Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 9T/49/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618010123

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8618010123.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci obžalovaných X Y. a V. S.,
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 9. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ M. cina, nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom
Z., P. XXX/X,

2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom Z., P. XXX/X,

sa uznávajú za vinných, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode v ranných hodinách dňa 01.02.2018 spolu s W. T. nar.C.7 z areálu
spoločnosti KOVO Z. a.s., na ul. HviezdosXX Stropkove odcudzili X ks kovových profilov tvaru „U" o

hmotnosti 59 kg, po čom obvinený M. Y. a V. S. po vzájomnej dohode postupne v období od 02.02.2018
do 15.02.2018 z uvedeného areálu odcudzili kovový materiál rôznych profilov o hmotnosti 1 200 kg, čím
poškodenej strane KOVO-SIPOX a.s. Stropkov spôsobili celkovú škodu vo výške 2.409,20 eur,

teda

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu,

čím spáchali

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

r o z h o d o l :

Za to im súd ukladá

obž. M. Y.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

obž. V. S.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu obom podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods.
1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd u k l a d á obžalovaným M. Y. a V. S. povinnosť spoločne a nerozdielne

nahradiť poškodenému G. SIPOX, a.s., so sídlom Hviezdoslavova 74, Stropkov, IČO: 36 024 805, škodu
vo výške 2.409,20 eur.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.04.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník na tunajšom súde obžalobu na
obžalovaných M. Y. a V. S. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
2 písm. f/ Tr. zákona na tom skutkom základe, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode v ranných hodinách dňa 01.02.2018 spolu s W. T. nar.

XX.XX.XXXX z areálu spoločnosti KOVO SIPOX a.s., na ul. Hviezdoslavovej č. 74 v Stropkove odcudzili
2 ks kovových profilov tvaru „U“ o hmotnosti 59 kg, po čom obvinený M. Y. a V. S. po vzájomnej dohode
postupne v období od 02.02.2018 do 15.02.2018 z uvedeného areálu odcudzili kovový materiál rôznych
profilov o hmotnosti 1 200 kg, čím poškodenej strane KOVO-SIPOX a.s. Stropkov spôsobili celkovú
škodu vo výške 2.409,20 eur, pričom

obvinený M. Y. sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím Okresného
úradu Stropkov, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-SP-OVVS-2017/001565 zo dňa
10.05.2017 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
100,- eur a obvinený V. S. sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím

Okresného úradu Stropkov, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-SP-OVVS-2017/004930 zo
dňa 21.12.2017 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
50,- eur.

Nahlavnompojednávaníprokurátorpredniesolobžalobustýmrozdielom,žežiadalvypustiťzoskutkovej
vety časť napísanú za sumou 2.409,20 eur a skutok právne kvalifikovať len ako prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní po vyššie uvedenej úprave obž. Jozef Y. ako aj obž. V. S. po poučení o ich

právach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, 5 a 8 Tr. por., po ktorom obžalovaní
boli poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ prehlásili, že poučeniu porozumeli
a urobili vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b/ Tr. por., že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.Keďže obaja obžalovaní po zákonnom poučení vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného skutku,
ktorý je uvedený v obžalobe, súd u obžalovaných v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. otázkami zistil:

písm. c/ - či rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu,
písm. d/ - či boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s ním mohli radiť o
spôsobe obhajoby,
písm. f/ - či rozumejú právnej kvalifikácií skutku,

písm. g/ - či boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin
im kladený za vinu,
písm. h/ - či sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa im kladie za
vinu.

Na všetky tieto otázky obž. M. Y. ako aj obž. V. S. odpovedali „ÁNO“.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovaných.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie oboch

obžalovaných prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali
spáchanie skutku, sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a výroku o náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, odborným

vyjadrením o výške škody, listinnými dôkazmi a to: zápisnicou o vrátení veci, zápisnicou o vydaní
veci, rozhodnutiami OÚ Stropkov, odpismi z registra trestov, výpismi z ústrednej evidencie priestupkov,
denníkmi dodávateľov zberných surovín, správami a potvrdeniami ÚPSVaR, správami o povesti mesta
Stropkov, správami Sociálnej poisťovne, predvolaním na výberové konanie ÚPSVaR ako aj pripojenými
spismi Okresného úradu Stropkov č. OU-SP-OVVS-2017/004930 a č. OU-SP-OVVS-2017/001565 ako

aj Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/36/2016.

