný dočasne práceneschopným jeho ošetrujúcim lekárom a bolo mu
o tom vystavené potvrdenie jeho ošetrujúcim lekárom pod číslom K 678430. Žalobca v konaní tvrdil, že

u úpadcu neexistuje žiadna preukážka, žiadna skutočnosť, ktorá by úpadca z platenia poistného za
predmetné obdobie vylučovala. Ak žalovaný tvrdil, že úpadca bol v rozhodnom období vylúčený z
platenia poistného, z dôvodu podľa § 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v
znení neskorších predpisov, musel ním tvrdenú skutočnosť preukázať. Žalovaný preukazoval tvrdenú
skutočnosť časťou tlačiva žalobcu, pričom pravosť tohto tlačiva bola spochybnená už pred samotným

súdnym konaním, čo jednoznačne vyplýva
z korešpondencie predloženej do spisu medzi stranami sporu. Tlačivo o dočasnej práceneschopnosti
č. K XXXXXX, samé o sebe by bolo spôsobilým na preukázanie predmetnej skutočnosti, iba za
predpokladu, že by nebolo zo strany žalobcu spochybnené a jeho pravosť by nebola vyvrátená.
Pravosť predmetnej listiny bola podľa názoru súdu dostatočne vyvrátená samotnou výpoveďou osoby,

ktorá predmetnú listinu podľa tvrdenia žalovaného mala sama vystaviť. Súd vykonal v tomto smere
dokazovanie oboznámením sa s obsahom výsluchu svedkyne O.. O. G., zo zápisnice Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 36Cbi/46/2014. V rámci uvedenej výpovede svedkyňa výslovne poprela vystavenie
tlačiva
K XXXXXX, ktoré malo aj v tomto konaní predmetnú dočasnú práceneschopnosť preukazovať.

Vzhľadom k hospodárnosti konania ako aj výsledkom následne odvolacieho konania vo veci sp.
zn. 36Cbi/46/2014, súd prvej inštancie vykonanie dokazovania iba listinným dôkazom považoval za
dostačujúce. V zmysle § 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
prepisov, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná
osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v

období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú. Preto, ak žalovaný chcel byť v konaní
úspešný, musel preukázať, že úpadca bol počas obdobia od 01.03.2014 do 16.03.2014 dočasne uznaný
za práceneschopného, čo sa v uvedenom konaní nestalo. Žalovaný okrem listinného dôkazu, ktorý
bol žalobcom spochybnený a ktorý vzhľadom k vyjadreniam osoby, ktorá ho mala vystaviť, nemožno
považovať za doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle § 12a ods. 2, 3 zákona

č.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivosti
v znení neskorších predpisov, nenavrhol v konaní vykonať žiaden dôkaz. Ak predložené potvrdenie
č. K XXXXXX je fiktívnym, teda nulitným dokladom, nie je možné na základe takéhoto dokladu
preukázať existenciu podmienok na vylúčenie povinnosti platiť poistné teda preukázať existenciu
dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že potvrdenie o práceneschopnosti

je verejnou listinou, pričom túto verejnú listinu podpísala O.. G., ktorá ju nemôže spätne zrušiť, pričom
len výpoveďou sa verejná listina anulovať nedá, takéto svedectvo nemožno považovať za záväzné.
Prvoinštančný súdk obrane žalovaného uviedol, že súd je oprávnený zaoberať sa pravosťou listiny, a to bez ohľadu na to, či
ide o listinu verejnú alebo súkromnú, teda súd je oprávnený skúmať či listina skutočne pochádza od toho,
kto je na nej uvedený ako vystaviteľ. Ak preto osoba, ktorá bola uvedená ako vystaviteľ listiny výslovne

jej vystavenie poprela, pričom iná osoba, ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemal oprávnenie
na vystavenie predmetnej listiny, potom predmetnú listinu je potrebné považovať za nulitnú a ako nulitná
nemôže vyvolávať žiadne účinky. Žalovaný sa bránil aj tým, že doposiaľ nebolo preukázané zneužitie
oprávnenia ošetrujúceho lekára, ktorý vystavil dočasnú PN, pričom len ošetrujúci lekár mohol vyhodnotiť
zdravotný stav úpadcu. Samotné preukázanie resp. nepreukázanie zneužitia tlačiva

