Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221159
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116221159.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: U. V.,

W.. X.X.XXXX, F. T., F. XX, právne zastúpená JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove,
Námestie SNP 7, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35
805 731, právne zastúpený Mgr. Ivanou Hodálovou, advokátkou v Bratislave, Dunajská 48, v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia 259,01 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 259,01 Eur, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 1.12.2011 Administratívny poplatok, j e n e p r i j a t e ľ n á.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o zabezpečení splátok úveru č.
XXXXXXXXX zo dňa 1.12.2011 v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1
zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 185,40 Eur, ktorá je tvorená súčtom administratívneho
poplatku na úhradu nákladov v súvislosti s výberom splátok vo výške 10 % z celkovej odmeny a poplatku

za výbery splátok vo výške 90 % z celkovej odmeny. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60
pravidelných splátkach, a to v týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 3,09 Eur a
poslednú splátku vo výške 3,09 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru v uvedenej zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po dni uzavretia tejto zmluvy.“ - j e n e p r i j a t e ľ n á.

IV. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet OS Prešov 116,90 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 17.10.2016 doručila žalobu, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 259,01 Eur a podaním doručeným 12.5.2017 rozšírila túto žalobu o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok, a to zmluvnej podmienky v zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX
z 1.12.2011 v bode 1, podľa ktorej sa „Zákazník zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1

zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 185,40 Eur, ktorá je tvorená súčtom administratívneho
poplatku na úhradu nákladov v súvislosti s výberom splátok vo výške 10 % z celkovej odmeny a poplatku
za výbery splátok vo výške 90 % z celkovej odmeny. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60
pravidelných týždenných splátkach vo výške 3,09 Eur a poslednú splátku vo výške 3,09 Eur počas dobysplácania spotrebiteľského úveru v uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v
hotovostipriprevzatísplátkyposkytovateľom.Splatnosť1.splátkynastáva7.kalendárnydeňpouzavretí
tejto zmluvy.“ Svoj nárok žalobkyňa odôvodňovala tým, že so žalovaným dňa 1.12.2011 uzatvorila

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol bezúčelový
úver vo výške 360 Eur, ktorý mala splatiť v 60 týždenných splátkach po 8,07 Eur a poslednú splátku vo
výške 8,06 Eur s termínom splatnosti poslednej splátky, a tým konečnej splatnosti 7. deň 60. týždňa po
dni uzavretia zmluvy s tým, že v zmluve je uvedená úroková sadzba 23,57 % a administratívny poplatok
72,36 Eur a celková čiastka, ktorú mala uhradiť predstavovala 484,19 Eur. Zároveň s touto zmluvou

došlo k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala zaplatiť za službu žalovaného
spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 185,40 Eur. Spolu mala teda uhradiť za sumu 360 Eur
669,59. Žalovanému uhradila 619,01 Eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď v nej nie je uvedený termín konečnej
splatnosti a ide o úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Termín
konečnej splatnosti ako naformuloval žalovaný nespĺňa požiadavku vyjadrenú v zákone, lebo z neho nie

je zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Významom ust. § 9 ods. 2 písm. f/ je, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, kedy, v akej výške, ako dlho je povinný plniť
si povinnosť, t. j. splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov,
nakoľko ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je povinný jej vydať bezdôvodné obohatenie

v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške 259,01 Eur, čo je rozdielom medzi
ňou zaplatenými platbami 619,01 Eur a výškou poskytnutého úveru 360 Eur. Žalobkyňa ďalej žiadala
určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX z
1.12.2011,atovčastitýkajúcejsaadministratívnehopoplatkuaodmenyzaslužbuzabezpečeniasplátok
úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru, lebo

