Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/162/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207501
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1414207501.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: J. L.,

súdny exekútor, L. XXXX/XX, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 133 019, zastúpený: Advokátska kancelária
Kováčik Legal s.r.o., Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, o zaplatenie
1.002,10 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.002,10 eura od 02.06.2012 do
28.06.2012 zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.002,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 1.002,10 eura od 29.06.2012 do zaplatenia.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 99,1 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 1.002,10 eura s príslušenstvom, z titulu nenahradenia škody. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 11.05.2012 došlo ku škodovej udalosti, keď pri jazde na Devínskej ceste v Bratislave spod kolesa

osobného motorového vozidla O. B., EČ: BA XXX TI, poisteného u žalovaného, vyletela skalka, ktorá
narazila do čelného skla vozidla Y. RH XXXh, EČ: DK XXX AX, ktorého vlastníkom je žalobca. Žalobca si
následne nechal vymeniť čelné sklo, pričom náklady boli vyfakturované faktúrou č. 12050155 na sumu
1.002,10 eura. Žalobca svoj nárok uplatnil priamo u žalovaného listom zo dňa 30.05.2012. Žalovaný
však napriek vzniku škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, odmietol nahradiť vzniknutú
škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi motorovým vozidlom poisteným u žalovaného.

2. Proti platobnému rozkazu č.k. 25Ro/748/2014-15 zo dňa 08.10.2014 podal žalovaný odpor, ktorý
odôvodnil tým, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody
došlo prevádzkou motorového vozidla s EČ: BA XXX TI. Podľa žalovaného bol žalobca povinný
preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového
vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti
poisteného nestačí podľa žalovaného vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej
udalosti, nakoľko také vyhlásenie nemá charakter hodnoverných dôkazov o tom, že čelné sklo na

motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla
poistenca žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že žalobca svoj nárok preukazuje oznámením o
škodovej udalosti poisteným a uplatnením nároku na náhradu škody. Medzi dôkazmi absentoval záznam
o nehode. Samotná škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodua tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne
preukázaná.

Žalovaný ďalej uviedol, že aj v prípade ak by súd došiel k záveru, že je príčinná súvislosť preukázaná,
je žalobu potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. Podľa
žalovaného okolnosti existujúce mimo samotné vozidlo sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi
s prevádzkou motorového vozidla. Kameň ležiaci na vozovke je podľa žalovaného jednoznačne
okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa

škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať,
prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu.

Žalovaný namietol aj výšku škody požadovanú žalobcom, nakoľko na preukázanie výšky žalobca
predložil faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1.542,72 eura a v žalobe požaduje zaplatiť sumu 1.002,10 eura
s príslušenstvom. Žalobca navyše nepreukázal podľa žalovaného uhradenie tejto faktúry.

Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného
dňa 02.06.2012, pričom žalovaný ukončil šetrenie dňa 13.06.2012, kedy žalobcu listom informoval o
ukončení šetrenia. Po skončení šetrenia má v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ
lehotu 15 dní na vyplatenie poistného plnenia. Lehota na plnenie mala uplynúť podľa žalovaného dňa

28.06.2012. Žalovaný sa tak mohol dostať do omeškania až dňa 29.06.2012 a nie 02.06.2012 ako to
tvrdí žalobca.

3. Podaním doručeným súdu dňa 11.03.2015 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného a poukázal na
stanoviskoobčianskoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSRprijatéhodňa03.06.2014podč.Cpj/5/2014

(R135/2014), podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo
iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená
okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvá veta
Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.

4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že berie späť návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 1.002,10 eura od 02.06.2012 do 28.06.2012. Vo zvyšku trval na podanej žalobe.
Žalobca zároveň na pojednávaní predložil súdu výpis z účtu žalobcu, z ktorého bola zrejmá úhrada za
predmetnú fa vo výške 1.542,72 eura. Chybou pri podávaní žaloby bola žalobcom uplatnená z tejto
sumy len suma 1.002,10 eura, ktorá tvorí len dodanie materiálu za opravu. Podľa žalobcu mu však nič

nebránilo požadovať menej ako mu podľa práva prináleží.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že považuje za dôležité, že až na pojednávaní boli žalobcom
doručené dôležité dokumenty, ktoré majú vplyv a mohli mať vplyv aj na postoj žalovaného pri likvidácii
škodovej udalosti. Išlo konkrétne o bankový výpis preukazujúci zaplatenie sumy vyplývajúcej z faktúry

ako aj obojstranne vytlačená faktúra, z ktorej je zrejmé prečo si žalobca uplatňuje sumu 1.002,10 eura a
nie 1.542,72 eura. Žalovanému pred podaním žaloby nebol doručený výpis o úhrade sumy za opravu. Z
poistného spisu žiadne takéto doručenie nevyplýva. Podľa žalovaného bolo povinnosťou žalobcu nárok
si riadne uplatniť. Žalovaný mohol len dedukovať, že žalobca omylom uplatnil uvedenú sumu, čo však
žalovaný nemohol vedieť. Uplatnený nárok nemal riadne zdôvodnený a z uvedeného dôvodu nepristúpil

k likvidácii.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka Jána O. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, a to: Osvedčenie o evidencii vozidiel žalobcu a p. Jána O. (č.l. 3 a 4 spisu),
oznámenie o škodovej udalosti poisteným (č.l. 6), zápis o poškodení skiel vozidla (č.l. 7), faktúra č.

