Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/187/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218519
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217218519.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: K. O., G..
XX.XX.XXXX, K. K. XX, K., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233
516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o

úvere, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie finančného zadosťučinenia 300
Eur, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. apríla 2018 č.k.
50Csp 128/2017-63 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o úvere, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o
zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 50%. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou

žalobou, doručenou mu dňa 26.10.2017, domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX; určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov;
a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Podaním, ktoré mu bolo doručené dňa
19.03.2018, zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný odstúpil od vykonávania zrážok
zo mzdy, pričom uviedla, že svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy aj naďalej plní. Po zistení,
že žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť ešte pred otvorením prvého pojednávania,

súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nezisťoval, s odôvodnením, že tento nebol potrebný, a konanie
v zmysle ust. § 144 a § 145 C.s.p. zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a po vyhodnotení, že žalobkyňa bola v časti žaloby, ktorou sa domáhala
určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, úspešná, a vo zvyšných častiach žaloby neúspešná,
určil pomer úspechu strán sporu nasledovne: úspech žalovaného v rozsahu 75% a neúspech v rozsahu
25%, úspech žalobkyne v rozsahu 25% a neúspech v rozsahu 75%. Keďže žalovaný bol v porovnaní

so žalobkyňou v konaní úspešný vo väčšom rozsahu, jeho čistý úspech v konaní vypočítal ako rozdiel
úspechov oboch strán sporu, t.j. vo výške 50% (75% - 25%). Žalovanému preto priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

2. Proti výroku tohto uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podala
žalobkyňa riadne a včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Náhradu trov odvolacieho konania si
neuplatnila. Nesúhlasila s posúdením nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie. Uviedla,že mal postupovať podľa ust. § 257 C.s.p., ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Zdôraznila, že
použitie tohto ustanovenia je odôvodnené tým, že prísnou aplikáciou ustanovení o náhrade trov konania

by v konkrétnych prípadoch mohlo dôjsť k nežiaducim tvrdostiam. Namietala, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s tým, že v danom prípade žiadnej zo strán sporu neprináležia trovy konania, ktoré sa
podľa jej názoru ani len nezačalo. Zdôraznila, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný upustil od zrážok
zo mzdy listom doručeným jej zamestnávateľovi, nemala dôvod naďalej trvať na podanej žalobe, preto
ju vzala v celom rozsahu späť. Podľa nej práve žalovaný zapríčinil, že podala na súd žalobu, a že ju

následne v dôsledku jeho konania (upustenia od vykonávania zrážok zo mzdy) vzala späť. Vyslovila,
že mu nemôže prináležať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Na záver uviedla, že súd
prvej inštancie mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na jej postavenie ako
spotrebiteľky prihliadať na ochranu, ktorú právny poriadok priznáva slabšej zmluvnej strane.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
26.10.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2016 a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2016;
určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov; a tiež zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 300
eur. Následne podaním zo dňa 15.03.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.03.2018, zobrala

túto žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný odstúpil od vykonávania zrážok zo mzdy, o čom
ju informoval listom zo dňa 20.11.2017. Nevidela tak dôvod ďalšieho pokračovania v konaní a žalobu
zobrala v celom rozsahu späť. Spolu so späťvzatím žaloby doručila súdu prvej inštancie aj stanovisko
žalovaného zo dňa 20.11.2017, v ktorom jej oznámil, že na základe jej žiadosti o pozastavenie výkonu
zrážok zo mzdy realizovaných v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v rámci úverovej

zmluvy č. XXXXXXXXXX súhlasí s pozastavením výkonu zrážok z jej mzdy. Na základe späťvzatia
žaloby žalobkyňou v celom rozsahu pred začatím prvého pojednávania a stanoviska žalovaného zo dňa
20.11.2017 súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a súčasne rozhodol o nároku na
náhradutrovkonaniatak,žežalovanému,ktoréhopovažovalzaúspešnéhovrozsahu50%(čistýúspech
vypočítaný ako rozdiel medzi jeho úspechom 75% a neúspechom 25%), priznal nárok na náhradu trov

konania v tomto rozsahu.

6. Preskúmaním napadnutého výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
konania, a jemu prislúchajúceho odôvodnenia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, keď v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby (v celom rozsahu) nerozhodol

o nároku na náhradu trov konania podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (vyjadrenej
v ust. § 256 C.s.p.), ale podľa zásady úspechu v konaní (vyjadrenej v ust. § 255 C.s.p.), čo nepochybne
vyplýva z ním v odôvodnení rozhodnutia použitých formulácii, v ktorých výslovne uviedol, že žalobkyňa
bola v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (I. výrok žalobného petitu) „úspešná“
a vo zvyšných častiach žaloby (II., III. a IV. výrok žalobného petitu) „neúspešná“, pričom žalobu v

týchto zvyšných častiach vyhodnotil ako nedôvodnú. Nakoľko v danom prípade nebolo rozhodnuté o
merite veci (o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatnených nárokov), a to ani čiastočne, odvolací súd
zdôrazňuje, že potom pri rozhodovaní o trovách konania (nároku na ich náhradu podľa § 262 ods. 1
C.s.p.) nemožno postupovať podľa zásady úspechu strany v spore (§ 255 C.s.p.). Preto pokiaľ bolo
konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách

konania (nároku na ich náhradu podľa § 262 ods. 1 C.s.p.) postupovať v zmysle ust. § 256 C.s.p. podľa
zásady procesného zavinenia zastavenia konania, čiže mal skúmať, ktorá zo strán sporu procesne
zavinila zastavenie konania. Vychádzajúc z predloženého spisu v danom prípade procesne zavinila
zastavenie celého konania žalobkyňa tým, že svoju žalobu zobrala späť v celom rozsahu. Procesné
zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať žalovanému len na základe toho, že pozastavil výkon

zrážok zo mzdy žalobkyne (a aj to len v dôsledku jej žiadosti), pretože jeho správaním (pozastavením
výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne) nedošlo k naplneniu toho, čo žalobkyňa žalobou sledovala, keď
nedošlo z jeho strany k akceptovaniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX
zo dňa 29.08.2016 a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2016, ani k vyhodnoteniu úveruposkytnutého žalobkyni ako úver bezúročný a bez poplatkov a taktiež ani k zaplateniu finančného
zadosťučinenia vo výške 300 eur žalobkyni. Navyše skutočnosť, že žalovaný prestal vykonávať zo mzdy
žalobkyne zrážky, neznamená, že ich v budúcnosti nemôže opäť začať zrážať. Potom vychádzajúc

zo skutočnosti, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie celého konania, mal súd prvej inštancie
priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%) a nie len v rozsahu 50%.
Nakoľko však žalovaný odvolanie voči výroku, ktorým mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu
trov konania len v rozsahu 50%, nepodal, odvolací súd aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil rozsah nároku žalovaného na náhradu trov konania, rešpektujúc základný

princíp,ktorýmsariadicivilnésporovékonanie,t.j.princípreformatioinpeius(zákaznápravykhoršiemu)
vyjadrený v čl. 16 ods. 3 C.s.p., nemohol rozhodnúť na základe žalobkyňou podaného nedôvodného
odvolania vo vzťahu k jej osobe nepriaznivejšie ako súd prvej inštancie. Dospel preto k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania
(keďže žalovaný odvolanie voči tomuto výroku nepodal) potvrdiť.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým
bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý síce bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).