administratívny poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, keď za bližšie neurčené fiktívne a neuskutočnené služby žalovaný žiadal
neprimeraný poplatok vo výške 72,36 Eur, ktorý prevyšuje aj úrok za poskytnutý úver (51,83 Eur), pričom
zo zmluvy nie je možné zistiť, čo je predmetom tohto vedľajšieho plnenia. Tento administratívny poplatok
jeneurčitý,fiktívny,neposkytujeskutočnéprotiplneniespotrebiteľovi,jevneprimeranejvýškeanesleduje

záujmy spotrebiteľa. Uvedená neprijateľná podmienka bola už vyslovená vo viacerých rozsudkov súdov
za neprijateľnú, napr. OS Vranov nad Topľou sp. zn. XC/XXX/XXXX, rozsudok KS v Banskej Bystrici
sp. zn. XXCob/XXX/XXXX, rozsudok OS Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX, rozsudok OS Košice II. sp.
zn. XXC/XX/XXXX.

2. Taktiež poplatok za zabezpečenie splátok úveru považuje za neprijateľný, lebo je netransparentný,
neurčitý, neprimerane navyšuje náklady za doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním
splátok, naviac nie je zahrnutý tento poplatok do výpočtu RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa
a nekalej obchodnej praktike. Žalovaný do zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakomponoval odplatu,
ktorá nebola individuálne dohodnutá, výška poplatku nezávisí od trasy, ktorú musí obchodný zástupca

absolvovať, ale od výšky poskytnutého úveru. Za túto službu žiada žalovaný odplatu vo výške 51,5
% z poskytnutej istiny úveru. Uplatnený nárok nie je premlčaný, na tento právny vzťah je nutné
aplikovať objektívnu 10 ročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
O bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
ktoré navštívila v marci 2015, kedy sa obrátila na neho so žiadosťou o poradenstvo ohľadom

spotrebiteľských zmlúv uzatvorených so žalovaným a po preskúmaní tejto spotrebiteľskej zmluvy a
zmluvy o zabezpečení splátok úveru ju Združenie HOOS v septembri 2016 informovalo, že v zmluve
absentujú obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a sú v nej obsiahnuté
neprijateľné zmluvné podmienky. Nemá právnické ani ekonomické vzdelanie, nevie, aké náležitosti
bol dodávateľ povinný uvádzať v spotrebiteľských zmluvách a aké následky s tým boli spojené,

aké sú neprijateľné zmluvné podmienky uvádzané žalovaným v jeho zmluvách a vychádzajúc z
princípu ochrany slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa) sa v záujme vyššej kvality života spotrebiteľov
dotýkajúci sa širokých vrstiev obyvateľstva musí táto ochrana favorizovať pred dopadom rozsudku na
dodávateľov používajúcich neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Žalovaný v
snahe zatraktívniť hodnotu úrokovej sadzby úmyselne navyšoval výšku administratívneho poplatku,

čím sa jeho výška stala neprimeraná a týmto spôsobom cielene prenášal očakávaný zisk zo zložky
úrokov do zložky administratívneho poplatku a zároveň nezapočítaním poplatku za zabezpečenie
splátok úveru do RPMN úmyselne znížoval jeho hodnotu, pritom výška úrokovej sadzby a RPMN sú
najpodstatnejšie kritériá, podľa ktorých sa spotrebiteľ rozhodne, či ponúkaný úver akceptuje alebo nie.Úmysel žalovaného dosiahnuť bezdôvodné obohatenie uvedeným sofistikovaným spôsobom označil aj
KS v Prešove rozsudkom sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8.12.2016 za cielene vytvorenú konštrukciu,
ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov

oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Služba hotovostného
preberania splátok úveru jej bola podsunutá na podpis spolu s úverovou zmluvou, pričom nemala
možnosť odmietnuť podpísať predložené množstvo listín, ak chcela získať úver. Uvedenú skutočnosť
potvrdzujú aj výpovede obchodných zástupcov žalovaného vo viacerých obdobných súdnych konaniach
vedených voči žalovanému, v ktorých sa preukázalo, že ak by spotrebiteľ odmietol službu hotovostného

