Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200704
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116200704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: PETREX CAR s.r.o., Vojenská 11,
Košice - Staré mesto, IČO: 46 856 595, zastúpeného AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., Kmeťová
26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad
4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 104,03 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/6/2016-75 z 21.12.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti úroku z omeškania prevyšujúcom
5,05% ročne zo sumy 104,03 eur od 17.12.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady trov vo výške 40,00
eur; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 104,03 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 104,03

eur s príslušenstvom. Uviedol, že 20.8.2015 došlo k škodovej udalosti - k škode na motorovom vozidle
značky Volkswagen Golf, EČV: KS XXX CN, ktoré patrilo N. C., K. Q. XXX. Predmetná škodová udalosť
bola spôsobená K. T., ktorá viedla v čase nehody motorové vozidlo Škoda Forman, EČV: KE XXX
BG zapísané na X.. K. T., ktorý mal v čase škodovej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Následne bola
škodová udalosť žalovanému riadne ohlásená a zaregistrovaná pod č. 1590117426. Náklady na opravu
motorového vozidla (vykonal žalobca) predstavovali 548,38 eur s DPH, ktorú sumu si poškodený uplatnil

u žalovaného faktúrou č. 2015032. Žalovaný Oznámením o poukázaní náhrady škody z 1.12.2015
poškodenému oznámil, že z povinného zmluvného poistenia poistného X.. K. T., bude poukázaná
náhrada škody za poškodené vozidlo vo výške 89,01 eur na účet žalobcu. Navyše z uvedeného
oznámenia nie je zrejmý dátum skončenia šetrenia poistnej udalosti, a preto možno tento deň považovať
za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Čiže suma za opravu motorového vozidla predstavovala
548,38 eur, suma uznaná žalovaným bola iba do výšky 89,01 eur, pričom žalovaný poskytol zálohu
poukázaním na účet žalobcu v sume 355,34 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora boli krátené náklady na

prácu a teda celková nepriznaná suma tak predstavuje 104,30 eur. Žalovaným neuznaná suma vo výške
104,30 eur bola následne vlastníkom poškodeného motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo 7.1.2016.3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože pri likvidácii vychádzal z kalkulácie opravy, ktorá vyjadruje
skutočnú škodu použitím cien dielov, ktorú udávajú výrobcovia daného typu vozidla. Žalovaný uhradil
uplatnené a preukázané náklady na opravu vozidla. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Poistné plnenie bolo
krátené z dôvodu navýšenia ceny za normohodinu práce za karosérske, lakovnícke práce ako aj
vedľajšie práce oproti priemerným cenám v danom regióne v čase vzniku škody.

4. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti úroku z meškania prevyšujúcom výšku úroku 5,05%

ročne z dlžnej sumy a paušálnej náhrady späť, žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, a preto súd
v tejto časti konanie v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným,
cenníkmi hodinových sadzieb servisov v Košiciach) a zistil, že náklady na prácu sa vypočítajú s
priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH) ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v

danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom servis v danom prípade si účtoval za
normohodinu 32,00 eur (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo
výhodnejšiaanižšia.Pretoneuznanénákladynamnožstvoprácevplnejvýškeneboliuznanéžalovaným
dôvodne, pričom ak sa vykonala oprava motorového vozidla presne podľa kalkulácie žalovaného,
náklady na prácu by boli vyššie, nakoľko v zmysle kalkulácie žalovaného by mala trvať 4,3 NH pri

cene 19,17 eur/NH, pričom žalobca vykonal opravu za 3,2 NH pri cene 32,00 eur/NH. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca účtoval normohodinu za lakovacie a mechanické práce, ktorá je v danom regióne
obvyklá. Navyše servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/cenu a poisťovňa je povinná
túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov v kalkulácii poisťovne nemusia zodpovedať
skutočnej cene náhradných dielov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 15 ods. 1, § 4 ods. 4
zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, § 422 ods. 1, § 797 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) súd prvej inštancie dospel k záveru, že obrana žalovaného v

konaní nebola úspešná. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, preto rozhodol tak ako je to
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že pohľadávka žalobcu vychádza zo základu
nevyplateného poisteného plnenia žalovaným poškodenému podľa ust. § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. a úrok
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 104,03 eur od 17.12.2015 do zaplatenia je v súlade s § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti 1.12.2015

a v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie
poistnej udalosti.

