Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318202837
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4318202837.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., F. XXX/
XX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151
653, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Levice zo dňa 19. júla 2018, č. k. 16C/53/2018-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 19. 07. 2018, č. k. 16C/53/2018-51, zamietol návrh žalobcu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaaotrováchkonaniarozhodoltak,žežalobcanemáprávonanáhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 193, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods.
2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334 CSP, § 21 ods. 1, 4

zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „Katastrálny zákon“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia doručenom súdu prvej inštancie dňa 04. 07. 2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1.
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy zo dňa 02. 02. 2012,
vkladovanej v katastri nehnuteľností pod V-XX/XXXX k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom
Levice, katastrálny odbor na LV č. XXX, pre kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č.
XXX/X o výmere XXXX m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy

a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že
vlastnícke právo nevzniklo. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil aj žalovanému 2. povinnosť zdržať sa
vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaným Okresným úradom Levice, kat. úz. A., obec A.,
okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh:
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o

výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisnéčíslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie
vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo.

4. Žalobca v návrhu uviedol, že v minulosti bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX -
rodinný dom súp. číslo XXX na parcele č. XXX/X „C“ a pozemkov s číslom parcely XXX/X a XXX/X a
XXX/X registrované v registri „C“, obec A., kat. úz. A.. Dňa 18. 08. 2011 žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu,
ktorou predmetné nehnuteľnosti previedol na O.. E. R. za kúpnu cenu vo výške 60 000 eur. Predmetnú
kúpnu zmluvu mu dal podpísať D. H., ktorý vystupoval ako finančný poradca a ktorý mal za kúpnu cenu

vyplatiť žalobcove dlhy a dlhy žalobcovej rodiny a mal žalobcovi a jeho manželke E. E. U. vybaviť úver.
Ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu mu D. H. nedal pred podpisom prečítať, nemal vedomosť čo podpisuje,
a to, že podpísal kúpnu zmluvu sa dozvedel až z podkladov z katastra nehnuteľností. Kupujúca O.. E.
R. odovzdala kúpnu cenu W. U., pričom táto kúpna cena mala byť použitá na vyplatenie dlhov. Z kúpnej
ceny boli vyplatené pohľadávky vymáhané v exekučnom konaní u súdneho exekútora D.. S. P., PhD.,
vedenými pod EX 8629/10 a EX 936/10 v celkovej sume 9 891,78 eura. Žiadne finančné prostriedky z

kúpnej ceny nikdy neobdržal a zostal bývať s jeho rodinnou v predmetných nehnuteľnostiach. Taktiež
nemal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli následne prevedené dňa 22. 12. 2012 na C.
T. a zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 1. Žalobca uviedol, že v predmetnej veci -
teda v spôsobe konania D. H. a W. U. je vedené trestné konanie, vedené vyšetrovateľom OKP KR PZ
Žilina pod ČVS:KRP-14/2-VYS-ZA-2014 a bola podaná obžaloba Okresnému súdu Žilina na obvineného

D. H. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g.) Trestného zákona a na obvinenú W. U. pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3
písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) Trestného zákona. V tomto
trestnom konaní žalobca vystupuje ako poškodený s tým, že predmetné nehnuteľnosti, boli od neho

vylákané podvodným spôsobom s deklarovaním finančnej pomoci zo strany D. H.. Konaním D. H. a W.
U. boli spolu s manželkou uvedení do omylu tým, že im dali nepravdivý prísľub vyriešenia zlej finančnej
situácie a neuviedli všetky skutočnosti - nevyplatenie žiadnych finančných prostriedkov z úveru a ani
navrátenie nehnuteľnosti. Manželka žalobcu vyzvala žalovaného 1. na zdržanie sa výkonu záložného
práva, ktorý jej oznámil, že s ním nie je v úverovom vzťahu a neposkytol jej žiadne informácie. Žalovaný

2. nereagoval na výzvu manželky žalobcu.

5. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2

písm. d) CSP odôvodnil žalobca tým, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov strán,

pretože výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam smeruje proti osobe, ktorá nie je ich
skutočným vlastníkom. Prvotná kúpna zmluva zo dňa 18. 08. 2011 s E. R. nebola uzavretá slobodne a
vážne, bola uzavretá v tiesni a predstavuje poskytnutie finančných prostriedkov na vyplatenie záväzkov
v exekučnom konaní, teda jej skutočným predmetom nebol prevod vlastníckeho práva a ide o zastretý
právnyúkon-zmluvaopôžičkeakúpnazmluvabolasimulovanýmprávnymúkonom.Žalobcauviedol,že

E. R. sa nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností a nesvedčí tak vlastnícke právo ani C. T., ktoré
malo byť odvodené od E. R. ako prvej kupujúcej. Žalobca uviedol, že podľa § 151d ods. 3 Občianskeho
zákonníka záložcom môže byť len osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo k predmetu zálohu, pričom C.
T. sa nikdy platne nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohlo tak vzniknúť záložné právo
na uvedených nehnuteľnostiach. Žalobca uviedol, že na Okresný súd Levice podáva žalobu o určenie

vlastníckeho práva a o určenie, že záložné právo nevzniklo. W. tvrdí, že prípadnou dražbou predmetných
nehnuteľností by došlo k nenávratnému stavu a do vyriešenia otázky vo veci samej je potrebné, aby
nedochádzalo k zmene právneho stavu a prípadnému zásahu do práv a povinností tretích osôb.
6. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril s E. R. kúpnu zmluvu dňa 18. 08. 2011,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - zapísaných na LV č. XXX - rodinný

dom súp. číslo XXX na parcele č. XXX/X „C“ a pozemkov s číslom parcely XXX/X a XXX/X a XXX/X
registrované v registri „C“, obec A., kat. úz. A.. Dňa 04. 01. 2012 bola uzavretá kúpna zmluva medzi E. R.
a C. T., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a zároveň
C. T. uzavrel záložnú zmluvu dňa 04. 01. 2012, na základe ktorej sa uskutočňujú úkony smerujúce k
vykonaniu dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti sa žalobca domáha zdržania výkonu záložného práva

zo strany žalovaných s poukazom na to, že výkon záložného práva je nezákonný, pretože žalobca je
stále vlastníkom predmetných nehnuteľností a jeho právni nástupcovia neplatne nadobudli vlastníckeho
právo k predmetným nehnuteľnostiam, a preto aj žalobca spochybňuje platnosť záložného práva.7. Z obsahu žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že pravdepodobnosť
jeho úspechu v spore, resp. osvedčenia, že je nutné dočasne upraviť právne vzťahy medzi stranami
neodkladným opatrením je postavená na tom, že proti osobám, ktoré vystupovali pri prevodoch

predmetných nehnuteľností (D. H. a W. U.) sa vedie trestné konanie a bola na nich podaná obžaloba na
OkresnomsúdeŽilina.Súdprvejinštanciepoukázalnazásaduprezumpcieneviny.Prezumpcianevinyje
jednou z kľúčových zásad trestného konania, ktorá je zakotvená nielen v právnom poriadkom Slovenskej
republiky, ale aj v medzinárodnoprávnych dokumentoch ako napr. Európsky dohovor o ochrane ľudských
práv a slobôd. Jej zmyslom je to, aby orgány činné v trestnom konaní, súdy a ktokoľvek iný nazeral

na obvineného ako na nevinného do momentu, kým nie je vyslovená právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom jeho vina, z čoho obvinenému vyplývajú ďalšie práva. Súd konštatoval, že hoci je podaná
obžaloba na D. H. a W. U., nemožno z tejto skutočnosti vyvodzovať akékoľvek závery o ich vine, a
teda nemožno ani zastávať názor o osvedčení nároku na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
vedenia trestného konania na spomínané osoby. Súd si nemôže v civilnom procese urobiť právny názor
na to, kto spáchal trestný čin a akým spôsobom ho spáchal, keďže je viazaný rozhodnutím o tom, či

bol spáchaný trestný čin k vydaniu ktorého rozhodnutia, však ešte nedošlo. V tomto smere poukázal
prvoinštančný súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 To 20/2010. Poukazujúc na uvedené
skutočnosti nemožno pri posudzovaní nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade brať do
úvahy vedenie trestného konania a podanie obžaloby na D. H. a W. U..

