Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/526/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113206158
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113206158.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkýň 1. G.. Y. Š., A.. XX. X. XXXX, W.
Q. O., F.Š. X, X. P.. P. Š., A.. XX. X. XXXX, W. Q. O., F. X, X. P.. N. Š., A.. XX. X. XXXX, W. Q. O.,
F. X, žalobkyne v 2. a 3. rade zastúpené zákonným zástupcom X. Š., A.. XX. X. XXXX, W. Q. O.G., F.
X, všetci zastúpení JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti

žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17,
IČO: 31 595 545, zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova
1, o zaplatenie poistného plnenia, o odvolaní žalobkýň v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 14. 07. 2016, č.k. 40C/71/2013-212 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavej časti o zaplatenie 2.299,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne od 19. 03. 2013 do zaplatenia, vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.

a 3. rade a žalovanou a vo výroku o trovách štátu a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni v 1. rade sumu 1.270,64 eur a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 1.688,80 eur od 19. 3. 2013
do 7. 3. 2016, zo sumy 1.270,64 eur od 8. 3. 2016 do zaplatenia a zo sumy 846 eur od 28. 1. 2013 do 27.

10. 2014, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v
2. rade sumu 231 eur a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 615,20 eur od 28. 1. 2013 do 28. 10. 2014 a zo
sumy 231 eur od 29. 10. 2014 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 2.829,60 eur a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy
943,20 eur od 28. 1. 2013 do zaplatenia a 5,5 % úrok z omeškania zo sumy 1.886,40 eur od 15. 10.
2015 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobkyni v 3. rade 306,90 eur a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 845,90 eur od 28. 1. 2013 do 28.
10. 2014 a od 29. 10. 2014 do zaplatenia z nezaplatenej sumy 306,90 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni v 1. rade 54 % trov konania, žalobkyni v 2. rade
100 % trov konania a žalobkyni v 3. rade 34 % trov konania. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu
100 % trov konania. O výške trov konania uviedol, že rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. V späťvzatej časti konanie zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyne po pripustení poslednej zmeny žaloby domáhali, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu vecnej škody vo výške 3.570,34 eur spolu s 8,75
% úrokom z omeškania ročne od 20. 3. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania z poskytnutej náhrady
škody na zdraví v sume 369,85 eur, úrok z omeškania z poskytnutej náhrady vecnej škody v sume
108,56 eur; žalobkyni v 2. rade náhradu za bolesť v sume 231 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania

ročne od 28. 1. 2013 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.829,60
eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 943,20 eur od 28. 1. 2013 do zaplatenia a s 5,05 %úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.886,40 eur od 15. 10. 2015 do zaplatenia a úrok z omeškania
z poskytnutej náhrady za bolesť v sume 58,89 eur; a žalobkyni v 3. rade náhradu za bolesť v sume
325,60 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 28. 1. 2013 do zaplatenia a úrok z omeškania

z poskytnutej náhrady za bolesť v sume 82,43 eur. V prevyšujúcej časti oproti pôvodne uplatňovaným
nárokom vzali žalobkyne žalobu späť.

3. Žalobu odôvodnili tým, že nárok voči žalovanej im vznikol titulom poistného plnenia v dôsledku
dopravnej nehody zo dňa XX. XX. XXXX, pri ktorej utrpeli zranenia, v súvislosti s ktorými im vznikol

nárok na úhradu vecnej škody na osobných veciach, sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 427 ods. 1,
§ 428, § 429, § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 - 3, § 3 ods. 1 - 4, § 4 ods. 1
- 4, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 10 ods. 1, 4, 5, 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 3 ods. 1 - 3, § 4 ods. 1 - 3, § 15 ods. 1, §§ 11 ods. 6, 7 a 8

zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškodyspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla, § 559 ods. 1, 2, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3
a § 10c nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 01. 02. 2013 a v platnom znení vzal za preukázané,
čo ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že vodič motorového vozidla W. R., B. O. XXX L. H. O.
spôsobil dňa XX. X.XXXX dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode na zdraví u žalobkýň v 1. až 3.

