Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10T/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010165
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815010165.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej

a prísediacich Z. N. a M. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. apríla 2017, vo Vranove nad
Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: H. H.V., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom S. č. XXX, okr.
Bardejov, nezamestnaný, ženatý,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

tento v období od 09.01.2014 do 19.02.2014, v priestoroch pobočky poisťovne AXA, na ul. O. E. vo I.
J. Y. a v obci S.H., okr. Vranov nad Topľou, vylákal postupne od K. E., K. Q., F.. Z. M., D. Č.H. a L.
Š., finančné prostriedky v sumách od 120,00 EUR do 1.022,00 EUR, ako zálohy na kúpu pneumatík
a od F.. Z. M. zároveň aj zálohu vo výške 1.922,90 EUR, na kúpu stavebného materiálu, ktoré tovary
menovaným prisľúbil dodať najneskôr do jedného týždňa, čo však následne už neurobil, pneumatiky a
ani objednaný stavebný materiál doposiaľ nedodal a ani prevzaté zálohy, aj napriek viacerým výzvam,
poškodeným nevrátil, čím týmto konaním tak K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, okr. Vranov

nad Topľou, D. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, H. a L. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. XXX/XX, J., okr. Gelnica, spôsobil každému z nich škodu vo výške 120,00 EUR, poškodenému
K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, okr. Vranov nad Topľou, spôsobil škodu vo výške 200,00
EUR a poškodenému F.. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., E. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou,
spôsobil škodu v celkovej výške 2.944,90 EUR,

t e d a

pokračovane, na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku väčšiu škodu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách,

č í m s p á c h a l

- pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. j) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody
zaplatiť poškodeným :

a/ K. E., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale bytom S. XX, okr. Vranov nad Topľou, sumu 120,00 Eur
( stodvadsať eur ),

b/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale bytom S. XX, okres Vranov nad Topľou, sumu 200,00 eur
(dvesto eur ),

c/ F.. Z. M., nar. XX.XX.XXXX vo I., okres Vranov nad Topľou, trvale bytom I., E. č. XX/XX, okres Vranov
nad Topľou, sumu 2.944,90 eur ( dvetisícdeväťstoštyridsaťštyri eur a deväťdesiat eurocentov ),

d/ D. Č. nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom E. XXXX/X, H. - Ť., sumu 120,00 eur ( stodvadsať eur ),

e/ L. Š., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom X. XXX/XX, J., okr. Gelnica, sumu 120,00 eur ( stodvadsať
eur ),

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal dňa 06.05.2015 obžalobu na obžalovaného
H. H. pre skutok uvedený vo výrovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako pokračovací

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Tr. zákona.

Po oboznámení prítomného obžalovaného ako aj jeho obhajcu so zmenou zákonného sudcu, v zmysle
ust. § 277 ods. 5 Tr. poriadku, s touto zmenou zákonného sudcu obžalovaný ako aj jeho obhajca prejavili

súhlas a nežiadali opakovať dokazovanie vykonané na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému H. H., ktorý sa predchádzajúcich hlavných
pojednávaní nezúčastnil, urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu k skutku
obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení
stanoviska prokurátora, súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli
splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania
skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s

výrokom o náhrade škody.

Na tomto podklade súd uznal obžalovaného H. H. za vinného z toho, že v období od 09.01.2014 do
19.02.2014 postupne prevzal od poškodených uvedených v skutkovej vete tohto rozsudku finančné
prostriedky v rozpätí od 120,00 eur až do 1.022,00 eur ako zálohy na kúpu pneumatík, pričom od

poškodeného F.. M. prevzal ešte aj sumu 1.922,90 eur ako zálohu na kúpu stavebného materiálu s
tým, že sľúbený tovar im nedodal a takisto im nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky a to napriek ich
opakovaným výzvam, čím všetkým poškodeným uvedeným v skutkovej vete tohto rozsudku spôsobil
škodu v celkovej výške 2.944,90 eur. Obžalovaný teda týmto svojím konaním po objektívnej stránke
naplnil skutkovú podstatu pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr.

zákona a to konkrétne tým, že od jednotlivých poškodených podvodným spôsobom vylákal ich finančné
prostriedky, čím im spôsobil väčšiu škodu, pričom sa tohto trestného činu dopustil voči piatim osobám,
teda viacerým osobám.