8. Návrh žalobcu, aby sa žalovaní zdržali úkonov smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby nie je
dôvodný. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalobca spolu s rodinou stále býva v predmetných
nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve tretej osoby v poradí - C. T.. Na uvedenej skutočnosti nič
nemení ani vedenie trestného konania proti D. H. a W. U. a tiež žalobcove argumenty ohľadom
neplatnosti právnych úkonov, ktorými boli prevedené dané nehnuteľnosti do vlastníckeho práva iných

osôb. Žalobca v podnaom návrhu poukazuje na dôvody neplatnosti právnych úkonov absolútneho
charakteru, ktoré nastávajú ex lege, avšak na druhej strane z dôvodu právnej istoty všetkých účastníkov
týchto právnych úkonov je potrebné deklaratórne rozhodnúť, či sú tieto právne úkony neplatné aj
s poukazom na § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú údaje katastra uvedené v
§ 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu o určenie

vlastníckeho práva, ktorá je vedená samostatne pod sp. zn. 15C/40/2018, avšak tento spor nie je
právoplatne skončený a teda opak nie je preukázaný. Predmetné neodkladné opatrenie sa vedie
pod samostatnou spisovou značkou (16C/53/2018), pretože okruh strán sporu v konaní o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniasanezhodujesokruhomstránsporuvkonaníourčenievlastníckeho
práva vedenom pod sp. zn. 15C/40/2018. Z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil

nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a navyše žalobca už po prvom prevode vlastníckeho práva
stratil oprávnenie v daných nehnuteľnosti bývať v roku 2011, pričom návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a žalobu o určenie vlastníckeho práva podal až v roku 2018 z čoho vyplýva, že nebola potreba
okamžitej dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, ktorým
žalobca žiadal, aby sa prestali vykonávať úkony k vykonaniu dobrovoľnej dražby, teda ešte pred
samotnou úspešnou dražbou je potrebné, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento
vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality,
teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný, pretože žalobca má
k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o
určenieneplatnostidražby.Ajnapriektomu,ževtakomprípademusínajskôrprebehnúťdražba,ateda(v

prípadevydraženiapredmetudražby)dôjdekformálnejzmenevlastníctvabytu,avšakzákonč.527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre
prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj
pozmenevlastníctvabytupríklepomnadražbe)jemožnélensosúhlasomsúdu.Tietoinštitútypovažoval
súd za dostatočne chrániace práva a právom chránené záujmy žalobcu, pričom táto ochrana je súčasne

vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu
dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže existuje inštitút (žaloba o určenie
neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom
do práv iných oprávnených subjektov zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladnéhoopatrenia navrhovaného žalobcom, s ohľadom na princíp proporcionality dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť (uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn.
19Co/27/2017, podobne aj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/96/2016).

10. Pokiaľ ide o aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu v prípadnom spore o neplatnosť dražby súd
dodal, že žalobca môže v spore vystupovať ako dotknutá osoba, pretože prípadné účinky rozhodnutia
vo veci sa budú týkať aj jeho osoby, keďže býva v predmetnej nehnuteľnosti. Žaloba o neplatnosť
dobrovoľnej dražby nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ale je žalobou o určenie

právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Naliehavý právny záujem na určení právnych skutočností
vždy vyplýva z iného - osobitného právneho predpisu, preto v týchto prípadoch žaloba nemôže byť
zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca
ani nie je povinný naliehavý právny záujem tvrdiť a preukazovať. Naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dobrovoľnej dražby v tomto prípade vyplýva z § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. Účastníkmi
konania o neplatnosť dražby sú vždy povinne navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci

vlastník a dotknutá osoba. Žalobca ako dotknutá osoba môže po právoplatnom odsudzujúcom výroku
o vine D. H. a W. U. podať žalobu o neplatnosť dražby aj v dlhšej lehote ako tri mesiace od udelenia
príklepu v zmysle § 21 ods. 2 druhá veta Zákona o dobrovoľných dražbách. Vzhľadom k uvedenému súd
dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že právny vzťah medzi ním a žalovanými vyžaduje bezodkladnú
úpravu a neosvedčil aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že keďže v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania sa žalovaný nestal stranou sporu,
trovy konania mu nevznikli a rozhodnutie mu nebude ani doručované, súd preto o náhrade trov konania
vo vzťahu k žalovanému nerozhodoval a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že neosvedčil nárok na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaakoajto,ženiejedanápotrebaokamžitejdočasnejúpravyprávnych

vzťahov medzi stranami z dôvodu, že žalobca stratil oprávnenie bývať v predmetných nehnuteľnostiach
už v roku 2011 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu o určenie vlastníckeho práva
podal až v roku 2018. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na žalobu o určenie neplatnosti
dražby, ktorou sa môže domáhať ochrany svojich práv a právnom chránených záujmov, pričom takýmto
spôsobom sa do práv iných oprávnených subjektov zasiahne menej ako nariadením neodkladného

opatrenia a zdôraznil princíp proporcionality. Uvedené závery vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôraznil, že podaným návrhom sa domáha ochrany svojho ústavného práva - práva
na obydlie, ako aj ochrany vlastníckeho práva v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp.
zn. 15C/40/2018. Sporné nehnuteľnosti užíva aj po roku 2011 spoločne s jeho rodinou a predstavujú
ich bydlisko. Zapísaný vlastník týchto nehnuteľností okrem začatia sporu vedeného na Okresnom súde

Levice pod sp. zn. 9C/244/2014 nepodnikol žiadne právne kroky, ktoré by smerovali k vysťahovaniu
z obydlia. Reálnu obavu začal pociťovať až v súvislosti s vytýčením termínu dražby nehnuteľností, a
preto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až v roku 2018. Poznamenal, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberal otázkou ústavného práva na obydlie a
poukázal na rozsudok ESĽP McCann vs. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk

vs. Švédsko, č. 27183/04, § 137).

13. Vzhľadom k tomu, že svoje užívacie právo, ako aj vlastnícke právo, ktorého ochrany sa domáha
určovacou žalobou je konaním žalovaných 1. a 2., je priamo ohrozené, keďže prípadným nedôvodným
výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach žalobcu. Nesúhlasil s právnou

argumentáciou súdu prvej inštancie, že existuje iný právny prostriedok ochrany, ktorý je možné využiť v
budúcnosti v prípade úspešnej dražby. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. 05. 2017, sp. zn. 16co/165/2017. Záverom poznamenal, že
dostatočne preukázal zásah do svojich ústavných práv a možnú stratu obydlia. Vzhľadom k uvedenému
vdanejveciskutkovýaprávnystavodôvodňujenariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžalovanému

1. a 2. nevznikne žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k predmetným nehnuteľnostiam sa nemení.
Z dôvodu zachovania právnej istoty, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol
zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
za dôvodný.14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým súd
prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca dňa 04. 07. 2018 doručil súdu
prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému
1. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy zo dňa 02. 02. 2012,
vkladovanej v katastri nehnuteľností pod V-XX/XXXX k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom

