Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717210361
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717210361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu F.. S. Š., J.. X.X.XXXX, bytom S., Y.
XXXX/XXX, proti žalovanému Poštová banka, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou Relevans, s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47
232 471, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24Csp/132/2017-136
z 28.11.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, v časti o určenie, že úverové zmluvy sú bezúročné
a bez poplatkov konanie zastavil a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške 8.683,35 € tvrdiac, že vo finančnej tiesni s ním uzavrel v dňoch 5.3.2010, 11.3.2010, 14.4.2010,
8.2.2011, 23.9.2011 a 7.5.2013 viacero úverových zmlúv, ktoré však všetky boli vopred naformulované
veriteľom a podmienky ním upravené za žiadnych okolností obstáť nemôžu a je nutné hodnotiť ich ako
neprijateľné s poukazom na nečitateľnosť písma, neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a predmetnými zmluvami bola založená hrubá nerovnováha v jeho neprospech
ako spotrebiteľa a pre absenciu povinných náležitostí tieto zmluvy je potrebné pokladať za bezúročné a
bez poplatkov, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že všetky úverové zmluvy so žalobcom boli uzavreté
platne, nakoľko zákonná úprava ani pri spotrebiteľských zmluvách neupravovala požiadavky na veľkosť
písma a sporné zmluvy obsahovali všetky nevyhnutné náležitosti vrátane uvedenia výšky úveru, úroku,
výšky mesačnej splátky, či RPMN banky. Podrobne ďalej reprodukoval obsah vyjadrení sporových strán
a z predložených úverových zmlúv mu vyplynulo, že strany uzavreli spolu 6 úverových zmlúv a to
dňa 5.3.2010 na sumu 1.000 €, dňa 11.3.2010 na sumu 2.000 €, dňa 14.4.2010 na sumu 3.500 €,
dňa 8.2.2011 na sumu 1.750 €, dňa 23.9.2011 na sumu 7.000 € a na rovnakú sumu aj zmluvu dňa

7.5.2013, pričom žalobca žalovanému uhradil všetky záväzky z týchto zmlúv vyplývajúce. Citoval §
52 ods.2 a 3 a § 53 ods.1 a 4 Obč.zák. a mal za to, že zmluvy uzavreté stranami nepochybne mali
spotrebiteľský charakter. Citoval tiež § 1 ods.2, § 2 písm.a/, b/, § 9 ods.1, 2 a § 11 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv a na vec aplikoval aj § 107ods.1 až 3, § 451 ods.1, 2, § 456 a § 458 ods.1 Obč.zák. Zohľadnil, že písomným podaním zo dňa
30.10.2017 žalobca zobral žalobu v časti určenia, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov späť a v tejto
časti konanie zastavil. Charakterizoval tiež inštitút spotrebiteľských zmlúv ako aj pojem bezdôvodného

obohatenia a u každej jednej úverovej zmluvy zvlášť uviedol termín, v ktorom žalobca voči žalovanému
svojezáväzkysplnilamalzato,žekaždýjedennároksavzhľadomnatermínpodaniažaloby(23.5.2017)
premlčal.Zvykonanéhodokazovanianemalpreukázané,abynastranežalovanéhodošlokúmyselnému
bezdôvodnému obohateniu, aby tak do úvahy prichádzala objektívna 10 ročná premlčacia lehota. Na
tomtozávereničnemeníanifakt,ževzmluváchneboliuvedenéúdajeovýške,počteatermínochsplátok

istiny, úrokov a iných poplatkov a to aj s prihliadnutím na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES. Vyjadril sa aj k námietke žalobcu ku chýbajúcemu údaju RPMN v jednotlivých zmluvách
a dospel k záveru, že predmetný údaj zmluvy obsahovali a obsahovali aj dobu trvania zmlúv a termín
ich konečnej splatnosti a to v tvare dostatočne určitom a zrozumiteľnom. Keďže konštatoval premlčanie
uplatnených nárokov, ďalšími skutkovými tvrdeniami žalobcu sa už nezaoberal a žalobu vo zvyšku po
čiastočnom späťvzatí nároku zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1

CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Rozsudok v jeho zamietavej časti napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie uplatniac pritom odvolacie dôvody upravené v § 365
ods.1 písm.a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Namietal, že konajúci súd mu ako spotrebiteľovi odňal zákonné

právo na súdnu ochranu a konal v rozpore s únijným právom. Trval na tom, že o nekalých podmienkach
v uzavretých spotrebiteľských zmluvách sa dozvedel až potom, ako si ich dal posúdiť na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky. Podrobne ďalej pri každej jednej úverovej zmluve rozpísal výšku
uskutočnených splátok a vyčíslil tak aj celkové bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Vytkol
súdu prvej inštancie jeho názor o nepreukázaní bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, čo

je aj v rozpore s vybranými rozhodnutiami predovšetkým Krajského súdu v Prešove, ktoré aj označil.
Mala mu byť poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to aj s poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora, z ktorého rozhodnutí vybrané časti tiež citoval. Svojich
práv sa domáhal v súlade s Európskou Smernicou č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 a mal za to, že súd sa
nedostatočne vysporiadal s jeho jednotlivými námietkami a nezohľadnil, že ako občan - spotrebiteľ bol

diskriminovaný postupmi dodávateľa.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutom
rozsahu ako vecne správne potvrdiť. Súhlasil so záverom prvoinštančného súdu o premlčaní nárokov
žalobcu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je podľa neho rozhodujúci okamih, kedy sa

oprávnenýsubjektvkonkrétnomprípadedozvedelotom,žedošlonajehoúkorkzískaniubezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, pričom pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.

