Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 10, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207517
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216207517.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej

veci žalobcov: 1.W. J., N.. X.X.XXXX, A. Q. X, Ž., 2. D. A., N.. XX.X.XXXX, A. M. S. XX, A., 3. B. Š.,
N.. X.X.XXXX, A. H. XX, A., zastúpené ( žalobkyňa v 2. rade a žalobkyňa v 3.rade) JUDr. Zlaticou
Višňovskou,advokátkou,LíščieNivy23,Bratislava,4.M.J.,N..XX.X.XXXX,A.C.X,A.,zastúpenáJUDr.
Michaelou Kajabovou, advokátkou, Budovateľská 2, Bratislava, proti žalovanému: V. J., N.. X.XX.XXXX,
A. C. X, A., zastúpený JUDr. Dušanom Dudášom, advokátom, Vyšehradská 14, Bratislava, o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v kat. území M., obec: A.- V..Č.. M., okres A. J.,

zapísaná Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako:
- byt č. XX, X.poschodie, vchod: C. X, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX,
parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, vedený ako C. X, X, X,
- spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti
789/34703,
- spoluvlastnícky podiel bytu na pozemku, parc. ". K. Č.. XXXX o výmere 187 m2 vedená ako zastavané
plochy a nádvoria, parc. ". K. Č.. XXXX o výmere 193 m2 vedená ako zastavané plochy a nádvoria,

parc. ". K. Č.. XXXX o výmere 196 m2 vedená ako zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti 789/34703,
patrí do dedičstva po nebohej M. J., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX,
naposledy trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX A., ktorá ku dňu svojej smrti dňa XX.X.XXXX, bola jej
výlučným vlastníkom.

Žalobca v 1.rade, žalobkyňa v 2.rade, žalobkyňa v 3.rade a žalobkyňa v 4.rade majú voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 3.5.2016 sa pôvodná žalobkyňa M. J., nar. X.X.XXXX ( ďalej len
" pôvodná žalobkyňa") domáhala voči žalovanému vydania nehnuteľnosti ( špecifikovanej vo výroku
tohto súdneho rozhodnutia, ďalej len " nehnuteľnosť") a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým,
že dňa 30.11.2015 darovacou zmluvou darovala nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanému,
pričom na nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práce doživotného užívania bytu.
Pôvodná žalobkyňa, ako matka žalovaného, uviedla, že pôvodne si myslela, že polovicu bytu daruje
dcére M., avšak neskôr sa dozvedela, že táto nefiguruje na liste vlastníctva. V predmetnom byte bývala

s bývalým zaťom a každý deň u nej bola jej dcéra M., ktorá vykonávala o ňu starostlivosť. Žalovaný sa
v byte nezdržiaval, býval u svojej priateľky. Listom zo dňa 28.3.2016 vyzvala žalovaného na vrátenie
darovanej nehnuteľnosti. Od toho času ju žalovaný navštívil iba raz. Žalovaný sa nepýtal, či niečo
nepotrebuje, neposkytoval jej pomoc ani vtedy, ak ho o to písomne požiadala, kričal na ňu, nech mudá pokoj. Nechodil s ňou na lekárske vyšetrenia, uráža ju aj svoju sestru M.. Všetky vitamíny, jedlo,
zdravotnícke pomôcky zabezpečuje dcéra M.. Žalovaný ju nenavštevuje, a keď sa zastaví, tak so
žalobkyňou nekomunikuje. Žalobkyňa konštatovala, že vzťahy medzi ňou a žalovaným nezodpovedajú

povahe vzťahu matka a syn. Zdôraznila, že je chorá, trpí na diagnózu amyotrofická lakterárna skleróza,
čo znamená postupné odumieranie buniek mozgu. Žalobkyňa nie je schopná prijímať stravu, rozprávať
nedokáže, s okolím komunikuje jedine písomne. Žalobkyňa zhrnula, že správanie žalovaného považuje
za hrubé porušovanie dobrých mravov.

2.Žalovaný s obsahom žaloby nesúhlasil a v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.7.2016
uviedol, že podmienky darovacej zmluvy nikdy neporušil, na matku nevyvíjal žiadny nátlak pri jej
podpisovaní. Pre matku bral rôzne pôžičky, ktoré bude splácať. Býval o priateľky, ktorá matke pomáhala
s uprataním bytu a roznáškou novín, tak ako žalobca. Starostlivosť o matku zabezpečil tým spôsobom,
že nechal u nej bývať bývalého švagra, ktorá sa o matku patrične staral. Žalobca urobil nákup, upratal
byt a podobne, na svoje náklady dal opraviť matke auto, vymaľoval na svoje náklady byt. Roky sa o

matku nikdy so súrodencov nestaral.

3.Súd uznesením č.k. 13C 81/2016-37 zo dňa 16.1.2017 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi
pôvodnej žalobkyne a to W. J.J., D. A., B. J. P. M. J. ( ako žalobcami). V priebehu konania bolo zistené,
že pôvodná žalobkyňa zomrela a z potvrdenia o okruhu dedičov bolo zrejmé, že ako dedičia prichádzali

do úvahy žalobcovia v 1.až 4.rade a žalovaný, ako deti nebohej poručiteľky M. J..

4.Žalobca v 1.rade v písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2016 uviedol, že nemá záujem v súdnom spore
pokračovať. Ide len o vyprovokovanú žalobu, ktorú vyprovokovala sestra v čase, keď už matka strácala
súdnosť. Darovanie nehnuteľnosti bolo logickým vyústením toho, že žalovaný žil s matkou v jednej

domácnosti, vzal na seba platenie nákladov za bývanie a mamine dlžoby.

5.Žalobkyňa v 2. rade a žalobkyňa v 3.rade sa k veci vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
v listoch zo dňa 7.2.2017. Žalobkyňa v 3. rade konštatovala, že s matkou bola v pravidelnom kontaktne
od narodenia svojej dcéry v roku 2010, kedy ju matka navštevovala v jej domácnosti. Do rodičovského

bytu nechodila z dôvodu negatívnych spomienok. Jedným z dôvodov, prečo z rodičovského bytu odišla
bol aj alkoholizmus a agresivita žalovaného, ktorý ju aj fyzicky napadol. Matka žalobkyni v 3.rade
spomínala žalovaného hlavne v súvislosti s tým, že pije, bije priateľku, raz keď bol žalovaný napadnutý,
matka ho chcela brániť a sama utrpela úraz hlavy. Na návšteve v decembri 2015 sa matka sťažovala
na žalovaného, že doma skoro vôbec nebýva, keď príde, ani sa neopýta ako sa má, nezaujíma sa o jej

zdravie, že sa o ňu stará sestra M. a jej priateľ. Žalovaný od svojej mladosti požíval alkoholické nápoje,
k blízkym osobám sa správal veľmi agresívne, hrubo a urážlivo im nadával, fyzicky napadol súrodencov
aj matku. Žalobkyňa v 2.rade uviedla, že žalovaný dlhodobo požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom
ktorých má sklon k agresivite. Niekoľkokrát napadol aj ju, správal sa hrubo a urážlivo. S matkou sa
pravidelne nestýkala, mala o nej informácie od sestry B.. Poznatky o stave matky mala aj od jej bývalého

manžela C. A.T..