rade a že mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovanej. Zo znaleckého posudku č. 59/2015 znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka,
PhD. mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyni v 1. rade nevznikol nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom jej zdravotný stav bol ustálený ku dňu 30. 9. 2011. Žalobkyni
v 2. rade znalec stanovil bolestné, a to podľa položky 2 - rana na temene hlavy vľavo 10 bodov, položky

113a - pomliaždenie pravého ramena 15 bodov, položky 113a - pomliaždenie ľavého ramena 15 bodov,
spolu 40 bodov, k ustáleniu zdravotného stavu došlo ku dňu 30. 9. 2011, za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa položky 200d - strata vlasov na temene hlavy vľavo u ženy v mieste jazvy po rane na
hlave 90 bodov, zvýšené o 90 bodov, spolu 180 bodov, pričom k ustáleniu zdravotného stavu u sťaženia
spoločenského uplatnenia došlo rok od poškodenia 30. 8. 2012. Žalobkyni v 3. rade vznikol nárok na

bolestné podľa položky 223a - ľahký otras mozgu 30 bodov, položky 3 - pomliaždenie hlavy na temene
vľavo s krvnou podliatinou 5 bodov, položky 4 - pomliaždenie tváre vpravo s odreninou 5 bodov, položky
88 - zmliaždenie brušnej steny, krvná podliatina po bezpečnostných pásoch 15 bodov, spolu 55 bodov,
zdravotný stav bol ustálený ku dňu 30.9.2011. Žalovaná plnila žalobkyni v 2. rade bolestné za 25 bodov,
(25x 15,38 eur) 384,50 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni v 2. rade žalovaná neplnila,

žalobkyni v 3. rade žalovaná poskytla plnenie titulom bolestného 35 x 15,38 eur vo výške 539 eur.
Žalobkyni v 1. rade poskytla žalovaná náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 100 x 15,72 eur
- 1.572 eur. Žalobkyne si uplatnili nárok na náhradu škody u žalovanej 26. 10. 2012, a to žalobkyňa
v 1. rade bolestné vo výške 864,60 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.043,60 eur,
žalobkyňa v 2. rade bolestné vo výške 628,80 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 943,20

eur, žalobkyňa v 3. rade bolestné vo výške 1.257,60 eur. Lekárske správy a špecifikáciu vecnej škody
žalobkyne doručili žalovanej 18. 12. 2012 a dňa 18. 1. 2013 predložili čestné prehlásenie k vecnej škode.

5. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že boli preukázané všetky predpoklady vzniku
nároku žalobkýň na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, zavinenie a príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a zavinením škodcu, ktorá bola preukázaná v trestnom konaní
2Pv 741/2011 a nebola medzi účastníkmi sporná. Zodpovednosť žalovanej vyplýva z ust. § 15 zák. č.
381/2001. Pokiaľ ide o škodu v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, výška škody
nebola sporná, keďže vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Tomčovčíka, PhD. vyhotoveného na výzvu
súdu, pričom žiaden z účastníkov znalecký posudok nerozporoval. Preto mal súd za preukázané, že

nárok žalobkýň na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je dôvodný v časti rozdielu
sumy stanovenej znalcom a plnením žalovanej. U žalobkyne v 2. rade v časti bolestného rozdiel medzi
znalcom priznaných 40 bodov a plnených 25 bodov, (40 x 15,38 eur, keďže k ustáleniu zdravotného
stavu došlo v roku 2011) 615,20 eur a poskytnutého plnenia 385 eur činí 231 eur, žalobkyni v 3. rade
bolo priznané bolestné 30 x 15,38 eur - 539 eur, rozdiel nároku v zmysle znaleckého posudku 845,90

eur mínus 539 eur činí 306,90 eur. Nárok žalobkyne v 2. rade na sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré nebolo priznané 180x 15,72 eur (k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2012) činí 2.829,60
eur. Preto v týchto výškach priznal žalobkyniam nároky, tak ako vyplýva z výrokov súdu prvej inštancie.6. Žalobkyňa v 1. rade si uplatnila nárok na náhradu vecnej škody vo výške 3.988,50 eur. Po čiastočnom
plnení zo strany žalovanej vo výške 418,16 eur dňa 7.3.2016 žiadala náhradu vecnej škody vo výške
3.570,34 eur titulom náhrady dámskej kabelky vo výške 185,12 eur, zlatej retiazky vo výške 531 eur,