7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalobca mal vo
veci plný úspech, priznal mu náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100%. V danom

prípade súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty sporu (istiny), ktorú priznal v plnej výške a nezohľadnil
príslušenstvo, pretože v časti príslušenstva došlo síce v konaní k čiastočnému späťvzatiu v určitej časti a
zastaveniu konania, ale ak súd má zohľadniť priznané príslušenstvo žalobcu, ktoré sa nedá kapitalizovať
z dôvodu priznania úroku z omeškania od určitého dátumu do zaplatenia, nie je možné určiť presnú
výšku tohto priznaného úroku k časti úroku z omeškania zastaveného konania, t.j. v konečnom dôsledku

môže byť aj vo vyššej výške.

8. Proti tomuto rozsudku (výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný platiť žalobcovi sumu 104,03 eur spolu
s príslušenstvom a výroku o náhrade trov konania) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu

zamietne a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil (§ 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo

ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen Golf,
EVČ KS XXXCN opravované u žalobcu s nákladom opravy vo výške 548,38 eur. Na rozdiel medzi
účtovanými nákladmi na opravu a náhradou škody, ktorá bola poukázaná súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného podľa hodinovej sadzby 32,00 eur účtovanej servisom vrátane DPH, ktorú považoval zaobvyklú v danom regióne. Podľa názoru súdu ide o sadzbu približne rovnakú alebo výhodnejšiu a nižšiu
v porovnaní s ostatnými servismi, a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli
zo strany žalovaného dôvodné. Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že ak by sa vykonala oprava presne

podľa kalkulácie žalovaného, náklady na prácu by boli vyššie, nakoľko v zmysle kalkulácie žalovaného
by mala trvať 4,3 NH pri cene 19,17 eur, pričom žalobca vykonal opravu za 3,2 NH pri cene 32,00 eur.
Takéto rozhodnutie súdu žalovaný nemôže akceptovať, pretože pri matematickom prepočte (3,2 NH x
32,00 eur = 102,40 eur s DPH t.j. 122,88 eur) - (4,3 NH x 19,17 eur = 82,43 eur s DPH 98,92 eur)
rozdiel takto činí 23,96 eur, nie 104,03 eur.

10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca je neautorizovaným opravcom, a preto pri
stanovení obvyklej ceny normohodiny v regióne je možné vziať do úvahy jedine cenu normohodiny u
porovnateľných neautorizovaných opravcov, pričom Moris Slovakia s.r.o., ani AUTO Gabriel s.r.o. a ani
Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o. neautorizovanými opravcami nie sú. Preto nie je možné akceptovať
výšku normohodiny 32,00 eur.

11. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil, ak uviedol, že obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, žalobca bol v konaní aktívne
legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi
postupcom N. C. a postupníkom PETREX CAR s.r.o., kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy -

nezaplatenie časti pohľadávky vo výške 104,03 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou
a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a keď tvrdil, že táto
pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia žalovaným poškodenému podľa §
15 z.č. 381/2001 Z.z.

12. V danom prípade je zrejmé, že predmetom konania nebolo poistné plnenie (tak ako tomu je pri
plnení z uzatvoreného havarijného poistenia), keďže zo skutkového stavu vyplýva, že predmetom je
nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku stretu prevádzky motorového vozidla továrenskej značky
Volkswagen Golf, EVČ KS XXXCN a motorového vozidla továrenskej značky škoda Forman, EVČ
KE XXXBG, dňa 20.8.2015. Škoda vzniknutá z prevádzky motorových vozidiel je v zmysle zák.č.

381/2001 Z.z. krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, teda v danom prípade motorového vozidla Škoda Forman, EVČ KE XXXBG, a
preto je zrejmé, že jediným nárokom, ktorý vzniká poškodenému, môže byť len nárok na náhradu škody
za poškodené motorové vozidlo Volkswagen Golf, EVČ KS XXXCN, poškodeného t.j. N. C.. V takom
prípade poškodený je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody len proti tomu, kto túto škodu

spôsobil. V prípade, ak náhrada škody bola poskytovaná žalovaným (t.j. Allianz - Slovenskou poisťovňou
a.s.), tak tento konal výlučne za poisteného, ktorý z titulu existencie poistno-právneho vzťahu má právo,
aby poisťovňa za neho uhradila škodu (ktorú na žiadosť poškodeného p. C. z 26.11.2015, poisťovateľ
poukázal priamo pre opravcu), pričom poisťovňa voči poškodenému nemala ani nemá žiadne povinnosti.

