Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211937
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717211937.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, so sídlom Nám.
L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, proti žalovanému H. I.L., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Q. X, XXX XX
N. D., o zaplatenie 1,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1,99 Eur od 03.06.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.10.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 10.10.2017 domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 1,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy
od 03.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu pohľadávky voči žalovanému za služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti počas ošetrenia žalovaného na ambulancii ústavnej
pohotovostnej služby Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Žalovaný
nebol po poskytnutí ústavnej pohotovostnej služby hospitalizovaný, pričom nemal potrebnú sumu v
hotovosti, aby na mieste uhradil dlh. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 722/2004 Z.z., o výške
úhrady poistenca za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výška úhrady 1,99 Eur

pri každej návšteve poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ak poistenec nie je následne hospitalizovaný.
Nakoľko žalovaný neuhradil dlh na mieste, bola s ním spísaná dohoda o uznaní a splatení dlhu, v ktorej
tento uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Dlh v lehote splatnosti neuhradil, preto bol vyzvaný výzvou zo
dňa 20.07.2017 na dobrovoľnú úhradu dlhu, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval, preto podal voči nemu
žalobu na súd.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14C/46/2017-8 zo dňa 26.10.2017,

ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo
doručiť do vlastných rúk, keď podľa § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Preto súd uznesením
sp.zn. 14C/46/2017-33 zo dňa 06.06.2018 tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil. Zrušil ho
podľa § 266 ods. 3 prvá veta CSP, podľa ktorého, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na
strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.06.2018.

3. Žalovaný na adrese uvedenej žalobcom v žalobe Q. XX, XXX XX N. D. je podľa relácie pošty ako
adresát neznámy. Podľa RO SR žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese Q. X, XXX XX
N. D. odo dňa 29.09.2008. Na tejto adrese žalovaný súdne zásielky si nepreberal v odbernej lehote.Šetrením u polície bolo zistené, že na tejto adrese sa žalovaný nezdržiava približne 3 roky. Iná adresa
jeho pobytu nebola súdom zistená ani po vykonaní ďalších úkonov. Preto súd žalobu žalovanému
doručoval procesným postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa súdu nepodarí žalobu

doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15-tich dňoch od
zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Týmto procesným
postupom bola doručená žaloba žalovanému dňa 27.06.2018. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, súd ak
nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných

prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje písomnosti
fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta
pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa § 116 ods. 1 CSP,
ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa § 106 ods. 1 písm.
a/, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa pobyt
žalovaného takýmto procesným postupom nepodarí súdu zistiť, súd pri doručovaní žaloby postupuje

podľa § 116 ods. 2 CSP, čo bol i súdený prípad.

4. Po doručení žaloby žalovanému súd pojednávanie na prejednanie žaloby nenariadil podľa § 297 písm.
b/ CSP, podľa ktorého súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Vo veci boli splnené tieto zákonné
procesné podmienky pre nenariadenie pojednávania, v danej veci ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- Eur, ide o minimálnu čiastku 1,99 Eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Týmto procesným postupom došlo
k vyhláseniu rozsudku v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania dňa 06.09.2018, keď pred
vyhlásením rozsudku súd zverejnil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu

a na webovej stránke súdu dňa 31.07.2018, teda najmenej 5 dní vopred pred verejným vyhlásením
rozsudku.

6. Súd na základe dôkazov, ktoré predložil žalobca v konaní, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v
celom rozsahu dôvodná.

7. Žalobca k žalobe pripojil Dohodu o uznaní pohľadávky (ďalej len „dohoda o uznaní pohľadávky“)
zo dňa 23.05.2017, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.
Dohoda o uznaní pohľadávky bola uzatvorená podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Z jej obsahu
vyplýva, že žalovaný ako dlžník uznal svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi vo výške 1,99 Eur, ktorý

predstavuje pohľadávku za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v zmysle § 38 Zákona č.
577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, čo do dôvodu a výšky za ošetrenie v ambulancii
ústavnej pohotovosti. Žalovaný sa zaviazal dlh zaplatiť do 10 dní od podpísania dohody z dôvodu, že v
čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti nedisponoval hotovosťou.