Levice, katastrálny odbor na LV č. XXX, pre kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č.
XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy
a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že

vlastnícke právo nevzniklo. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil aj žalovanému 2. povinnosť zdržať sa
vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaným Okresným úradom A., kat. úz. A., obec A.,
okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2,
druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/
X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom,

súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice
o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo. K návrhu doložil oznámenie
o podaní žaloby proti D. H. a W. U., ktoré mali od žalobcu podvodným spôsobom vylákať predmetné
nehnuteľnosti a následne ich ďalej previesť. Ďalej priložil Zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného
(žalobcu, O.. E. R.), Návrh na podanie obžaloby ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014, Kúpnu zmluvu uzavretú

medzi žalobcom ako predávajúcim a O.. E. R. ako kupujúcou, Zápisnicu o výsluchu svedka D.. R. R.,
Realitnýadražobnýšpeciálč.XX/XXXX,výpiszLVč.XXX,kat.úz.A.,Odpoveďnavýzvunazdržaniesa
výkonu záložného práva a Výzvu na zdržanie sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Žalobca
sa žalobou podanou na Okresnom súde Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/40/2018 domáha
určenia vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ako aj z listín k nemu pripojených vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný
súd.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

17. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán
sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je

prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych
vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným
povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú

však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom
rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný
podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie
pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho

právoplatnosťou).

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu

vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí
aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať

iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Ďalej odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje

novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna
úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no
podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.20. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd

pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

21. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu
ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva
postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť

dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo
veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného
opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým
títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie

subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych
skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti
ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej

ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné
vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho
stavu.

22. Odvolací súd preskúmajúc listinné dôkazy zo súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu záveru
ako súd prvej inštancie, majúc za nedostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
tak, ako to žiadal žalobca v podaní dourčenom súdu prvej inštancie dňa 04. 07. 2018 označenom
ako Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci samej, t. j. v konaní vedenom súdom prvej
inštancie pod sp. zn. 15C/40/202018 sa žalobca domáha určenia, že vlastnícke právo žalovaných

nevzniklo, a to na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným
úradom A., katastrálny odbor na LV č. XXX, pre kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh:
zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX. Návrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému
1. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy zo dňa 02. 02. 2012,
vkladovanej v katastri nehnuteľností pod V-39/2012 k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom
Levice, katastrálny odbor na LV č. XXX, pre kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č.

XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy
a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že
vlastnícke právo nevzniklo. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil aj žalovanému 2. povinnosť zdržať sa
vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaným Okresným úradom A., kat. úz. A., obec A.,

okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh:
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o
výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné
číslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie
vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo.

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dospel na základe obsahu súdneho spisu k správnym právnym záverom, keď konštatoval, že v danej
veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to navrhoval
žalobca.

24. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len
vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniamusíobsahovaťnáležitostiuvedenév§326CSP.Ztýchtoustanoveníjezrejmé,že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán,
alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobca)

osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a
osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného
opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť
k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

25. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona (zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa
uspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov(zákonč.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu

vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.

26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, V prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa

určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§

23).
27. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenianiejedôvodný,pretoževčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,akoanivčaserozhodovania
odvolacieho súdu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery strán a neexistuje ani obava, že exekúcia, resp. výkon

rozhodnutia bude ohrozený. Aj keď podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, z podstaty neodkladného opatrenia
vyplýva, že ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, na to, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, by museli byť
splnenépodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia(najmäpotrebabezodkladneupraviťpomery)

aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd však ani v čase rozhodovania o podanom
odvolaní nevzhliadol splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nemožno
vyhovieť návrhu žalobcu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi tak, ako to v
návrhu žiadal.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom smere, že tak, ako sa žalobca domáha
nariadenia neodkladného opatrenia nemôže byť dosiahnutá ochrana, ktorej sa vo veci samej podaným
návrhom domáha. Samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu, nie je dôvodom na
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi zálohov
nevylučuje. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že záložný veriteľ má právo podať návrh na
výkon záložného práva výkonom dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, keďže si žalobca neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, ktorú so záložným veriteľom
uzavrel. Vzhľadom k tomu, že výkon záložného práva záložným veriteľom (žalovaným 1.) začal a v čase

rozhodnutia súdu prvej inštancie sa výkon záložného práva už realizoval, a to prostredníctvom vybranej
dražobnej spoločnosti, vychádzajúc pritom aj z Realitného a dražobného magazínu č. 12/2018, ročník
8, 15. jún 2018. Vykonávateľom dražby je v takomto prípade dražobník, ktorý realizuje výkon dražby
tak, ako mu to ukladá vyššie citovaný zákon. Navyše, ak žalovaný 1. nevykonáva výkon záložného
práva, ale záložné právo vykonáva žalovaný 2., je nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k