6.Žalobkyňa v 4.rade, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v liste zo dňa 2.3.2017, uviedla, že
žalovanýsaomatkunestaral,neposkytovaljejžiadnuosobnústarostlivosť,naktorúbolaodkázaná.Celý
pohreb obstarávala výlučne žalobkyňa v 4.rade. V čase darovania nehnuteľnosti žalovanému, už mala

žalovaná diagnostikovanú amyotrofickú lakterálnu sklerózu a vedela, že bude odkázaná na pomoc iného
človeka. To bola asi okolnosť, ktorú ju viedla darovať nehnuteľnosť žalovanému, pričom očakávala, že
sa o ňu tento postará. Po darovaní však žalovaný o matku nejavil žiadny záujem a vôbec jej nepomáhal,
ako sa matka žalobkyni v 4.rade zverila, keď s ňou bol v byte ani sa s ňou slušne nerozprával, nezaujímal
sa, či niečo nepotrebuje a bol k nej hrubý. Žalobkyňa v 4.rade zdôraznila, že sa o matku dennodenne

starala, chodila za ňou do bytu ráno a včer, vodila ju k lekárom, kúpala ju, varila jej, kŕmila ju, aplikovala
lieky. Kontakty s lekármi vždy zabezpečovala ona. Žalovaný nemal predstavu o zdravotnom stave matky.
V starostlivosti o mamu jej pomáhal C. A., ktorý u mamy býval. Žalobkyňa v 4.rade nemala vedomosť o
žiadnej dohode medzi ním a žalovaným ohľadne starostlivosti o matku. Žalovaný sa s mamou len hádal,
nakoniec mala aj obavy, keď mal prísť do bytu. Žalobkyňa v 4.rade s matkou nebývala, bála sa tam

dlhšie zotrvať, keďže žalovaný bol násilný, z bytu ju vyhadzoval, správal sa k nej agresívne. Žalovaný
sa o matku čiastočne staral do darovania nehnuteľnosti, kedy mu jeho priateľka pomáhala upratať byt.
Žalobkyňa v 4.rade navrhla, aby súd pripustil zmenu petitu v znení, v akom ho následne súd prebral dovýroku tohto rozsudku, teda žiadala určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej matke M. J. a
že táto bola v čase svojej smrti jej výlučným vlastníkom.

7.Žalovaný v priebehu konania zdôraznil, že to bol on, kto s matkou v byte nepretržite býval, o byt sa
staral, nakupoval, súrodenci sa dlhé roky o matku nestarali. Matka mu odkázala byt pri plnom vedomí.
O mamu sa staral ako mohol, nakoľko ale pracuje ako vodič trolejbusu, pracuje ráno a poobede.
Mama popri dôchodku pracovala ako brigádnička, roznášala noviny, nakoľko jej zdravotný stav to už
nedovoľoval, vykonával túto prácu žalovaný za ňu. Sestra prejavila záujem o matku asi sedem mesiacov

pred jej smrťou, chodila s ňou k lekárovi, pred tým sa o ňu nestarala asi sedem rokov. K mame sa vždy
správal s láskou, samozrejme, že medzi nimi nastali nezhody, ako v každej rodine, ale jeho správanie
nikdy nebolo v nesúlade s dobrými mravmi. V liste, doručenom súdu dňa 29.5.2017 žalovaný zdôraznil,
že veľmi dobre poznal zdravotný stav matky, nakoľko s ňou žil a dlhodobo sa o ňu staral, vie aké
lieky užívala, aké mala diagnózy. Občas si s matkou nerozumeli v oblasti financií, nakoľko on musel
uhrádzať jej nerozvážne obchodné záväzky z nebankoviek. Súrodenci sa o matku nestarali, nevedia aké

lieky berie, kedy má narodeniny a meniny. To, že jeho sestra M. sa o matku na konci jej života starala
vyhodnotil žalovaný tak, že si chcela upraviť naštrbené vzťahy a z jej strany to bol len majetkový účel.
Žalobkyne sa snažili matku ovplyvniť, zmeniť jej rozhodnutie, ich tvrdenia v tomto konaní sú účelové. S
konaním žalobkýň nesúhlasí ani žalobca v 1.rade.

8.Na pojednávaní, konanom dňa 20.11.2017, po tom, ako právna zástupkyňa žalobkýň v 2. a 3.rade
a žalobca v 1.rade vyslovili súhlas so zmenou petitu žaloby, tak, ako tento navrhla právna zástupkyňa
žalobkyne v 4.rade, súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v znení, ktoré je špecifikované vo
výroku tohto rozsudku. Predmetom konania vo veci samej sa teda stal nárok na určenie, že sporná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej M. J. a táto bola ku dňu svojej smrti jej výlučným vlastníkom.

9.V priebehu súdneho konania zotrvali sporové strany na svojich vyjadrenia a prednesenej právnej
argumentácii.

10.Žalobca v 1.rade súhlasil s prejednaním veci a uplatneným nárokom, pričom odkazoval na skutkovú

a právnu argumentáciu právnych zástupkýň žalobkýň v 2.až 4. rade.

11.Právna zástupkyňa žalobkýň v 2.a 3.rade doplnila argumentáciu v tom smere, že pohnútka nebohej
M. J. na darovanie nehnuteľnosti žalovanému bola nepochybne tá, že sa tento o ňu bude starať a to
aj vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav. Po uzavretí darovacej zmluvy sa však žalovaný v byte

nezdržiaval, čiže matku opustil v čase, keď ho najviac potrebovala a bola odkázaná na pomoc tretej
osoby.Darkyňažalovanéhožiadalaopomoc,čovšakžalovanýodmietol,správalsaknejhrubo,urážlivo,
opakovane prezentoval, aby "skapala". Starostlivosti o matku sa ujala žalobkyňa v 4.rade s priateľom.

12.Právna zástupkyňa žalobkyne v 4.rade uviedla, že po darovaní sa žalovaný o svoju matku vôbec

nestaral, starostlivosť o ňu vykonávala žalobkyňa v 4.rade a pán A.. Pred darkyňou žalovaný vyhlasoval,
aby "skapala", "zdochla" a oslovoval ju " stará kurva". Neposkytoval jej žiadnu starostlivosť, ktorú od
neho očakávala aj priamo žiadala, pretože motívom darovania bola práve skutočnosť, že ako jediné
dieťa s ňou býval.

13.Právny zástupca žalovaného poukázal na pôvodné vyjadrenie žalobcu v 1.rade, podľa ktorého
názoru spor vyvolala jedna zo sestier a on sa ho nemieni zúčastňovať. Neboli naplnené predpoklady
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa o matku riadne staral, upratoval, navaril, robil
nákupy. Poveril svojho švagra p. A. starostlivosťou o matku v čase, keď v byte nebol a keď bol u svojej
priateľky. Spory medzi matkou a žalovaným sa nevymykali z bežného spôsobu života a sporom medzi

dvomi generáciami. Tvrdenia žalobcov vychádzajú skôr z pocitových skutočností ako z reality. Nepoprel,
že v posledným mesiacoch sa o matku starala žalobkyňa v 4.rade, avšak nešlo o nič výnimočné,
bola rovnako dcérou nebohej poručiteľky a každý zo súrodencov bol povinný podieľať sa na výkone
starostlivosti o matku.

14.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej, oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených
v spise, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P 144/2015 a vykonal
výsluch strán sporu ako aj svedkov C. A. P. V. K..15.V konaní nebolo sporné, že nebohá poručiteľka M. J. (pôvodná žalobkyňa) bola matkou žalobcov
aj žalovaného.

16.Dňa 30.11.2015 uzavreli darkyňa p. M. J. a obdarovaný p. V. J. ( žalovaný) darovaciu zmluvu a to
písomnevoformenotárskejzápisnice.Darkyňa,akovýlučnávlastníčkanehnuteľnosti(špecifikovanejvo
výroku tohto súdneho rozhodnutia) darovala túto obdarovanému- žalovanému, ktorý dar prijal. Zmluvné
strany sa dohodli na zriadení vecného bremena k darovanej nehnuteľnosti, spočívajúceho v práve
doživotného užívania prevádzanej nehnuteľnosti pre darkyňu.

17.Listom zo dňa 28.3.2016 vyzvala darkyňa p. M. J. žalovaného na vrátenie daru, darovaného na
základe darovacej zmluvy zo dňa 30.11.2015. V rámci výzvy darkyňa odôvodnila svoju výzvu tým, že
žalovaný ju veľa krát hanlivo uráža, psychicky trápi pre jeho sklony k agresii. Celé roky je zavretý vo
svojej izbe a konzumuje nadmerné množstvá alkoholických nápojov. Žalovaný darkyni hanlivo nadáva,
nezaujíma ho jej zdravotný stav a nepozná ani jej diagnózu. Jeho sklony k agresii sa prejavovali aj v

minulosti voči jeho družke, ktorej sa v dôsledku toho zhoršil psychický zdravotný stav a neraz bola
hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni. Slovne aj fyzicky napadol sestru M. za to, že mu dohovárala,
aby prestal piť alkohol. Asi od nového roku 2016 sa žalovaný doma nezdržiava, iba keď sa poháda
s priateľkou. Darkyňa konštatovala, že dňa 10.3.2016 bola hospitalizovaná v nemocnici, napísala
žalovanému SMS, na ktorú on nereagoval a ani sa neopýtal, prečo je v nemocnici. Po príchode z

nemocnice darkyňa písala žalovanému, že je doma, na čo žalovaný rovnako nereagoval. Asi na štvrtý
deň potom prišiel žalovaný domov s tým, že sa pohádal s priateľkou a ani vtedy sa darkyne neopýtal
ako sa má a prečo bola hospitalizovaná. Obdarovaný darkyni povedal, aby skapala, že si ju nevšimne.
Zdravotnýstavdarkynevyžadujekaždodennústarostlivosť,ktorújejposkytujedcéraM.,jepriateľvybavil
zmenu lekára. Darkyňa tvrdila, že darovaciu zmluvu podpísala pod psychickým nátlakom z obáv o svoje

zdravie.

