Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/170/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213206145.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, samosudca JUDr. Milan Majerník, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s. r. o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: Q. V., nar. X. XX. XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Š. Č., o zaplatenie 1.086,64 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.156,64 Eur od 28.
9. 2009 do 18. 3. 2010, zo sumy 1.126,64 Eur od 19. 3. 2010 do 18. 4. 2010, zo sumy 1.116,64 Eur
od 19. 4. 2010 do 17. 5. 2010, zo sumy 1.106,64 Eur od 18. 5. 2010 do 19. 8. 2010, zo sumy 1.096,64
Eur od 20. 8. 2010 do 19. 9. 2010, zo sumy 1.086,64 Eur od 20. 9. 2010 do 18. 11. 2010, zo sumy
1.076,64 Eur od 19. 11. 2010 do 19. 12. 2010, zo sumy 1.066,64 Eur od 20. 12. 2010 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie:
- zmenkovej sumy vo výške 1.086,64,- Eur,

- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.156,64 Eur od 28.9.2009 do 18. 3. 2010,
čo predstavuje sumu 497,36 Eur, zo sumy 1.126,64 Eur od 19. 3. 2010 do 18. 4. 2010, čo predstavuje
sumu 88,86 Eur, zo sumy 1.116,64 Eur od 19. 4. 2010 do 17. 5. 2010, čo predstavuje sumu 82,41 Eur,
zo sumy 1.106,64 Eur od 18. 5. 2010 do 19. 8. 2010, čo predstavuje sumu 264,76 Eur, zo sumy 1.096,64
Eur od 20. 8. 2010 do 19. 9. 2010, čo predstavuje sumu 86,54 Eur, zo sumy 1.086,64 Eur od 20. 9. 2010
do 18. 11. 2010, čo predstavuje sumu 166,- Eur, zo sumy 1.076,64 Eur od 19. 11. 2010 do 19. 12. 2010,
čo predstavuje sumu 84,99 Eur a zo sumy 1.066,64 Eur od 20. 12. 2010 do zaplatenia,

- 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy 1.156,64 Eur od 2.2.2010 do 18. 3. 2010, čo
predstavuje sumu 8,58 Eur, zo sumy 1.126,64 Eur od 19. 3. 2010 do 18. 4. 2010, čo predstavuje sumu
5,86 Eur, zo sumy 1.116,64 Eur od 19. 4. 2010 do 17. 5. 2010, čo predstavuje sumu 5,43 Eur, zo sumy
1.106,64 Eur od 18. 5. 2010 do 19. 8. 2010, čo predstavuje sumu 17,46 Eur, zo sumy 1.096,64 Eur od
20. 8. 2010 do 19. 9. 2010, čo predstavuje sumu 5,71 Eur, zo sumy 1.086,64 Eur od 20. 9. 2010 do 18.
11. 2010, čo predstavuje sumu 10,94 Eur, zo sumy 1.076,64 Eur od 19. 11. 2010 do 19. 12. 2010, čo

predstavuje sumu 5,60 Eur a zo sumy 1.066,64 Eur od 20. 12. 2010 do zaplatenia,
- zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,86 Eur- náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 174,74 Eur s DPH a v časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 65,- Eur.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 1.156,64 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28.9.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa XX.XX.XXXX (dátum vystavenia) na sumu 1.156,64 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok

žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25 % denným úrokom od 28.9.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 70,- Eur, pričom
na zmenkovú sumu uhradil 70,- Eur a na úroky uhradil 0,0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca
žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok,

ktorým uloží žalovanej do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť
pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky
vystavenej žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 34.844,94 Sk (1.156,64,- Eur).

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota

pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,

v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to

požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom

13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie
pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo

c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu

aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanej, ktorá túto zásielku prevzala
8.1.2016, ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložila.

Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca doručil súdu podanie, ktorým žiadal zastaviť konanie
v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Výrok o zastavení konania teda nadväzuje na

dispozitívny úkon žalobcu, ktorým žiadal konanie zastaviť a rezultuje z ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p..

Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z
účastníkov, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 nariadenia
č. 861/2007.

Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavil.
Svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov, súhlasil však s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Zároveň si však dal podmienku, že v prípade, ak žalovaná nebude súhlasiť so žalobou,
žiadal pojednávanie odročiť. Takéto podmieňovanie súhlasu s pojednávaním je pre súd zarážajúce,

nemajúce žiadne právne opodstatnenie. Účastník má právo sa rozhodnúť, či sa pojednávania zúčastní
a ak nie, má možnosť požiadať o odročenie pojednávania a aj to len pri splnení procesných
podmienok podľa § 119 O.s.p. V takom prípade kolíziu termínov by musel konkretizovať spisovými
značkami kolidujúceho pojednávania a uviesť dátum, kedy sa o tejto kolízii dozvedel. V danom prípade
však žalobca tieto podmienky nesplnil. Z uvedeného dôvodu súd pojednával v neprítomnosti žalobcu

a jeho právneho zástupcu.

Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, žalobou zo dňa XX.X.XXXX,
kópiou zmenky na č.l. 7 spisu, podaním žalobcu zo dňa 30. 4. 2013, úplným výpisom z obchodního
rejstříku vedeného Městským soudem v Praze č.l. 4 spisu, čiastočným späťvzatím podaného návrhu

zo dňa 21. 12. 2015, exekučným spisom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XEr/XXX/XXXX, zmluvou
o úvere zo dňa XX.XX.XXXX a ostatnými v spise sa nachádzajúcimi listinným dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Žalovaná vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.6.2016 uviedla, že si od spoločnosti Pohotovosť

požičala len 5000 Sk, nie 14.000 Sk. Žiadala žalobu zamietnuť.

Z výzvy zo dňa 14.3.2016 plynie, že tunajší súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia
doplnil žalobu v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p.

Podaním zo dňa 23.3.2016 žalobca v podstate namietal retroaktivitu ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. a
prednosť úniového práva pred slovenským právnym poriadkom a nesplnil povinnosť v zmysle § 79 ods.
3 O.s.p..

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje

nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje
právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho
právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebnéna uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej
zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

Podľa§79ods.4O.s.p.akniejedokázanýopak,platí,ženárokzozmenkyalebošekuprotižalovanému,
ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známy postup žalobcu aj v iných konaniach týkajúcich sa

uplatňovania nároku zo zmeniek. Zákonodarca v súvislosti s ochranou spotrebiteľov majúc za to, že
veritelia zneužívajúc svoje postavenie vymáhajú svoje nezákonné pohľadávky založené na nekalých
podmienkach aj využívaním dohôd o vyplňacom práve blankozmenky, reagoval na požiadavky
predložené Európskou komisiou a skutočnosti, že súdy nedostatočne reflektovali na zneužívanie
postavenia veriteľov vo vzťahu k spotrebiteľom a prijal zmeny v Občianskom súdnom poriadku upravené
v ustanoveniach § 79 ods. 3 a 4. Žalobca pokiaľ mienil preukázať svoj nárok a skutočnosť, že v danom

prípade je jeho nárok opodstatnený, mal možnosť túto skutočnosť dokázať predložením relevantných
listín vyplývajúcich z ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ tak neurobil, mal súd za to, že svoj nárok
dostatočným spôsobom nepreukázal.

Napriek uvedenej skutočnosti nepreukázania nároku predložením listinných dôkazov v zmysle

ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. súd na základe uvedenej skutočnosti známej súdu z jeho činnosti si
naviac zabezpečil a pripojil exekučný spis tunajšieho súdu č. XEr/XXX/XXXX. V tomto spise bola v
prílohe návrhu na vykonanie exekúcie pripojená Zmluva o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXX, uzavretá
dňa XX.XX.XXXX medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníkom, ktorým je žalovaná v tomto konaní.
Žaloba č. XXXXXXX, ktorá bola predložená v prílohe tohto návrhu po jej indosovaní spoločnosťou

Pohotovosť, s.r.o. ako indosantom na žalobcu ako indosatára má teda identické číslo ako zmluva o
úvere v exekučnom spise č.k. XEr/XXX/XXXX. Je preto zrejmé, že zmenka č. XXXXXXX, z ktorej
sú v tomto konaní uplatnené zmenkové nároky bola vystavená na základe článku 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
medzi žalovaným a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., t.j. na zabezpečenie peňažného záväzku

dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi Pohotovosť, s.r.o.
ako remitentovi.

Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že tú istú pohľadávku, z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého
spotrebiteľského právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu

uplatnil voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - Pohotovosť s.r.o..

Z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. XEr/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa
XX.X.XXXX vyplýva, že súd zastavil exekučné konanie. Dôvodom bolo, že súd konštatoval, že v tomto
prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o

ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto
prípadesúneprijateľnouzmluvnoupodmienkouatedasúabsolútneneplatné.Zuzneseniataktiežplynie,
žerozhodcovskýrozsudokneprijateľnýmspôsobomzaväzovalnaplneniezozmenky,tedažeajsamotný
záväzokbolzabezpečenýneúplnouzmenkouvystavenoudňaXX.XX.XXXX,t.j.tohoistéhodňaakobola
uzavretá úverová zmluva (neprijateľným spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, viď § 4 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z.z. a opakovane vyslovované súdmi, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve), ktorú si žalovaná osobitne nevyjednala a teda tou istou
zmenkou, ktorou sa žalobca domáha svojho nároku, čo je podľa názoru súdu zjavným zneužívaním
právneho inštitútu zmenky.

Podľa bodu 8 Preambuly Nariadenia: Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo
zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň
znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú
nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj. Toto nariadenie by malo tiež zjednodušiť uznanie a
výkon rozsudkov vydaných v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom

štáte.

Podľa bodu 9 Preambuly Nariadenia: Cieľom tohto nariadenia je podporovať základné práva a
zohľadňovať najmä zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Súd alebo tribunál by malrešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy.

Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa článku 19 Nariadenia v spojení s § 121 OSP bola súdu z jeho činnosti známa skutočnosť,

že takmer na všetkých prvostupňových súdoch v SR prebehli konania v súdnych registroch Er o
žiadostiach exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktoré žiadal na základe návrhov
na vykonanie exekúcie oprávneného - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. voči jednotlivým povinným na
podklade exekučných titulov, ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Týmito rozhodcovskými rozsudkami
boli priznané nároky oprávneného zo zmeniek vystavených povinnými na meno a rad spoločnosti

Pohotovosť, s.r.o., IČO:35807598. Uvedené exekučné konania spravidla skončili pre oprávneného
neúspešne a to zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade uvedeného exekučného titulu.

Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a
vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch aplikovať aj tieto právne normy:

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú

zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (4) Za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom

znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalovaný

ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXX v
písomnej forme, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, vo výške 464,71 Eur, ktorý úver sa dlžník
zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 443,47 Eur, t.j. celkovo v čiastke 908,19 Eur, t.j. v 12-
tich mesačných splátkach po 75,69 Eur. V ten istý deň bola dlžníkom ako vystaviteľom vystavená
a podpísaná blankozmenka, v ktorej bol vopred stanovený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne.

Nevyplnenou ostala zmenková suma a dátum úročenia. Žalobou si žalobca na súde uplatnil právo na
zaplatenie tejto zmenkovej sumy 1.156,64 Eur. Zo skutočností známych súdu z jeho činnosti, a to z
pripojeného spisu Er mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný
záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatvárala žalovaná ako občan - fyzická

osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali
len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška
poskytnutéhoúveru,výškapoplatkuaspôsobsplatnosti.Dozmluvysadopisovalalensumaúveru,suma
poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol
obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok.

Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení
zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Súd mal teda za preukázané, že zmenka z ktorej si žalobca v tomto smere uplatnil zmenkové
nároky slúžila na zabezpečenie nárokov právneho predchodcu žalobcu - indosanta zmenky spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľa zo spotrebiteľského úveru.

