Rozhodnutie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Friday, February 3, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215201967
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8215201967.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: Friendly
Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného: Mgr.
Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica
proti žalovanému: Ľ. P.M., O.. XX.XX.XXXX, V. G.. O. XX, XXX XX V., o zaplatenie 298,77 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j ekonanie v časti o zaplatenie 260,- Eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Strany n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.4.2015 domáhal zaplatenia sumy 298,77 Eur a úrokov z omeškania 5,25
% ročne zo sumy 233,77 Eur od 20.4.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 2.2.2014 došlo k
uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver vo výške 180,- Eur.

2. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa

na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním
predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný
spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom

elektronickej pošty. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku
233,77 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie
úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 53,77 Eur, pričom celkové náklady za poskytnutie úveru
predstavujú RPMN a jej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Žalobca
predloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu je záväzku a preto si žalobca uplatnil
aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur v súlade s článkom IV bodu 5

rámcovej zmluvy.

3. Predmetom tohto konania je teda zaplatenie sumy 180,- Eur poskytnutej žalovanému titulom úveru,
sumy 53,77 Eur titulom nákladov za poskytnutie úveru a sumy 65,- Eur titulom nákladov spojených s
písomnými výzvami na zaplatenie dlhu. Súčasne si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 233,77 Eur od 20.4. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.4. Posúdiac vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.8.2015 podľa jeho obsahu vychádzajúc aj z navrhovaného
žalobného petitu, vzal žalobca týmto podaním žalobu späť v časti 260,- Eur, nakoľko žalovaný uhradil
sumu 260,- Eur po podaní žaloby platbami zo dňa 14.5.2015 vo výške 90,- Eur, 15.8.2015 vo výške 50,-

Eur, dňa 7.4.2015 vo výške 120,- Eur. Na uvedené podanie reflektoval súd postupom podľa ustanovenia
§ 145 ods. 3 CSP. Žalobca v uvedenom podaní žiadal vyhovieť žalobe v časti sumy vo výške 38,65 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 233,77 Eur od 20.4.2014 do 14.5.2014, s
úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 143,77 Eur od 15.5.2014 do 15.8.2014 a s úrokmi z
omeškaniavovýške5,25%ročnezosumy93,77Eurod16.8.2014do7.4.2015anahradiťtrovykonania.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 20.5.2015. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
nesúhlasí s výškou dlhu. Chcel sa dohodnúť so žalobcom, ale neúspešne. Žalobca žiadal uhradiť 120,-
Eur právnemu zástupcovi žalobcu a až potom sa chcel dohodnúť na splátkovom kalendári. Aj v tomto
mu vyhovel a zaslal mu 120,- Eur.

6. Súd vo veci rozhodol bez pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku dňa 3.2.2017 (§ 297 písm.
b/ CSP) - Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§
470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany(§ 470 ods. 2 CSP).

8. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.2.2014, rámcovou

zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, upomienkami, výpisom z účtu
žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:

9. Strany konania uzavreli dňa 2.2.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

Strany konania zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 180,- Eur prevodom z
účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo
výške 233,77 Eur do 19.4.2014. RPMN bola vo výške 2304,9 %. V ďalej časti sa uvádza, že celkové

náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 53,77 Eur.

10. V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka,
konkrétne § 657a nasl. o pôžičke.

11. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom
na§ 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa
musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na
dobu kratšiu ako 1 mesiac.

14. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ).15. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému
ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze.

16. Aj keď žalobca v zmluve, uzatvorenej medzi účastníkmi konania uvádza, že poskytuje žalovanému
úver podľa Zák. č. 129/2010 Z.z., súd dospel k záveru, že vzhľadom na ustanovenie §1 ods. 3 písm.
l) citovaného zákona, na daný právny vzťah nie je možné aplikovať tento zákon. Podľa citovaného
ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej

3 mesiace. V danom prípade žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedku dňa 2.2.2014 a ich
splatnosť bola dohodnutá na deň 19.4.2014, t.j. v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