18.Vyššie špecifikovanú výzvu darkyňa doručovala poštou dňa 28.3.2016 žalovanému doporučene do
vlastných rúk, čo osvedčuje podací lístok ( č.l. 104-105 spisu). Slovenská pošta zároveň poskytla súdu
informáciu, že zásielka T. adresovaná V. J. bola dodaná dňa 4.4.2016 a túto osobne prezval adresát.

19.Skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa bola hospitalizovaná od 10.3.2016 do 11.3.2016, osvedčila
priložená prepúšťacia správa. Z predloženej lekárskej dokumentácie z obdobia od 21.1.2016 do
11.7.2016 ( č.l. 63-67 spisu) je zrejmé, že pacientku p. M. J. na lekárskych vyšetreniach sprevádzala
dcéra. V.. F. B., neurológ vydala dňa 3.10.2017 potvrdenie, v ktorom konštatovala, že M. J. sa

od 8.3.2015 starala a opatrovala svoju matku M. J., ktorá trpela na ťažké neurologické ochorenie-
amyotrofickú lagterálnu sklerózu, ktoré sa skončilo letalne XX.X.XXXX.

20.V zmysle priloženého oznámenia o úmrtí pôvodná žalobkyňa p. M. J. zomrela dňa XX.X.XXXX. Podľa
vyjadrenia notárskeho úradu Q.. B. A. ako dedičia po nebohej poručiteľke M. J. prichádzali do úvahy v

I.dedičskej skupine- žalobcovia a žalovaný.

21.Súd sa oboznámil s obsahom písomnej komunikácie, vyhotovenej pôvodnou žalobkyňou p. M. J.
( č.l. 55 a nasl. súdneho spisu- pozn. súdu). Z celkovej komunikácie súd zohľadnil pri rozhodovaní
len niektoré výroky, ktoré mali v celom kontexte predloženého textu jednoznačný zmysel a ktorým

súd porozumel, pričom neprihliadol na doplňujúci text, vyhotovený zjavne treťou osobou, ktorý mal
vysvetľovať kontext písomného rozhovoru. Takto doplnený text bolo možné vyhotoviť až následne a
prispôsobiť potrebám súdneho konania. V texte bolo teda ( okrem iného) uvedené: "V. na mňa sere",
"Stále sa vyhráža, že aj on má právnika a má vraj nárok na preplatok. To je tá pôžička, má si vraj spísať
koľko peňazí do všetkého vrazil , aj opravu auta mi dá preplatiť on. Je mi zle.",

22.Žalovaný založil so spisu potvrdenie správcu- Spokojné bývanie, s.r.o. o tom, že ku dňu 19.11.2015
vlastníčka bytu p. M. J. nemala žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na
tvorbe fondu prevádzky údržby a opráv. Rovnako založil kópiu listu pani M. J. zo dňa 23.3.2015 ktorým
pri plnom vedomí odkázala byt synovi V. J. bez nároku ostatných detí na byt. Žalovaný odkazoval aj na

lekársku dokumentáciu z obdobia od 20.5.2010 do 10.2.2015 ( č.l. 76 až 86 spisu), z ktorej obsahu je
zrejmé, že pani M. J. navštívila v tomto období viacerých špecialistov, ktorí sa zaoberali jej zdravotným
stavom.23.Žalobca v 1.rade v rámci svojej výpovede súdu vysvetlil, že hoci pôvodne uvádzal, že dôvody žaloby
považuje za vykonštruované, nakoľko sa chcel vyhnúť sporu, po porade s právnikom mu došlo, že by
nebolo správne, keby byt dostal brat, keď sa o matku nestaral. Prišlo mu to nefér voči sestrám. V čase,

keď začala mať matka zdravotné problémy, žalobca v 1.rade jej poradil, aby byt niekomu darovala, nech
je následne pokoj. Keďže v tom čase býval s matkou žalovaný, bolo logické, že byt bude napísaný na
neho. Dôvodom bolo asi aj to, že brat išiel s ňou do pôžičiek. Žalobca v 1.rade chcel, aby v darovacej
zmluve bolo zriadené vecné bremeno pre matku a rovnako to, aby sestra M. sa mohla do bytu vrátiť,
taktiež tam mala byť zakotvená povinnosť starostlivosti o matku zo strany žalovaného. Na týchto bodoch

sa spoločne uzniesli. V následnej darovacej zmluve však bolo len zriadené vecné bremeno. Asi vo
februári 2016, keď bol žalobca v 1.rade na návšteve u matky, sa táto rozplakala s tým, že čo bude s M.,
že nebude mať kde bývať. Keď žalobca v 1.rade navštevoval matku, v prípade, že bol doma žalovaný,
takt väčšinou spal a to buď preto, že mal po smene alebo po opici. Bol osobne prítomný pri tom, ako
matke povedal "ticho stará krava" a používal aj horšie vyjadrenia. Mama mu telefonovala v roku 2014,
že sa na ňu brat vyrútil so slovami aby skapala stará kurva. Žalobca v 1.rade ihneď volala bratovi, že čo

si to k matke dovoľuje. On si to však voči nej dovoľoval bežne. Brat bol ten, kto mame najviac ublížil. Mal
vedomosť o tom, že sestra B. kvôli bratovi nechodila k mame. Niekedy v období kedy došlo k darovaniu
mala mama na zápästí modriny, keď sa jej spýtal čo sa stalo, povedala, že sa pochytili s V.. Po darovaní
nehnuteľnosti začal byť žalovaný voči matke apatický, nezaujímala ho. Vyjadril sa pred žalobcom v
1.rade v tom zmysle, nech skape. V byte matky sa zdržiaval v poslednom období tak 4-5dní za mesiac

a to vtedy, keď ho vyhodila frajerka. O matku sa staral švagor C. a sestra M., ktorá ju chodila umývať
a menila jej hadičky, chodila s matkou k lekárom, so svojim vtedajším priateľom v podstate zabezpečili
výmenu lekárov a lepšiu liečbu. Túto vedomosť má žalobca od matky, ktorá mu to povedala. Žalovaný
k matke a výkonu starostlivosti o ňu pristupoval štýlom, čo ma otravuješ, ja nemôžem. Žalobca v 1.rade
bol svedkom toho, keď matka žalovaného o niečo požiadala a on jej to doniesol s komentárom tu máš

a neotravuj, ja idem do izby. Matka sa na správanie žalovaného sťažovala, že je nadával do starých
kráv. Po darovaní nehnuteľnosti sa brat fakticky zdržiaval u priateľky, mama ho nezaujímala. Posledné
Vianoce matka strávila Štedrý deň s C. a 25.a 26.decembra bola s M..

24.Žalobkyňa v 2.rade konštatovala, že s matkou nemala dobré vzťahy, vzhľadom na podobnosť ich

pováh. Nebola s ňou v kontakte. Žalovaný bol vždy agresívny, dostala od neho facku, keď bol pod
vplyvom alkoholu. Ku otázke správania sa žalovaného k matke v rokoch 2015/2016 sa nevedela vyjadriť,
informácie mala len sprostredkovane od sestry B.. Tá jej povedala, že žalovaný sa o matku nechce
starať, resp. jej pomáhať. Matka napriek tomu, že žalovaný robil veľa zle, ho veľmi ľúbila a veľa vecí
mu odpustila.

