Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Eva Feťková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/195/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216430
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616216430.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: R. H., W.. XX.X.XXXX, F. Z. W.
Q. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou
17 proti žalovanému PROFI CREDIT, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Csp/140/2016-51 zo dňa 23.2.2017 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v I. a III. výroku.
P r i z n á v ažalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 764,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 17.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Predmetom konania je uplatnenie práv žalobcu ako spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy o
poskytnutie revolvingového úveru uzavretého so žalovaným ako stranou sporu v zmysle žaloby na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 764,09 eur s 5% úrokom z omeškania zo sumy 764,09 eur
od 16.6.2016 do zaplatenia.
3. K námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Spišská Nová Ves na konanie uplatnenej
žalovaným prvoinštančný súd uviedol, že miestna príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves je
daná v súlade s ust. § 19 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je
na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je
spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Spotrebiteľským sporom podľa § 290 CSP je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe zmluvy č.
XXXXXXXXXX bol žalovaným žalobcovi poskytnutý úver spolu vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal zaplatiť v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur. V skutočnosti z karty klienta a výpisu z účtu jezrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.316,26 eur. Pri úhrade celkovej čiastky 3.698,40
eur tak odplata žalovaného predstavuje sumu 2.382,14 eur (3 698,40 eur mínus 1.316,26 eur).
5. Takto dohodnutú odplatu za úver t.j. odplatu vo výške 2.382,14 eur pri poskytnutí úveru vo výške
1.316,26 eur súd považoval za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s
tým poukázal na výšku ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy, ktorá činí 70,01 % ročne a v porovnaní
s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy z internetovej stránky NBS je
niekoľkonásobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Je v
rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalovaným žiadaný úrok z úveru ročne
70,01 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy.
Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§
39 Občianskeho zákonníka) nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda
účastníkovprávnehovzťahuniejeneobmedzená,nesmievybočiťzurčitýchajprávomakceptovateľných
hraníc. Z uvedených dôvodov dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody
o úrokoch, tieto sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať. Poskytnutý úver je z
uvedeného dôvodu bezúročný. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že výšku odplaty nemožno porovnávať
len s odplatami bánk a to s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý
hovorí o odplate na finančnom trhu, porovnávanie odplaty predmetnej zmluvy s odplatami za úvery, ktoré
sú poskytované inými nebankovými subjektmi považoval prvoinštančný súd za nereálne z dôvodu, že
takéto porovnávanie by zahrňovalo aj údaje od subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané
až úžernícke úroky, čo by bolo v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa.
6. Úver, ktorý bol poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
považoval súd za úver bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve absentuje údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzavretia
zmluvy. Tento termín nie je ani možné zo zmluvy určiť, keďže je v nej uvedený len počet splátok. V
zmluve nie je uvedená splatnosť splátok resp. splatnosť aspoň prvej z nich, z ktorej podľa počtu splátok
by bolo možné termín konečnej splatnosti úveru určiť.
7.Poprávnomposúdenívecivzmysle§52ods.1a4,§53ods.1,6,§54ods.1Občianskehozákonníka,
§ 9 ods. 2 písm. f/ a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 100 ods.
1 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
764,09 eur vyhovel.
8. Uvedená suma pozostáva z rozdielu medzi sumou, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na základe
predmetnejúverovejzmluvy1.316,26eurasumou,ktorúžalobcanazákladezmluvyžalovanémuuhradil
2.157,40 eur. Uvedený rozdiel predstavuje sumu 841,14 eur. Žalobca žalobou požadoval zaplatenie len
sumy 764,09 eur a preto súd jeho žalobe vyhovel.
9. Vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalovaným považoval za nedôvodnú. Keďže
žalobca začal splácať úver poskytnutý mu vo výške 1.316,26 eur dňa XX.XX.XXXX a tento úver splatil
až úhradou 17. splátky (17 x 77,05 eur), následne až úhradou ďalšej splátky u žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Premlčacia lehota preto začala plynúť až dňom XX.X.XXXX, kedy bola zo
strany žalobcu zaplatená žalovanému 18. splátka úveru. Pretože žaloba bola zo strany žalobcu podaná
na okresný súd dňa 24.10.2016, k uplatneniu nároku na bezdôvodné obohatenie zo strany žalobcu došlo
v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby.
10. Úrok z omeškania žalobcovi prvoinštančný súd priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanému a v prevyšujúcej časti bola žaloba požadovaných úrokov z omeškania odo dňa
16.6.2016 zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal, aby pred začatím konania vyzval žalovaného
na zaplatenie žalovanej istiny.
11. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc
z plnej úspešnosti žalobcu v spore.12. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výroku I. ukladajúceho
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 764,09 eur s príslušenstvom a vo výroku III.
priznávajúceho žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP.
13. Žalovaný napádal postup a závery súdu z dôvodu, že tento nepostupoval podľa § 53 ods. 6 OZ.
Pokiaľ prvoinštančný súd aplikáciu ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vylúčil na základe svojho
tvrdenia, že takto by sa porovnávala odplata s takou odplatou, ktorá zahŕňa aj odplaty od subjektov
poskytujúcich neprimerané až úžernícke úroky, potom fakticky prijal záver, že dané ustanovenie je
absolútne. Ak bolo na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka určené, že sa má prihliadať na
obvyklú odplatu na finančnom trhu, mieru zabezpečenia záväzkov spotrebiteľa, výšku úveru a ďalšie
okolnosti, mal sa prvoinštančný súd uvedeným riadiť. Žalovaný preto tvrdí, že súd prvej inštancie
nepostupovalpriposudzovanívecivzmysleustanoveníObčianskehozákonníkaavecposudzovalpodľa
nepríslušnej právnej normy. Rovnako žalovaný napádal postup a závery súdu týkajúce sa aplikácie ust.