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaných sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v
ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania
trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou

páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Z odpisu z registra trestov obžalovaných súd zistil, že obžalovaný M. Y. bol 12x odsúdený a to prevažne
za majetkovú trestnú činnosť (krádeže). Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Svidník sp. zn. 1T/93/2012 právoplatným dňa 22.11.2012 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.

f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, pričom súd rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
na odsúdenie Okresným súdom Svidník vo veci sp. zn. 1T/87/2012. Trestným rozkazom Okresného
súdu Svidník sp. zn. 1T/87/2012 zo dňa 01.10.2012 bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
nepodmienečne vo výmere 3 mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom

trest vykonal dňa 07.10.2015.

Z odpisu z registra trestov obžalovaných súd zistil, že obžalovaný V. S. bol 2x odsúdený a to rozsudkom
Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/131/2012 za prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156
ods. 1 a § 364 ods. 1 Tr. zákona a rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/27/2013 za prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený. Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/36/2016 súd zistil, že
rozsudkom zo dňa 19.06.2018 bol uznaný vinným z prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol

uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, mesiacov a 25 dní so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom tento trest už toho času vykonal.Z pripojených spisov Okresného úradu Stropkov, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-
SP-OVVS-2017/001565 a sp. zn. OU-SP-OVVS-2017/004930 súd zistil, že obžalovaný M. Y.
bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 10.05.2017 (OU-SP-OVVS-2017/001565) uznaný vinným zo

spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100,- eur a obžalovaný V. S.
bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 21.12.2017 (OU-SP-OVVS-2017/004930) uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskoršíchpredpisov,začomubolauloženápokutavovýške80,-eur. Zústrednejevidenciepriestupkov

súd zistil, že okrem vyššie uvedeného bol obž. Jozef Y. OOPZ Stropkov uznaný vinným z prečinu proti
majetku za skutok spáchaný dňa 09.05.2017, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.

Zo správ o povesti vypracovaných mestom Stropkov súd zistil, že obž. M. Y. je ženatý, žije v mestskom
byte v Stropkove so svojimi rodičmi a súrodencami. Jeho manželka je prihlásená na trvalý pobyt so
svojimi rodičmi. Obžalovaný M. Y. má syna, ktorý má prihlásený trvalý pobyt spolu so svojou matkou na

inej adrese. Obžalovaný V. S. je slobodný a prihlásený na trvalý pobyt spolu s matkou, troma sestrami,
manželom jednej zo sestier a jej tromi deťmi. Rodičia obž. V. S. sú od XX.XX.XXXX rozvedení, pričom
otec je prihlásený na trvalý pobyt na inej adrese. Obaja obžalovaní neboli riešení v priestupkovom konaní
z priestupkov, ktorých prejednanie a rozhodnutie je v kompetencii mesta.

Z potvrdení ÚPSVaR Stropkov súd zistil, že obž. M. Y. bol vedený opakovane v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Do júla 2017 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, pričom od októbra 2017 je
poberateľom tejto dávky jeho manželka V. Y., pričom obžalovaný je vedený ako spoluposudzovaná
osoba. P.. V. S. nie je poberateľom dávok vyplácaných ÚPSVaR, v júli 2017 bol poberateľom
resocializačného príspevku vo výške 30,- eur.

Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na nich pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. a § 97 Tr. zákona, má za to, že v danom
prípade pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné uloženie obžalovaným trest odňatia slobody, pričom
postačuje podmienečný odklad jeho výkonu.

U oboch obžalovaných súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a tú, že sa k spáchaniu trestného činu
priznali a úprimne ho oľutovali (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). U obžalovaného M. Y. zistil aj jednu priťažujúcu
okolnosť a to tú, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). P. M. Y. bol pred spáchaním
predmetného trestného činu 12x odsúdený, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Svidník

sp. zn. 1T/93/2012, pričom len prvé 2 odsúdenia má obžalovaný zahladené. U obžalovaného V. S.
súd túto priťažujúcu okolnosť nezistil, pretože prvé 2 jeho odsúdenia sú takého charakteru, že sa ne
naho hľadí, akoby nebol odsúdený a odsúdený vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
1T/36/2016 bol až po spáchaní predmetného trestného činu. Vzhľadom na uvedené odsúdenia ako aj
priestupky, ktorých sa pred spáchaním predmetného trestného činu dopustili, súd nemohol konštatovať,

