Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4303899760.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: B. T., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/X, P., o vymoženie sumy 258,91
eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Levice, pod sp. zn. 9Er/165/2003 a u
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmáňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. Ex 1065/03, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 9Er/165/2003-18 zo dňa 29. februára 2012,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a jej zastavenia p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 133,87 eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 57 ods. 1, písm. g/, § 196 a § 200 ods.1, 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods.
1 a § 23 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30.
04. 2008) v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je Notárska

zápisnica č. Nz 1051/2002 zo dňa 16. 12. 2002 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom na Notárskom
úrade so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 5. Uviedol, že súd poverením vydaným dňa
30. 05. 2003 poveril na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Dňa 23. 11.
2010 oprávnený doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal poveriť vykonaním
exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolf Krutého.

Postupom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku súd znovu posudzoval vykonateľnosť notárskej
zápisnice a konštatoval, že exekúcia je v predmetnej veci vedená na základe exekučného titulu
- notárskej zápisnice, ktorej skutkovým a právnym základom je Zmluva o úvere uzavretá medzi
oprávneným a povinným dňa 09. 10. 2002, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť
povinnému úver v sume 5.000,- Sk a povinný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o poplatok
2.800,- Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 7.800,- Sk v 13-tich pravidelných dvojtýždenných splátkach po

600,- Sk, počnúc dňom 23. 10. 2002. V notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného
splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere číslo 4170343 zo dňa 09. 10. 2002 spoločnosťou PDSSs.r.o. IČO: 35 828 170 so sídlom Závodná 30, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy
a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako
exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Súd vyhodnotil takýto právny

úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zistil
rozpor so zákonom. Uviedol, že zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného. Takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom.
Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej
zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je

zrejmé, že exekučný titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť voči
povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule. Exekúciu preto podľa § 57 ods.
1, písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

O trovách exekučného konania rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal,

že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie
prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany
dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu

zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal,
že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade
s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je

exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1, písm.
b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil,

že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady
súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné
zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je
priamoÚstavouSRsDohovoromoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdšpecifikovanýakodôvod
zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do

takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím

vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení
zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil

udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.
Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali
žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na
vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého

stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1, písm. c/ OSP prerušil
a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne
otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon
spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobuna spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o
úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47

ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §

214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
niejedôvodné,pretorozhodnutiesúduprvéhostupňazodňa11.10.2013včastiovyhláseníexekúcieza
neprípustnú a jej zastavenia ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol
pomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 08. 04. 2003,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného zo dňa 23. 03.
2003 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom
JUDr. Ľubomírom Vlhom pod sp. zn. Nz 1051/2002 dňa 16. 12. 2002. Následne súd prvého stupňa
vydal dňa 30. 05. 2003 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára

na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený
požiadal o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 11.
10. 2013 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým
zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie
zastavil, s tým, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo

výške 133,87 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako

európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených,

vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov,
ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo
veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého výroku potvrdiť. Na doplnenie všakodvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému
je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11.

2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 08. 04. 2003.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 16. 12. 2002 spísanú notárom JUDr.
Ľubomírom Vlhom pod sp. zn. Nz 1051/2002, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného

zákona a v ktorej A.. A. Z., na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho advokát Mgr. Tomáša
Kušníra, vystupujúci ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom
v úverovej zmluve zo dňa 09. 10. 2002) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 9.745,40 Sk, z čoho
úver a poplatok predstavujú sumu 7.800,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25
% denne od 11. 12. 2002 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku
z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na

základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 09. 10. 2002, súčasťou ktorej bola
predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil spoločnosť PDSS s.r.o., IČO: 35 828 170,
so sídlom Závodná 30, 821 06 Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na
to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej
zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom
a notárska zápisnica má teda obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny

dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom,
ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§
558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V
oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon

dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva,
a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda
podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný
právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice.
Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou

právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej
najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej
zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v
dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný

dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na
základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou
mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Martin
Paiček na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Mgr. Tomáša Kušníra na základe
splnomocnenia udeleného povinným v zmluve o úvere zo dňa 09. 10. 2002 spoločnosti PDSS s.r.o.,
Závodná 30, Bratislava. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa
oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú

formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru,
že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale
konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia
zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu
plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú

kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené
dlžníkom pre spoločnosť PDSS s.r.o. v zmluve o úvere zo dňa 09. 10. 2002 tieto náležitosti
nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec
za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým anepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 09.
10. 2002 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v
akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné

plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Martina Paičeka na základe substitučnej plnej moci
zastupujúceho advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ako zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 09. 10. 2002 je predtlačený formulár, ktorý sa

vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje
i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje spoločnosť PDSS s.r.o., Závodná 30, Bratislava. Už táto
skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať
so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal
zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok

uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§
39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
V predmetnej exekučnej veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd
konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že
tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností,

ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 16. 12.
2002akonespôsobilýexekučnýtitul, atoztohohľadiska,že Mgr.MartinPaiček,nazákladesubstitučnej
plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami

pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola
nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti),
musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a zastavená, pretože jej
ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu
prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1, písm. c/
OSP) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu
oprávneného obsiahnutého v podanom odvolaní súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala

možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané
oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS
285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá

reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,

či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok

v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenieexekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom

toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie

jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1, písm. b/
OSP odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36

ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP,
ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to
výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V

tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné
vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1, písm. b/ OSP. V
zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku

zákonom osobitným, kde platí zásada "lex specialis derogat legi generali", tzn. že ak iba ak Exekučný
poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej
vecimožnosťprerušeniaexekučnéhokonaniavylučujesamotnýExekučnýporiadok(§36ods.5),ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť
prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1, písm. b) OSP.

V časti výroku o zmene súdneho exekútora odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia
vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie
oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti o zmene súdneho exekútora, ktoré sa podľa § 374 ods.
4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O zmene súdneho exekútora totiž v danom

prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému
odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v tejto časti nie
je prípustné. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka
(proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2 OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho
úradníka v časti o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zrušilo a vo veci (teda

o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora) musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého
stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom
súde.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.