Obžalovaný skutok spáchal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chcel

vyššie uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda záujem na
cudzom majetku.

Obžalovaný H. H. sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade
škody a to výsluchom obžalovaného ako aj jednotlivých prítomných poškodených či oboznámením
výpovedí neprítomných poškodeným len k týmto výrokom a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný H. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že naposledy bol odsúdený v roku 2014 za
podvodné konanie na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov, pričom skúšobná doba
tohto podmienečného odsúdenia mu už uplynula a jeho odsúdenie je tak už zahladené. Vyjadril sa, že
celkovo bol dvakrát odsúdený za podvodné protiprávne konanie a raz za neplnenie si svojej vyživovacej

povinnosti. Zdôraznil, že v prípade odsúdení za podvodné konanie vystupoval v pozícii tzv. „bieleho
koňa“, keďže podpísal nejaké dokumenty, pričom z tohto svojho konania nemal žiaden zisk, ale bol
pritom trestne zodpovedný. Vyjadril sa ďalej, že s poškodeným F.. M. mal záujem uzavrieť splátkový
kalendár či dohodu o uznaní dlhu, avšak tento poškodený najskôr od neho požadoval sumu 1.000,00
eur, ktorú mu nemal možnosť naraz poskytnúť. Uviedol, že neskôr pracoval v zahraničí, avšak dňa
20.12.2015 utrpel v zamestnaní kolaps a v dôsledku toho sa od roku 2016 lieči na vysoký krvný tlak. V

čase konania hlavného pojednávania bol pritom nezamestnaný s tým, že ani nemá možnosť zamestnať
sa vo svojom odbore ako montér - zámočník. Zdôraznil, že jednotlivých poškodených nepozná, keďže
peniaze mu poskytol len poškodený F.. M., ktoré si však neponechal a nijakým spôsobom sa neobohatil.
Od roku 2015 teda nemal finančné prostriedky na uhradenie dlžnej sumy jednotlivým poškodeným. Vo
vzťahu k svojim osobným pomerom uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve banky

a on uhrádza pravidelne splátky hypotekárneho úveru na toto obydlie. Má pritom dve deti, jedno vo
veku 8 rokov, ktoré je v starostlivosti jeho bývalej manželky a na ktoré uhrádza výživné v sume 85,00
eur. Ďalšie jeho dieťa je vo veku 3 rokov, ktoré žije s ním ako aj s jeho súčasnou manželkou, pričom
táto má z predchádzajúceho vzťahu ďalšie dieťa vo veku 9 rokov. Vyjadril sa, že do júna 2016 poberal
nemocenské dávky v sume 300,00 eur, avšak odkedy je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a

rodiny Vranov nad Topľou, tak nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, keďže jeho manželka má príjem
ako kuchárka v sume 450,00 eur. Vyjadril sa, že vzhľadom na vysoký krvný tlak ako aj upchávanie ciev
nemá možnosť nájsť si zamestnanie, avšak má prísľub zamestnať sa od septembra roku 2017 ako šofér
- rozvážač mäsa v spoločnosti U. s.r.o.

Poškodený F.. M. ako v pôvodnej svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, tak aj pri výpovedi na ďalšom
hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že si voči obžalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody v
celkovej sume 2.944,90 eur, pričom zvyšné peňažné prostriedky, ktoré tomuto obžalovanému poskytol,
už od neho nepožaduje.

Poškodený E. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že obžalovaný mu svojím konaním spôsobil škodu v
sume 120,00 eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaného v odsudzujúcom rozsudku, keďže
obžalovaný s ním neuzatvoril ani splátkový kalendár či dohodu o uznaní dlhu.

Poškodený Q. si v konaní pred súdom z titulu poskytnutej zálohy na kúpu pneumatík obžalovanému H.,

uplatnil voči jeho osobe nárok na náhradu škody v sume 200,00 eur, pričom takisto s týmto poškodeným
neuzatvoril žiaden splátkový kalendár či dohodu o uznaní dlhu.