Zmenkové právo podľa zmenového zákona č. 191/1950 Zb., vychádza z abstraktného charakteru

zmenky, t.j. z nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky danosti kauzality právneho vzťahu, ktorý zmenka
zaisťuje alebo zabezpečuje. Tento abstraktný charakter zmenky vychádza z dlhoročných právnych
tradícii vyspelých európskych a svetových demokracií. Zmenkový zákon v právnych podmienkach
Československej republiky bol prijatý v roku 1950 (dňa 20.12.1950 s účinnosťou od 01.01.1951), t.j.počas trvania nedemokratického štátneho zriadenia. Zákon dlhoročne zotrval bez akýchkoľvek zmien
avšak v podmienkach socialistického štátneho zriadenia sa využíval pramálo. To sa zmenilo po zmene
štátneho zriadenia v Československej republike v roku 1989, po ktorom sa Česká a Slovenská republika

prihlásila k právnym tradíciám vyspelých európskych a svetových demokracií v snahe na ne nadviazať.
To sa nezaobišlo bez zneužívania a krivenia práva a právnych inštitútov zo strany niektorých subjektov,
na ktoré mladá demokracia chcela nadviazať avšak nemala s nimi takmer žiadne skúsenosti. To bol
presne prípad zneužitia a zneužívania abstraktnosti a domnienky danosti kauzality právneho vzťahu pri
vystavení zmenky. Po zistení takéhoto zneužívania v rôznych oblastiach právnych vzťahov na to, či už

zákonodarca,alebosúdnapraxreagovalavsnahetakémutozneužívaniuzabrániť.Kzneužívaniuzačalo
dochádzať najmä v citlivých právnych oblastiach vyznačujúcich sa dominanciou jednej strany právneho
vzťahu na úkor protistrany, t.j. najmä v pracovnoprávnych vzťahoch a v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Príkladom je napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Obdo V 43/2006 zo dňa 5. marca
2009, ktorým Najvyšší súd SR zamedzil používanie zmeniek na zabezpečovanie a zaisťovanie nárokov
v pracovnoprávnych vzťahoch, dokonca aj vrátane simulovania pracovnoprávnych vzťahov občiansko

alebo obchodnoprávnymi vzťahmi (pri tzv. „čiernej práci“).

V oblasti spotrebiteľského práva na toto zneužívanie zákonodarca reagoval už Zákonom č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v § 4 ods. 6 tohto zákona zákonodarca zakázal v súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila

len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Neskôr
prijatým zákonom č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.01.2011 bola podľa
§ 17 ods. 3 v spojení s § 25 ods. 5 citovaného zákona dokonca zakázaná možnosť splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Z uvedeného vyplýva, že po nadobudnutí účinnosti vyššie uvedených právnych úprav a pri rešpektovaní
judikatúry vnútroštátneho súdu najvyššieho stupňa bol a je ktorýkoľvek súd, v ktoromkoľvek stupni
konania v prípade zmenkového sporu v prvom rade ex offo povinný skúmať či nejde o zmenku vystavenú
v zmysle alebo v rozpore s uvedenými ustanoveniami t.j. „pracovnoprávnu“ alebo „ spotrebiteľskú“
zmenku a až v prípade negatívneho zistenia, že o takúto zmenku nejde, môže vychádzať z jej

abstraktného charakteru a nárok posúdiť v zmysle zmenkového zákona. V oblasti spotrebiteľských
vzťahov uvedené len podporne potvrdzuje Krajský súd v Prešove, ktorý v svojom rozhodnutí sp. zn.
7Co 339/2014 v obdobnej právnej veci identického žalobcu v týchto intenciách odkazuje na článok 10 a
článok 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov v spojení so Smernicou Rady č. 93/13/EHS , ktoré členským

štátomumožňujúpoužitiezmeniekvspotrebiteľskýchzmluváchalelenprizabezpečenívhodnejochrany
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Spotrebiteľovi musí byť v každom momente poskytnutá plnohodnotná
právna ochrana v súdnom konaní prebiehajúcom v rámci vnútroštátneho práva. Išlo by o drastické
zníženie právnej ochrany prináležiace spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity, ak by súd v prípade
indosovanej zmenky vychádzal z abstraktného charakteru ako zmenky tak aj jej indosamentu bez

skúmania ich kauzality, respektíve obsahu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená.
Podporne k týmto záverom súd poukazuje i na nasledovné:

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10, bolo
rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj

bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k
dispozíciinevyhnutnéinformácieoprávnomaskutkovomstave.Vbode37tohtorozhodnutiajeuvedené,
že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez

toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom
je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a. s. c/
a Gerald Feichter) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danomprípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený
na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci súd poukazuje aj na rozsudok nemeckého súdu
Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý
zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r.o. ju previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka

zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť
ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so
spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol
tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade Pohotovosť, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že
predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek.