17. Taktiež súd dospel k záveru, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ani ustanovenia
Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Zmluva o úvere plní v obchodnom práve podobnú funkciu
ako pôžička v občianskom práve. Napriek určitým príbuzným črtám je však nutné tieto zmluvné typy

odlišovať.Podstatnýmrozdielommedzinimijezáväzokúverovéhodlžníkazaplatiťzprijatýchpeňažných
prostriedkov úroky. Ak by strany v zmluve túto dlžníkovu povinnosť vylúčili, nemôže byť daná zmluva
posudzovaná ako úverová, aj keby ju tak strany nazvali. Predmetná zmluva by sa posudzovala podľa
zmluvy o pôžičke a riadila by sa režimom Občianskeho zákonníka. V danej veci bolo medzi účastníkmi
konania výslovne dohodnuté, že žalobca poskytuje žalovanej finančné prostriedky bezúročne (čl. IV.

bod 3 Rámcovej zmluvy, ako aj text Zmluvy o poskytnutí úveru). Preto súd v danej veci právny vzťah,
uzatvorený medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o pôžičke.
Rovnaký názor vyslovil v obdobnej veci aj Okresný súd Prešov v rozsudku zo dňa 5. 11. 2014 sp. zn.
11C/264/2014.

18. Podľa ustanovenia §657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

19. Podľa ustanovenia §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť

úroky.

20. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie.

21. Podľa ustanovenia § 2 písm. c), d) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú

spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24.Podľaustanovenia§52odsek3a4Občianskehozákonníka,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

30. Vyššie citované ustanovenia § 657 a 658 Občianskeho zákonníka nedovoľujú dohodnúť si pri
peňažnej pôžičke iný druh odplaty ako úroky. Medzi účastníkmi konania bolo výslovne dohodnuté, že
úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon
neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu

nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon
je neplatný od začiatku (ex tunc).

31. V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na
časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže

z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Na základe uvedeného
súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, vyjadreného sumou 53,77 Eur a to aj
vrátane požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy, zamietol.

32. Súd považoval poplatok za poskytnutie úveru za neplatne dohodnutý aj z iného dôvodu.

33. Právny vzťah, uzatvorený medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský s poukazom
na citované ustanovenie §52 Občianskeho zákonníka, ako aj na citované ustanovenie §2 písm. a),
c), d) Zákona č. 266/2005 Z.z.. Žalobca ako veriteľ pri uzatvorení zmluvného vzťahu vystupoval v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra a žalovaná ako

dlžníčka uzatvárala danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo
povolaniu. Preto v danej veci je potrebné aplikovať nielen Smernicu rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú
pre žalovanú priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s
ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

34. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre
spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka alebo iného zákona.

35. Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že úver bol poskytnutý vrátane úroku, len to, že žalovaný
sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 233,77 Eur, pričom suma 53,77 Eur
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa - poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 53,77 Eur vo vzťahu k poskytnutej sume 180,- Eur predstavuje 30 %.

36. Pri peňažných úveroch je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, zvlášť ak poskytovateľ úveru
(veriteľ) má túto činnosť v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý
úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V danej veci v zmluve nebol dohodnutý úrok z úveru.
Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, evokujedojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. Takúto výšku odplaty však súd považuje za v
rozpore s dobrými mravmi, keďže takáto odplata je mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška
úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Súd má za to,

že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník ako spotrebiteľ
ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch - tlačivách a
dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných dojednaniach
o takejto vysokej zmluvnej odmene, resp. poplatku za poskytnutie úveru však súd považuje pre rozpor
s dobrými mravmi za neplatné, pretože odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba

poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období.

37. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o
neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.

38. V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny

dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom
je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v
zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla

2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011.

39. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

40. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

41. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

42. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 180,- Eur, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi
vrátiť požičanú sumu do 19.4.2014. Z tejto sumy zároveň žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, a
to vo výške 5,25 % ročne zo sumy 180,- Eur od 20.4.2014 do 14.5.2014, zo sumy 90,- Eur od 15.5.2014
do 15.8.2014 a zo sumy 40,- Eur od 16.8.2014 do 7.4.2015. Žalovaný však po podaní žaloby zaplatil

sumu 260,- Eur, teda uhradil celú sumu, na ktorú mal žalobca nárok.

43. Keďže vo zvyšku bol nárok žalobcu z dôvodov uvedených vyššie nedôvodný, súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na temer obdobný úspech strán konania,
keďže žalobca bol úspešný v časti zastavenia konania v sume 180,- Eur s príslušenstvom z dôvodov
na strane žalovaného a v prevyšujúcej žalovanej časti bol neúspešným súd vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.