Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010472
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716010472.6

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Marianou Philadelphyovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 19. januára 2018 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaných 1/ ml. O. E., nar. XX.XX.XXXX,
a 2/ ml. P. O., nar. XX.XX.XXXX, stíhaných pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/ ml. O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., T. M. XX, prechodne bytom N., J. XX,

obžalovaný 2/ ml. P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., F. XX, prechodne bytom N., N. I. XX

s ú v i n n í , ž e

dňa 13.11.2014 v čase približne o 16.00 hod. vo Zvolene, okres Zvolen sa stretli v parku Ľudovíta Štúra
ml. O. E. v spoločnosti ml. P. O. a mal. I. B., žiadal od D. M. pod hrozbou fyzického napadnutia hotovosť
vo výške 10,- €, ktoré však tento pri sebe nemal a následne ho ml. O. E. nútil, aby mu dal mobilný
telefón, ktorý mu vydal a následne sa všetci traja presunuli k bytovke, kde býva D. M., kde ho ml. O. E.
prinútil, aby mu z domu doniesol hotovosť vo výške 10,- € s tým, že až potom mu vráti mobilný telefón,

pričom keď sa D. M. vrátil bez hotovosti, tak ml. O. E. a ml. P. O. a mal. I. B. odišli nevrátiac mobilný
telefón smerom na autobusovú stanicu vo Zvolene, pričom D. M. išiel za nimi a žiadal neustále o vrátenie
mobilného telefónu, pričom ho následne ml. O. E. fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel dvakrát
dlaňou do oblasti tváre a ml. P. O. ho kopol do hlavy, kde k týmto útokom sa pripojil aj mal. I. B., ktorý ho
udrel päsťou do tváre, čím D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., O. XX nespôsobili zranenia vyžadujúce
si lekárske ošetrenie a odcudzením mobilného telefónu mu spôsobili škodu vo výške 40,- €,

t e d a

spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l i

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obž. 1/ ml. O. E.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 117 ods. 1 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa§119ods.1Tr.zákona,súdvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladáaurčujeskúšobnú

dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Obž. 2/ ml. P. O.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. j), § 117 ods. 1
Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa§119ods.1Tr.zákona,súdvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladáaurčujeskúšobnú
dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 1Pv 218/15/6611 dňa 23.08.2016 obžalobu na
obv. ml. O. E. a ml. P. O. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Za splnenia podmienok ustanovených v § 340 Tr. poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom
došlo k vyhláseniu rozsudku, v neprítomnosti zákonnej zástupkyne obž. 1/ ml. O. E. N. H., keďže obž. 1/
v čase konania hlavného pojednávania dovŕšil 19. rok svojho veku, preto jej účasť nebola nevyhnutná.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.01.2018, na základe vyhlásenia obžalovaného 1/ ml. O. E.

o svojej vine, samosudca za súhlasu prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen podľa § 257 ods. 7 Tr.
poriadku jeho vyhlásenie prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný 1/ ml. O. E. priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s
prípadným výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.

Obžalovaný 2/ ml. P. O. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr.
poriadku, že je nevinný. Vypovedal, že sa s obžalovaným 1/, I. B. a poškodeným stretli v parku. Obž. 1/
mu rozprával, že poškodenému dával 10,- € a tieto si pýtal naspäť. Všetci štyria išli potom do parku za
knižnicou a tam sa to udialo. Je pravdou, že poškodeného 1x kopol do úst, toto ľutuje, ale nevydieral
ho ani ho neokradol. Obž. 1/ žiadal od poškodeného 10,- €, potom obž. 1/ zobral poškodenému telefón,

ktorý mu poškodený dal, obž. 1/ a I. B. ho udreli a on ho kopol, otočil ho a poslal ho preč. Inak sa obž.
2/ do toho nestaral, ale ani nijako inak nezasiahol. Pri bytovke s nimi nebol. Pamätá si, že poškodený
ohľadom tých 10,- € hovoril, že ich nemá, že ich obžalovanému 1/ dá, keď bude mať nabudúce. Mobilný
telefón skončil u obžalovaného 1/, on za toto nemal nič.