25.Žalobkyňa v 3.rade uviedla, že z bytu odišla ako 19 ročná. Matka sa s ňou skontaktovala asi v roku
2010, začala ju navštevovať. Volala ju aj k nej do bytu, tam však žalobkyňa v 3.rade ísť nechcela z
dôvodu, že sa tam zdržiaval žalovaný, ktorý fajčil, pil a bol agresívny. Pred Vianocami 2015 sa jej matka
sťažovala, že sa žalovaný o ňu nestará, že keď ho o niečo poprosí, všetko ofrfle a že sa o ňu stará setra

M.. Sťažovala sa, že ju žalovaný zanedbáva, väčšinou nie je doma a keď áno, je schovaný v izbe.

26.Žalobkyňa v 4.rade v rámci svojho výsluchu konštatovala, že voči žalovanému má vyslovene
negatívny vzťah, nestretáva sa s ním, dôvodom čoho, je jeho agresia. Jeho agresívne správanie
sa prejavovalo voči všetkým členom rodiny z tohto dôvodu odišla v roku 2005 z bytu. Ju osobne

žalovaný napadol fyzicky dvakrát. Mieril zbraňou aj na deti jej sestry. Nevedela súdu uviesť dôvod
darovania nehnuteľnosti práve žalovaného, za pravdepodobné považovala čiastočne obavy a čiastočne
skutočnosť, že žalovaný zobral pôžičky a plnil ich za matku. Správanie žalovaného k matke označila
ako hrubé, ponižujúce a urážlivé. Už po darovaní nehnuteľnosti, keď bola mama na vozíčku, žalovaného
prosila, aby jej s matkou pomohol, na čo on odpovedal, že sa mu to hnusí, že sa o ňu starať nebude a

nech skape. Žalobkyňu v 4.rade poslal do piče. Žalobkyňa v 4.rade si tiež všimla, že matka mala nejaké
modriny na ruke, pričom matka jej len uviedla, že to žalovaný ale nechcela sa k tomu vyjadrovať bližšie.
Problémy boli aj vtedy, keď mal žalovaný niečo nakúpiť, vždy to bolo s nadávkami a hundraním. Ak
niečo zabudol a bol požiadaný, aby sa po to vrátil, len sa vyjadril, že nie je náš poskok. Pred darovaním
nehnuteľnosti sa žalovaný o matku staral spolu s priateľkou, zašli s ňou občas k logopedičke, avšak po

darovaní už o ňu nejavil záujem. Ona s priateľom vybavili nového lekára, ktorý mame diagnostikoval
sklerózu. Keď bola matka v nemocnici, žalovaný o ňu nejavil záujem napriek tomu, že mu posielala
SMS-ky. Neprišiel ju do nemocnice pozrieť. V marci 2015 mame diagnostikovali spomínanú chorobu,
brala lieky, tieto zabezpečovala žalobkyňa v 4.rade. Asi od marca 2016 mala mama zavedený vývoddo žalúdka. Starostlivosť o ňu v tomto čase spočívala v zabezpečení základných potrieb, prebaľovaní,
kŕmení,matkabolanavozíku.Žalobkyňav4.radeknejchodilakaždéránopredprácouatiežvčase,keď
mala voľno. Cez deň zabezpečoval starostlivosť švagor a večer opätovne žalobkyňa v 4.rade. Okrem

zabezpečovania základných fyzických potrieb bolo potrebné čistiť vývod. Žalovaný v čase po darovaní
nehnuteľnosti už pri starostlivosti nepomáhal vôbec, napriek tomu, že ho o to viackrát žiadala. Skoro
neustále uvádzal, že jemu je to jedno, nech matka skape. Do bytu matky chodil sporadicky. Žalovaný
mal problémy s alkoholom. To sa prejavovalo aj v jeho agresívnom správaní a fyzických útokoch. Na
fyzický útok voči matke si žalobkyňa v 4.rade spomenula len na jeden v detstve. Matka sa na žalovaného

sťažovala,žesakvôlinemunecítidobre,žezasevystrája.Matkaprosilažalovanéhoopomoc,onjejvšak
pomáhal len menej a to s nákupmi. Fyzickú pomoc matke nikdy neposkytol, iba raz ju nakŕmil, vyjadroval
sa, že on by takto o matku nestaral. Žalovaný ju nikdy nepožiadal, aby sa o matku starala, rovnako ako
o to nepožiadal ani švagra. Ten u matky býval, lebo nemal kde bývať. Švagor navaril, mamu nakŕmil,
ak to bolo nevyhnutné ju i prebalil, čo mu veľmi nešlo, preto to zabezpečovala žalobkyňa v 4.rade. Po
odchode z domu bola s matkou v kontakte tak štyrikrát do mesiaca, pravidelne si telefonovali, domov

chodiť žalobkyňa v 4.rade nechcela práve kvôli žalovanému. So starostlivosťou o matku jej pomáhal aj
vtedajší priateľ p. K. a to v smere, že pomáhal pri vybavovaní lekárov.

27.Žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že so súrodencami nie je v kontakte, okrem žalobcu
v 1.rade, donedávna bol v kontakte aj so švagrom p. A.Á.. Dôvodom ochladnutia vzťahom medzi

súrodencami bolo, že sa rozutekali, nikto k nim nechodil. S matkou označil svoj vzťah ako dobrý, k
hádkam dochádzalo najmä kvôli financiám, hádky vyvolávala matka. Žalovaný financoval chod bytu,
vykonával domáce práce. Od matky sa neodsťahoval, pendloval medzi dvomi bytmi. U matky býval
švagorp.A.zadarmo,takhopoprosil,abysaomatkustaral.Žalovanýspoluspriateľkoumatkepomáhali
aj pri roznášaní letákov. Dôvodom darovania nehnuteľnosti bol ten, že žalovaný sa staral o domácnosť

po finančnej stránke, platil pôžičku matky, ktorá bola použitá na prerábku bytu. Dôvodom bolo i to, že
súrodenci k matke nechodili, pretože mali vlastných partnerov. Sestru D. matka vyhodila kvôli priateľovi.
Zdravotný stav matky sa začal zhoršovať v rokoch 2014/2015, žalovaný s ňou navštevoval lekárov.
Keď bol v práci, chodila s ňou priateľka. PO darovaní nehnuteľnosti matka stratila reč, komunikovali
len písomne a cez SMS. Žalovaný matku kŕmil, plnil vývod, pomáhal jej ísť na toaletu. Je pravdou, že

matku neprebaľoval, bol to neznesiteľný zápach, toto robil jeho švagor. Žalovaný len likvidoval plienku.
Nepodieľal sa ani na jej kúpaní a sprchovaní, nevedel vo výpovedi uviesť, kto tieto úkony zabezpečoval.
Do tohto sa nechcel montovať. Nie je pravdou, že žalobkyňa v 4.rade chodila každé ráno k matke,
žalovaný keď tam bol, tak neprišiel nikto, aj švagor bol zrazu niekde preč. Po zhoršení zdravotného
stavu matky s touto lekárov nenavštevoval, to vybavovala žalobkyňa v 4.rade. Žalovaný potvrdil, že mal

vedomosť o hospitalizácii matky v marci 2016. Matku však v nemocnici nenavštívil, nakoľko chodil do
práce, vstával ráno o 2.30 hodiny a keď skončil poobede o druhej , tak sa cítil uťahaný. S matkou si písal
a telefonoval. Matka ho nežiadala, aby ju navštívil. Potom, ako sa vrátila z nemocnice, ju samozrejme
navštívil. V čase zhoršeného zdravotného stavu matky zabezpečoval o ňu starostlivosť švagor, ktorého
o to požiadal žalovaný s tým, že tento býval u matky zadarmo, tak nech sa postará. K svojim údajným

problémom s alkoholom žalovaný uviedol, že dá si nejaké pivo, ale to je normálne, on nemôže pravidelne
piť, nakoľko jeho práca spočíva vo vedení dopravného prostriedku. Poprel, že by matku niekedy nazval
starou kurvou, nevedel o tom, že by z jeho strany niekedy došlo k verbálnym vulgárnym útokom na
matku. Na otázku, či niekedy matke povedal, aby zdochla alebo skapala uviedol, že toto sa stalo raz,
keď celý deň behal po obchodoch, matka niečo vymýšľala tak to povedal v afekte. Tento incident sa