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože zmluva bola uzavretá X.XX.XXXX, riadi sa ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 posledná
veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti, teda najskôr 1.5.2014. Právne vzťahy
vzniknuté pred 1.5.2014 sa preto majú naďalej podľa odvolateľa posudzovať podľa dovtedy platných
predpisov.
14. Súd prvej inštancie preto podľa žalovaného postupoval nesprávne, keď pre posudzovanie výšky
úrokov neaplikoval ust. § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Na základe ich použitia by nemohla byť vyslovená neplatnosť celého dojednania o odplate a zároveň
by takýto záver nemohol súd prijať na základe porovnávania s priemernými úrokovými sadzbami bánk.
Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom
úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho je úver podľa tejto zmluvy
bezúročný a bez poplatkov.
15. V dôvodoch odvolania žalovaný zdôraznil, že z ust. čl. 4, ods. 4, 5 zmluvných dojednaní vyplýva,
že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník
oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového
kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom
nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
(ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7, ods. 7.1
písm. g/ zmluvných dojednaní).
16. Žalovaný preto tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej
splátky. Okresný súd sa pritom s tvrdením žalovaného týkajúceho sa otázky termínu konečnej splatnosti
nevyporiadal. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že
žalobu zamietne alebo zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
17. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť
a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že
okresný súd vo veci rozhodol v súlade s rozhodovacou pracou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2
CSP). Poukázal konkrétne na dôvody rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011:
„V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu
na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Ročná úroková sadzba úveru bola v
danom prípade 70,01%, pričom priemer tejto miery poskytovaný bankami bol približne 6-násobne nižší
(tabuľka priemerných úrokových mier). Súd teda podľa žalobcu správne zhodnotil takúto odmenu za
poskytnutý úver ako odporujúcu dobrým mravom.18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal použitie ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prvoinštančný
súd podľa žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko tento poskytuje
spotrebiteľom väčšiu ochranu ako Obchodný zákonník, pričom opätovne bol povinný súd podľa žalobcu
zohľadniť judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalobca sa nestotožnil ani s posúdením žalovaného v bode
3 odvolania, nakoľko dodatočné oznámenie o schválení úveru nemôže konvalidovať nedostatok údaju o
konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľovi už pri uzatváraní zmluvy musia byť oznámení všetky povinné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
19. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,
2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.5.2018 o 9,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 30.4.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach dňa
30.4.2018 v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je vymedzený procesnými vadami konania.
24. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu).
25. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. Podľa § 220 ods. 3 a 4 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
27. Odvolací súd nevzhliadol naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, v zmysle § 387 ods. 2 CSP
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti
len dopĺňa ďalšie skutočnosti.
28. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mal na posúdenie výšky úrokov aplikovať ust. § 502 ods.
2 (správne § 502 ods. 1) Obchodného zákonníka a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
29. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným
zmluvou o úvere zo dňa X.XX.XXXX Č.. XXXXXXXXXXX bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom X.XX.XXXX.30. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníka a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, nie je dôvodná. V prejednávanej veci
vznikol záväzok žalobcu zo zmluvy o úvere zo dňa X.XX.XXXX. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť,
že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle §
52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods.
2 OZ) - viď v tomto smere rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo/12/2014 z 21.04.2015, uznesenie ÚS SR z
12.04.2016 sp.zn. III. ÚS 194/2016 - 10, v zmysle ktorého sa v prípade, že ide o právny vzťah, ktorého
stranou je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade,
keď ide o absolútny obchod. Preto v predmetnej veci je namieste aplikácia ustanovení Občianskeho
zákonníka nie Obchodného zákonníka.
31. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy (tak ako tvrdí žalovaný), v predmetnej veci
ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských
úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi
dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V
prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5MCdo/20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
32. Z vyššie uvedených dôvodov správne postupoval súd prvej inštancie, ak na zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie normy obchodného práva.
33. Vecne správny bol aj postup súdu prvej inštancie, ak náležitosti zmluvy podrobil skúmaniu súladnosti
a prijateľnosti so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a s ust. § 3 OZ o dobrých
mravoch.
34. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov sa prieči
dobrým mravom. Pri schválenom úvere ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01% je neprimeraná
a dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom, ak úrokové miery (stanovené Národnou bankou
Slovenska) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov boli
vo výške 12,96%. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami bol viac ako 5 x vyšší.
35. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že zmluva o úvere obsahuje údaj o
termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý podľa odvolateľa vyplýva zo splátkového kalendára, ako aj z
oznámeniaveriteľaoschváleníúveružalobcovi,keďžedodatočnéoznámenieoschváleníúverunemôže
konvalidovať nedostatok údaju o konečnej splatnosti úveru.
36. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o bezdôvodnom
obohatení, keď zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500,00 eur a žalovaný prijal úhrady
titulom splátok úveru v sume vyššej ako bola hodnota istiny poskytnutého úveru.
37. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Na vznik
záväzkoprávnehovzťahuzbezdôvodnéhoobohateniasanevyžadujeexistenciazavineniaaniexistencia
protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom
uznávaných dôvodov.
38. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu titulom
predmetného úveru vyplatil čiastku 1.500,00 eur, pričom žalobca v prospech žalovaného poukázal
úhradu vo výške 2.157,40 eur. Uvedený rozdiel predstavuje sumu 841,14 eur a žalobca žalobou
požadoval zaplatenie sumy 764,09 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 764,09 eur predstavujúce jeho bezdôvodné obohatenie v
dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka spolu s úrokom z
omeškania v zákonnej výške 5% ročne od 17.11.2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému).39. Odvolací súd preto výrok č. I. napadnutého rozsudku ako vecne správny potvrdil v spojení so
súvisiacim výrokom III. o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
41.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.