Spoluobžalovaný 1/ ml. O. E.Á. vypovedal, že pokiaľ boli v obžalobe uvádzané peniaze, on ich
poškodenému nepožičal. Poškodeného poznal v čase skutku z videnia, predtým mu poškodený žiadne
peniaze ani mobil nedal, toto bolo jediný krát.

Svedok - poškodený D. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obž. 1/ O. E. pozná, chodili spolu na

ZŠ, obž. 2/ pozná z mesta. Keď došlo k predmetnému skutku, stretli sa v parku Ľ. Štúra okolo 16.00
hod. s obž. 1/, obž. 2/ a I. B. Obž. 1/ pýtal od neho 10,- € za trávu, poškodený ich nemal a žiadnu trávu
od neho nikdy nedostal. Obž. 2/ mu dal kopačku do zubov, I. B. ho udrel päsťou do tváre. Na ošetrení v
nemocnici nebol. Obž. 1/ mu zobral mobilný telefón, ktorý policajti našli a vrátili ho matke poškodeného.
Keď od neho obž. 1/ pýtal 10,- €, obž. 2/ aj I. B. boli pri ňom, až potom mu obž. 1/ zobral mobilný telefón.

S obž. 1/ sa stretol aj deň predtým na stanici, vtedy pýtal od poškodeného 10,- €, bol sám. Poškodený
uviedol, že si nepamätá, že by mu obž. 1/ nejaké peniaze požičal. Mobilný telefón mu vzali z vrecka
nohavíc, nebránil sa, lebo sa bál, že ho zbijú. On išiel po peniaze domov a obaja obžalovaní aj I. B. ho
čakali pri reštaurácii Centrum. Na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že pred týmto skutkom od
neho nikto z obžalovaných peniaze nepýtal.

Svedkyňa G. O. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku a odoprela
vypovedať, nakoľko obž. 2/ je jej syn. Z rovnakého dôvodu odmietla vypovedať aj v prípravnom konaní.

Súd podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítal písomne podaný znalecký posudok /č.l. 70-79/ a zápisnicu

o výsluchu znalca /č.l. 66-67/.Zo záverov znaleckého posudku č. 19/2015 zo dňa 30.07.2015 vypracovaného znalkyňou z odboru
psychológia PhDr. Štefániou Stanislavovou vyplýva, že mentálna úroveň poškodeného D. M. je znížená,
ide o ľahký stupeň mentálnej zaostalosti, nie sú u neho markantné znaky psychotraumy vo vzťahu k

udalostiam súvisiacim s predmetným trestným činom. U poškodeného je schopnosť správne a úplne
vnímať udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať ich znížená do pásma ľahkej mentálnej retardácie,
pamäťové výkony sú charakteristické postupným strácaním živosti prežitých detailov a ich nahrádzaním
inými, ktoré sú asociačne pre poškodeného výraznejšie. Podstatné znaky predmetných udalostí (pýtanie
finančnej hotovosti, fyzické napadnutie, vzatie mobilu) sú v jeho produkcii konzistentné. Nebolo zistené,

žebybolpriopisepredmetnýchudalostíovplyvnenýinouosobou.Ďalšieprocesnéúkonymôžuzvýrazniť
problémy poškodeného v oblasti pamäťových výkonov.
Pri výsluchu v prípravnom konaní znalkyňa uviedla, že schopnosť poškodeného správne a úplne vnímať
udalosti je znížená vplyvom mentálnej retardácie a to, že vypovedal trikrát po sebe inú verziu, ale nie
celú, súvisí s jeho výrazne oslabenými exekutívnymi funkciami vplyvom organického poškodenia CNS.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že skutočnosť, že poškodený na hlavnom pojednávaní

vypovedal ohľadom základných vecí skutku rovnako, potvrdzuje vierohodnosť jeho výpovede. Výsluch
na hlavnom pojednávaní prebehol v pokoji a pri krátkych otázkach dokázal odpovedať v súlade s
prežitými udalosťami.