však stal ešte pred darovaním nehnuteľnosti. Pred súrodencami sa takto nikdy nevyjadril. K fyzickým
útokom na matku z jeho strany nikdy nedošlo, rovnako ani voči členom rodiny. Výzva na vrátenie daru
mu bola doručená poštou ako doporučená zásielka, túto prevzala matka, on ju našiel doma na posteli.
Pohnútkou na zaslanie výzvy na vrátenie daru bolo to, že matka zistila, že v obsahu darovacej zmluvy
nefiguruje žalobkyňa v 4.rade. Podľa názoru žalovaného išlo zo strany žalobkyne v 4.rade a jej priateľa

o manipuláciu. Matka sa k obsahu výzvy na vrátenie daru pre žalovaným nevyjadrila, bolo vidieť, že
je to manipulácia. M. prišla do domácnosti k matke asi 3-4 mesiace po darovaní. Vianoce 2015 matka
nestrávila so žalovaným, on bol u priateľky, takto boli s matkou dohodnutí. Dňa 25.12.2015 matku
navštívil. Matka trávila Vianoce so sestrou a švagrom. Švagor A. u matky býval asi od roku 2014, kedy ho
tam zavolala matka, lebo nemal kde bývať, následne ho vyhodila, ale po dohode so žalovaným ho zobrali

späť. Po marci 2015, keď bola matke diagnostikovaná skleróza, žalovaný s ňou doktorov nenavštevoval.
Matka ho o pomoc požiadala aj po darovaní nehnuteľnosti, keď ho požiadala, tak prišiel. Lieky matke
sa museli po marci 2016 mixovať do stravy, čo robil aj žalovaný a aj jej ich podával. Presne nevedel
ako lieky dávkovať, avšak keď k tomu pristúpil, tak mu to matka opísala, väčšinu liekov matke vtedypodával švagor. S matkou navštevoval lekárov, len v čase, kedy s ňou nebolo ešte tak zle, zaviezol ju
k lekárovi, dnu už nešiel. O zdravotnom stave ho matka informovala sama, konkrétne diagnózy však
nepoznal, vedel len, že má nejakú sklerózu.

28.Svedok C. A., bývalý manžel žalobkyne v 2.rade, potvrdil, že osobne dobre poznal pani M. J.. V čase
keď nemal kde ísť, tak ho prichýlila práve p. M.. Býval u nej asi 2 roky až do jej smrti. Svedok s ňou chodil
na nákupy, roznášali spolu noviny ešte v čase, keď bola čiperná. U pani J. býval aj žalovaný. Problémy
nastali, keď pani M. vážne ochorela, bola aj v nemocnici. Svedok sa jej snažil pomáhať, pripravoval

jej jedlo, mixoval ho, aplikoval cez hadičku, do bytu chodila aj žalobkyňa v 4.rade, zabezpečovala
fungovanie prístroja. Pani M. sa nikdy na svedka nesťažovala. Po zhoršení zdravotného stavu sa staral
o pani M. väčšinou svedok, keď nemohol on, starala sa o ňu žalobkyňa v 4.rade. Nepovedal by, že
žalovaný vykonával o matku starostlivosť, viackrát mu napríklad chcel ukázať ako naplniť hadičku, čo on
nechcel robiť s odôvodnením, že to nedokáže. Niekedy žalovaný nebol v byte aj týždeň dva. Poprel, že
by ho žalovaný požiadal, alebo že medzi nimi bola dohoda, na základe ktorej ho poveril starostlivosťou

o pani M.. Potvrdil, že bol svedkom agresívneho a vulgárneho správania sa žalovaného voči matke.
Hádali sa najmä o šeky. Bol svedkom, ako žalovaný mame vynadal, svedok mu aj dohováral, či sa
nehanbí jej také veci hovoriť. Stalo sa aj to, že jej žalovaný povedal, ty stará kurva, kedy už zdochneš.
Nebol svedkom fyzického napadnutia matky žalovaným. Matku chodievali navštevovať žalobca v 1.rade
i žalobkyňa v 4.rade, vzťahy medzi členmi rodiny boli dobré. K lekárom, v čase keď už bola pani M. vážne

chorá,chodilasňoužalobkyňav4.rade.Nevedeluviesť,čipritompomáhalajžalovaný.PaniJ.kúpavala
žalobkyňa v 4.rade. Nevedel uviesť, či žalovaný bol matku navštíviť v čase jej hospitalizácie, svedok so
žalobkyňou v 4.rade boli dohodnutí tak, že jeden deň išiel za ňou svedok, druhý deň žalobkyňa v 4.rade.
Pani M. zomrela v Ružinovskej nemocnici, keď už bolo zle, svedkovi zavolala žalobkyňa v 4.rade, že
s mamou je zle. Vtedy bol v byte prítomný aj žalovaný, tak mu svedok povedal, že je s mamou zle a

treba ísť do nemocnice, žalovaný však povedal, že nejde, že pôjde neskôr a išiel si ľahnúť. Lieky pani M.
podávala žalobkyňa v 4.rade a keď boli pripravené aj svedok. Žalovaný nebol schopný matke pomáhať.

29.Súd vykonal aj výsluch svedka V. K., ktorý bol kedysi vo vzťahu so žalobkyňou v 4.rade, s ktorou sa
pred rokom rozišiel. Celú rodinu poznal asi 14 rokov. Pani M. J. bola posledné roky chorá a potrebovala

pomôcť. Svedok vybavil lekárku, ktorá diagnostikovala závažné ochorenie- sklerózu. Poslednú dobu
života potrebovala pani M. osobnú pomoc a starostlivosť, túto jej poskytovala žalobkyňa v 4.rade, ktorá
za ňou chodila dvakrát denne. Kŕmila ju, čistila prívody na hadičke, starala sa o ňu príkladne, čo svedka
až prekvapilo. Inak mala žalobkyňa v 4.rade vždy zapnutý telefón a keď to bolo nutné, išla za matkou
aj v noci alebo večer. U pani M. vtedy býval C., ktorý sa o ňu staral v čase, keď tam nebola žalobkyňa

v 4.rade. Žalovaný sa o matku nestaral ako mal, až keď do celého vstúpili svedok so žalobkyňou v
4.rade, bola pani M. poskytnutá primeraná lekárska starostlivosť. Svedok bolo osobne prítomný, keď
bol žalovaný žalobkyňou v 4.rade požiadaný, aby matke pomohol a vykonal potrebné úkony, na čo
on povedal nie, že sa mu to hnusí. Bol tiež svedkom hrubého správania sa žalovaného voči matke,
vyjadril sa, že by matku nechal skapať. Stávalo sa, že pani M. napísala žalobkyni v 4.rade SMS, že V.

vyvádza. V tom čase chodil už do bytu žalovaný len sporadicky. Pohreb matky zariaďovala žalobkyňa
v 4.rade, ktorá keď požiadala o pomoc žalovaného, ten odmietol s tým, že ho to nezaujíma. Potvrdil,
že žalovaný mal problémy s alkoholom dlhodobejšieho rázu. Doplnil, že posledné mesiace života pani
M., kedy potrebovala pomoc sa v byte so žalovaným stretol asi päťkrát a vtedy keď bol požiadaný o
pomoc, tak je poskytnutie odmietol. O pomoc ho žiadala žalobkyňa v 4.rade a to v rozsahu, keď ona

bola v práci alebo C. nemohol, požiadavka znela, či žalovaný matku nenakŕmi, čo on odmietol s tým,
že sa mu to hnusí.