13. Ďalej žalovaný poukázal na Zmluvu o postúpení časti pohľadávky uzatvorenú podľa ustanovenia
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorú uzatvoril postupca (N. C., K. Q. XXX, XXX
XX K. Q.) a postupník (PETREX Car s.r.o., IČO: 46 856 595 s miestom podnikania Vojenská 11, 040
01 Košice -Staré mesto, štatutárny orgán N. Q.). Z čl. I uvedenej zmluvy vyplýva, že postupca mal voči

dlžníkovi Allianz - Slovenskej poisťovni a.s. pohľadávku v celkovej výške 548,38 eur, ktorá vznikla z
poistnej udalosti č. 159017426, v dôsledku ktorej došlo ku poškodeniu motorového vozidla Volkswagen
Golf, EČV: KS XXXCN. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2015032 a z časti t.j.
vo výške 444,35 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 104,03 eur je do dnešného dňa
neuhradený.

14. Žalovaný má za to, že s postupcom nikdy nebol a ani nie je v žiadnom záväzkovom právnom vzťahu,
z ktorého by vyplývala povinnosť splniť záväzok voči tomuto subjektu. Naopak sám postupca je dlžníkom
postupníka, ktorým sa stal tým, že za ním objednanú a opravcom realizovanú opravu motorového

vozidla z jeho vlastných prostriedkov nezaplatil, a teda je vylúčené, aby ním (teda poškodeným)
neuhradená suma, resp. časť sumy za opravu, mohla byť jeho pohľadávkou voči Allianz - Slovenskej
poisťovni, a.s., ktorá by mohla byť platne postúpená z poškodeného (ako objednávateľa opravy) na
opravcu. Takýto neuhradený dlh postupcu ako objednávateľa opravy nie je pohľadávkou postupcu (vočiAllianz - Slovenskej poisťovni a.s), teda nemohlo dôjsť k jeho platnému postúpeniu na iný subjekt
(v danom prípade na žalobcu), a preto takouto zmluvou nie je založená aktívna legitimácia žalobcu
pre konanie. Postupca je dlžníkom postupníka a pokiaľ tento neuhradený dlh za ním objednanú a

opravcom realizovanú opravu motorového vozidla, ktorý žalobca nazýva pohľadávkou, bol postúpený z
objednávateľa opravy na opravcu, tak takýto neuhradený dlh nie je pohľadávkou postupcu (a už vôbec
nie voči Allianz - Slovenskej poisťovni a.s.) a vzhľadom k tomu, že nie je nositeľom práva, o ktoré v
konaní ide, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu na iný subjekt, v danom prípade na žalobcu a takouto
zmluvou nie je založená aktívna legitimácia žalobcu pre konanie.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu
legitimáciu žalobcu pre konanie, pokiaľ nevzal do úvahy, že ak náhrada škody bola poskytovaná
žalovaným (Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s.), tak tento konal výlučne za poisteného, ktorý z titulu
existencie poistno-právneho vzťahu má právo, aby poisťovňa za neho uhradila škodu, pričom poisťovňa

voči poškodenému nemala a ani nemá žiadne povinnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný nie je nositeľom
povinnosti, o ktorú v predmetnom konaní ide. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo 7.3.2012 sp.zn. 6Co/119/2012.

16. Žalovaný rozporuje aj priznanie nároku na príslušenstvo pohľadávky, nakoľko v danom prípade
ide o škodu, ktorá vznikla prevádzkou dopravných prostriedkov, z ktorého vzniká poškodenému nárok
na náhradu škody, pričom tento sa riadi výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka a špeciálnym
právnym predpisom zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento špeciálny právny predpis v ustanovení § 11 ods. 8

stanovuje povinnosť poisťovateľa hradiť úroky z omeškania a to len v prípade porušenia povinností
stanovenýchpoisťovateľomvust.§11ods.6cit.zákona,pričomvdanejvecibolonazákladedostupných
údajov ukončené prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť a v zákonnej lehote v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 5 a 6 cit. zák. bola poskytnutá náhrada škody, spolu s vysvetlením zníženia
náhrady škody, a preto nárok na príslušenstvo pohľadávky je nedôvodný.