Súd ďalej oboznámil so zápisnicou o výsluchu svedka I. B., ktorý v prípravnom konaní využil svoje

právo podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku a odmietol vypovedať. Súd tiež vykonal na hlavnom pojednávaní
dokazovanie v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítaním listinných dôkazov, a to odborné
vyjadrenie /č.l. 80-84/, ktorým bola stanovená hodnota predmetného mobilného telefónu s pamäťovou
kartou a SIM kartou na sumu 40,- €, výpis z evidencie priestupkov u obž. 1/ /č.l. 139/, správa UPSVaR
Zvolen o prešetrení rodinných pomerov u obž. 1/ /č.l. 136/, pracovná zmluva obž. 1/ a príloha k nej /

č.l. 166, 168/, odpis RT na obž. 1/ /č.l. 170/, priestupkový spis /č.l. 89-102/, správa UPSVaR Zvolen o
prešetrení rodinných pomerov u obž. 2/ /č.l. 137/, výpis z evidencie priestupkov u obž. 2/ /č.l. 141/, odpis
RT na obž. 2/ /č.l. 169/, pričom zo strany obžalovaných po ich prečítaní námietky neboli, k listinným
dôkazom sa nevyjadrili.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, zločinu vydierania sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Za to sa potrestá odňatím slobody
na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých

páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

U obžalovaného 1/ ml. O. E. mal súd konanie uvedené vo výrokovej časti rozsudku za preukázané
nielen jeho priznaním sa ku skutku uvedenému vo výroku tohto rozsudku, ale aj na základe vykonaného
dokazovania - výpoveďou svedka - poškodeného D. M. a čítanými listinnými dôkazmi obsiahnutými v

spise, z ktorých dôkazov vyplynulo, že skutok bol spáchaný a tento spáchal práve obžalovaný 1/. Preto
ho súd uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Obžalovaný 2/ ml. P. O. poprel spáchanie skutku tak, ako je uvedený v obžalobe. Obhajoval sa najmä
tým, že jediná jeho účasť na celej veci je, že sa podieľal na fyzickom útoku na poškodeného, absentuje

všakunehosubjektívnastránka,nemalvedomosťožiadnomvydieraní,nemalničsmobilnýmtelefónom.
Poukazoval na znalecké dokazovanie, podľa ktorého výpoveď poškodeného nemožno považovať za
vierohodnú.

Obhajobu obžalovaného 2/ vyvracia skupina vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveď svedka -

poškodeného D. M., ktorý na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní popísal priebeh skutku,
ktorý je podľa názoru súdu v súlade s ustálenou právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe. Súd v
tvrdeniach poškodeného nevidel závažné pochybnosti, ktoré by jeho výpoveď činili nevierohodnou.
V konaní bol vypracovaný znalecký posudok a znalkyňa konštatovala, že aj keď poškodený trpí
ľahkou mentálnou retardáciou, v zásade je schopný si prežité udalosti zapamätať a reprodukovať

ich, pričom s postupom času mu môžu stále viac unikať detaily i podstatné znaky deja. Na základe
uvedeného je možné konštatovať, že pokiaľ poškodený niekoľkokrát vypovedal ohľadom predmetného
skutku a jeho výpovede sa ohľadom niektorých okolností líšili, táto skutočnosť je daná jeho výrazne
oslabenými exekutívnymi funkciami vplyvom organického poškodenia centrálneho nervového systému.Poškodený oznámil skutok ihneď po jeho spáchaní na polícii, ktorá ho ihneď začala prešetrovať, vrátanie
pátrania po páchateľoch, ktorých zakrátko aj dostihli a u obž. 1/ bol zaistený predmetný mobilný telefón
poškodeného. Výpovede poškodeného sa síce v detailoch od seba odlišujú, avšak podľa názoru súdu sú

konzistentné v podstatných rysoch, zahŕňajúcich odovzdanie mobilného telefónu do moci obžalovaných
a následné podmieňovanie jeho vrátenia zaplatením sumy 10,- Eur, to celé za prítomnosti prvku násilia
zo strany obžalovaných.

