Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/238/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105202019
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2105202019.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: F. P., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, A., proti odporcovi:
Zentiva a.s., Nitrianska 100, Hlohovec, IČO: 31 411 771, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Peružek,
Cintorínska 1, Hlohovec, o náhradu mzdy 36.256,56 eur s príslušenstvom a o určenie platnosti dohody
o zmene pracovnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5C
28/2008-129 zo dňa 08. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvéhostupňa návrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalurčenia,
že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1982 je naďalej právoplatná vrátane mzdových
nárokov z nej vyplývajúcich zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania v sume 2.241,60 eur.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.1984, §
187 ods. 1, 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.1988, § 189 ods. 1 veta prvá, § 261 ods.
1 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.07.1975 do 01.04.2002, § 262 ods. 1, 3, § 263 ods. 3
Zákonníka práce v znení účinnom od 01.01.1989 do 01.04.2002, podľa § 80 písm. c) O.s.p. a vecne
s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania s tým, že súd konštatoval, že práva navrhovateľa

na zaplatenie mzdových nárokov sú premlčané, pretože dvojročná lehota na uplatnenie nároku sa
premlčala 23.11.2001 navrhovateľ podal žalobu na súd až dňa 01.05.2005, pričom súd konštatoval, že
subjektívnapremlčaciadobaplynievrámciobjektívnejajejuplynutímavznesením námietkypremlčania
sa právo na náhradu škody premlčí a nemožno ho priznať. K požiadavke navrhovateľa na určenie,
že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1982 je naďalej právoplatná vrátane mzdových
nárokov, súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na podanom určení.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhal sa, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi náhradu mzdy 96.256,56 eur so 17,6%-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa vzniku
nároku až do zaplatenia, určenia, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1982 je naďalej
právoplatná, včítaným mzdových nárokov vyplývajúcich z tejto dohody. Ďalej žiadal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť vypočítať podľa príslušných mzdových predpisov výšku náhrady mzdy za obdobie
od 23.06.1997, keď navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával až do
doby umožnenia navrhovateľovi vykonávať prácu podľa platnej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo

dňa 01.01.1982 a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi vypočítanú výšku náhrady mzdy so
17,6%-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 23.06.1997, keď oznámil odporcovi, že trvá natom, aby ho naďalej zamestnával, až do doby umožnenia navrhovateľovi vykonávať prácu podľa platnej
dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1982. Navrhovateľ tvrdí, že si svoje právo uplatnil včas
pred uplynutím premlčacej doby a to v súdnom spore vedenom pod spis. zn. 13C 11/1998 a on nemôže

niesť žiadnu vinu na tom, že súd nekonal a že vo veci boli robené zbytočné súdne prieťahy, konaním
súdu sa právo premlčalo. Pri prvom podaní návrhu na zaplatenie 2.899.825,- Sk v konaní vedenom pod
spis. zn. 13C 11/1998 súd nekonal. Založil do spisu k návrhu zo dňa 01.01.2005 aj Výnos FMPSV ČSFR
z 12.09.1984 č. 51-12430-3156, od ktorého odvýja svoje nároky. Navrhovateľ uviedol, že presnú výšku
škody do dnešného dňa nepozná, pretože nemá žiaden oficiálny dokument o zaradení do príslušnej

platovej triedy vedúceho organizácie doc. Ing. D. N. CSc., od ktorého sa správne zaradenie do platovej
triedy má uplatniť v zmysle výnosu. Preto naďalej trvá na požiadavke uplatnenej v návrhu, aby súd
uložil odporcovi za povinnosť predložiť súdu mzdové listy bývalého vedúceho organizácie doc. Ing. D.
N. CSc. a následne nového vedúceho organizácie Ing. G. Y. CSc. Navrhovateľ zastáva názor, že o
spôsobenej škode, predbežne vyčíslenej sa dozvedel až po obdržaní Výnosu o odmeňovaní technicko-
hospodárskych pracovníkov pri podaní návrhu na náhradu mzdy zo dňa 01.02.2005.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozhodnutie potvrdiť a uplatňuje si aj
náhradu trov odvolacieho konania. Odporca je názoru, že doposiaľ nebola preukázaná žiadna škoda,
ktorú by mal odporca spôsobiť navrhovateľovi, teda návrh je absolútne nedôvodný. Len pre prípad
istoty odporca opakuje, že návrh navrhovateľa je premlčaný a to podľa ustanovení Zákonníka práce