že by obžalovaní pred spáchaním trestného činu viedli riadny život. Pri ukladaní trestu obžalovanému
M. Y. tak pri rovnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (1:1) súd vychádzal z trestnej sadzby až na
2 roky odňatia slobody (§ 212 ods. 1 Tr. zákona) a obžalovanému V. S. tak pri prevahe poľahčujúcich
okolnostínadokolnosťamipriťažujúcimi(1:0)súdvychádzalztrestnejsadzbyažna18mesiacovodňatia
slobody, keďže horná hranica 2 roky sa u neho znížila o 1/3, t.j. o 8 mesiacov (§ 212 ods. 1 Tr. zákona

s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zákona).
Obom obžalovaným súd uložil trest odňatia slobody v polovici trestných sadzieb, ktoré im boli určené
po zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (viď predošlý odsek tohto odôvodnenia)
a teda obž. M. Y. vo výmere 12 mesiacov a obž. V. S. vo výmere 9 mesiacov.

Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody u oboch obžalovaných.
Aj napriek tomu, že obžalovaný M. Y. bol v minulosti až 12 x odsúdený a to prevažne o majetkovú trestnú
činnosť (krádeže), a teda ide u neho evidentne o individuálnu recidívu, súd zohľadnil tú skutočnosť, že
obžalovaný by sa podľa vlastnej výpovede mal stať otcom, a teda vzniká potreba starať sa o maloleté

dieťa, naposledy bol odsúdený ešte v roku 2012 a súčasne mal vôľu sa zúčastniť výberového konania, a
teda sa riadne zamestnať. Rovnako tak aj obž. V. S. podľa svojej výpovede mal nastúpiť do práce. Súd
zároveň rozsudkom rozhodol o povinnosti obžalovaných nahradiť škodu spôsobenú trestným činom a
to vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery obžalovaných v pomerne vysokej výške (2.409,20 eur).Pokiaľ ide o výšku škody (2.409,20 eur), nárok na jej náhradu si poškodený riadne a včas uplatnil, táto
výška vyplýva z odborného vyjadrenia a zároveň je aj súčasťou skutku, vo vzťahu ku ktorému obaja

obžalovaní urobili vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Preto súd uložil obžalovaným povinnosť túto škodu
poškodenému nahradiť spoločne a nerozdielne, tzn. že v rozsahu úhrady jedným z obžalovaných zaniká
povinnosť druhému.

Súd ukladá v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia obom obžalovaným povinnosť,

aby podľa svojich schopností nahradili škodu spôsobenú trestným činom. Obaja obžalovaní sú v
produktívnom veku a sú schopní (a podľa ich výpovedí aj ochotní) pracovať. Podľa názoru súdu tak
hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody v prípade, že obžalovaní v skúšobnej dobe túto
povinnosť nesplnia (nenahradia podľa svojich schopností spôsobenú škodu), môže skôr uspokojiť
nároky poškodeného na náhradu škody, ako "priamo uložený" nepodmienečný trest odňatia slobody.
Súd uložil obom obžalovaným rovnako dlhú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia (3 roky), čo je

dostatočná doba na to, aby obžalovaní aj s ohľadom na ich minulosť svojim správaním preukázali, že
dokážu viesť riadny život (ak počas nej nebudú viesť riadny život, hrozí, že súd rozhodne o nariadení
nepodmienečného trestu odňatia slobody) a súčasne aj na to, aby obaja spoločne dokázali škodu vo
výške 2.409,20 eur poškodenému nahradiť. Obaja obžalovaní tak musia byť rovnako motivovaní k tomu,
aby škodu nahradili, pretože ak škodu spôsobenú trestným činom vo výške 2.409,20 eur poškodenému

v skúšobnej dobe 3 rokov podľa svojich schopností nenahradia, súd bude môcť rozhodnúť, že uložené
tresty odňatia slobody (obž. M. Y. vo výmere 12 mesiacov a obž. V. S. vo výmere 9 mesiacov) budú
musieť vykonať. Ak v skúšobnej dobe nebudú viesť riadny život, súd bude môcť nariadiť nepodmienečný
trest odňatia slobody už v jej priebehu (§ 50 ods. 4 Tr. zákona).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.