preberania splátok, spotrebiteľský úver by mu nebol poskytnutý. Obchodní zástupcovia sú motivovaní
k tomu, aby uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, pretože z výberu každej týždennej splátky
mal obchodný zástupca províziu 5 % z prevzatej splátky. Z výpovede týchto obchodných zástupcov
bolo zistené, že do r. 2008 bola možnosť hotovostného splácania úveru iba týmto spôsobom, že díler
chodil vyberať týždenné splátky, iný spôsob splácania nebol možný. V tomto období sa priamo uvádzalo
v spotrebiteľských zmluvách údaj o RPMN vo výške 326,88 % pri úvere s dobou trvania 42 týždňov.

Približne od r. 2009 žalovaný vytvoril nový osobitný zmluvný typ, tzv. zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, na základe ktorej doposiaľ existujúcu prax iba sofistikovane sformalizoval napriek tomu, že po
skutkovej stránke sa nič nezmenilo, žalovaný umelo znížil výšku RPMN uvedenú v spotrebiteľských
zmluvách za účelom zatraktívnenia produktu v očiach potenciálnych klientov. Úmyselné uvádzanie
nesprávnej výšky RPMN v spotrebiteľských zmluvách nemožno ináč hodnotiť ako nekalú obchodnú

praktiku žalovaného, cieľom ktorej je dosiahnuť majetkový prospech klamaním spotrebiteľa, pričom
získaný majetkový prospech (RPMN 228,66 %) je celkom zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené
konanie napĺňa znaky úmyselného bezdôvodného obohatenia.

3. Žalovaný žiadal v celom rozsahu žalobu zamietnuť a poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré

považuje za nepravdivé. Pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj zmluvy o doplnkovej službe postupoval
dôsledne podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľa,akoajvsúladesostatnýmiprávnymipredpismi,sodbornoustarostlivosťouposúdil
schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver a splnil si aj svoje informačné povinnosti. Žalobkyni
obchodný zástupca nepovedal, že musí podpísať všetky predložené listiny, ani že musí podpísať zmluvu

o doplnkovej službe. Zmluva o úvere je platná, má všetky právnymi predpismi vyžadované náležitosti
uvedené správne, neobsahuje neprijateľné podmienky, nevzťahuje sa na ňu sankcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti. Je bez akýchkoľvek vád. Ďalej žalovaný poprel skutkové tvrdenia v súvislosti s tým,
že administratívny poplatok je neprijateľný. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom sú špeciálnou definíciou odplaty za poskytovanie spotrebiteľského úveru. Odplatou za úver je

iba dohodnutý úrok a administratívny poplatok. Administratívny poplatok bol v čase uzavretia zmluvy o
úvere bežne dojednávaným, dovoleným poplatkom. Predstavuje správu úveru, je určitým a je súčasťou
hlavného cenového dojednania príslušnej zmluvy, preto nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu
jeho prijateľnosti, ďalej nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Poplatky za správu úveru boli zakázané až 10.6.2013 účinnosťou zákona č.

132/2013Z.z.Dotohočasubolidovolenéapredpokladané.Administratívnypoplatokniejeneprimerane
vysoký, žalovanému doposiaľ nebola právoplatným rozsudkom určená ako neprijateľná podmienka
spočívajúca v administratívnom poplatku. Pokiaľ ide o zmluvu o doplnkovej službe, ide o nadštandardnú
doplnkovú službu, ktorá bola individuálne dojednaná. Celková odmena sa nezahŕňa do výpočtu RPMN,
lebo ide o samostatnú inominátnu spotrebiteľskú zmluvu, nadštandardnú doplnkovú službu odnáškovej

povahyanebolapodmienkouposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru.Doplnkováslužbaakohlavnýpredmet
plnenia a celková odmena ako cenové dojednanie je explicitne vylúčená zo súdneho prieskumu
ich prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nemusela uzavrieť zmluvu o
doplnkovej službe, aby získala úver.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi doručenými so žalobou, a to zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, písomnými vyjadreniami žalovaného,
replikou žalobkyne k týmto vyjadreniam, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov Jarmily Fečákovej,
Valérie Kurucovej a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa a žalovaný dňa 1.12.2011 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 360 Eur, ktorý mala vrátiť s úrokovou sadzbou
23,57 %, t. j. vo výške 51,83 Eur a administratívnym poplatkom vo výške 72,36 Eur, s RPMN 70,38 %,
t. j. v celkovej výške 484,19 Eur s priemernou hodnotou RPMN 45,66 % v 60 týždenných splátkach po8,07 Eur a poslednej splátky po 8,06 Eur s tým, že termín konečnej splatnosti je 7. deň 60. týždňa po
dni uzavretia zmluvy. Z karty splátok, v ktorej boli zaznamenané všetky platby za tento úver vyplýva, že
žalobkyňa uhradila celkovo 619,01 Eur k 28.10.2012.

6. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzatvorila ešte ďalšie 2 zmluvy, kde jej vrátil plnenie naviac, čím
uznal svoju chybu podľa mimosúdnej dohody. Pri tejto zmluve odmieta vrátiť plnenie. V čase uzatvárania
úverovej zmluvy študovala, rodičia v tej doby sa dostali do finančných problémov v dôsledku straty
zamestnania a aj keď si pomáhala brigádami, nestačili financie na jej štúdium, preto brala tieto pôžičky

u žalovaného. Zmluvy pred podpisom si prečítala, ale keďže nie je ekonóm ani právnik, nevedela ich
vyhodnotiť a naviac bola vo finančnej tiesni, peniaze potrebovala. Nerozumela všetkým pojmom.

7. Svedkyňa U. V. uviedla, že žalobkyňa je jej dcérou. U žalovaného pracovala 3 mesiace ako
živnostníčka od 12.6.2009 do 7.9.2009, kedy bola prepustená z dôvodu, že nespĺňala podmienky pri
výbere splátok. V domácnosti chýbali peniaze, ostali bez práce, preto celá rodina vrátane detí brali úvery

u žalovaného, a to tak, že vždy brali nový úver na zaplatenie predchádzajúceho. Keď dcéra nedokázala
už ďalej splácať úvery, obrátila sa na Združenie HOOS, ktorému predložila zmluvy a dozvedela sa, že
tieto nie sú v poriadku, potom začali s Providentom viesť súdne spory. Na základe toho podali súdne
žaloby, niekoľko z nich bolo mimosúdne vyriešených. V čase, keď bola školená u žalovaného a sama
pracovala ako obchodná zástupkyňa, boli vedení tak, že sa majú snažiť o udržanie klientov, lebo tak viac

zarobia a nemali dať možnosť zaplatiť úver skôr. Ďalej mali presadzovať vyberanie splátok a neplatenie
cez účet alebo inou formou. Každý obchodný zástupca sa na to sťažoval, že je to skryté otroctvo, keď
im ostáva len 5 % z týchto výberov a zvyšok si bral Provident, pričom táto odmena nepokryla telefónne
náklady. Na karte splátok sa osobitne neviedli jednotlivé zložky, ale len celá suma, a tak klient nevedel,
ako mu ubúda úver a obchodní zástupcovia mali tabuľky, ktoré dostali z firmy a nesmeli ich ukazovať

klientom a tam to už bolo všetko rozpísané. Provident mal zisk z poplatku za výbery, klient nemohol
skôr zaplatiť úver, pričom mali prikázané, aby sa čo najdlhšie platili tieto poplatky a z nich 95 % išlo
Providentu. Tieto poplatky sa nezahrňovali do úroku ani RPMN, a preto úrok a RPMN boli uvádzané v
nízkych percentách. Poplatky tak boli vyberané protiprávne.