Súd na jednej strane ex offo preskúmal kauzalitu vystavenia spotrebiteľskej zmenky, kde zistil, že išlo
o zabezpečovaciu zmenku spotrebiteľského úveru. Na druhej strane je potrebné od samotnej kauzality
vystavenia zmenky odlíšiť a posúdiť platnosť, či neplatnosť samotného dojednania o vystavení, resp.
vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú
v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami. A to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok,

alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky môže byť ako prejav
zmluvnej autonómie zmluvných strán akceptovateľná právom, len ak je výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán.

Aby bolo možné hovoriť o slobodnej vôli pri uzavretí tejto dohody na strane spotrebiteľa je

potrebné jednak informovanie spotrebiteľa o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa, jednak
to informovanie musí byť poskytnuté spotrebiteľovi vo forme, ktorej je spotrebiteľ s ohľadom na svoju
rozumovú vyspelosť spôsobilý rozumieť. V opačnom prípade je možné takú zmluvnú podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve považovať za neprijateľnú. Pre uznanie spotrebiteľa za zodpovedného za
takú zmluvnú podmienku neobstojí uplatnenie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, pretože

tento princíp ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa, ktorý má prevahu. Žalobca nielen že nepreukázal
dostatočné informovanie spotrebiteľa o následkoch vystavenia zmenky, ale v žalobe túto skutočnosť
ani netvrdil. O tejto podmienke pre uznanie žalovaného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka táto dohoda neplatná, čo spôsobuje aj neplatnosť samotnej
zmenky. Okrem toho podľa bodu 17 citovaných všeobecných obchodných podmienok spol. Pohotovosť,

s.r.o., ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohody o vyplnení zmenky dohodli len
na tom že remitent blankozmenku doplní len o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. To znamená, že zmenka musela byť opatrená doložkou „bez protestu“ spotrebiteľom už pri jej
vystavení v rozpore s dohodou o vyplnení zmenky.

Toto je v rozpore s § 54 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu to spôsobuje
neplatnosť zmenky.

V zmysle cit. bodu 17 mal veriteľ vystavenú blankozmenku doplniť o zmenkovú sumu. Limit § 4 ods. 6
zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v tejto dohode o vyplnení zmenky

dohodnutý nebol.

Súd podotýka, že išlo o formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ - dlžník nemal možnosť meniť. Dlžníkovi -
žalovanému bol poskytnutý úver v sume 464,71,- eur, pričom veriteľ do zmenky doplnil zmenkovú sumu
1.030,98,- eur. Uvedené je zjavne vysoko nad limit § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov

o spotrebiteľských úveroch.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa § 39 a § 3
Občianskeho zákonníka a to pre rozpor s dobrými mravmi ako aj preto, že svojim obsahom a účelom
odporujú zákonu. Samotná zmenka aj pre rozpor s § 54 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka.

Súd návrh zamietol, pretože z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaná sa v porovnaní s

právnym predchodcom žalobcu nachádzala v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ju viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohla vplývať na ich obsah a aby si uvedomila ich
následky. Spotrebiteľ (žalovaná) si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu
jeho postavenia, pretože veriteľ vyplnením zmenky nepochybne zamýšľa obísť zákonné ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25 %

denne,ktorýjevzhľadomnasvojuvýškupovažovanýzavrozporesdobrýmimravmiavspotrebiteľských
vzťahoch neprípustný.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k názoru, že zmenka, titulom ktorej žalobca

uplatňuje žalovaná sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše súd má
aj za to, že vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky
nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Dohoda
o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotná zmenka je neplatná aj pre obchádzanie zákona
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Pretože žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd
dospel k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy.

Argumentačne súd záverom len podporne poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co/124/2015, 4Co/306/2015.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovanej ako procesne úspešnej
účastníčke vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak táto si trovy konania neuplatnila, preto jej súd
náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.