30.Súd nepristúpil k výsluchu svedkýň, navrhovaných žalobcom z dôvodu, že žalobca neuhradil
preddavok na trovy navrhnutých dôkazov, ktorý mu bol vyrubený uznesením č.k. 13C 81/2016-153 zo

dňa 22.5.2018. V zmysle ustanovenia § 253 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, ak strana v lehote
určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

31.Právna zástupkyňa žalobkyne v 4.rade v záverečnej reči zo dňa 28.6.2018 zdôraznila, že z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa sa domáhala od žalovaného vrátenia daru z

dôvodu, že tento sa o ňu nestaral, hoci bola ťažko chorá, neprejavoval o ňu záujem a priamo si prial, aby
zomrela. Nepopierala skutočnosť, že zo začiatku žalovaný poskytoval matke nejakú formu starostlivosti,
pomohol jej rozniesť letáky, upratal, urobil nákup, navštívil logopedičku. Podstatná zmena však nastala
po darovaní nehnuteľnosti, keď žalovaný z bytu odišiel . Mala za to, že žalovaný sa k matke správalv hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo spočívalo v tom, že o matku nejavil záujem, neposkytoval jej
potrebnú starostlivosť, túto poskytovať vyslovene odmietal a prial si jej smrť, čo vyjadril slovami "nech
skape". Po Vianociach 2015 sa zdravotný stav pani M. J. zhoršil, tvrdenie žalovaného, že matku kŕmil,

plnil jej vývod, pomáhal na toaletu vyvrátili žalobkyňa v 4.rade a tiež svedkovia A. P. K.. Žalovaný
rovnako nepreukázal, že mal uzavretú dohodu s pánom A. ohľadne zabezpečovania starostlivosti o
matku, svedok A. to vyslovene poprel, uviedol, že žalovaný sa vyjadril o matke a pred ňou slovami
" ty stará kurva, kedy už zdochneš". Rovnako tento svedok potvrdil, že žalovaný nebol za matkou v
nemocnici, išiel si ľahnúť, čo nepoprel ani žalovaný a vysvetlil to tým, že bol unavený po práci. Aj svedok

K. uviedol, že žalovaný sa odmietol o matku starať s odôvodnením, že sa mu to hnusí a bol prítomný
pri tom, ako matke povedal, aby skapala. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že sama pôvodná
žalobkyňa žiadala žalovaného o pomoc, rovnako ako aj žalobkyňa v 4.rade, ten však pomoc, s výnimkou
drobných nákupov, odmietal. Je zrejmé, že pani M. J. nebola schopná žiť bez pomoci tretej osoby. Od
žalovaného možno na základe vyššie uvedeného spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za svoje
správanie voči matke.

32.Právna zástupkyňa žalobkýň v 2. a 3.rade v záverečnej reči apelovala na skutočnosť, že po darovaní
nehnuteľnosti sa zdravotný stav pani J. zhoršil natoľko, že potrebovala pri základných fyzických úkonoch
pomoc. Túto jej žalovaný odopieral, nesprevádzal ju na návštevách lekárov, odmietol vykonávať osobnú
starostlivosť s vyjadrením, že sa mu to hnusí, hoci vedel, že jeho matka je na takúto pomoc plne

odkázaná. Bolo vyvrátené, že by žalovaný poveril starostlivosťou o matku p. A., tento býval v byte na
základe dohody priamo s pani M. J. a staral sa o ňu z vďaky za to, že mu umožnila v tomto bývať,
keď zostal bez strechy nad hlavou. Bolo preukázané, že žalovaný sa v čase, keď stav jeho matky bol
už veľmi vážny, vyjadroval v tom zmysle, že by bolo lepšie, aby skapala. V byte sa prestal zdržiavať.
Mala preto za to, že žalovaný sa k darkyni správal v hrubom rozpore s dobrými mravmi a žaloba je v

celom rozsahu dôvodná.

33.Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zo dňa 29.8.2018 trval na tom, že žaloba je
nedôvodná, nakoľko darovacia zmluva zo dňa 30.11.2015 je platná. V konaní nebola preukázaná
požadovaná intenzita a závažnosť porušenia dobrých mravov. Nehnuteľnosť darovala matka

žalovaného z dôvodu, že ho mala rada a žalobcovia sa o ňu celé roky nezaujímali, ani ju nenavštevovali.
Matke žalovaný pomáhal, platil náklady spojené s bývaním, staral sa o domácnosť, kupoval stravu,
splácal jej dlhy. Žalobcovia o tieto matkine problémy nejavili záujem. Na to, aby dlhy splácal, musel
mať dve zamestnania, domov chodil unavený, býval nervózny. Starostlivosť o matku vykonával p. A.,
pomáhal jej s domácnosťou, počas choroby sa o ňu staral v čase, keď nebol žalovaný doma. Tieto

práce vykonával spontánne z vďaky za to, že môže v byte bývať. S mamou si rozumeli a žalovanému
tým umožnil pracovať aj po nociach a stretávať sa s priateľkou. O mamu sa žalovaný staral v rámci
svojich možností a schopností. Neubližoval jej, nikdy ju fyzicky nenapadol, ani psychicky jej vedome
neublížil. Neubližoval ani svojim súrodencom. Ak niekedy použil vulgárne výrazy bolo to z dôvodu, že
bol frustrovaný z dlhov, ktoré matka spôsobila, z jej nezodpovedného správania a z vyčerpania z práce.

Opätovne poukázal na vyjadrenie žalobcu v 1.rade, podľa ktorého je spor iba vyprovokovanou žalobou
zo strany sestry. O mamu v závere života javila záujem len sestra M., brat W. sa zastavil raz za dva
týždne, sestra D. P. B. s o matku nezaujímali v čase jej choroby. K matke sa žalovaný správal rovnako
pred aj po darovaní. Dôvodom podania žaloby bola snaha žalobcov získať podiel na byte, iniciátorkou
žaloby bola sestra B.. Toto potvrdil v konaní aj žalobca v 1.rade, ten sa pripojil k žalobe až neskôr, pod

vplyvom sestier a pod hrozbou, že žaloba bude inak zamietnutá, ak sa k nej nepripojí.

34.Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnením povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

35.Súd po oboznámení sa s obsahom všetkých listinných dôkazov, s prihliadnutím na vyjadrenia
sporových strán ako aj svedkov, aplikoval na ustálené skutkové závery vyššie citované zákonné
ustanovenia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

36.Súd, skôr než pri svojom odôvodnení pristúpi k opisu rozhodných skutočností, ktoré považuje
v zmysle vykonaného dokazovania sa ustálené a preukázané, primárne považuje za nutné uviesť

jednotlivé teoreticko právne východiská, ktoré v tomto konaní na ustálený skutkový stav aplikoval a
na ktoré prihliadal. Vychádzajúc z charakteru uplatňovaného nároku súd skúmal v prvom rade to, či
došlo medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu riadnej darovacej zmluvy, z ktorej následne
vznikli právne účinky v podobe zmeny vlastníka nehnuteľnosti. Tiež podrobil následne skúmaniu výzvy
na vrátenie daru, ako prejavu vôle, ktorým sa darca domáha vrátenia daru voči obdarovanému. Výzvu

na vrátenie daru je potrebné skúmať jednak z formálneho hľadiska, teda či tento právny úkon spĺňa
všetky svoje podstatné náležitosti a je jasný, zrozumiteľný a určitý. Taktiež ho bolo nutné skúmať z
hľadiska jeho obsahu v tom zmysle, či v samotnej výzve sú uvedené jednotlivé skutočnosti a skutkové
okolnosti, pričítané obdarovanému a jeho konaniu a či sú tieto presne špecifikované minimálne v tom
rozsahu, aby súd v rámci vykonávaného dokazovania vedel, aké konkrétne konanie alebo správanie

je žalovanému vyčítané a aby toto mohol podrobiť skúmaniu z hľadiska naplnenia potrebnej intenzity
porušovania dobrých mravov. Je potrebné doplniť i to, že súd je viazaný rozsahom tohto prejavu
vôle. Podmienkou úspešného uplatnenia nároku na vrátenie daru je aj riadne doručenie výzvy na jeho
vrátenie, teda splnenie toho predpokladu, že prejav vôle smerujúci k výzve na vrátenie daru sa dostal do
riadnej dispozície obdarovaného a ten mal možnosť sa s ním riadne oboznámiť. Ďalším východiskom,

z ktorého súd vychádzal je skutočnosť, že zákon kladie dôraz na splnenie základnej podmienky vzniku
možnosti úspešného domáhania sa vrátenia daru a to skutočnosti, že obdarovaný sa voči darcovi alebo
členom jeho rodiny správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Za takéto nemožno považovať akékoľvek
nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov ( rozsudok
NSSR sp. zn. 2 Cdo 81/97). Pre účely ustálenia, či v prípade správania sa obdarovaného sa jedná

o hrubé porušovanie dobrých mravov musí súd skúmať rôzne okolnosti, trvanie sporného správania
sa, jeho priebeh, intenzitu a nepochybne aj samotné správanie sa darcu, teda to, či samotný darca
svojim konaním neprovokuje obdarovaného k nevhodnému správaniu sa, resp. či nie je samotnou
príčinou. Celkové správanie sa obdarovaného je však nutné skúmať aj v kontexte vonkajších okolností,
ktoré vplývajú na vzťah medzi darcom a obdarovaným. Podľa názoru súdu pod pojem hrubé porušenie

dobrých mravov možno zaradiť len také konanie alebo správanie obdarovaného, ktoré je v príkrom
rozpore s etickými a spoločenskými princípmi, rešpektovanými v tej ktorej spoločnosti, ktoré zasahuje
do dôstojnosti, morálnej a duševnej integrity, či napáda telesnú integritu tej ktorej osoby.