s pečiatkou ambulancie O.. G. je v uvedenej veci bez právneho významu, nakoľko jeho výsledok nijak
ovplyvní záver o tom, že táto dočasná PN nebola vystavená ošetrujúcim lekárom a úpadca teda nebol
uznaný za dočasne práceneschopného na to oprávnenou osobou. Uvedený záver bol odobrený aj
rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne, súd v tomto smere poukazuje na odsek 16, 17 rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 8CoKR/14/2015, s ktorými závermi sa súd prvej inštancie stotožnil aj

v uvedenej veci. K rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 26CoPr/2/2014 súd prvej inštancie
uviedol, že toto rozhodnutie vychádza z iného skutkového stavu, ktorý nie je aplikovateľný na uvedený
spor. Medzi stranami nebolo sporné trvanie povinnosti úpadcu platiť poistné za obdobie od 17.03.2014
do 20.03.2014, teda celkom v trvaní 4 dní. Žalovaný pri výpočte výšky poistného vychádzal z výpočtov
mesačnej výšky odvodov za rok 2013 t. j. z výšky 1.302,79 Eur, pričom úpadca mal od 01.01.2014

mesačnú povinnosť odvod poistného vo výške 1.334,28 Eur. Ide o maximálnu výšku odvodov pre
samostatne zárobkovo činnú osobu za rok 2014, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že by tento
výpočetuskutočnenýzostranyžalobcunebolsprávny.Vzhľadomkvšetkýmvyššieuvedenýmavkonaní
preukázaným skutočnostiam, súd prvej inštancie o žalobe rozhodol tak (po jej čiastočnom späťvzatí),
že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP

u a to tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
Do plného úspechu zohľadnil aj čiastočné zastavenie konania, ktoré bolo čiastočne zastavené z dôvodu
zaplatenia časti pohľadávky proti podstate zo strany úpadcu, ktorého majetkom disponuje úpadca, po
podaní žaloby, t. zn. zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný svojím správaním.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnutý
rozsudok sám zrušil a žalobu zamietol, ak by zistil, že prekluzívna lehota a právo dominus litis na
podanie určovacej žaloby žalobcovi zaniklo uplynutím tejto 15 dňovej lehoty. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie mal konanie prerušiť do právoplatného skončenia dovolacieho konania podaného dovolania

vo veci 36Cbi/46/2014, lebo svoje rozhodnutie vo veci opiera o výsledky rozhodnutia Okresného súdu a
Krajského súdu v Trenčíne v tomto konaní. Prvoinštančný súd v tomto konaní tak prejudikoval výsledok
dovolacieho konania v ktorom sa môže stať, že dovolaniu bude vyhovené. Žalovaný uviedol, že na
lekárkuO..G.bolopodanétrestnéoznámeniepredôvodnépodozreniezospáchaniatrestnýchčinovato
vo veciach prejednávaných v konaní 36Cbi/46/2014 a naň naväzujúcich konaní ako aj v ďalšom konaní

37Cbi/7/2016. Prvoinštančný súd sa v tomto konaní stotožnil so závermi súdov z konania vedeného pod
sp.zn. 8CoKR/14/2015, ktorého závery žalovaný rozporoval. Uviedol, že v spise sa nachádzajú tri listiny
s totožným podpisom lekárky O.. G. a to listina o začiatku PN zo 07.04.2011 K XXXXXX, ukončenie
PN zo 17.03.2014 K XXXXXX diel IV. doručené sociálnej poisťovni 28.04.2014 ako aj jej vyjadrenie
doručené súdu po jeho výzve. Tieto skutočnosti zrejme odvolací súd prehliadol inak by nemohol prijať

tvrdenie lekárky, že ona PN nevystavovala. Ak mal súd pochybnosti o týchto skutočnostiach mal aj
bez návrhu vykonať dokazovanie znaleckým posudkom alebo teda jej podpisy uznať a neprijať záver o
tom, že O.. G. PN dňa 07.04.2011 nevystavovala. O tom, či pacienta vyšetrila alebo nie a PN vystavila
nesie zodpovednosť ona sama. Táto skutočnosť však nemôže mať dopad na škodu pacienta a na
poškodenie jeho práv. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie konštatuje len pečiatku ambulancie