účinného do 01.04.2002 podľa osobitného ustanovenia § 263 ods. 1 až 3 Zákonníka práce účinného
do 01.04.2002. V prípade určenia, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1982 je naďalej
právoplatná poukazuje na skutočnosť, že pracovný pomer medzi účastníkmi bol právoplatne ukončený
a teda nie je daná naliehavosť právneho záujmu na tomto určení, teda podľa názoru súdu nie je povinný
súd skúmať hmotnoprávne posúdenie nároku navrhovateľa.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - navrhovateľ (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k

záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 5C 28/2008 je návrh navrhovateľa
podaný na Okresnom súde v Trnave, na ktorom sa viedol pod spis. zn. 26C 9/2005, podaný na súde dňa

01.02.2005, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku a uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 2.899,825,- Sk so 17,6%-ný ročným úrokom odo dňa vzniku
nároku na náhradu mzdy až do zaplatenia.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal od odporcu

zaplatenia sumy 2.899.825,- Sk so 17,6%-ným ročným úrokom odo dňa vzniku nároku na mzdu až do
zaplatenia. Podaním zo dňa 04.02.2005 doručený Okresnému súdu Trnava dňa 07.02.2005 navrhovateľ
rozšíril podaný návrh o náhradu mzdy a domáhal sa aj vydania rozsudku o určenie, že dohoda o zmene
pracovnej zmluvy (§ 36 ZP) zo dňa 01.01.1982 je naďalej právoplatná, včítane mzdových nárokov
z nich vyplývajúcich. O tejto zmene návrhu rozšírením bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu

Trnava č.k. 26C 9/05-61 zo dňa 11.02.2005 a bola pripustená zmena návrhu navrhovateľa, doplnenie
petitu tak, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1982 je naďalej právoplatná vrátane
mzdových nárokov z nich vyplývajúcich. V spisovom materiáli sa nachádza aj podanie navrhovateľa
zo dňa 23.03.2010 doručené Okresnému súdu Piešťany dňa 25.03.2010, v ktorom navrhovateľ uvádza,
že vo veci náhrady mzdy a určenia platnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1982

doplňuje podanie súdu zo dňa 04.02.2005 o ďalší petit návrhu a domáhal sa: 1) určenia povinnosti
odporcovi vypočítať podľa príslušných platných mzdových predpisov výšku náhrady mzdy za obdobie od
06.06.1997 až do doby umožnenia navrhovateľovi naďalej vykonávať prácu - (pokračovať v práci), podľa
platnej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1982 a 2) aby súd určil odporcovi za povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi vypočítanú výšku náhrady mzdy (podľa hore uvedeného bodu 1) so 17,6%-

ným ročným úrokom z omeškania od doby vzniku nároku na mzdu t.j. za obdobie od 23.06.1997, keď
oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, až do doby umožnenia navrhovateľovi
naďalej vykonávať prácu, a to všetko do 14 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a zároveň
žiadal zaplatiť všetky vzniknuté trovy.Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na

pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o

pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 95 ods.3 O.s.p.O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena
navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu
mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.

Ustanovenie § 95 upravuje dispozitívny úkon účastníka spočívajúci v zmene návrhu na začatie konania.
Zmena môže spočívať v rozšírení návrhu (ak žiada viac alebo aj iné plnenie alebo určenie, ako sa
pôvodne domáhal).

Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť návrh, je obmedzená iba súhlasom súdu. Súd pri úvahe

o tom, či bude súhlasiť so zmenou návrhu, môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania (ako
celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí so zmenou návrhu
súhlasiť.

Z konania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ uplatnil svoj dispozitívny úkon spočívajúci

v rozšírení návrhu označeného ako doplnenie, pričom je nepochybné, že prvého stupňa nevyslovil
s rozšírením návrhu súhlas ani nesúhlas. Súd prvého stupňa sa týmto podaním navrhovateľa vôbec
nezaoberal, nerozhodol o ňom ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by takéto
podanie bolo súdom prvého stupňa nejakým spôsobom posúdené. Napokon aj z podaného odvolania
vyplýva, že navrhovateľ sa domáha aj takých nárokov, o ktorých súd prvého stupňa vôbec nerozhodol.

Takýmto postupom súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne
posúdenie veci.

Nazákladetýchtoskutočnostíodvolacísúdbolpovinnýrozhodnutiesúduprvéhostupňazrušiťatopodľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude musieť zaoberať podaním navrhovateľa doručené súdu
dňa 25.03.2010 (čl. 106), rozhodnúť o pripustení resp. nepripustení rozšírenia návrhu a podľa výsledku
následne opätovne rozhodne aj vo veci samej. Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne aj o trovách

tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.