5. Žalobca vo vyjadrení ku stanovisku žalovaného dňa 27.3.2018 trval na svojich odvolacích námietkach

a na tom, že až z listu Ministerstva spravodlivosti zo dňa 21.4.2017 sa dozvedel o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách žalovaného, na čo reagoval žalobou z 23.5.2017. Jeho nároky sa tak
premlčať nemohli.

6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods.1 CSP prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku
o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je

vecne správny.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§

219 ods. 1, 3 CSP).8.Žalobcavodvolanínekonkretizovalaképrocesnévadysavkonanívyskytli,ktorýmimalobyťporušené
jeho právo na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nemožno pokladať ani za
nepreskúmateľné.

9. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v
ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej
formy rozsudku (§ 220 ods.2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať

správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j.
musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

10. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku,
je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so
všetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktorésúprerozhodnutiepodstatnéaprávnevýznamné.
Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení
vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný

a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v
rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu
poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.
Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a
rozsudok je preskúmateľný.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska

hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,

nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ CSP nebol
naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom

navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd
zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy. Žalobca v odvolaní vôbec nekonkretizoval, ktoré ním navrhnuté dôkazy neboli
vykonané a čo mali osvedčiť. Zároveň je nutné konštatovať, že aj keď by súd prvej inštancie nevykonal

nejaký žalobcom navrhovaný dôkaz, odvolací súd má za to, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné
na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné (teda nevykonal iba tie
dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné).

13. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj vprípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie

vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy
hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v
hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

15. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm.g/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy ,ak strana
sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 CSP a z týchto skutočností
vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého

rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia
neobstojí.

16. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom

sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu
zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil
tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy
ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky

procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v
§ 366 CSP .

18. V danom prípade odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne nové dôkazy, t.j. neuplatnil nové dôkazné
prostriedky v súlade s § 366 CSP, z ktorých by vyplynul skutkový stav, ktorý by bol v rozpore so zisteným
skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, t.j. nepreukázal, že súd prvého stupňa
zistil skutkový stav, ktorý by ako základ rozhodnutia neobstál.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

20. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol

naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a
dopĺňa nasledovné:22. Žalobca v odvolaní spochybňuje predovšetkým spôsob, akým sa prvoinštančný súd vyporiadal s
otázkou premlčania jeho nárokov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nároky žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia sú premlčané, kvôli čomu ich priznať nemožno a s týmto názorom je nutné
súhlasiť.

23.Otázkuplynutiapremlčacejlehoty(jejpočítaniaadĺžky)prinárokuuplatnenomztitulubezdôvodného
obohatenia riešil už aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10.1.2018. V

tomto rozhodnutí (obdobne ako v rozhodnutí 1Cdo/67/2011) Najvyšší súd SR konštatoval, že právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd tu konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú
objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde
k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne
(fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení
nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako
objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor
obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať

žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť
odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno

právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností,
z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“.

24. Neobstojí argumentácia žalobcu, podľa ktorého sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného dozvedel po korešpodencii s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Zmluvy
uzatvorené a spochybňované žalobcom pochádzajú z rokov 2010 až 2013 a boli uzatvárané až po prijatí
zákonov č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (účinného od 2.4.2010) a pri týchto predpisoch vzhľadom
na ich uverejnenie v Zbierke zákonov platí domnienka, že sa stali známymi pre každého, koho sa
týkali. Je nutné vychádzať z toho, že žalobca v čase uzavretia zmlúv vedel, že ak v zmluvách chýbajú
niektoré podstatné údaje (napr. o RPMN a podobne), úvery môžu byť pokladané za bezúročné a
bez poplatkov. Žalobca sa tak reálne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu

dňom, v ktorom zaplatil úrok, ktorý nebol povinný zaplatiť. Nemožno akceptovať námietku žalobcu
o 10-ročnej premlčacej lehote, keďže v konaní ani neprodukoval dôkazy o tom, že žalovaný sa
dopustil úmyselného konania, čoho predpokladom by bola vedomosť konajúceho (žalovaného), že sa
bezdôvodne obohacuje. Záver o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nemôže súd prijať automaticky,
bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu

žalobcovi uplynula subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ
žalobcavodvolanípoukazujenasplátkuzozmluvyč.9827960386vykonanú12.11.2014,ajvjejprípade,
berúc do úvahy dátum podania žaloby (23.5.2017), ide už o nárok premlčaný.

25. Nad rámec uvedeného sa žiada dodať, ako to tiež správne pripomenul súd prvej inštancie, že

samotnáabsenciarozpisusplátokúverovvzmluvenespôsobujejehobezúročnosť.Ustanovenie§9ods.
2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje požiadavku „členenia“ splátky. Eurokonformný
výklad dotknutého ustanovenia je v danom prípade možný a aj potrebný, keď niet dôvodu od dodávateľa
žiadať, aby bol uvádzaný presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach naistinu, úrok a poplatky osobitne, ak k amortizácii dlhu nedochádza. V prípade, ak takýto spôsob zániku
dlhu - amortizáciu zmluva predpokladá, je na tento účel spotrebiteľovi umožnené požiadať o vydanie
amortizačnej tabuľky. Ak ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. používalo pojmy

výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, je možné eurokonformným výkladom v súlade
so zákonom dospieť k záveru, že toto ustanovenie obsahovalo spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje.

26. Okrem toho súd prvej inštancie nezistil ani to, aby spochybňované zmluvy neobsahovali údaje o
RPMN, či údaje o dobách ich trvania, či termíny konečnej splatnosti. Navyše v prípade premlčania

nároku, ako to výstižne uviedol aj súd prvej inštancie, nebolo už nutné sa ďalšími námietkami žalobcu
zaoberať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP.
Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a takýto nárok vznikol

úspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).