8. Svedkyňa R. S. vypovedala, že pracovala ako obchodný zástupca u žalovaného. Pri poskytovaní
úveru mali na každú sumu tabuľky, kde sa hneď vedľa nachádzali poplatky, splátky a výsledná suma,
ktorú klient zaplatí za celé obdobie. V tabuľke boli všetky údaje o úrokovej sadzbe, výške RPMN
a administratívnom poplatku. Nevie, čo pokrýval administratívny poplatok, ani si nepamätá, ako túto
časť vysvetľovali klientovi. Na prvotnom formulári nebola napísaná cena služby, len to, či klient chce

túto službu alebo nie. Pokiaľ ide o zabezpečenie splátok, cena za túto službu predstavovala to, že
doniesla peniaze, ktoré boli vyplatené ako úver a odovzdala ich priamo do ruky a potom chodievala
vyberať splátky. Táto služba nezahrňovala len to, že prišla pre splátky, ale ak klient nemal na týždennú
splátku, tak prišla aj 3x, kým poskladal túto sumu. Tieto peniaze nešli jej. Poplatok za túto službu bol
zahrnutý priamo do výšky splátky, bol súčasťou splátky. Z tohto poplatku jej išlo 5 %, neskôr 5,25 %.

Uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru nebolo podmienkou, aby klient dostal úver, mohol si
vybrať. V Providente pracovala 6 rokov, túto prácu skončila 4.3.2015. Odmenu za vyberanie splátok
dostávala len z vybratých splátok, pričom náklady na túto činnosť uhrádzala z vlastných zdrojov, lebo
pracovali na živnosť a všetky náklady ako telefóny, benzín, cestovné si uhrádzala sama. Vyberané
splátky odovzdávala 1x týždenne na účet firmy a z toho potom dostávala 5 %. Čo pokrýval rozdiel z

týchto odovzdaných poplatkov za splátky vo výške 95 % nevie. Provident pri školeniach uprednostňoval
uzatváranie zmlúv o zabezpečení splátok úveru. Keď nastúpila, nebolo možné vyplatiť úver na účet,
teda v hotovosti a za tú dobu, čo pracovala u žalovaného, zmluvy sa zmenili mnohokrát. Neskôr bolo
možné vyplatiť úver v hotovosti a splátky platiť na účet, to si už mohol klient vybrať. Bolo jej známe, že p.
V. brala úvery na zaplatenie predchádzajúcich úverov a celá jej rodina mala takéto úvery, k čomu došlo

ešte predtým než ju poznala a sama sa jej pýtala, či je to pre ňu výhodné, na čo povedala, že áno. P.
V. prestala vykonávať túto prácu, lebo to už pre ňu nebolo finančne výhodné. Pokiaľ ide o jej klientov
v Prešove, nemala s tým veľké náklady. Bolo jej známe, že odmena za službu zabezpečenia splátok
úveru závisela od výšky úveru. Mali k tomu tabuľky a podľa výšky úveru bola stanovená odmena. Nevie
povedať, z akého percenta sa určovala. Z tejto tabuľky opisovali všetky údaje pri uzatváraní zmluvy o

úvere, ktorú robili s klientom.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na

všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
platnom ku dňu 1.12.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere

uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis
tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby,
ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide

o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie

o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na
splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveruaspôsoburčeniavýškypoplatkuzasplateniespotrebiteľskéhoúverupredlehotousplatnostipodľa
§ 16 , u) spôsob zániku záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas
ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti
spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 , y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom ku dňu 1.12.2011,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a

§ 10 ods. 1 , b) je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

14. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 567 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov.
Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Peňažný dlh plnený
prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním
sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak

osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

17. Podľa § 4 ods. 2, 8, 10 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie a)
ukladaťspotrebiteľovipovinnostibezprávnehodôvodu,b)upieraťspotrebiteľoviprávapodľa§3, c) používať nekalé obchodné praktiky a
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9

tým nie sú dotknuté. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť

zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom
alebo osobitným predpisom12a)
zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky,12b) považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti
predávajúceho.12c)

18. Podľa § 7 ods. 1 až 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky
sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku
ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná

praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy
alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať,
sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená
reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za

nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa §
8 a agresívna obchodná praktika
podľa § 9 . Zoznam obchodných
praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .

19. Podľa § 8 ods. 1 až 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa
považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo
akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to

aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b)
hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo,
servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo
dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný
alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele

skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre
obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa
priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo
k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného
dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca,

ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo
jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva
alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného
produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený. Obchodná praktika sa taktiež

považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa a) marketing produktu vrátane porovnávacej
reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou,
obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie
záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal. Obchodná

praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia
komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v
závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inakneurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v

dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

20. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že so žalovaným uzatvorila

úverovú zmluvu, ktorá nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., lebo
neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, v nesprávnej výške uvádza RPMN a úrokovú sadzbu.

24. Systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13/EHS vyplýva z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o jeho vyjednávaciu silu,

úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym
postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Možnosť súdu skúmať nekalú podmienku bez
návrh predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice č. 93/13/
EHS, teda zabránenie tomu, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie

cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice, pretože len takéto preskúmavanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

25. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je súd povinný z úradnej povinnosti

vykonať súdny prieskum spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa 1.12.2011. Súd pri tejto kontrole zistil,
že zmluva neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť, keď v nej chýba termín konečnej splatnosti,
čo je náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/. V zmluve uvedený termín konečnej splatnosti je 7. deň 60.
týždňanasledujúcipouzavretízmluvynespĺňatútoobligatórnunáležitosť,niejedostatočnýmvyjadrením
tejto požiadavky, lebo údaj o konečnej splatnosti musí byť výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať

z ďalších zmluvných náležitostí, napr. počtu splátok alebo počtu týždňov. Táto náležitosť musí byť
určená dátumovo, iný spôsob neprichádza do úvahy (viď rozsudok KS v Prešove sp. zn. XCo/XXX/
XXXX z 21.11.2017). Účelom právnej úpravy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Ten má právo byť informovaný o termíne konečnej splatnosti úveru a žalovaný
ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť všetky údaje uvedené v

cit. ust. pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

26. Súd ďalej konštatuje, že nie je splnená ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/, pretože výška
RPMN predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť spotrebiteľ a súd pri súdnom prieskume zistil,
že v zmluve uvádzaná výška RPMN 70,38 % nezodpovedá skutočnosti, lebo žalovaný do celkových

nákladov nezahrnul odmenu za doplnkovú službu, za zabezpečenie splátok úveru vo výške 185,40
Eur. V skutočnosti je potom RPMN vo výške 228,65 % po zahrnutí týchto nákladov do celkovej výšky
nákladov a výška úrokovej sadzby 71,22 % a nie 23,57 % ako uvádza v zmluve žalovaný. Celkové
nákladyvzmysle§2písm.h/zákonač.129/2010Z.z.predstavujúsúčetcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, a preto do celkovej tejto čiastky
nákladov sa zahŕňa aj náklad za výber splátok úveru. Postup žalovaného je v rozpore so zákonom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Súd odmieta argumentáciu žalovaného, že zmluva o doplnkovej službe

zabezpečenia splátok úveru je hlavným zmluvným dojednaním, nie vedľajším, a preto ani súd nemôže
vykonávať súdnu kontrolu týkajúcu sa dojednania ceny a správne túto odmenu nezahrnul do celkových
nákladov. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je vedľajším dojednaním, viaže sa na zmluvu o úvere,
zaniká so zmluvou o úvere, preto nemôže ísť o hlavnú zmluvu. Ako vedľajšie dojednanie podlieha súdnej
kontrole. Súd poukazuje aj na rozsudok KS v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8.12.2016, ktorý

sa zaoberal rovnakou problematikou a vyslovil záver, že je právne bezvýznamné, aká terminológia sa
použije na označenie platby na zabezpečenie splátok úveru. Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú
službu, ktorú žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje výberom splátok úveru. Z
materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytovaním úveru a predstavuje poplatok. Problémom a
dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť, neprimeraná výška, výrazne presahujúca
nákladyžalovanéhozauvedenúdoplnkovúslužbuaobchádzanieskutočnýchúrokovaskutočnejRPMN.