fotoaparátu Canon vo výške 579 eur, detskej sedačky vo výške 349,80 eur, detského kočíka vo výške
529,90 eur, autorádia vo výške 330 eur, notebooku vo výške 654,58 eur, dámskeho topu vo výške
87,90 eur, dámskych topánok vo výške 129 eur, dámskych nohavíc vo výške 147 eur, detských nohavíc
vo výške 27,90 eur, detských šiat vo výške 34,60 eur, detských topánok vo výške 27,90 eur, detských
topánok vo výške 24,80 eur a mobilného telefónu vo výške 350 eur. Žalobkyňa v 1. rade a zákonný

zástupca žalobkýň v 2. a 3. rade, manžel žalobkyne v 1. rade, vo svojich svedeckých výpovediach
potvrdili, že všetky uvedené veci sa nachádzali v motorovom vozidle v čase dopravnej nehody, predložili
čestné prehlásenie, že došlo k ich strate, resp. zničeniu uvedených vecí a pri položkách, kde nie sú
schopnípredložiťorigináldokladuoobstaraní,prehlásili,žebolivlastníkmiuvedenýchvecí.Poukázalina
okolnosti dopravnej nehody, t.j., že žalobkyňa v 1. rade bola v dôsledku dopravnej nehody v bezvedomí,
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť dispozíciu s uvedenými vecami, ktoré sa nachádzali v aute.

Zákonný zástupca žalobkýň v 2. a 3. rade uvádzal, že prišiel na miesto dopravnej nehody v čase, keď
už poskytovali záchranné zložky prvú pomoc žalobkyniam v 1. až 3. rade s tým, že ich nasledoval do
nemocnice. Obaja potvrdili, že pri dopravnej nehode došlo k zničeniu a poškodeniu uvedených vecí
s tým, že mobilný telefón sa stratil, došlo k poškodeniu odevu a to ako dámskeho odevu, topánok
ako aj detského oblečenia a topánok z dôvodu, že v dôsledku dopravnej nehody sa rozbilo sklo a u

všetkých účastníkov došlo k tržným ranám, oblečenie bolo potrhané od útržkov skla a znečistené krvou.
Ďalej uviedli, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu detskej sedačky a kočíka, ktoré zákonný
zástupca žalobkýň v 2. a 3. rade, manžel žalobkyne v 1. rade, vyhodil, keďže tieto boli poškodené a
neopraviteľné ešte v čase, keď bola žalobkyňa v 1. rade v nemocnici. Fotoaparát Canon a notebook
boli poškodené, tieto dal k nahliadnutiu a k posúdeniu možnosti opravy kamarátovi, ktorý sa venuje

elektronike amatérsky a na odporúčanie tohto ich vyhodil. Dámska kabelka bola poškodená, zničená a
zlatá retiazka bola stratená, autorádio kúpili za cenu 330 eur od kamaráta v roku 2009, pričom autorádio
bolo celé vypadnuté, displej bol prasknutý a bolo nepoužiteľné, aj toto vyhodil.

7. Súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav, čo do výšky vecnej škody a dospel k záveru, že

nárok žalobkyne v 1. rade je dôvodný v časti náhrady škody na oblečení t.j. dámskeho topu, dámskych
nohavíc, dámskych topánok, detských nohavíc, detských šiat, detských topánok 2 krát, spolu 479,10
eur. Žalobkyňa v 1. rade predložila nadobúdacie doklady uplatneného oblečenia. Je nepochybné, že
žalobkyne v 1. až 3. rade boli v čase dopravnej nehody odeté, z poranení, mechanizmu poranenia a
stavu motorového vozidla vyplývajúceho z fotografií vyplýva, že u všetkých troch účastníčok došlo k

zraneniam, tržným ranám, ktoré krvácali, že došlo k rozbitiu skiel na vozidle, v dôsledku čoho došlo k
znehodnoteniu oblečenia a obuvi účastníčok. Pokiaľ žalovaná namietala, že maloleté žalobkyne v 2. a
3. rade nemali rany na nohách, preto má za to, že nemohlo dôjsť k poškodeniu detských topánok, súd
prvej inštancie poukázal na vek maloletých detí, na skutočnosť, že tieto sedeli v detských sedačkách a
pri výške maloletých detí v čase dopravnej nehody s poukazom na vek a sediacu polohu, je nepochybné,

že pri krvácaní z tržných rán žalobkýň v 2. a 3. rade došlo aj k poškodeniu ich obuvi. Preto súd prvej
inštancie mal za to, že nárok žalobkýň v 1. až 3. rade čo do vecnej škody vo výške 479,10 eur titulom
náhrady škody na oblečení a obuvi, je dôvodný.