Pokiaľ obhajoba obžalovaného 2/ namietala u neho právnu kvalifikáciu skutku z hľadiska nenaplnenia

subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že
páchatelia, a to aj obž. 2/, ktorý bol prítomný na mieste činu, počul o čom sa rozprávajú obž. 1/ s
poškodeným, bol účastný toho, ako pýtali od poškodeného mobilný telefón, ktorý im tento na požiadanie
vydal a následne požadovali finančnú hotovosť s tým, že len po jej zaplatení mu mobilný telefón vrátia,
pričom poškodený v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že sa ich bál, pretože mu
povedali, že ho zbijú, čo napokon aj učinili. Je teda zrejmé, že obžalovaní poškodeného nútili, aby niečo

konal, a to pod hrozbou násilia, pričom na uvedenom konaní sa podieľali obaja obžalovaní, ako aj v
tom čase trestne nezodpovedný I. B. Keďže sa obaja obžalovaní podieľali na skutku i na fyzickom násilí
na poškodenom, podľa názoru súdu sa v prejednávanej veci na ich strane jedná o spolupáchateľstvo.
Súd v tomto smere poukazuje aj na ďalšie čítané listinné dôkazy, okrem iného policajný záznam o
oznámení skutku, priestupkové spisy jednotlivých páchateľov, keď pri podaní vysvetlenia sa doznali, tiež

boli vypočutí v postavení svedkov, kde tiež priznali spáchanie skutku a jeho priebeh opísali rovnako ako
poškodený, aj keď následne v postavení obvinených obaja odmietli vypovedať. Na vinu obžalovaného
2/ v zmysle podanej obžaloby poukazuje skutočnosť, že sa ku konaniu obžalovaného 1/ a I. B. pripojil,
nijako proti nim nezasiahol, resp. nepričinil sa o to, aby v danom konaní zabránil, naopak pridal sa
k nim a poškodeného tiež fyzicky napadol keď, ako aj sám povedal, nemal na to žiadny dôvod.

Tvrdenia obž. 2/ o tom, že obžalovaný 1/ požičal poškodenému peniaze a pýtal si ich od neho naspäť,
súd vykonaným dokazovaním nemal potvrdené, naopak vyvracia ich výpoveď poškodeného, ako aj
samotného obžalovaného 1/ učinená na hlavnom pojednávaní. Súd preto neuveril tvrdeniam obž. 2/,
že peniaze si obž. 1/ pýtal naspäť z titulu poskytnutej pôžičky a tieto vyhodnotil ako účelové s cieľom
vyhnúť sa trestnému stíhaniu.

Pokiaľ ide o postupy navrhnuté obhajobou obž. 2/, konkrétne jeho oslobodenie spod obžaloby, resp.
zmena právnej kvalifikácie skutku, tieto s poukazom na uznanie viny na podklade vyššie uvedených
dôkazov a skutočností neprichádzali do úvahy. Čo sa týka návrhu na postúpenie veci príslušnému
orgánu na prejednávanie priestupkov, súd dospel k záveru, že na tento postup nie je v prejednávanej