27. Tento poplatok svojim rozsahom prevyšuje súčet úrokov a administratívneho poplatku. Ak poplatok
za zabezpečenie splátok úveru podstatne a neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ide
o exces pri používaní inštitútu poplatku. Žalovaný takouto cielenou konštrukciou obchádza aj správny
výpočet RPMN a úrokovej sadzby, ktorej cieľom je dosiahnutie vyššieho protiplnenia za poskytnutie

peňažných prostriedkov a už sama táto skutočnosť spôsobuje, že ide o úver bez úrokov a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o
podmienkach úveru, jeho nákladoch, záväzkoch, ktoré zo zmluvy vyplývajú.

28. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, a to administratívny poplatok vo výške 72,36 Eur, súd ho
považuje za neprijateľný z dôvodu, že ide o poplatok netransparentný, neurčitý, jeho výška je stanovená
percentom odvodeným od výšky poskytnutého úveru a mechanizmus, ktorý mení jeho výšku pre
každého spotrebiteľa zvlášť v zmluve nie je vysvetlený. Plnenie za administratívny poplatok nie je
skutočným plnením, pretože žalovaný nevysvetľuje podrobnosti mechanizmu, ktorým mení jeho výšku

pre každého spotrebiteľa zvlášť, teda jeho výška závisí od výšky poskytnutého úveru a neuvádza, čo
sa týmto administratívnym poplatkom kryje. Plnenie za administratívny poplatok nie je preto skutočným
plnením. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľovi vopred známe
ani svojim okruhom a výška poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok.

Žalovaný nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu
ako u toho, komu požičiava menej. Ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu neplatnú.

29. Pokiaľ ide zmluvu o zabezpečení splátok úveru, táto zmluva má formulárovú podobu, pričom

žalovaný neposkytol žalobkyni možnosť splácať úver inou formou ako týmto spôsobom. Odmena za
zabezpečenie splátok úveru je závislá od výšky poskytnutého úveru, zodpovedá 51,50 % z poskytnutej
istiny. Poplatok za zabezpečenie splátok úveru je preto neprijateľný, lebo je netransparentný, neurčitý,
neprimeraný, prevyšuje náklady za doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok,
obchádza sa ním správny výpočet RPMN a úroku a dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej

obchodnej praktike. Táto odplata nebola individuálne dohodnutá, výška poplatku nezávisí od trasy,
ktorú musí obchodný zástupca absolvovať, ale od výšky poskytnutého úveru. Tým, že výška odmeny
je stanovená percentuálne z výšky úveru, potvrdzuje sa obchádzanie neprimeraných úrokov, ktoré
fakticky navyšujú a predražujú cenu úveru. Náklady obchodného zástupcu nemôžu byť závislé od výšky
zinkasovanej splátky, ale odmena za hotovostné splácanie je napriek tomu stanovená percentuálne

z výšky poskytnutej istiny úveru. Takýmto sofistikovaným spôsobom žalovaný klame a zavádza
spotrebiteľov tým, že nezahŕňa do výpočtu RPMN tento poplatok za zabezpečenie splátok úveru a
udáva tak pri údaji, ktorý je jeden z najpodstatnejších pri rozhodovaní spotrebiteľa nepravdivý údaj
umelo pre neho v atraktívnej výške pri úroku a RPMN, pretože pri správnom zahrnutí poplatku za
zabezpečenie splátok úveru do celkových nákladov by bola výška RPMN 228,65 % a úrok 71,22

%. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru je potrebné považovať za zmluvnú podmienku, aj keď je
formulovaná ako osobitná zmluva, lebo forma splácania úveru je vždy súčasťou úverových zmlúv a
žalovanýsatýmitospornýmipoplatkamisnažísledovaťtzv.doplnkovúslužbu.Tietopoplatkypredstavujú
vedľajšie cenové dojednanie, ktoré nie je hlavným predmetom zmluvy. Hlavným predmetom zmluvy jevždy úver a úroky za úver. Súdnemu prieskumu podľa § 53 ods. 1 nepodlieha predmet plnenia, cena
plnenia alebo individuálne dojednania, čo v danom prípade poplatkov za zabezpečenie splátok úveru
nepredstavuje. Ide o vedľajšie cenové dojednanie, ktoré súdnemu prieskumu podlieha a musí byť v

súlade s požiadavkami komunitárneho práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa. Podstatou a hlavným
cieľom zmluvy bolo získať úver za dohodnuté úroky a nie dohodnúť doplnkové služby a poplatky.
Tieto preto môžu predstavovať len vedľajšie cenové dojednania a v konkrétnom prípade predstavujú
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ platil poplatky za plnenia, ktoré v
skutočnosti nie sú v jeho záujme, slúžia veriteľovi, sú neprimerane vysoké, netransparentné, obchádzajú

zákon - správny výpočet RPMN a úroku, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej
praktike.

30. Žalovaný prijal plnenie, na ktoré nemal právny nárok, preto ide o úver bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný vydať plnenie, ktoré získal bez právneho
dôvodu. Výška tohto plnenia predstavuje rozdiel medzi zaplatenou úhradou žalobkyňou 619,01 Eur a

sumou poskytnutou ako úver 360 Eur, t. j. sumu 259,01 Eur. Súd preto uložil žalovanému vydať žalobkyni
toto bezdôvodné obohatenie vo výške 259,01 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

31. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd ju považuje za nedôvodnú. V danom
prípade je potrebné aplikovať lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2

Občianskeho zákonníka ako 10 ročnú, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy došlo k uzavretiu zmluvu, t.
j. 1.12.2011 a táto objektívna lehota neuplynula. Žalovaný, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie
úrokov ako nebankový subjekt, je povinný poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na
poskytovanie úverov, a preto ak žalovaný nekalými obchodnými praktikami, ktorými si navyšoval svoj
zisk z úveru a uvádzaním nepravdivých údajov o výške RPMN a nákladov úveru zavádzal žalobkyňu

ako spotrebiteľa, jeho konanie sa nedá inak hodnotiť ako úmyselné protiprávne konanie so zámerom
získať bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor
vyslovený v rozhodnutiach KS v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn.
XCo/XXX/XXXX, sp. zn. XCo/XX/XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Žalobkyni začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota po tom, čo navštívila Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v marci

2015, kedy sa na neho obrátila so žiadosťou o poradenstvo ohľadne spotrebiteľských zmlúv a bola
informovaná, že v tejto spotrebiteľskej zmluve absentujú obligatórne náležitosti a sú v nej obsiahnuté
neprijateľné zmluvné podmienky. Až vtedy získala žalobkyňa vedomosť o tom, že tu vzniklo bezdôvodné
obohatenie, ktoré môže vymáhať. Žalobu doručila 17.10.2016, teda v 2-ročnej premlčacej lehote, preto
námietka premlčania žalovaného nie je dôvodná.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v konaní bola plne úspešná,
preto jej patrí nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 % s tým, že o výške týchto
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods.
1 CSP.

33. Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v konaní bola plne úspešná, preto podľa § 2 ods. 2 cit. zákona prešla
poplatková povinnosť na žalovaného a súd mu uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 116,90 Eur podľa
položky č. 1 písm. a/, b/ s tým, že tento súdny poplatok zaplatí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.