8. Pokiaľ žalobkyňa v 1. rade požadovala náhradu škody za detskú sedačku a detský kočík, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že tento nárok je opodstatnený. Nadobúdacia cena detskej sedačky
a detského kočíka bola 349,80 eur a 529,90 eur a nebola v konaní rozporovaná. Aj napriek tomu, že
žalovaná spochybnila poškodenie týchto vecí, nakoľko mali byť umiestnené v zadnej časti vozidla, súd
prvej inštancie uviedol, že z fotografií motorového vozidla vyplynulo, že v dôsledku nárazu toto bolo

otočené v protismere a na boku, teda tvrdenia strán sporu, že došlo k zničeniu sedačky a detského
kočíka, súd prvej inštancie považoval za preukázané. Navyše žalobkyňa v 1. rade preukázala, že v
období po dopravnej nehode zakúpila novú autosedačku a nový kočík.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobkýň na náhradu za zničené autorádio vo výške 330,-

eur je tiež opodstatnený. Z fotografií poškodeného motorového vozidla totiž vyplynulo, že v jeho interiéri
sa nachádzalo prázdne miesto pre umiestnenie autorádia a na zemi pred sedadlom spolujazdca bol
vypadnutý displej autorádia a poškodené autorádio. Výška škody v tomto smere nebola spornou.10. Pokiaľ ide o náhradu za dámsku kabelku, zlatú retiazku, fotoaparát, notebook a mobilný telefón,
súd prvej inštancie uzavrel, že v tomto smere žalobkyňa v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala, že došlo ku škode na týchto veciach. Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré sa

nenachádzajú v motorovom vozidle bežne (mimo mobilného telefónu a kabelky), aj keď žalobkyňa
preukázala nadobudnutie týchto vecí, nepreukázala, že sa nachádzali v čase dopravnej nehody v
motorovom vozidle. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nepreukázala ich poškodenie. Pokiaľ ide o
elektroniku, nejde o veci bežnej potreby, ktoré by sa nachádzali v motorovom vozidle a žalobkyňa v
1. rade vznik škody na týchto veciach žiadnym spôsobom, okrem svojich tvrdení a tvrdení zákonného

zástupcu žalobkýň v 2. a v 3. rade, nepreukázala. Súd prvej inštancie neuveril jej tvrdeniu a ustálil,
že nedošlo k vzniku škody na týchto veciach. Pokiaľ ide o mobilný telefón, aj keď mobilný telefón
je vecou dennej potreby, ktorý sa bežne nachádza s osobami v motorovom vozidle, žalobkyňa v 1.
rade nepreukázala vznik škody, keďže nepredložila žiaden nadobúdací doklad a nevedela uviesť číslo
mobilného telefónu, z ktorého by bolo možné preukázať dispozíciu žalobkyne v 1. rade v čase dopravnej
nehody s týmto mobilným telefónom. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani lustráciou u mobilného

operátora. Žalobkyňa v 1. rade nepreukázala ani existenciu vzniku škody na dámskej kabelke.

11. Na základe týchto úvah v súvislosti so škodou vzniknutou na týchto hnuteľných veciach súd ustálil
výšku škody sumou 1.688,80 eur. Po odpočítaní plnenia zo strany žalovanej tak priznal žalobkyni v 1.
rade nárok na vecnú škodu vo výške 1.270,64 eur.