žalovanému 1. absolútne bezpredmetné. Vzhľadom k tomu, že začal výkon záložného práva, čo bolo
v konaní preukázané, nariadením neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť náležitú ochranu pred
výkonom záložného práva tak, aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do práv žalovaného 1. ako
záložného veriteľa a taktiež aj do činnosti žalovaného 2. ako vykonávateľa dražby.29. Odvolací súd opätovne na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014 a poznamenal, že z § 7

ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, vyplýva, že priamo záložný veriteľ plní takpovediac funkciu
nezávislej súdnej moci (pričom vyhlásenie veriteľa plní funkciu exekučného titulu), keďže bez priznania
práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, umožňuje tzv. „vyhlásením veriteľa o pravosti
výške a splatnosti pohľadávky“ realizovať dobrovoľnú dražbu a týmto spôsobom zasahovať do princípov
právneho štátu ako aj do ústavného práva vlastníka nehnuteľností (čl. 19, čl. 20 Ústavy SR) a realizovať

dobrovoľnú dražbu bez exekučného titulu. Inak povedané k realizácii dobrovoľnej dražby v prípade
záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa
akýmkoľvek exekučným titulom, ktorý by mal byť podkladom na „nútený“ predaj nehnuteľnosti v tomto
prípade predaj prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

30. Poukazujúc na uvedené skutočnosti nemožno teda s poukazom na skutkový a právny stav dospieť

k záveru, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, resp. že by hrozila ťažko
odstrániteľná ujma na právach žalobcu.

31. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalobcu, že realizáciou dobrovoľnej dražby bude zasiahnuté
do jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam takým spôsobom, že budú porušené jeho práva

nenapraviteľným spôsobom, poukazuje na to, čo už v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval aj súd
prvej inštancie, a to, že žalobca má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v
rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Je síce pravda, že v takom prípade musí
najskôr prebehnúť dražba, a teda až v prípade vydraženia predmetu dražby dôjde k formálnej zmene
vlastníctva nehnuteľností žalobcu. Avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty,

ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods.
5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva bytu príklepom na
dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty dostatočne chránia práva a právom chránené
záujmy žalobcov, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak,
aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej

neplatnosti. Keďže existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv
a právom chránených záujmov žalobcov, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade
najmä do práva záložného veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej,
než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcom, s ohľadom na princíp
proporcionality bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

32. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie uvedeného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj napriek skutočnosti, že sporné nehnuteľnosti
spolu so svojou manželkou obýva, pretože ako bolo preukázané výpisom z LV č. XXX, pre kat. úz.
A., vlastníkom sporných nehnuteľností je C. T., bytom U., E. XXXX/XX, na ktorého boli nehnuteľnosti

prevedené kúpnou zmluvou. Taktiež z predložených listín nebolo preukázané, že by bol žalobca
účastníkom zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.
V tomto smere odvolací súd vzhliadol okrem iného aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý sa
domáha poskytnutia dočasnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia, a to aj napriek skutočnosti,
že nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa týka výkon záložného práva a zároveň ani nie je záložca,

teda účastník zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
zo dňa 04. 01. 2012. Odvolací súd má z vyššie uvedených skutočností za preukázané, že žalobca
okrem iného nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, čo je taktiež dôvodom na zamietnutie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Majúc pritom však na zreteli, že ako osoba dotknutá výkonom
záložnéhoprávapredajomnehnuteľnostínadobrovoľnejdražbemážalobcamožnosťpodaťlenžalobuo

určenieneplatnostidražbyvzmyslevyššiecit.ustanovenia§21ods.2Zákonaodobrovoľnýchdražbách.

33. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol stranou hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v
konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či

je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia.34. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy

iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

35. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a

aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii
nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010,
sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

36. Zo skutočností vyplývajúcich z listinných dôkazov predložených súdu prvej inštancie má odvolací

súd za preukázané, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nie je vlastníkom nehnuteľností, ochrany vlastníckeho
práva ku ktorým sa v tomto konaní domáha a taktiež nie je účastníkom ani zmluvného vzťahu
vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá zabezpečuje plnenie
povinnosti z úverovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nemohol súd prvej inštancie vyhovieť podanému

návrhu, ktorým sa domáhal ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mu v zmysle
predložených listín nesvedčí.

37. Navyše je potrebné poukázať na správnu konštatáciu súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci
nemôže byť preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu, keďže žalobca

stratil užívacie právo k sporným nehnuteľnostiam v roku 2011, pričom ochrany formou nariadenia
neodkladného opatrenia sa domáha až v roku 2018. V takomto prípade nemožno hovoriť o naliehavej
potrebe dočasnej ochrany, keď uvedený stav trvá takmer sedem rokov, počas ktorých sa žalobca
mohol domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobou o určenie
vlastníckeho práva skôr, ako prišlo k výkonu záložného práva žalovaným 1. Žalobca bol počas

uvedeného obdobia pasívny, nedomáhajúci sa ochrany svojho vlastníckeho práva, pretože sa necítil
byť ohrozený tým, že by súčasný vlastník akokoľvek s nehnuteľnosťami disponoval. Žalobca sa však
nemohol spoliehať na to, že vlastník nehnuteľnosti s ňou nedisponuje, prípadne k nej nezriadi záložné
právo, ktorého výkon mohol byť začatý kedykoľvek skôr. Vlastník nehnuteľnosti totiž nemal dôvod
žalobcu o spôsobe nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, akýmkoľvek

spôsobom informovať. Žaloba, ktorý ako uviedol je presvedčený o tom, že prišlo k podvodu ohľadom
prevodu nehnuteľností, mal možnosť ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať sa skôr, čo však
neurobil, v dôsledku čoho sa javí jeho terajšia aktivita ako nespĺňajúca zákonné podmienky pre
nariadenia neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o osvedčenie naliehavej potreby žiadanej ochrany.

38. Pokiaľ ide o trestné konanie, na ktoré žalobca poukázal, v tomto smere odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie správne
poukázal na zásadu prezumpcie neviny, v dôsledku čoho súd v civilnom konaní nemôže vyvodzovať
závery o tom, či prišlo alebo neprišlo k spáchaniu trestného činu, ani to k akému trestnému činu došlo a
kto ho spáchal a uvedené následne zohľadniť aj vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ

nebolo trestné konanie právoplatne skončené, je potrebné nahliadať na osoby obžalované ako na osoby
nevinné, a to až do času, kedy o ich vine a treste právoplatne nerozhodne príslušný súd. Poukazujúc
na uvedené súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd nemôže z predložených listín vyvodzovať žiadne
závery, ktoré by mali zásadný vplyv pre toto konanie.

39. Odvolací súd uznáva argumenty žalobcu, že dražba nehnuteľností slúžiacich a bývanie môže
vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky s
dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR, čo ale neznamená,
že dražba takýchto nehnuteľností (výnimkou prípadu uvedeného v § 3 ods. 6 zákona) podľa zákona č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov nie je prípustná.
Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp.

možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z
rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (pozri rozsudok zn. C-43/2013 E. P. proti SMART
Capital, a. s., zo dňa 10. 09. 2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp.
zn. PL.ÚS23/2014 zo dňa 24. 09. 2014); v obidvoch prípadoch však tieto súdne orgány dospeli k

tomuto záveru len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv
spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje.

40. Záverom je potrebné dodať, že vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy
Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Žalobca neosvedčil potrebu chrániť jeho vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného v 1.

na vrátenie poskytnutého úveru.
41. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, keď nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by primäli odvolací súd zmeniť, resp. zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v dôsledku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a ani im žiadne nevznikli.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).