12050155 (č.l. 8), uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l.9), oznámenie o riešení škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX (č.l. 32), faktúra č. XXXXXXXX a výpis z účtu žalobcu za účtovné obdobie 30.05.2012
- 30.05.2012.

7. Svedok V. O. vo svojej výpovedi uviedol, že pred pár rokmi, išiel s p. L. po Devínskej ceste, kde boli

vysypané nejaké kamene a cítil som ako mu odletujú spod kolies, čo videl aj spätnom zrkadle. Následne
zastavil a videl že p. L. má rozbité čelné sklo, tak sa to rozhodli riešiť cez svedkove PZP.Svedok uviedol, že žalobcu pozná, nakoľko pochádza z Dolného Kubína a spolu boli pozerať nejaké
pozemky. Keď obaja zastavili, zistili že je prasknuté čelné sklo, zápis nerobili, až dodatočne. Svedok
zastavil hneď ako sa dalo, nakoľko videl ako kamene odletujú a potvrdilo sa, že na aute idúcom za mnou

bolo prasknuté čelné sklo. Svedok si bol na 100 % istý, že kameň vyletel spod jeho vozidla.

8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 11.05.2012 došlo na Devínskej ceste v Bratislave ku škodovej udalosti, poškodeniu motorového

vozidla vo vlastníctve žalobcu tak, že spod kolesa pred ním idúceho vozidla O. B., EČ: BA XXX TI,
poisteného u žalovaného, odletel kameň, ktorý poškodil jeho čelné sklo. Svedok a zároveň vlastník
vozidla poisteného u žalovaného oznámil poistnú udalosť žalovanému listom zo dňa 17.05.2012.
Žalobca si následne nechal čelné sklo vymeniť, pričom za opravu poškodenia čelného skla (jeho
výmenu) zaplatil cenu 1.542,72 eura. Žalobca si následne u žalovanému listom zo dňa 30.05.2012
uplatnil voči žalovanému vzniknutú škodu, a to vo výške 1.002,10 eura. Žalovaný žalobcovi škodu

nenahradil s odôvodnením, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k
vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla s EČ: BA XXX TI. Žalovaný pritom poukázal na to,
že nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou,
pričom poukázal na možné liberačné dôvody na strane poisteného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
žalobca si uplatnil náhradu škody v inej výške ako vyplýva z faktúry za výmenu čelného skla a žalobca

navyše nepreukázal úhradu fakturovanej sumy.

9. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "zákon") poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

Podľa § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ
nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou.

Podľa § 365 ods. 1 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. platného do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zák., ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Ich výšku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená NBS platná k prvému dňu
omeškania.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí.

10. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.002,10 eura od 02.06.2012 do 28.06.2012 a žalovaný túto skutočnosť nenamietal, súd konanie v

zmysle citovaného ustanovenia zákona v tejto časti úroku z omeškania zastavil.

11. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola vo zvyšnej časti žalobcom
podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že dňa 11.05.2012 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej
spod kolesa motorového vozidla O. B., EČ: BA XXX TI, poisteného u žalovaného, sa vymrštil kameň,

ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla Y. RH XXXh, EČ: DK XXX AX vo vlastníctve žalobcu a
týmtonárazomspôsobilškodunačelnomsklevpodobejehoprasknutia.Naprieknámietkamžalovaného
o tom, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla s EČ: BA XXX TI, má súd za to, že všetky dôkazy navrhnuté a vykonané
v priebehu súdneho konania, vo svojom obsahu a vzájomnej nadväznosti, umožnili prijať záver o

priebehu škodovej udalosti tak, ako to uvádzal v žalobe žalobca. Opis škodovej udalosti mal súd za
preukázaný z výpovede svedka V. O., vlastníka a šoféra motorového vozidla O. Passat, EČ: BA XXX
TI, poisteného u žalovaného, ako aj z oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 17.05.2012. Taktiež bolo
preukázané, že žalobca uhradil príslušnému servisu faktúru za opravu čelného skla vo výške 1.542,72
eura. Skutočnosť, že si žalobca žalobou uplatnil len časť tejto sumy vo výške 1.002,10 eura nemôže mať