O.. G. a nespozoroval či prehliadol jej podpis. Ten ani sama lekárka nepoprela. Ak tam je pečiatka a
podpis ošetrujúceho lekára bola vystavená verejná listina, ktorou doklad o pracovnej neschopnosti je.
Okolnostijejvystaveniačiakékoľvekjejspochybneniezavinenélekáromnemôžemaťnepriaznivéúčinky
na pacienta, na jeho práva z takejto listiny pre neho vyplývajúce. Pokiaľ odvolací súd k rozhodnutiu
Krajského súdu Trnava 26CoPR/2/2014 uviedol, že toto rozhodnutie vychádza z iného skutkového

stavu, ktorý nie je aplikovateľný na uvedený spor, žalovaný odmieta tento názor, lebo v tomto rozhodnutí
nepoukazoval na skutkový stav veci prejednávanej ale na právnu vetu, ktorá je platná pre každé súdne
konanie, v ktorom sa jedná o uznanie pracovnej neschopnosti lekárom ako jediným nositeľom takéhoto
práva, uznať či neuznať pacienta za pracovne neschopného. O tom či ho má vyšetriť alebo nie predvykonaním písomného prejavu uznania rozhodne lekár sám. Môže mu stačiť len pohľad na pacienta
alebo ho dôkladne vyšetriť. Za to však nesie zodpovednosť sám lekár, tá zodpovednosť je v tomto
prípade nenahraditeľná a nezastupiteľná inou osobou a ani súdom. Vyhodnotiť zdravotný stav žalobcu

mohol jedine ošetrujúci lekár, ktorý rozhodol o práceneschopnosti žalobcu - je uvedené v 26CoPr/2/2014
KS Trnava a to platí pre všetky posudzovania či by išlo o konanie pre ublíženie na zdraví inou osobou,
vyvrtnutú či zlomenú nohu bez cudzieho zavinenia, posúdenie pohlavného ochorenia pacienta, následky
živelnej udalosti a aj kardiovaskulárne ochorenie pacienta G.. Vždy to bude len a len ošetrujúci lekár čo
rozhodne o pracovnej neschopnosti so všetkými dôsledkami vzniknutých práv a povinností u účastníkov,

ktorých sa toto rozhodnutie lekára dotkne. Ak okresný súd odmieta toto poukázanie na rozhodnutie
krajského súdu, odmieta realizovať zásadu spravodlivosti vo svojom rozhodovaní. Lebo skutočnosť, že
tu ide o rozhodovanie o zdravotnom stave úpadcu v konkurze a tam o rozhodovanie o PN pracovníka
pri doručovaní výpovede je pre nenahraditeľné autoritatívne postavenie lekára rovnako dôležité v oboch
konaniach a preto vzájomne aplikovateľné ako zásadný a zákonný postup lekára pri akomkoľvek dôvode
posudzovaniazdravotnéhostavupacienta.Žalovanýnamietal,žesúdprvejinštancieneuviedolvýsledok

skúmania dodržania prekluzívnej lehoty práva na podanie žaloby proti správcovi o určenie pohľadávky
proti podstate. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 13S/101/2014 z 28.05.2014 kde je
uvedené, že žalobca /Sociálna poisťovňa/ podaním 11.03.2014 si uplatnil pohľadávku proti podstate a
dňa 08.04.2014 oznámil /správca/ žalobcovi, že neuznáva prihlásenie pohľadávky proti podstate /poprel
ju/.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. K tvrdeniu, že súd prvej inštancie
mal konanie prerušiť do skončenia dovolacieho konania vo veci 36Cbi/46/2014 uviedol, že tento
nepovažuje za relevantný dôvod odvolania, nakoľko ako konštatuje súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku na str. 8, bod 12., dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, podanie dovolania nemá
zo zákona odkladný účinok, a teda nie je tu zákonný dôvod na prerušenie tohto konania. Okrem toho
prvoinštančné konanie už raz bolo uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/84/2014-73 zo
16.05.2016 prerušené, pričom podmienky prerušenia sa naplnili. Žalobca mal za to, že konajúci súd v
súladesprincípomuvedenýmvčl.17CSPohospodárnostikonaniaakonaniabezzbytočnýchprieťahov,