17. Žalovaný odvolaním napadol aj rozhodnutie o priznaní trov konania.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že z Oznámenia o poukázaní náhrady škody z 1.12.2015,
vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu vo výške 104,03 eur, pričom ako dôvod krátenia
uviedol „nepriznané položky (rozdiel v cene práce)“. Z faktúry č. 2015032, vyplýva, že žalobca vykonal
lakovacie aj mechanické práce v rozsahu 8,4 NH, za ktoré účtoval sumu 32,00 eur/NH bez DPH. Z
dokumentu „Posúdenie primeranosti nákladov na opravu“ žalovaného je zrejmé, že žalovaný uznal

mechanické práce v rozsahu 4,3 NH, lakovacie práce v rozsahu 5,2 NH, žalobca vykonal mechanické
práce v rozsahu 3,2 NH a lakovacie práce v rozsahu 5,2 NH, teda 3,2 NH x 32,00 eur = 102,40 eur (s
DPH 122,88 eur) + 5,2 NH x 32,00 eur = 166,40 eur (s DPH 199,68 eur) - 4,3 NH x 19,17 eur = 82,43 eur
(s DPH 98,92 eur) + 5,2 NH x 19,17 eur = 99,68 eur (s DPH 119,61 eur = 322,56 eur s DPH - 218,53 eur
s DPH = 104,03 eur. Rozdiel medzi prácou účtovanou žalobcom ako servisom vykonávajúcim opravu a

prácou uznanou žalovaným predstavuje suma vo výške 104,03 eur, čo je suma, o ktorú žalovaný krátil
poistné plnenie z dôvodu rozdielu v cene práce, keďže neuznal výšku normohodiny účtovanú žalobcom
ako servisom. Pokiaľ žalovaný, ako uvádza v Oznámení o poukázaní náhrady škody krátil plnenia z
dôvodu „rozdiel v cene práce“, uvedené sa týkalo jednak mechanickej a tiež lakovacej práce, a nielen
mechanickej práce ako si to chybne vysvetľuje žalovaný.

19. Poukázal na bod 18 napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie neuvádza, že by „priznal
predmetný nárok z dôvodu, že tento je rozdielom spočívajúcim vo výške nákladov za vykonanú opravu
za 3,2 NH pri cene 32,00 eur/NH“. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že „náklady na prácu sa

vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje
obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom servis v danom
prípade si účtoval za normohodinu 32,00 eur (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi
približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (čl. v spise 67) a preto neuznané náklady na množstvopráce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne“. Súd teda poukázal na skutočnosť, že ak by sa
oprava vykonala podľa kalkulácie žalovaného, celková cena práce by bola vyššia a to vzhľadom k tomu,
že v prípade mechanickej práce žalovaný uznal rozsah prác vo výške 4,3 NH zatiaľ čo žalobca vykonal

mechanické práce za 3,2 NH. V žiadnom prípade súd neuviedol matematický výpočet k tomu, z čoho
pozostáva žalovaná suma. Podľa žalobcu bolo a je povinnosťou žalovaného a nie súdu alebo žalobcu,
preukazovať ako žalovaný dospel k sume 104,03 eur a uviesť poškodenému matematický výpočet tak,
aby to bolo zrozumiteľné pre každého.

20. Taktiež žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odvolaní, že „žalobca je neautorizovaným
opravcom a preto pri stanovení obvyklej ceny normohodiny v regióne je možné vziať do úvahy
jedine cenu normohodiny u porovnateľných neautorizovaných opravcov - tak ako to konaní preukázal
žalovaný, pričom Moris Slovakia s.r.o., ani AUTO Gabriel s.r.o. a ani Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o.
neautorizovanými opravcami nie sú“. Totiž zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva skutočnosť, že

pri určení ceny obvyklej normohodiny v regióne je možné vziať do úvahy jedine cenu normohodiny u
porovnateľných neautorizovaných opravcov kam žalovaný zaraďuje servis žalobcu. V tejto súvislosti
žalobcapoukázalnaust.§4Zákonaopovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a má za to, že je potrebné postupovať podľa tohto zákona, pričom
nemožno opomenúť ustanovenia o zodpovednosti za škodu, upravené v Občianskom zákonníku, ktorý

v rámci súkromného práva predstavuje tzv. všeobecný zákon (lex generalis) stanovujúci základné
pravidlá v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že
navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. V tejto súvislosti žalobca

poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009. Náklady na prácu sa vypočítajú s
priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v
danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla.