37.Nakoľko v priebehu súdneho konania pôvodná žalobkyňa zomrela a došlo k pripusteniu zmeny petitu

žaloby, súd zároveň skúmal či na požadovanom určení je alebo nie je naliehavý právny záujem a to
napriek tomu, že táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybňovaná
ani namietaná. Je zrejmé, že po smrti pôvodnej žalobkyne sa jej dedičia nemôžu, bez toho, aby sa o
majetkovom vyporiadaní vzťahov rozhodlo v dedičskom konaní, domáhať či už vydania nehnuteľnosti
alebo určenia vlastníckeho práva k nej. Jediným možným spôsobom ustálenia právnych vzťahov medzi

stranami sporu, tak, aby všeobecný súd neprekročil svoju právomoc a aby sa v následnom dedičskom
konaní mohla ustáliť masa dedičstva, bolo rozhodovanie o určení, že sporná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po nebohej poručiteľke tak, ako to po úprave petitu požadovali žalobcovia. Súd preto pristúpil k
vykonávaniu dokazovania v rozsahu ustálenia spôsobu správania sa a konania žalovaného po darovaní
nehnuteľnosti a jeho skúmaniu z hľadiska charakteru a intenzity.

38.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa ako darkyňa uzavrela so žalovaným
darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie spornej nehnuteľnosti- bytu, v ktorom pôvodná
žalobkyňa žila v ktorej sa zdržiaval i žalovaný. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 30.11.2015 aobsahovala všetky podstatné obsahové aj formálne náležitosti. V konaní nebolo preukázané, že by táto
zmluva bola zo strany darkyne uzatváraná pod tlakom alebo že by ju niekto k jej uzavretiu prinútil.
Pôvodná žalobkyňa, napriek svojmu nesporne zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu, bola až do konca

života plne spôsobilá na právne úkony a teda mohla so svojimi právami nakladať podľa vlastného
uváženia a na základe vlastného rozhodnutia. Darovacou zmluvou teda došlo k zmene vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnosti, kedy nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný.

39.Pôvodná žalobkyňa v liste zo dňa 28.3.2016, ktorý bol riadne doručený žalovanému ( ktorý túto

skutočnosť nepoprel, kedy v rámci svojej výpovede sám potvrdil, že predmetná výzva mu bola doručená
a že si ju prečítal, pričom nie je rozhodujúce akým spôsobom sa dostala do jeho dispozície- teda či mu
bola doručená poštou, alebo, ako on uviedol, si ju našiel na posteli). Žalovaný predmetný list dostal do
svojej dispozície, čím možno konštatovať, že tento prejav vôle riadne došiel do dispozície adresátovi-
teda žalovanému. V rámci jeho obsahu boli opísané viaceré konania žalovaného, ktoré podľa názoru
pôvodnej žalobkyne, boli konaniami v rozpore s dobrými mravmi. Tieto súd následne v rámci súdneho

konania skúmal, overoval, či k takýmto skutočnostiam došlo a či týmito došlo k porušeniu dobrých
mravov v zákonom požadovanej intenzite. Darkyňa vo výzve uvádzala, že žalovaný sa k nej správa
hanlivo, nadáva jej, uráža ju, psychicky trápi pre svoje sklony k agresii, nezaujíma sa o jej zdravotný stav,
nezdržiava sa doma asi od nového roku 2016. Uvádzala, že keď bola v marci 2016 v nemocnici, napriek
zaslanej SMS žalovanému, tento na ňu nereagoval, darkyňu v nemocnici nenavštívil ani sa neopýtal

prečo je hospitalizovaná. O darkyňu sa nezaujímal ani po návrate z nemocnice a keď prišiel do bytu ani
sa nespýtal na dôvod hospitalizácie. Obdarovaný darkyni povedal, aby skapala, že si ju ani nevšimne.

40.Z predložených listinných dôkazov ( zdravotnej dokumentácie), ako aj z výpovedí strán sporu
a svedkov je zrejmé, že pôvodnej žalobkyni sa začal zhoršovať zdravotný stav na prelome rokov

2014/2015. Je zrejmé, že zvrat v jej zdravotnom stave nenastal hneď, dochádzalo k nemu postupne. V
marci 2015 jej bolo diagnostikované ťažké neurologické ochorenie, ktoré malo negatívne progresívny
vývoj. Ako choroba postupovala, začala mať pôvodná žalobkyňa postupne problémy s rečou,
rovnováhou, nevedela normálne prijímať stravu, nakoniec sa dorozumievala len písomne. Bola
odkázaná na kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie inou osobou, po napojení na hadičku, bola odkázaná na

prijímanie stravy takýmto spôsobom. Takýto negatívny progres jej zdravotného stavu opisovali zhodne
stranysporuakoajsvedkoviaajezrejmýajzpredloženejzdravotnejdokumentácie.Zuvedenéhomožno
vyvodiť záver, že pôvodná žalobkyňa v čase po darovaní nehnuteľnosti až do konca života v júli 2016
potrebovala intenzívnu osobnú starostlivosť, prakticky všetky základné fyzické úkony musela vykonávať
s pomocou iných osôb. Rovnako v tomto čase intenzívne navštevovala lekárov a bola odkázaná na lieky,

ktoré jej museli byť pravidelne podávané. Súd má za to, že človek v takomto štádiu choroby, dôvodne a
logicky očakáva pomoc najmä od najbližšej rodiny, v tomto prípade od svojich detí.

41.Žalovaný zostal s matkou žiť v spoločnej domácnosti, aj po tom, ako všetci ostatní súrodenci túto
opustili. Všetci žalobcovia zhodne opisovali žalovaného ako problematickú osobnosť, ktorý mal alebo

stále má problémy s alkoholom, čo vyvolávalo jeho agresiu, ktorá sa prejavovala vo verbálnych a
dokonca fyzických útokoch na jeho sestry. Napriek tomu v konaní nepopreli a je to zrejmé aj z vyjadrení
žalovaného, že v čase, keď matka bola ešte mobilná a nepotrebovala intenzívnu osobnú starostlivosť,
bol to žalovaný, ktorý sa staral o byt, jeho chod financoval, prevzal na seba dlhy, ktoré mala jeho matka,
urobil nákup, upratal byt ( pri čom mu pomáhala aj jeho priateľka) a vozil matku k lekárom. V tejto

súvislosti je ale nutné si uvedomiť, že súd musel skúmať správanie žalovaného k matke v čase od
1/2015 do 3/2015, teda v čase po darovaní nehnuteľnosti do výzvy na vrátenie daru. Je nepochybné,
ako vyplynulo z výpovedí strán i svedkov, že pôvodná žalobkyňa v tomto období už bola nesebestačná
a potrebovala pomoc v základných životných úkonoch. Túto pomoc jej však žalovaný neposkytol a to
ani po tom, čo bol o ňu požiadaný. Žalovaný v konaní poukazoval práve na to, že sa o chod domácnosti

staral po finančnej stránke, že platil dlhy za matku. Súd tu uvádza, že práve vzhľadom na zdravotný
stav darkyne, nepredstavovali plnenia týchto úloh jedinú povinnosť žalovaného. Vzťah k inej osobe, a
najmä vzťah syna k matke, je založený na viacerých rovinách a mal by plniť nielen zabezpečovaciu
funkciuvpodobeposkytnutiafinanciíaleajemočnúasociálnufunkciu.Jenespochybniteľné,žepôvodná
žalobkyňa potrebovala v rozhodnej dobe po darovaní nehnuteľnosti pomoc pri realizácii základných

životných funkcií, bola na iné osoby plne odkázaná a preto prípadné porušovanie dobrých mravov vo
vzťahu matka-syn sa môže prejaviť aj vo forme odmietania alebo úplného negovania poskytovania
tejto formy starostlivosti. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že starostlivosť o matku v tejto dobe
vykonávala žalobkyňa v 4.rade a pán C. A.. Toto potvrdil vo svojej výpovedi žalobca v 1.rade ( " o matkusa starala sestra M. a švagor C."), žalobkyňa v 3.rade ( " pred Vianocami 2015 sa matka sťažovala, že
sa žalovaný o ňu nestará, že sa o ňu stará M."), žalobkyňa v 4.rade, a tiež nezaujatí svedkovia C. A.
( "po zhoršení zdravotného stavu som sa o pani M. staral ja, do bytu chodila žalobkyňa v 4.rade) a V.