12. Z vyššie uvedených dôvodov nárok žalobkýň v prevyšujúcej časti istiny ako nedôvodný zamietol.

13. Žalobkyne uplatnili u žalovanej nárok na náhradu škody na zdraví dňa 26. 10. 2012, preto táto bola
povinná splniť nárok v zákonnej 3 - mesačnej lehote, ktorá uplynula 27. 1. 2013. Nárok na náhradu

vecnej škody žalobkyňa v 1. rade uplatnila u žalovanej 18. 12. 2012, lehota na plnenie preto uplynula
18. 3. 2013. Nesplnením nárokov žalobkýň v lehote splatnosti sa žalovaná dostala nasledujúci deň po
splatnosti do omeškania, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade úrok z omeškania z
vecnej škody, pokiaľ ide o sumu 1.688,80 eur od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti, t.j. od 19. 3.
2013 do čiastočného plnenia 7. 3. 2016 a zo sumy 1.270,64 eur (priznanej mínus plnené 418,60 eur)

od 8. 3. 2016 do zaplatenia. Žalovaná bola povinná plniť žalobkyni v 1. rade bolestné vo výške 846 eur
do 27. 1. 2013, plnila však až 28. 10. 2014, preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobkyni v 1. rade úroky z
omeškania od 28. 1. 2013 do 27. 10. 2014.

14. Žalovaná bola povinná plniť bolestné žalobkyni v 2. rade do 27. 1. 2013, preto nesplnením sa dostala

dňa 28. 1. 2013 do omeškania a súd prvej inštancie ju zaviazal zaplatiť úroky z omeškania zo sumy
615,20 eur (plný nárok na bolestné) od 28. 1. 2013 do poskytnutia čiastočného plnenia 28. 10. 2014 a
zo sumy 231 eur od 29. 10. 2014 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná plniť žalobkyni v 2. rade sťaženie
spoločenského uplatnenia do 30. 8. 2012, preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni v 2. rade úroky
z omeškania od 28. 1. 2013, odkedy požadovala úhradu týchto úrokov zo sumy 943,20 eur od 28. 1.

2013 do zaplatenia a 5,5 % úrok z omeškania zo sumy 1.886,40 eur od 15. 10. 2015 do zaplatenia.

15. Žalovaná bola povinná plniť žalobkyni v 3. rade bolestné do 27. 1. 2013, preto do omeškania sa
dostala počnúc dňom od 28. 1. 2013, odkedy ju zaviazal uhradiť žalobkyni v 3. rade úroky z omeškania
z bolestného vo výške 845,90 eur do čiastočného plnenia 28. 10. 2014 a z dlžnej sumy 306,90 eur od

29. 10. 2014 do zaplatenia.

16. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania z nepriznaných súm a za obdobia, ktoré predchádzali
omeškaniu žalovanej, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. V časti, v ktorej žalobkyne vzali žalobu späť za súhlasu žalovanej zastavil konanie v súlade s § 144,
§ 145 a § 146 ods. 1 C.s.p.

18. O trovách konania medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.
Žalobkyňa v 1. rade uplatnila pôvodne úhradu 6.896,70 eur (po čiastočnom plnení žalovanej po začatí

konania vzala späť žalobu v časti o zaplatenie vo výške 4.041,55 eur), pričom jej súd priznal vecnú
škodu vo výške 1.270,64 eur, preto úspech žalobkyne v 1. rade voči neúspechu žalovanej predstavuje
77 %. Od úspechu žalovanej odčítal jej neúspech vo výške 23 %, a takto žalobkyni v 1. rade priznal
náhradu trov konania v pomere 54 %. Žalobkyňa v 2. rade mala v konaní plný úspech, preto jej priznal100 % náhrady trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa v 3. rade pôvodne uplatnila
náhradu za bolesť vo výške 1.257,60 eur, jej nárok bol dôvodný v časti 845,90 eur, preto pomer úspechu
a neúspechu činí 67 % mínus 33 %, čo činí 34%. Žalobkyni v 3. rade preto priznal náhradu trov konania

v rozsahu 34 % v súlade s 255 ods. 2 C.s.p.

19. O trovách štátu rozhodol v súlade s čl. IV ods. 1 C.s.p. za aplikácie analogického ust. § 255 ods. 1, 2
C.s.p. a zaviazal žalovanú, ktorá mala neúspech v prevažnej časti nahradiť trovy štátu v pomere 100 %.

20. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti o zaplatenie 2.299,70 eur s prísl. v zákonnej
lehote podala odvolanie žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade voči výroku o trovách konania z
dôvodov podľa 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok v
zamietavej časti zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu vecnej
škody v sume 2.299,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19. 03. 2013
do zaplatenia, žalovanej uloží povinnosť nahradiť žalobkyni v 1. rade 100 % náhradu trov konania a

žalobkyni v 3. rade taktiež 100 % náhrady trov konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobkyňa v 1. rade v odvolaní uviedla, že sa voči žalovanej okrem iných nárokov domáhala aj náhrady
vecnej škody, ktorá jej vznikla v dôsledku poškodenia dámskej kabelky, zlatej retiazky, fotoaparátu
Canon, notebooku Thinkpad a mobilného telefónu iPhone 3GS vo výške 2.299,70 eur. Žalobkyňa v
1. rade počas celého priebehu konania na súde prvej inštancie zotrvala na tom, že takáto vecná

škoda jej vzhľadom na poškodenie, resp. stratu vecí pri uvedenej dopravnej nehode vznikla. Výška
vecnej škody bola v konaní preukázaná dôkaznými prostriedkami v zmysle § 125 vtedy platného O.s.p.
Vecnú škodu žalobkyňa preukázala čestným vyhlásením, svojou výpoveďou, predložením príslušných
dokladov preukazujúcich vlastníctvo a hodnotu poškodených vecí, ako aj svedeckou výpoveďou svedka,
resp. zákonného zástupcu žalobkýň v 2. a 3. rade X. Š. na pojednávaní dňa 21. 01. 2015, ktorý

prišiel na miesto dopravnej nehody prakticky bezprostredne po jej vzniku a popísal, ktoré veci boli
poškodené, akým spôsobom boli poškodené a ako s nimi po dopravnej nehode naložili. Po zhodnotení
uvedených vykonaných dôkazov každého jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti je možné dospieť
k záveru, že žalobkyňa v 1. rade preukázala vecnú škodu vo výške, v akej ju v konaní aj uplatnila. Ku
vzniku vecnej škody došlo pri dopravnej nehode, kedy žalobkyne utrpeli zranenia. Žalobkyňa v 1. rade

bola bezprostredne po dopravnej nehode v šoku nielen z vlastných zranení, ale najmä z poranení jej
maloletých dcér. V tejto situácii nemohla považovať za prvoradé, aby zabezpečila zdokumentovanie
vecnej škody a ani to nie je možné od žalobkyne v 1. rade spravodlivo požadovať. Rozsah vecnej
škody bol podľa názoru odvolateľky dôveryhodným spôsobom preukázaný. Ohľadne dámskej kabelky,
fotoaparátu a notebooku boli zo strany žalobkyne dokonca predložené nadobúdacie doklady, ktoré

potvrdzovalijejvlastníctvoktýmtozničenýmveciam.Vdanomprípadežalobkyňanemalamožnosťinými
dôkaznými prostriedkami preukázať vecnú škodu než tými, ktorými túto v konaní aj dokázala. Všetky
veci, na ktorých škoda vznikla, boli vecami bežnými, pri ktorých nie je nezvyčajné, ak sa prepravujú
v motorovom vozidle. Dámska kabelka je bežne noseným doplnkom, v ktorom sa zvyknú ukladať
najnutnejšie osobné veci. Je logické, že žalobkyňa ako vodička mala so sebou kabelku. Obdobne je to

aj v prípade mobilného telefónu, ktorý má človek v dnešnej dobe stále pri sebe. Pokiaľ ide o notebook,
ten je výslovne technicky riešený tak, aby sa mohol ľahko prenášať a prepravovať a aby ho mohol ma
vlastníkkdekoľvekprisebe.Obdobnejetoajvprípadefotoaparátu.Žalobkyňamalavmotorovomvozidle
maloleté dcéry a je úplne bežné, že rodič chce fotografovať svoje deti a nie je nezvyčajné, aby mala
so sebou fotoaparát. To platí aj v prípade zlatej retiazky, ktorá je normálnym a štandardným módnym

doplnkom, ktorý ľudia bežne nosia na sebe. Okrem toho je zrejmé, že v prípade priebehu predmetnej
dopravnej nehody tak, ako bola zadokumentovaná, muselo vzhľadom na poškodenie motorového
vozidla pri voľnom pohybe uvedených vecí v motorovom vozidle počas nehodového deja pri tak silnom
náraze dôjsť k ich úplnému zničeniu. Po komplexnom zhodnotení všetkých okolností a predložených
dôkazov je možné konštatovať, že k zničeniu predmetných vecí v motorovom vozidle skutočne došlo, a