21. Cena obvyklá v regióne opravcu je vytváraná cenami, ktoré sú stanovené jednak autorizovanými
servismi, neautorizovanými servismi, zmluvnými servismi a nezmluvnými servismi. Zo žiadneho
zákonného ustanovenia a ani z výkladu pojmu „cena obvyklá v regióne“ nevyplýva skutočnosť, že by pre
neautorizovaný servis mala byť cena obvyklá v regióne, ktorú si fakturujú výlučne len neautorizované
servisy, kam poisťovňa zaraďuje servis žalobcu. Na trhu fungujú a podnikajú servisy, ktoré možno

neoficiálne označiť ako zmluvné servisy, teda majú zmluvu s poisťovňou a výška normohodiny je
určená zmluvne; nezmluvné servisy nemajú zmluvu s poisťovňou; „autorizované“ servisy majú zmluvu s
výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel a „neautorizované“ servisy, ktoré nemajú
zmluvu s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel. Ceny na trhu tvoria všetky
tieto servisy. Všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie

(EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na
kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení
komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej
únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré
sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané „bloková výnimka“ majú všetky servisy

rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich.
Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v
rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým
servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty
záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri

použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov; dáva možnosť prístupu k
technickým informáciám, dielenským príručkám, a to aj o nových automobiloch; poskytuje možnosť
prístupu k originálnym náhradným dielom, originálnej diagnostike a školeniam, a to nediskriminačne,
včas a použiteľným spôsobom na rovnakej úrovni ako autorizovaným servisom a poskytuje aj možnosť
nakupovať originálne a kvalitatívne rovnocenné náhradné diely, informácie a diagnostiku od nezávislých

distribútorov náhradných dielov, a to za účelom rovnocenného postavenia jednotlivých servisov. Bloková
výnimka tak odstraňuje prekážky, ktorými sa výrobcovia áut bránili konkurencii.22. Preto je konanie žalovaného v príkrom rozpore s blokovou výnimkou ako vyplýva z vyjadrenia
žalovaného „pri stanovení obvyklej ceny normohodiny v regióne je možné vziať do úvahy jedine cenu
normohodiny u porovnateľných neautorizovaných opravcov“. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú

ceny normohodín obvyklé v košickom regióne. Pojem autorizovaný servis nie je nikde výslovne zákonne
zadefinovaný. Rozdiel medzi autorizovaným servisom a neautorizovaným servisom je v zásade iba
v tom, že autorizovaný servis má zmluvu s výrobcom jednotlivých motorových vozidiel. Podľa praxe
a usmernení EÚ, však, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu
povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu (t.j.

autorizovaných servisov) dôvodom k strane garancií, resp. spochybňovanie kvality opráv a následne
možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Servis vykonávajúci opravu predmetného poškodeného
vozidla vykonal opravu tak, aby oprava bola prevedená účelne, smerovala k odstráneniu následkov
škodovej udalosti a vzhľadom na vybavenie servisu, rozsah, a kvalitu prevedených prác, si účtoval za
1NH práce sumu vo výške 32,00 eur bez DPH, pričom podľa žalobcu je táto suma cenou obvyklou v
danom regióne a neprevyšuje cenu, ktorú si účtujú iné servisy. Žalovaný priznanú normohodinu vo výške

19,17 eur bez DPH, považuje za cenu obvyklú v danom regióne aj keď nijako nepreukázal, že práve
ním určená suma za jednu normohodinu je sumou obvyklou v danom regióne. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalobca považuje námietky žalovaného, že nemožno akceptovať sumu za 1 normohodinu
práce účtovanú žalobcom ako opravcom vozidla, za neodôvodnené.

23. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uvádza, že poškodený, ktorý postúpil nárok na
náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu na žalobcu, si uplatnil tento nárok voči
žalovanému vzhľadom na § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého „Náhradu
škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu

škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať“. Z citovaného ustanovenia teda
jednoznačne vyplýva, že poškodený má priamy zákonný nárok voči žalovanému na poistné plnenie
z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Vzhľadom k uvedenému je existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným,
od ktorého odvodzuje nárok žalobca, a žalovaným, nesporná. Žalovaný námietkou aktívnej vecnej

legitimácie sa snaží účelovo zavádzať súd, konajúc v rozpore s dobrými mravmi, len aby sa vyhol, resp.
oddialil vyplatenie celého poistného plnenia za svojho poisteného. Z konania žalovaného vyplýva, že
ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