Poškodená Č. si v prípravnom konaní uplatnila voči obžalovanému z titulu poskytnutých peňažných
prostriedkov na kúpu pneumatík nárok na náhradu škody v sume 120,00 eur.

Poškodený Š. sa zas takisto v prípravnom konaní vyjadril, že obžalovanému poskytol zálohu na kúpu
pneumatík vo výške 120,00 eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaného.

V konaní pred súdom bol takisto oboznámený trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 T 82/2011

zo dňa 16.09.2011, trestný rozkaz toho istého súdu sp. zn. 3 T 77/2011 zo dňa 07.12.2011, trestný
rozkaz Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2 T 196/2012 zo dňa 13.11.2012, trestný rozkaz Okresného
súdu Humenné sp. zn. 1 T 120/2013 zo dňa 07.10. 2013, trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp.
zn. 41 T 64/2014 zo dňa 11.06.2014, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 33 T 47/2015-110 zo dňa
24.09.2015, ako aj uznesenie toho istého súdu č.k. 33 T 47/2015-130 zo dňa 10.11.2016 o osvedčení

sa tohto obžalovaného.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).

Podľa vyjadrenia obce S. obžalovaný žije so svojou manželkou, deťmi ako aj rodičmi, pričom sa však
v tejto obci veľmi nezdržiava.

Obžalovaný H. bol celkovo 6 krát priestupkovo postihnutý a to za priestupky na úseku cestnej premávky.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ už 6 krát súdne trestaný a to naposledy
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33 T 47/2015 zo dňa 24.09.2015, ktorý v uvedený deň aj
nadobudol právoplatnosť a to za prečin podvodu podľa § 221 od. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 1 roka a 3 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov, pričom
týmto rozhodnutím bol zároveň zrušený výrok o treste v predchádzajúcom rozhodnutí toho istého súdu

sp. zn. 41 T 64/2014 zo dňa 11.06.2014 a to za taký istý trestný čin. Uvedené posledné odsúdenie
obžalovaného ako aj všetky ostatné predchádzajúce odsúdenia, ktoré boli obžalovanému ukladané za
totožné trestné činy podvodu podľa § 221 Tr. zákona, okrem odsúdenia Okresným súdom Humenné
sp. zn. 1 T 120/2013 zo dňa 07.10.2013 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.
zákona, však už boli zahladené.

U obžalovaného H. súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže
obžalovaný sa už v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval, pričom
aj v konaní pred súdom urobil vyhlásenie o vine. Keďže obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne
trestaný a to dokonca za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade, aj keď sa na všetky jeho

početné predchádzajúce odsúdenia vzťahuje fikcia neodsúdenia, pričom bol aj priestupkovo postihnutý,
hoci len na úseku cestnej premávky, súd na strane obžalovaného nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť aj
v podobe vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Zároveň pritom na vyššie uvedené
zahladeniajehopočetnýchpredchádzajúcichodsúdení,súdakopriťažujúcuokolnosťnemoholpripočítať
obžalovanému túto skutočnosť v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona, teda, že bol už za trestnú činnosť

odsúdený. Na strane obžalovaného tak bol zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
okolnosťami podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona.
Za zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona pritom možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť
trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov. Po úprave tejto trestnej sadzby v zmysle ust. §
38 od. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov

do 7 rokov a 8 mesiacov.
Pri rozhodovaní súdu o určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, keďže vzhľadom na to, že
ukladanie iného druhu trestu ani neprichádzalo do úvahy a to vo vyššie uvedenom rozpätí trestnej
sadzby trestu odňatia slobody, súd prihliadol na tú závažnú skutočnosť, že obžalovaný H. bol opakovane
súdne trestaný za totožnú trestnú činnosť. Súd pri rozhodovaní o treste pritom považoval za účelovú

a nedôveryhodnú obranu obžalovaného, že v prípade predchádzajúcich odsúdení vystupoval v pozícii
tzv. „bieleho koňa“, keďže zo všetkých oboznámených odsudzujúcich rozhodnutí obžalovaného ako aj
z posledného jeho odsudzujúceho rozsudku Okresným súdom Prešov sp. zn. 33 T 47/2015 zo dňa
24.09.2015 je nepochybné, že obžalovaný sám aktívnym konaním prevzal či podvodným spôsobom
vylákal od poškodených tovar, napr. aj pneumatiky či stavebný materiál alebo zváracie zariadenie,