8. Výzvou zo dňa 20.07.2017 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej istiny.

9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase jeho uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov osobitne upravených v Občianskom zákonníku je i
uznanie dlhu. Jeho podstatou je, že ním spravidla dochádza k predĺženiu zákonnej premlčacej doby.
Dôsledkom uznávacieho prejavu nie je síce vznik nového záväzkového vzťahu, ale dochádza ním
k zastaveniu plynutia premlčacej doby a namiesto nej, dňom uznania začína plynúť nová 10-ročná

premlčacia doba (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uznanie dlhu má však aj významné procesné
dôsledky, a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého
v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v
čase uznania dlhu dlh netrval. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka možno charakterizovať akojednostranný písomný a adresný (vo vzťahu k veriteľovi) právny úkon dlžníka, zakladajúci vyvrátiteľnú
právnu domnienku, o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce,
či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Na druhej strane z definovania tohto úkonu je zrejmé,

že nedodržanie jeho písomnosti má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Nie je rozhodujúce, či
uznanie dlhu vyhotovené ako samostatný prejav je súčasťou dvoj- alebo viac-stranného právneho úkonu
(zmluvy). Rozhodujúce je iba to, že uvedený prejav spĺňa náležitosti predpokladané ustanoveniami § 34
a nasl. Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je významné, či v prejave
je správne kvalifikovaný právny dôvod. Stačí, ak je z prejavu dôvod skutkovo zrejmý.

11. V súdenom prípade žalovaný v dohode o uznaní pohľadávky zo dňa 23.05.2017 uznal svoj dlh
voči žalobcovi v konkrétnej výške 1,99 Eur z titulu pohľadávky žalobcu voči žalovanému za služby
súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, konkrétne za ošetrenie v ambulancii ústavnej pohotovosti. V
tomto uznávacom prejave, ktorý je podpísaný žalovaným je jednoznačné uvedenie oprávnenej osoby,
teda veriteľa, označenie povinnej osoby, teda dlžníka, určenie dôvodu dlhu, v dohode je uvedená aj

výška dlhu, tiež sú v nej uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť (pripravenosť plniť) dlžníka o
svojej povinnosti. Predmetný uznávací prejav spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka a v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v dohode o uznaní dlhu sa zaviazal dlh
uhradiť do 10 dní od podpísania predmetnej dohody. Dohoda bola podpísaná dlžníkom dňa 23.05.2017.
Nakoľko v konaní nebolo zistené a preukázané, že by žalovaný svoj dlh voči žalobcovi v čiastke 1,99

Eur uhradil, pričom ho uznal čo do základu a čo do výšky v uznávacom prejave, súd žalobe žalobcu
vyhovel a uložil povinnosť žalovanému túto sumu uhradiť.

12. Podľa § 517 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 tohto vládneho nariadenia výška úrokov z
omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu, jeho omeškanie trvá, preto žalobca má
nárok voči žalovanému i na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy odo dňa 03.06.2017
do zaplatenia. V dohode o uznaní pohľadávky sa žalovaný zaviazal uhradiť dlh do 10-tich dní od
podpísania dohody. Posledný deň na úhradu pripadol na 02.06.2017. Odo dňa nasledujúceho, teda odo

dňa 03.06.2017 má potom žalobca nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania. Od tohto
dňa je žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu. Nezaplatil ho v lehote splatnosti podľa dohody o uznaní
pohľadávky. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky ku dňu 03.06.2017, teda k prvému dňu omeškania bola 0,00 %, žalobca má nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania o 5 % bodov vyššie ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, tj. vo výške 5 % ročne. I v tejto časti žalobca
podal žalobu dôvodne.

16. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.Žalobcamalvkonaníplnýúspech,žalovanýplnýneúspech,pretožalobcamánárokvočižalovanému
na náhradu trov konania v plnom rozsahu t.j. v rozsahu 100 %.

18. Podľa 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).

Nakoľko po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o odvolaní sa právny zástupca žalobcu
a žalovaná vzdali odvolania voči vyhlásenému rozsudku, toto právo im preto už nepatrí, rozsudok
nadobudne právoplatnosť doručením poslednému z nich.