K.. Podľa jednotlivých výpovedí súd ustálil, že obe tieto osoby ( žalobkyňa v 4.rade a svedok C. A.) sa
o pôvodnú žalobkyňu starali, kŕmili ju, prebaľovali, varili jej, podávali lieky, žalobkyňa v 4.rade zároveň
zabezpečovala návštevu lekárov a dodanie liekov.) Všetky osoby, ktoré v konaní vypovedali ( s výnimkou
žalovaného) vyslovene popreli, že by sa o matku nejakým významným spôsobom staral žalovaný.
Žalobca v 1.rade uviedol, že po darovaní nehnuteľnosti bol žalovaný k matke apatický, nezaujímala ho,

žalobkyňa v 3.rade uviedla, že sama matka sa jej na žalovaného v tomto smere sťažovala. Žalobkyňa
v 4.rade obdobne uviedla, že žalovaný po darovaní nehnuteľnosti so starostlivosťou nepomáhal vôbec,
napriek tomu, že ho o to viackrát žiadala, pomáhal len s nákupmi aj to s frflaním. Obdobne sa vyjadril
aj svedok A. a svedok K.. Súd v tomto smere uvádza, že len neposkytovanie osobnej starostlivosti by
nepostačovalo na ustálenie záveru o hrubom porušovaní dobrých mravov. Hoci nesporne je minimálne
zarážajúce, že žalovaný sa odmietol podieľať na vykonávaní takejto pomoci matke, a to najmä po

tom, ako bol o to viackrát žiadaný, takéto konanie, v kontexte úplnej odkázanosti matky na pomoc
iným, by bolo možné kvalifikovať len ako konanie porušujúce dobré mravy. Súd ale z vykonaného
dokazovania zistil, že odmietanie poskytovania pomoci zo strany žalovaného bolo spojené s vulgárnym
a verbálne agresívnym prejavom, kedy žalobca v 1.rade, žalobkyňa v 4.rade, svedok A. aj svedok K.
opisovali správanie sa žalovaného k matke ( najmä po tom, ako bol poprosený o pomoc a nútený túto

poskytnúť v minimálnom rozsahu), ktoré podľa názoru súdu hrubo prekračovalo medze správania sa
v kontexte dobrých mravov. Označovanie matky ako starej kurvy, piče s komentárom, nech už skape
( čo v rámci viacerých výpovedí žalovaný povedal v čase po darovaní nehnuteľnosti) predstavuje hrubý
zásah do duševnej integrity darkyne, najmä s prihliadnutím na rodinný vzťah medzi ňou a žalovaným.
Samotní žalovaný nepoprel, že raz povedal matke aby skapala. Jeho dôvod, že tak konal v afekte,

takéto hrubé správanie voči človeku, ktorý sa už nevedel verbálne brániť, určite neospravedlňuje. Hoci
žalovaný tvrdil, že toto matke povedal ešte pred darovaním nehnuteľnosti, viaceré výpovede strán a
svedkov v tomto konaní osvedčili, že k takýmto vyjadreniam došlo aj po darovaní nehnuteľnosti. Z vyššie
uvedeného súd ustáli, že nielenže žalovaný odmietal poskytnúť darkyni potrebnú pomoc, ale ešte aj
hrubým spôsobom vyslovoval želanie, aby matka zomrela. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že

žalovaný sa v rozhodnej dobe v byte u matky temer nezdržiaval, čo potvrdil žalobca v 1.rade, žalobkyňa
v 2.rade aj svedok A..

42.Rovnako skutočnosť, že žalovaný nenavštívil matku v čase jej hospitalizácie v marci 2016 ani v čase
kedy už v nemocnici zomierala ( júl 2016), súd hodnotí ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi,

najmä v kontexte dôvodov, prečo tak žalovaný neurobil. Dôvod, že chodil do práce a cítil sa uťahaný,
nemožnoakceptovať.SvedokA.dokoncaopísal,žepotomakožalovanéhooboznámilsvážnymstavom
matky, a že treba ísť do nemocnice, tento odmietol a išiel si ľahnúť. Týmto žalovaný, ani v závere života
svojej matky, nebol nápomocný a neposkytol matke potrebnú podporu. Žalobca v 1.rade a žalobkyňa
v 4.rade zhodne, v rámci svojej výpovede opisovali, že po darovaní nehnuteľnosti si všimli na rukách

matky modriny a keď sa jej spýtali čo sa stalo, tak im uviedla, že " sa pochytila s V."- ako uvádzal žalobca
v 1.rade, " matka len uviedla, že to žalovaný ale nechcela sa k tomu bližšie vyjadrovať"- ako uvádzala
žalobkyňa v 4.rade. Tu musí súd konštatovať, že existuje minimálne podozrenie s fyzického ataku matky
zo strany žalovaného. Takýto prejav agresie k vlastnej, ťažko chorej matke, predstavuje hrubý zásah
do jej telesnej integrity. Hoci vo výzve na vrátenie daru nie je tento skutok opísaný a súd preto na neho

nemohol v konaní prihliadať, predstavuje minimálne skutočnosť, dokresľujúcu celú situáciu.

43.Čo sa týka obrany žalovaného, súd musí konštatovať neunesenie dôkazného bremena. Žalovaný v
konanítvrdil,žepoverilsvojhošvagrastarostlivosťouomatkuvčase,keďvbyteonnieje.Toto vyslovene
svedok A. poprel, pričom je zrejmé, že pani J. pomáhal z dôvodu, že ju mal rád a že mu dovolila v byte

bývať. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že sestry na matku tlačili, aby žiadala vrátenie daru, je
irelevatná. Je jedno čo bolo pohnútkou pre skoncipovanie a zaslanie výzvy na vrátenie daru, pôvodná
žalobkyňa bola do konca života osobou plne spôsobilou na právne úkony a ak aj k zmene jej postoja
prispeli názory ostatných detí, toto nespôsobuje neplatnosť alebo neúčinnosť prejavu vôle smerujúceho
k vráteniu darovanej nehnuteľnosti. Rovnako nemožno poprieť ani to, že morálna povinnosť postarať sa

o matku sa viazala na všetkých súrodencov, nielen na žalovaného a žalobkyňu v 4.rade. Avšak žalovaný
odmietalakúkoľvekparticipáciunaposkytovaníosobnejstarostlivostimatke(svýnimkounákupov,alebo
financovania nákladov za bývanie) s tým, že dával najavo, že mu to prekáža, hnusí sa mu to, čo muselo
jeho matku nepochybne raniť a trápiť.44.Súd preto môže zhrnúť, že žalovaný sa dopustil voči svojej matke počas jej života ( a po darovaní
nehnuteľnosti) konania a správania, ktorým hrubo porušoval dobré mravy, kedy nielenže odmietal

vykonávať osobnú starostlivosť o matku v čase, keď bola na ňu odkázaná ( napriek tomu, že bol o ňu
viackrát požiadaný), ale vulgárne a nevhodne vyjadroval svoje želanie, aby skapala, zdochla, označoval
ju stará kurva a posielal do piče. Neprejavoval ani záujem o jej zdravotný stav, kedy ju nenavštívil v
nemocnici a to dokonca ani vtedy, keď už bolo jasné, že zomiera. Svojim konaním, v celkovom súhrne
opisovaných okolností, naplnil zákonný predpoklad ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a na

strane darkyne vzniklo právo domáhať sa vrátenia daru. Doručením výzvy na jeho vrátenie došlo k
zánikudarovaciehovzťahuajenepochybné,ževčasesmrtibolapaniM.J.výlučnouvlastníčkouspornej
nehnuteľnosti, ktorá ako majetková hodnota patrí do dedičstva a v rámci neho bude vyporiadaná.

45.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalobcovia mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.