Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 27, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/23/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707203120
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6707203120.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Petreásom v právnej veci žalobkyne

M. Š., nar. XX.. XX.. XXXX, trvale bytom Ľ.O. X/XXX,. XXX. XX. N., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom,
Advokátska kancelária, so sídlom Š. XX,. XXX. XX N., proti žalovanému S. R. - M. XX,. XXX. XX. B.,
o zaplatenie 100.000,- Sk , takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou podanou 18.11.2005, písomným podaním zo dňa 2.3.2006 žiadala zaviazať
žalovaného na vyplatenie odškodnenia za deportáciu L. V., zomr. 24.4.1945 vo výške 100.000,-

Sk. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že svojou žiadosťou sa obrátila na Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky a uplatnila si odškodnenie za deportáciu svojho nebohého otca
L. V., nar. X.X.XXXX,. ktorý bol deportovaný do nacistického zajateckého tábora. Žalobkyňa svoj
nárok opiera o zákon č.305/1999 Z.z. v znení zákona č.126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd
osobám deportovaným do nacistických koncentračných a zajateckých táborov. Otec žalobkyne bol
deportovaný na nútené práce ako nevojak. Tieto všetky skutočnosti žalobkyňa uviedla vo svojej
žiadosti zo dňa 6.12.1999. Konanie sa viedlo na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pod

č.11490/99-98/1007. Otec žalobkyne L. V. zomrel dňa 24.4.1945 v nemocnici v P.. Bolo to počas cesty
- deportácie, počas návratu domov bolo bombardovanie vlaku a počas tohto bombardovania zahynul.
Pochovaný bol na L. cintoríne v P. do hrobu č.IV.168/b. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
rozhodlo 16.6.2005 tak, že nepriznalo žalobkyni odškodnenie z dôvodu, že nepreukázala a nepredložila
doklady o deportácii svojho otca do nacistického zajateckého tábora a z toho dôvodu ministerstvo
nemohlo žalobkyni vyhovieť.

Právny zástupca žalobkyne sa nedostavil ani na jedno pojednávanie, vždy svoju neúčasť ospravedlnil
a žiadal pojednávanie odročiť.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22. 11. 2007 uviedla, že súhlasí s prejednávaním veci bez jej právneho
zástupcu. Uviedla, že trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch, ktoré v žalobe a jej
doplnení uviedla. Domáha sa odškodnenia vo výške 100.000,- Sk.

Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný žiada žalobu zamietnuť.
Pridržiavame sa vyjadrenia zo dňa 29.6.2006. Vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že
žiadosť bola na ministerstve prerokovaná dňa 16.6.2005 a navrhovateľke nebolo priznané odškodnenie
podľa citovaného zákona č.305/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný neuznal právnynárok žalobkyne na odškodnenie podľa zákona č.305/1999 Z.z. v znení zákonač.126/2002 Z.z., lebo
otec žalobkyne L. V., ako vyplýva z obsahu žiadosti zrušenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky bol ako nevojak počas druhej svetovej vojny deportovaný na nútené práce, pričom zákon

takéto odškodnenie neupravuje. V dôsledku toho nie sú splnené podmienky pre priznanie odškodnenia
podľa zákona č.305/1999 Z.z. v znení zákona č.126/2002 Z.z., lebo podľa § 2 ods. 1 citovaného
zákonaodškodnenieplatízadeportáciudonacistickýchkoncentračnýchtáborovazajateckýchtáborova
väznenia v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väznenia v koncentračnom tábore.
Za deportáciu sa považuje zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej

perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj čas návratu
z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.

Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že sama žalobkyňa vo svojej žiadosti o
odškodnenie uviedla, že sa domáha odškodnenia z toho dôvodu, že jej otec bol na nútených
prácach. Žalovaný toto neodškodňuje. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky neodškodňuje

ani politických väzňov, tých odškodňuje Sociálna poisťovňa, ústredie B.. Takisto neodškodňuje ani tzv.
pétépákov, ktorých odškodňuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky odškodňuje len tých, ktorí boli v zajateckých táboroch, koncentračných táboroch,
vojakov prvej československej armády, ktorí boli zajatí nemeckými vojskami a takisto Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky odškodňuje aj tých, ktorí boli ukrývaní z rasových a náboženských

dôvodov. Ukázal na čestné prehlásenie predložené žalobkyňou, v ktorom M. V. prehlasuje, že otec
žalobkyne bol deportovaný do pracovného tábora, čo boli nútené práce.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č.11490/99-98/1007 E zo dňa
16.6.2005 nepriznalo žalobkyni odškodnenie za deportáciu jej nebohého L. V., nar. X.X.XXXX. do