pričom za tento tovar neskôr nezaplatil a v čase ich prevzatia mal aj vedomosť o existencii iných
svojich finančných záväzkov. Súd teda prihliadol na ten fakt, že obžalovaný bol doposiaľ už 6 krát
súdne trestaný a to v piatich prípadoch za úplne totožnú trestnú činnosť ako v predmetnej trestnej
veci, teda za podvodné konanie a v jednom prípade za neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti
voči svojim mal. deťom, za čo bol potrestaný trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn.

1 T 120/2013 zo dňa 07.10.2013. Súd v tejto súvislosti poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že napriek
takýmto opakovaným odsúdeniam za podvodné konanie obžalovanému ani raz nebol uložený iný ako
podmienečnýtrestodňatiaslobody.Všetkyjehopredchádzajúceodsúdeniesúsícezahladené,avšaklen
samotné zahladenie odsúdenia neznamená, že sa zároveň zahladzuje aj tá skutočnosť, že obžalovaný
sa dopustil protiprávnej činnosti a to dokonca totožnej povahy ako v predmetnom prípade. Je zrejmé,

že napriek predchádzajúcim početným odsúdeniam obžalovaného, pričom súd dáva do pozornosti aj
tú okolnosť, že prvýkrát bol obžalovaný odsúdený už v roku 2011, pričom z odpisu registra trestov
takisto vyplýva, že vzápätí od tohto svojho prvého súdneho potrestania v priebehu každého jedného
nasledujúceho roka až do času rozhodovania tohto súdu bol obžalovaný opätovne súdne trestanýza totožné podvodné protiprávne konanie, pričom mu bol opakovane až 6 krát uložený podmienečný
trest odňatia slobody. Takéto opakované podmienečné odsúdenia však neodradili obžalovaného od
páchania ďalšej protiprávnej činnosti. Obžalovaný pritom posudzovaný skutok spáchal ešte v období

od 09.01.2014 do 19.02.2014, čiže už po svojich početných odsúdeniach ako aj prípadne v čase
vykonávania iných trestných stíhaní, a to voči viacerým osobám, pričom tým aj spôsobil väčšiu škodu. Je
potrebné zdôrazniť, že trest v zmysle ust. § 34 Tr. zákona vo vzťahu k páchateľovi plní funkciu ochrany
spoločnosti pred ním, teda sa v ňom prejavuje prvok represie a to v zámere zabrániť páchateľovi v ďalšej
trestnej činnosti, ďalej prvok individuálnej prevencie ( vychovať páchateľa k riadnemu spôsobu životu )

ako aj zámer odradiť ďalších potencionálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti, voči ktorým
sa tak prejavuje aj prvok generálnej prevencie ( výchovne pôsobiť na ostaných členov spoločnosti ).
Je nepochybné, že vzhľadom na takto formulovaný účel trestu tento účel trestu u tohto obžalovaného
môže naplniť len nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže v opačnom prípade by sa obžalovanému
ďalej nezabránilo v pokračovaní jeho protiprávnej činnosti a takisto by iný trest odňatia slobody ako
spojený s obmedzením jeho osobnej slobody neodradil obžalovaného od páchania trestnej činnosti.

Zároveň len takýto trest bude naplňovať prvok generálnej prevencie, keďže iný ako nepodmienečný
trest odňatia slobody tzv. špeciálnemu recidivistovi by nemal žiaden výchovný účel na ostaných členov
spoločnosti. V tejto súvislosti nemožno opomenúť aj ďalšiu významnú skutočnosť že voči obžalovanému
sa viedlo trestné stíhanie už od 12.09.2014 a súd rozhodoval vo veci samej až dňa 12.04.2017, teda
obžalovaný ani po uplynutí dvoch rokov a 7 mesiacov nielenže jednotlivým poškodeným neuhradil