24. V ďalšom žalobca uviedol, že predmetom sporu v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co/119/2012, na ktorý žalovaný odkazuje v odvolaní, bol prípad, keď právny nástupca žalobcu žiadal
od poisťovne „rozdiel medzi výškou poistného plnenia od Allianz - Slovenskej poisťovne a.s. a skutočnou
výškou škody po uvedenej dopravnej nehode“, pričom ten rozdiel predstavoval výlučne znehodnotenie
vozidla po oprave, a to vo forme rozdielu medzi hodnotou motorového vozidla pred dopravnou nehodou

a hodnotou motorového vozidla po jeho oprave. V tomto prípade sa súd ustálil na názore, že v čase
postúpenia pohľadávky daná pohľadávka neexistovala, nakoľko žalovaná suma nepredstavovala súčasť
sumy, za ktorú bola vec vrátená do predošlého stavu. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že
je potrebné rozlišovať medzi finančnými prostriedkami, ktoré je potrebné vynaložiť na navrátenie veci
do predošlého stavu a finančnými prostriedkami, ktoré spočívali v znehodnotení vozidla. V prípade

žalobcuvšakžalovanýneuhradilvýškupotrebnýchprostriedkovnanavrátenievecidopredošléhostavu-
vyúčtované náklady na opravu motorového vozidla zn. VW GOLF s EČV: KS XXXCN t.j. faktúru žalobcu,
teda pohľadávku, ktorá existovala a ktorá bola riadne postúpená, a nie pohľadávku, ktorá predstavovala
tzv. znehodnotenie a ktorej postúpenie v zmysle predloženého rozhodnutia spôsobuje zákonnú
zodpovednosť postupcu voči postupníkovi. Postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené

s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a má relatívny
charakter.Určitosťobsahuzmluvysaposudzujepredovšetkýmzhľadiskajednoznačnéhoidentifikovania
a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie R (ČR)
27/2008, rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Odo/775/2004 a sp.zn. 28Cdo/1092/2009 a Nález Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 640/2014 z 1.4.2015.25.Nazákladeuvedenéhomážalobcazato,žežalovanýmpredloženýjudikátjevotázkeaktívnejvecnej
legitimácie a postúpenia pohľadávky pre tento prípad irelevantný a podporuje argumentáciu žalobcu
ohľadne skutočnej škody a povinnosti žalovaného plniť.

26. Vychádzaných z vyššie uvedeného sa podľa žalobcu súd prvej inštancie správny vysporiadal
s námietkou aktívnej vecnej legitimácie, ktorú vzniesol žalovaný. Existencia záväzkového vzťahu
medzi poškodeným a žalovaným je nesporná, vzhľadom k tomu, ak poškodený postúpil krátenú časť

pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v spore.

27. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 30,53 eur.

28. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie 9.5.2017 opätovne odkázal na všetky svoje
doterajšie tvrdenia a na svoju kompletnú argumentáciu vo veci nedôvodnosti nároku. Uviedol, že naďalej
trvá na podanom odvolaní.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalejlenCSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas,oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov

dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.1.2018 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/2.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.1.2018 na

úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods.
1 C.s.p..

31. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

32. K námietke, že žalovaný nikdy nebol s postupcom v žiadnom právnom vzťahu, odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 4 a hlavne ust. § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého
náhradu škody uhrádza poisťovateľ (v tomto prípade žalovaný) poškodenému (postupca). Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

33. Tieto ustanovenia by mali byť pre žalovaného nepochybné.

34. Poškodený N. C. ako postupca postúpil uplatnenú pohľadávku 104,03 eur postupníkovi - žalobcovi
zmluvouzo7.1.2016vsúladesust.§524anasl.Občianskehozákonníka,apretoaktívnelegitimovaným
na uplatnenie náhrady škody (nie poistného plnenia) je terajší žalobca.

35. Pokiaľ ide o úroky, odvolací súd poukazuje na úplné a správne odôvodnenie súdu prvej inštancie.

36. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť dať vozidlo v takomto prípade ako je tento do opravy

autorizovanej opravovni alebo pri stanovení obvyklej normohodiny v regióne vychádzať z normohodiny
jedine v porovnateľných neautorizovaných opravcov.37. V konaní bola nepochybne preukázaná výška škody (§ 15 ods. 1 cit.zák.) a námietky žalovaného sú
preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamné.

38. Napokon aj výrok o náhrade trov konania zodpovedá ust. § 255 ods. 1 CSP.

39. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

41. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).