nacistického zajateckého tábora, lebo podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.305/1999 Z.z. v
znení zákona č.126/2002 Z.z. oprávnená osoba je povinná pripojiť k žiadosti doklady preukazujúce
opodstatnenie jej nárokov. Ak žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzýva žiadateľa na jeho doplnenie.
Vzhľadom na to, že aj na základe písomného dožiadania žalobkyňa nepredložila doklady o deportácii
svojho otca do nacistického a zajateckého tábora, pre nepreukázanie nároku Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky nemohlo žiadosti vyhovieť a odškodnenie priznať. Potvrdením medzinárodnej
pátracej služby zo dňa 14.6.2002, ktoré žalobkyňa predložila, nebolo preukázané, že jej nebohý otec
L. V. bol deportovaný do nacistického a zajateckého tábora. Zákon č.305/1999 Z.z. v znení zákona
č.126/2002 Z.z. neodškodňuje deportáciu na nútené práce.

Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č.305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do
nacistickýchkoncentračnýchtáborovazajateckýchtáborovvznenízákonač.126/2002Z.z.odškodnenie
patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov a väzenie v nich v
rokoch1939až1945azasmrťpočasdeportácieaväzneniavkoncentračnomtáborealebovzajateckom
tábore. Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a

náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj
čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.

Z potvrdenia pátracej služby slovenského červeného kríza značky 4595/01 zo dňa 24.6.2002 vyplýva,
že L. V. bol registrovaný v H.. Iné záznamy neboli nájdené.

Československý červený kríž, Okresný výbor v P. oznámil žalobkyni prípisom zo dňa 15.7.1976 na jej
žiadosť 1.7.1976, že otec žalobkyne M. Š. L. V. bol pochovaný 24.4.1945 na L. cintoríne v P. do hrobu
č.IV.168/b.

Na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky bolo konanie na základe žiadosti žalobkyne o
odškodnenie vedené pod podacím číslom 11490/99-98/1007.

Z dokladov predkladaných postupne žalobkyňou do uvedeného spisu vyplýva, že podľa oznámenia -
prípisu žalobkyne zo dňa 9.6.2005 bol jej otec L. V. deportovaný na nútené práce ako nevojak, čo už

uviedla vo svojej žiadosti zo dňa 6.12.1999. O tejto skutočnosti svedčí aj doklad z vojenského archívu
z P., že tam nebol jeho kmeňový list.Podľa úmrtného listu vystaveného Mestským úradom v P. vyplýva, že vo zväzku Z, ročníka 1945, na
strane 270, pod radovým č.145 v úmrtnej matrike je zapísaný L. V., nar. X.X.XXXX. v N., zomretý
24.4.1945.

Vojenský ústredný archív P. pod č.j.16572-VHA/2003-2111 zo dňa 7.5.2003 oznámil žalobkyni M. Š., že
vojenská dokumentácia jej otca L. V., nar. X.X.XXXX. sa nezachovala a nebol nájdený ani žiadny iný
materiál obsahujúci záznamy o jeho deportácii do Nemecka v rokoch druhej svetovej vojny.

Z čestného prehlásenia A. V., nar. XX.X.XXXX,. bytom H. N. XXX,. K. zo dňa 10.9.2002 vyplýva, že A.
V. je vdova po nebohom M. V., ktorý bol bratom L. V., nar. X.X.XXXX.. Týmto čestným prehlásením A.
V. prehlasuje, že 21.1.1945 bol L. V. spolu s jej manželom M. V. deportovaní z H. N. do pracovného
tábora v meste H..

Takto uskutočneným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že otec žalobkyne L. V.

bol deportovaný na nútené práce do mesta H., ale nebolo preukázané, že bol deportovaný do
koncentračného nacistického alebo zajateckého tábora. Preto na základe zákona č.305/1999 Z.z. v
znení zákona č.126/2002 Z.z. nemôže byť žalobkyňa - dcéra L. V. odškodnená ako oprávnená osoba v
zmysle § 2 ods. 4. Nútené práce nie sú odškodňované podľa zákona č.305/1999 Z.z.

Dňa 12. augusta 2005 platil nemecký zákon, ktorý stanovil 7 organizácií vrátane Medzinárodnej
organizácie pre migráciu (IOM), ktoré majú vyplatiť odškodnenie bývalým účastníkom na ostrosti a
nútených prácach a ďalším účinným obetiam nacionálneho-socialistického (nacistického) bezprávia.
Nemecká vláda a nemecké spoločnosti poskytnú finančné prostriedky na kompenzáciu rovnakým
dielom.Nemeckýzákonuznáva,ženapáchanébezpráviaaľudskéutrpeniesavskutkunedajúodškodniť

finančnými prostriedkami a zákon prikladá príliš neskoro pre tých, čo prišli o život ako obete nacistického
režimu alebo medzičasom zomreli.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobu zamietol.

Žalovaný mal v konaní úspech. Preto mu vzniklo podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
právo na náhradu trov konania. Žalovaný si toto právo neuplatnil. Preto mu súd právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).