spôsobenú škodu, ale s nimi ani neuzatvoril splátkový kalendár na úhradu spôsobenej škody vo vopred
dohodnutých splátkach, pričom zo samotného vyjadrenia obžalovaného je zrejmé, že v rozhodnom
období aj bol zamestnaný a mal príjem. Za takejto situácie uloženie iného ak nepodmienečného trestu
odňatia slobody by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zákona. Na strane
obžalovaného súd pritom nevzhliadol ani žiadne mimoriadne okolnosti či už týkajúce sa samotnej

osoby páchateľa alebo okolností prípadu. Obžalovaný síce súdu uviedol, že od dňa 11.01.2016 je
nezamestnaný, teda nepoberá žiaden príjem, pričom má vysoký krvný tlak a z tohto dôvodu má podľa
vlastného vyjadrenia sťaženú možnosť sa zamestnať vo svojom odbore. V tejto súvislosti však súd
dáva do pozornosti, že v súčasnosti takéto civilizačné ochorenie je bežných ochorením vyskytujúcim
sa v bežnej populácii, pričom v žiadnom prípade nemôže predstavovať takú mimoriadnu okolnosť

týkajúcu sa pomerov páchateľa, na ktorú by bolo potrebné prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu. Odhliadnuc od skutočnosti, že zistené okolnosti prípadu sa nevyznačovali ničím významným v
tom smere, že by ich bolo potrebné zohľadniť pri určovaní druhu a výmery trestu, takisto ani pomery
páchateľa, ktorý má dve mal. deti, avšak už nie v dojčenskom veku, pričom obom mal. deťom poskytujú
alebomôžuposkytovaťpotrebnústarostlivosťichmatky,súddospelkzáveru,ženastraneobžalovaného

nie sú také mimoriadne okolnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadať v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr.
zákona. Samotné priznanie obžalovaného a oľutovanie spáchania skutku, keďže je potrebné uviesť, že
súd túto skutočnosť zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a zároveň nemá
ísť o formálne prejavenú ľútosť ako aj o priznanie sa k spáchaniu skutku pod ťarchou usvedčujúcich
dôkazov, nemožno takisto považovať za nejakú výnimočnú okolnosť. V danom prípade by muselo ísť

o súbor viacerých poľahčujúcich okolností, pre ktoré by mohol byť trest pre obžalovaného neprimerane
prísny oproti ostaným páchateľom. Súd už len na okraj poznamenáva, že obžalovanému súd uložil trest
odňatia slobody v trvaní 3 rokov, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby pri zločine podvodu podľa
§ 221 ods. 3 Tr. zákona a že pochopiteľne s prihliadnutím na jeho predchádzajúcich šesť odsúdení,
s výnimkou jedného prípadu, za podvodné konanie ako v posudzovanom prípade, uloženie iného ako

nepodmienečného trestu odňatia slobody ani neprichádzalo do úvahy.
Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokov pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ).
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Poškodený K. E. si v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody
pozostávajúci z poskytuje zálohy obžalovaného na kúpu automobilových pneumatík v sume 120,00 eur.
Poškodený K. Q. si z toho istého titulu uplatnil nárok na náhradu škody v sume 200,00 eur. Poškodená

D. Č., ktorá takisto poskytla obžalovanému finančné prostriedky vo výške 120,00 eur ako zálohu na
kúpu pneumatík, si takisto uplatnila nárok na náhradu škody v tejto výške. Poškodený L. Š. si zas z titulu
poskytnutých finančných prostriedkov na kúpu pneumatík v sume 120,00 eur, takisto uplatnil nárok na
náhradu škody tejto výške. Poškodený F.. Z. M. zas obžalovanému poskytol finančné prostriedky nielenna kúpu pneumatík, ale aj na zabezpečenie stavebného materiálu a to v celkovej výške 2.944,90 eur, aj
keďvkonanípredsúdomuviedol,žeobžalovanémuposkytolfinančnéprostriedkyvovyššejsume,avšak
túto vyššiu sumu v konaní pred súdom už od obžalovaného nepožadoval. Keďže súd takto spôsobenú

škodu jednotlivým poškodeným mal za výslovne preukázanú, súd zaviazal obžalovaného na náhradu
škody jednotlivým poškodeným v nimi uplatnených sumách.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníod jehooznámeniaprostredníctvomOkresného
súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobejeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolanímanidovolanímokremdovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o
konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.