právny význam pre prípadný úspech či neúspech v tomto konaní. Procesnej obrane žalovaného v tom
smere,žežalobcaažnapojednávanípreukázalzaplateniesumyzaopravučelnéhosklaavysvetlilprečo
si z faktúry č. XXXXXXXX uplatnil len sumu 1.002,10 eura a nie celú fakturovanú sumu 1.542,72 eura,
pričomakbyžalovanýmaltietoinformácieužpredpodanímžaloby,pravdepodobnebylikvidáciupoistnejudalosti riešil inak, nemohol prisvedčiť. Z oznámenia o riešení poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktorým
žalovaný oznámil žalobcovi vybavenie náhrady škody bez poskytnutia náhrady škody (č.l. 32) totiž
nevyplýva, že by žalovanému absentovali potrebné doklady na vyriešenie poistnej udalosti. Dôvodmi

neposkytnutia náhrady škody bolo nepreukázanie, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla EČV: BA XXX TI, teda vozidla, ktoré malo u žalovaného povinné zmluvné poistenie.

12. Výšku škody, ktorú taktiež žalovaný namietal, mal súd za preukázanú z faktúr, ktorou spoločnosť
AT a.s. fakturovala žalobcovi cenu za opravu a výmenu čelného skla vo výške 1.542,72 eura, pričom

žalobcom došlo k uplatneniu náhrady škody v nižšej výške 1.002,10 eura, nakoľko žalobca si omylom
uplatnil len náhradu za použitý materiál. To, že žalovaný uhradil fakturovanú sumu 1.542,72 eura mal
súd preukázané z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 30.05.2012.

13. Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vzal v okolnostiach prípadu do úvahy stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.06.2014 zn. Cpj 5/2014 publikované v Zbierke

stanovísk NS a súdov SR 10/2014 pod č. 135/2014. Podľa právnej vety tohto stanoviska „Aj škoda
spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom
iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke;
zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ Jeho
závery pre súd nie sú síce právne záväzné, súd sa však s týmto právnym názorom stotožňuje a na

podporu svojho rozhodnutia na neho poukazuje. V danom prípade ide o zodpovednosť objektívnu, kedy
sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok
zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho
zákonníka). Objektívna zodpovednosť sa spája s prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre
ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku,

schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ
sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez
zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke,

pri ktorých liberácia vôbec nie je možná, považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,
riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď
na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu.

14. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za

takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia
prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a
nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je
v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako

aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný
pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou
jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí
škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade

otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého
pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho
vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia
kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

15. Z uvedeného je teda zrejmé, že vymrštenie kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného
motorového vozidla spôsobí škodu je škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a teda je
daná povinnosť poisťovateľa na náhradu škody poškodenému za poisteného. Otázkou v tomto konaní
je však aj posúdenie, či poistený u žalovaného naozaj spôsobil škodu prevádzkou svojho motorového
vozidla. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou svedka p. O. a listinným dôkazom, oznámením

škodovej udalosti poisteným zo dňa 17.05.2012.

16. Súd v zmysle vyššie uvedeného vychádzal teda z právneho záveru, že škoda, ktorá vznikla,
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, pričom bolaspôsobená okolnosťou majúcou svoj pôvod v prevádzke a prevádzkovateľovi tohto vozidla nesvedčí
žiadny liberačný dôvod ( nakoľko škoda nebola spôsobená inými okolnosťami, ako tými, ktoré majú
svoj pôvod v prevádzke vozidla). Nakoľko zodpovednosť za škodu v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho

zákonníka je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, na jej vznik sa nevyžaduje žiadne zavinenie.
Prevádzkovateľ motorového vozidla, spod ktorého kolies ktorého pri jeho prevádzke došlo k vymršteniu
kameňa a následnému poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu, zodpovedá v zmysle
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia za škodu spôsobenú na motorovom vozidle žalobcu, nakoľko
v konaní bol preukázaný vznik udalosti vyvolanej zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,

vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Nakoľko na motorové vozidlo Volkswagen
B., EČ: BA-XXXTI bolo uzavreté u žalovaného povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenújehoprevádzkou,vzmyslevyššiecitovanýchustanovení,ježalovanýpovinnýpoškodenému,
žalobcovi, nahradiť vzniknutú škodu. Preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

17. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd mu v zmysle cit. ust. zákona

uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, výška ktorých je súd známa z rozhodovacej činnosti.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 99,1 %. Ku
dňu vyhlásenia rozsudku žalobca požadoval od žalovaného zaplatiť v reálnych číslach 1.551,38 eura.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania za obdobie od 02.06.2012 do 28.06.2012
(6,67 eura) bol žalobca v tejto časti žaloby neúspešný. Odpočítaním percentuálneho neúspechu od
úspechu žalobcu v konaní, súd ustálil celkový úspech žalobcu v konaní na 99,1%, ktorú mu aj priznal. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť

vykonanie exekúcie.