prihliadnuc k právoplatnému rozhodnutiu sporu, v ktorom sa v dvoch stupňoch konania preukázali
skutočnosti dôležité aj pre tento spor, správne ďalej pokračoval v tomto spore prejednaním veci a
meritórne rozhodol. Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej
by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie a úspešne sa domáhať revízie skutkových zistení
súdov nižšieho stupňa ani výsledkov nimi vykonaného a vyhodnoteného dokazovania. Vychádzajúc z

obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Poukázal na to, že žalovaný v konaní žiadne
znalecké dokazovanie nenavrhol a súd prvej inštancie nebol toto povinný vykonať z úradnej povinnosti.

Mal za to, že v súdnych konaniach vedených pod sp. zn. 36Cbi/46/2014 ako aj 37Cbi/84/2014 bolo
dokazovanie vykonané v potrebnom rozsahu a dôkazy boli súdmi vyhodnotené v súlade s § 191 CSP.
Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s včasným a riadnym uplatnením pohľadávky zo
strany žalobcu a v odvolaní podrobne chronologicky popísal postup pri jej uplatnení. Žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by neboli známe počas prvoinštančného konania. V

konaní neboli predložené žiadne relevantné doklady ktoré by spĺňali predpoklady možnosti vylúčenia
úpadcu z platenia poistného na sociálne poistenie v súlade s ust. § 140 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení v období od 01.03.2014 do 17.03.2014

4. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok nanáhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v
súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR,
sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v

konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach.

8. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v

napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími
dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia
rozhodnutíprvoinštančného aodvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvoinštančné

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v

odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

9. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie
námietky žalovaného o tom, že bolo potrebné konanie prerušiť do rozhodnutia o dovolaní, že súd prvej

inštancie nesprávne vyhodnotil včasnosť podania žaloby, a že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
doklady o práceneschopnosti úpadcu v spornom období.

10. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mal konanie prerušiť do právoplatného
skončenia dovolacieho konania podaného dovolania vo veci 36Cbi/46/2014 vedenej na Okresnom súde

v Trenčíne, odvolací súd uvádza, že v priebehu odvolacieho konania bolo o dovolaní v predmetnej
veci rozhodnuté Uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 24.augusta 2017, č.k. 3Obdo/27/2017-182 tak,
že dovolanie bolo odmietnuté a žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Preto je táto námietka žalovaného irelevantná. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu
námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s prekluzívnou lehotou na podanie

predmetnej žaloby. Súd prvej inštancie sa dostatočne jasne a zrozumiteľne v bode 15. napadnutého
rozsudku vysporiadal s uvedenou prekluzívnou lehotou ako aj s výškou v prihláške uvedenej a určenej
pohľadávky. Odkaz na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/101/2014-9 z 28.05.2014 nie je
relevantný, pretože sa netýka prejednávanej veci. Čo sa týka záverov súdu prvej inštancie o týkajúcich
sa dokladu o dočasnej práceneschopnosti PN XXXXXX, odvolací súd sa plnom rozsahu stotožňuje tak

so závermi súdu prvej inštancie, pričom
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalovaný ani v odvolaní neuviedol
žiadne relevantné skutkové okolnosti, ktoré by neboli známe počas prvoinštančného konania, pričom je
nutné uzavrieť, že v konaní nebolo preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi, naplnenie predpokladovvylúčenia úpadcu z platenia poistného na sociálne poistenie v období od 01.03.2014 do 17.03.2014 v
zmysle ust. § 140 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

11. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho
právne posúdenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne
správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, a preto mu ich

odvolací súd nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).