veci dôvod, nakoľko nie sú naplnené podmienky pre uplatnenie materiálneho korektívu jednak z hľadiska
povahy spáchaného skutku, keďže v danej veci napĺňa znaky zločinu, nejde teda o prečin, ako aj z
hľadiska závažnosti, ktorú súd s ohľadom na preukázanú vinu vyhodnotil ako vyššiu než nepatrnú, resp.
malú.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach teda súd dospel k záveru,
že obžaloba na obžalovaných bola podaná dôvodne. Uvedeným konaním obžalovaní po objektívnej aj
subjektívnej stránke naplnili zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, keď spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili,
aby niečo konal.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanoveného účelu trestu u
mladistvých, ako aj z ostatných zásad ukladania trestov. Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým
vychovaťhonariadnehoobčana,pričomtrestmázároveňpôsobiťnapredchádzanieprotiprávnychčinov
a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych

vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadal najmä na osobnosť mladistvých, ich vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na ich
osobné, rodinné a sociálne pomery, tiež na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti.

Obžalovaný 1/ ml. O. E. je slobodný, bezdetný, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami.
Na základe pracovnej zmluvy a prílohy k nej zo dňa 24.02.2017 je zamestnaný ako operátor výrobyv spoločnosti Continental s mesačným príjmom okolo 600,- Eur. V minulosti mu Okresný súd Zvolen
nariadil výchovné opatrenie - pobyt v resocializačnom stredisku, pričom pri šetrení zo strany orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí bolo zistené, že mu tento pobyt v komunite pomáhal a resocializácia plnila

svoj účel.
Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný 1/ bol v roku 2014 postihnutý za priestupok
proti majetku. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný 1/ bol v minulosti jeden krát uznaný za vinného
z trestného činu rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/164/2014 zo dňa 12.05.2015, kedy bolo u neho
podmienečne upustené od potrestania so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.

Obžalovanému 1/ poľahčovalo, že sa ku trestnému činu priznal, jeho spáchanie na hlavnom pojednávaní
oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona). Súd u obžalovaného 1/ nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Obžalovaný 2/ ml. P. O. je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a ich ročnou dcérou.
Zamestnaný je brigádnicky s mesačným príjmom okolo 600,- Eur. Pred ukončením povinnej školskej
dochádzky boli u neho vykázané neospravedlnené hodiny, preto bol nad ním zo strany orgánu

sociálnoprávnej ochrany uložený dohľad. Doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo riešený.
Obžalovanému 2/ poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr.
zákona). Súd u obžalovaného 2/ nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

U oboch obžalovaných pri prevahe poľahčujúcich okolností s prihliadnutím na zákonné zníženie trestnej
sadzby trestu odňatia slobody u mladistvých v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona bolo potrebné vychádzať
zo zníženej hornej hranice trestnej sadzby 2 roky a 4 mesiace.

Vychádzajúc z uvedeného posúdenia osoby obžalovaných, ako aj všetkých okolností prípadu a

vzhľadom k následku ich konania súd obom uložil druh trestu trest odňatia slobody, pričom trest bol
ukladaný blízko dolnej hranice trestnej sadzby aj vzhľadom na časový odstup od spáchania činu, a
to u obž. 1/ vo výmere 12 mesiacov a u obž. 2/ vo výmere 10 mesiacov s prihliadnutím na to, akou
mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. V súlade s ustanovením § 49 ods.
1 písm. a) a § 119 ods. 1 Tr. zákona súd u oboch obžalovaných vzhliadol, že v danom prípade na ich

nápravu a prevýchovu, na ochranu spoločnosti a na obnovenie narušených sociálnych vzťahov nie je
potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preto súd u oboch obžalovaných výkon
uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a takto uložený trest súd
považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný tak okolnostiam prípadu ako aj osobe obžalovaných.
Obžalovaní budú musieť počas plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon

trestu odňatia slobody na ich nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmú sa teda dopustiť
žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný
trest vykonajú.

KeďžepoškodenýD.M.sineuplatnilnároknanáhraduškodyspôsobenejtrestnýmčinom,súdonáhrade

škody v adhéznom konaní nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech

(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.