preto nič nebránilo súdu priznať žalobkyni ich náhradu. Súčasne žalobkyňa v 1. rade napadla aj výrok o
náhrade trov konania vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo
vzťahu k žalobkyni v 3. rade, táto poukázala na tú skutočnosť, že náhrada škody na zdraví je plne závislá
od lekárskeho posudku, ktorý vydáva posudzujúci lekár. Skutočnosť, že zákon zveruje hodnotenie škody
na zdraví výslovne osobne profesijne definovanej osobe ako je lekár, je jasným dôkazom toho, že na

stanovenie bodového hodnotenia a tým aj stanovenie výšky náhrady škody na zdraví sú nevyhnutné
odborné medicínske znalosti, ktorými žalobkyňa v 3. rade nemohla disponovať. Žalobkyňa v 3. rade
na preukázanie svojho nároku predložila lekársky posudok vyhotovený posudzujúcim lekárom, čím
splnila svoju dôkaznú povinnosť. Nemôže niesť zodpovednosť za to, ak lekársky posudok vyhotovenýna to zákonom poverenou osobou neobsahoval presné bodové hodnotenie bolestného. Táto skutočnosť
nemôžeísťnaťarchužalobkyne 3.rade.Výškaškodynazdravíbolastanovenáažnazákladepodaného
znaleckého posudku. Za týchto okolností je potrebné vyhodnotiť výsledok konania tak, že žalobkyňa v

3. rade mala v konaní plný úspech, pretože ňou uplatnená vyššia výška nároku, ako jej nakoniec súd
priznal, nebola pri podaní žaloby stanovená nesprávnym právnym zdôvodnením, či iným pochybením
z jej strany, ale jednoducho bola závislá od vysoko kvalifikovaného posúdenia osoby na to odborne
zdatnej. Za daných okolností by bolo v rozpore so spravodlivou ochranou porušeného práva a právom
chránených záujmov žalobkyne v 3. rade, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty, hodnotiť výsledok

konania ako čiastočný neúspech žalobkyne v 3. rade.

21. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako
vecne správny a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Samotná žalobkyňa je v 1. rade je si podľa
názoru žalovanej vedomá tej skutočnosti, že vznik vecnej škody nepreukázala, keďže z jej odvolania
vyplýva, že sa malo jednať o vysoko pravdepodobný záver, ktorý však z pohľadu žalovanej nebol

jednoznačne preukázaný. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa v
1. rade nepreukázala vznik vecnej škody, t.j., že uvedené veci sa v čase dopravnej nehody nachádzali
v poškodenom motorovom vozidle. Predné sedadlo spolujazdca nie je určené na odloženie vecí, tieto
sa mali nachádzať v batožinovom priestore motorového vozidla. Osobitne pri elektrospotrebičoch je
zrejmé, že rozsah ich poškodenia mohol a mať byť predmetom dokazovania. Žalobkyňa v 1. rade

nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Podmienkou prípadného
nájdenia dotknutých hnuteľných vecí zo strany policajných orgánov by však musela byť vedomosť týchto
orgánov o strate dotknutých predmetov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že bezprostredne po dopravnej nehode
bolavšoku,mohlatakurobiťihneďpovyporiadanísastýmitonásledkami,prípadneuvedenéoznámenie
mohol urobiť jej manžel. Je nepochybné, že žalobkyne, ktoré podali odvolanie mali vo veci úspech len

čiastočný, preto súd správne rozhodol, pokiaľ aplikoval ust. § 255 C.s.p.

22. Žalobkyne vo vyjadrení zotrvali na svojej odvolacej argumentácii a tiež na tom, že nie je podstatné,
kde poškodené predmety boli v motorovom vozidle umiestnené.

23. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkýň zotrvala na svojich vyjadreniach a stanoviskách
uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkýň v 1. a 3. rade bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"C.s.p.")

v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkýň je opodstatnené.

25. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného
(nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý

proces.

26. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má
stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa
vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)

vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

27. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho

rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

28. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade, ktorou uplatňovala náhradu vecnej škody
nad rámec priznanej sumy 1.270,64 eur s prísl., keď uzavrel, že žalobkyňa v 1. rade neuniesla dôkazné
bremenoopreukázanítejskutočnosti,ževeci,zaktoréuplatnilanáhraduvecnejškody(dámskakabelka,

zlatá retiazka, fotoaparát, notebook a mobilný telefón) sa nachádzali v motorovom vozidle v čase
dopravnej nehody, teda, že došlo ku škode na týchto veciach.29. Hodnoteniedôkazov,tak akománamysliust.§132 O.s.p.účinnéhovčaserozhodovaniasúduprvej
inštancie je činnosťou súdu, v rámci ktorej hodnotí súd vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti,
ich pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti. Zo znenia ust. § 132 O.s.p. vyplývajú základné pravidlá, podľa

ktorých súd pristupuje k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Najskôr hodnotí každý dôkaz jednotlivo
a následne takto zhodnotené dôkazy porovnáva v ich vzájomnej súvislosti, pričom v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami nesmie existovať logický rozpor. Pritom v rámci hodnotenia dôkazov
je povinný súd prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania. Okrem toho pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná

nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Ak
určitú skutočnosť je možné preukázať len na základe nepriamych dôkazov, pre záver na preukázanie
je dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť.
Nepriame dôkazy nemusia mať takú dôkaznú silu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver, ako ku ktorému
súd dospel, no postačuje, že s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru, na rozdiel od iných
možných záverov, vedú.

30. Súd je povinný v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie sformulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie
§ 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť,

prečoniektoréznichpokladázanevierohodné,prečoniektoréodmietolvziaťpriformulovanírozhodnutia
do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky
odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

31. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o vzniku škody na veciach, za ktoré jej nebola priznaná
súdom prvej inštancie náhrada (dámska kabelka, zlatá retiazka, fotoaparát Canon, notebook Thinkpad
a mobilný telefón iPhone 3GS) predložila súdu čestné prehlásenie, doklady preukazujúce vlastníctvo
týchto vecí a ich hodnotu, žalobkyňa v 1. rade bola k týmto skutočnostiam vypočutá a rovnako aj svedok
Stanislav Švidroň.

32. Súd prvej inštancie napriek tomu, že vyššie spomenuté dôkazy vykonal, v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nevysvetlil, prečo k týmto vykonaným dôkazom neprihliadol a prečo pri hodnotení dôkazov
z týchto dôkazných prostriedkov nevychádzal. Závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena žalobkyňou v tomto smere tak možno považovať za nepresvedčivé.

33. Súd prvej inštancie tak pochybil pri hodnotení dôkazov, keď neprihliadol na všetky dôkazy pred ním
vykonané a tieto neposúdil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach tak, ako má na mysli ust. § 132
O.s.p. účinné v čase jeho rozhodovania. Navyše, odvolací súd nepovažuje za správny názor súdu prvej
inštancie o tom, že elektronika (notebook, fotoaparát a mobilný telefón) a veci osobnej potreby (dámska

kabelka, zlatá retiazka) nie sú takými predmetmi, ktoré by sa bežne nachádzali v motorovom vozidle.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietavej časti a v súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a
žalovanou a o trovách štátu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p.

35. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 3. rade a žalovanou, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne v 3. rade je možné považovať za opodstatnené.
Súd prvej inštancie totiž pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi týmito stranami sporu

nezohľadnil všetky skutočnosti tak, ako má na mysli ust. § 257 C.s.p. a na ktoré žalobkyňa v 3. rade
poukazuje vo svojom odvolaní. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 3. rade a žalovanou v súlade s § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a
v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s §
391 ods. 2 C.s.p.

36. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci v zrušenom rozsahu opätovne rozhodnúť o nároku
žalobkyne v 1. rade vo veci samej týkajúcom sa vecnej škody s tým, že pri hodnotení dôkazov bude
dôsledne vychádzať z ust. § 191 C.s.p., účinného od 01. 07. 2016. Súčasne rozhodne o trovách konaniavo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a v 3. rade a žalovanou a o trovách štátu, berúc do úvahy právny
názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto uznesení.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).