Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216201386
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216201386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so sídlom
Námestie slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
BRICHTA & PARTNERS, so sídlom Grösslingova 8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: C.. W. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX G., zastúpenému JUDr. Ľubicou Balkovou, advokátka so sídlom
Železničná 11, 038 52 Sučany, o zaplatenie sumy 436,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/36/2016-105 zo dňa 01.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 49,33
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 02.02.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že dňa 21.12.2010 žalovaný podpísal žiadosť o vydanie kreditnej karty, podľa ktorej navrhol žalobcovi
uzavretie zmluvy, na základe ktorej a za podmienok uvedených v žiadosti mu umožní používanie karty a

vykonávanietransakciíposkytnúťúverdovýškyrevolvingovéholimitu,ažalovanýsazaviazalposkytnutý
a čerpaný úver žalobcovi vrátiť a zaplatiť úrok, ako aj ostatné dlžné sumy. Žalovaný v žiadosti uviedol,
že revolvingový limit na karte bude 2.700 eur. Dňa 31.12.2010 bola žiadosť žalovaného žalobcom prijatá
a o jej prijatí vydal žalobca potvrdenie. V období od 30.03.2015 do 13.01.2016 žalovaný čerpal finančné
prostriedky v sume 515,92 eura a za uvedené obdobie zaplatil sumu 466,59 eura. Súd pri rozhodovaní
vychádzal z toho, že ide o občianskoprávny vzťah, pretože žiadosť o vydanie kreditnej karty žalovaný
podpísal ako spotrebiteľ, t.j. fyzická osoba, ktorá pri podpísaní tejto žiadosti nekonala v rámci predmetu

svojej činnosti, a treba ho posudzovať podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. Súd predovšetkým zisťoval, či došlo k uzavretiu platnej zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu k uzavretiu
zmluvy došlo tak, že žiadosť žalovaného o vydanie kreditnej karty bola žalobcom prijatá, a k tomuto
tvrdeniu súd uviedol, že prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu.
Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí spĺňať nasledovné zákonné znaky:
Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy a návrh musí byť adresný, t.j. musí byť určený jednej

alebo viacerým konkrétnym osobám s ponukou na konsenzus (na účasť na zmluve), ďalej musí byť
určitý, t.j. obsah tohto konsenzu musia tvoriť aspoň podstatné obsahové náležitosti zmluvy a z prejavu
vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia; forma
návrhu nie je predpísaná. Súd skonštatoval, že v danom prípade tieto náležitosti žiadosť o vydaniekreditnej karty nemá. V samotnej žiadosti, ktorú žalobca považuje za ofertu, neboli totiž všetky konkrétne
práva a povinnosti zmluvných strán uvedené; bol v nej len všeobecný odkaz na to, že žalovaný si
preštudoval obchodné podmienky žalobcu, avšak nevyhlásil, že mieni byť zaviazaný týmito obchodnými

podmienkami. Všeobecný odkaz na obchodné podmienky žalobcu nie je postačujúci pri návrhu na
uzavretie zmluvy v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Je to tak preto, lebo len konkrétny
návrh zmluvy je možné celkom (bez akýchkoľvek zmien) prijať. K uzavretiu zmluvy totiž dochádza len
včasnou akceptáciou oferty. Včasné vyhlásenie je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu,
ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu). Len konkrétny návrh s konkrétnymi

právami a povinnosťami zmluvných strán môže byť bez zmeny prijatý a až prijatie (v celom rozsahu)
takéhoto konkrétneho návrhu zmluvy je možné s pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za
uzavretý zmluvný vzťah. Občiansky zákonník uzavretie zmluvy len s odkazom na obchodné podmienky
nepripúšťa, resp. ho pripúšťa iba v prípade poistnej zmluvy. Súd uzavrel, že v danom prípade nešlo o
prijatie oferty žalovaného, ale vzhľadom na obsah potvrdenia o prijatí žiadosti treba dané potvrdenie
považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý však žalovaným prijatý nebol. Na základe všetkých

týchto skutočností súd vychádzal z toho, že k uzavretiu platnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo,
preto uplatnený nárok žalobcu posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže
medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v období od 30.03.2015 do 13.01.2016 čerpal celkovo sumu
515,92 eura a za dané obdobie vrátil žalobcovi 466,59 eura, obohatil sa bez právneho dôvodu na úkor
žalobcu o sumu 49,33 eura. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej

výške odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby na súd. Vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú,
pretože pri vydaní bezdôvodného obohatenia je žalovaný povinný žalobcovi vydať len tú sumu, ktorú od
neho prijal. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 39, § 34, § 43a ods.
1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, pričom vychádzal z čiastočného úspechu oboch

strán.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že
vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

tvrdeniam. Odvolanie zdôvodnil tým, že podľa zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov žalobca ako platobná inštitúcia je povinný mať vydané všeobecné
obchodné podmienky, ktoré sú pre účely zákona nazývané rámcovou zmluvou, a ktoré sú automaticky
súčasťou zmluvy. Preto konštatovanie súdu, týkajúce sa neprípustnosti uzavretia zmluvy s odkazom na
všeobecné obchodné podmienky nie je na mieste. Listina označená ako Potvrdenie o prijatí žiadosti

o vydanie kreditnej karty Diners Club White je vzhľadom na jej obsah riadnym prijatím návrhu, hoci
vymedzujúcim obsah navrhovanej zmluvy inými slovami. Takýto spôsob vymedzenia pozná zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. (§ 4 ods. 3), ak je zmluva uzatvorená prostriedkami diaľkovej
komunikácie, pričom dáva spotrebiteľovi právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní. Poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 242/2007, v zmysle ktorého má byť neplatnosť zmluvy

výnimkou, a nie zásadou. Nestotožnil sa s skonštatovaním súdu o neperfektnosti návrhu na uzavretie
zmluvy z pohľadu ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. V nezanedbateľnom množstve konaní
žalobcu voči iným dlžníkom nebola spochybnená existencia riadneho návrhu na uzavretie zmluvy a
jeho prijatia, čo robí napádaný rozsudok prekvapivým. Navyše výpočet, ktorým súd dospel k sume
49,33 eura, je podľa žalobcu nesprávny a nezodpovedá stavu veci podrobne popísaného v žalobe a vo

vyjadreniach. Ku dňu omeškania žalovaného s úhradou dlžných súm sa zmluvný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným spravoval Všeobecnými obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných
kariet Diners Club zo dňa 01.05.2011 a Revolvingovými obchodnými podmienkami zo dňa 01.02.2012.
Je zrejmé, že úhrady žalovaného boli započítané na najstaršie splatné dlžné sumy, pričom zostala
neuhradená istina vo výške 422,56 eura a príslušenstvo vo výške 13,45 eura. Aj v zmysle ustanovenia

§ 330 Obchodného zákonníka ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný,
a to najprv jeho príslušenstvo. Z dôvodu absencie obdobnej úpravy v Občianskom zákonníku možno
vychádzať v zmysle konštantnej judikatúry buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého
z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe
a pod.) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak žalovaný nepoprel

základ uplatneného nároku, tento je možné považovať v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP za
nesporný. Súd nerešpektoval dôsledne princíp kontradiktórnosti konania a zásadu formálnej pravdy, a
to na škodu žalobcu a v prospech žalovaného, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom.4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vecbeznariadeniapojednávaniasverejnýmvyhlásenímrozsudku(§385ods.1,§378ods.1,§219ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento
rozsudokpodľa §387ods.1CSPpotvrdil.Vodvolacomkonanípostupovalvsúladesustanovením
§ 470 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa
stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:

6. Návrh zmluvy (rovnako ako jeho prijatie) je jednostranný prejav vôle, ktorým navrhovateľ navrhuje

druhému subjektu uzavretie zmluvy. Ak má byť návrh na uzavretie zmluvy návrhom podľa § 43a ods.
1 Občianskeho zákonníka, musí tento právny úkon spĺňať okrem náležitostí všeobecne požadovaných
podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka aj požiadavku určenia návrhu individuálne určitým osobám,
tieždostatočnúobsahovúurčitosťnávrhuavôľubyťnímvprípadeprijatiaviazaný.Dostatočnáobsahová
určitosť návrhu znamená, že v ňom sú obsiahnuté podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy podľa

príslušných ustanovení zákona. Ak prejav vôle navrhovateľa nespĺňa všetky uvedené predpoklady, nie
je návrhom na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. V žiadosti o vydanie kreditnej karty je okrem osobných údajov žiadateľa aj jeho vyhlásenie v
nasledovnom, len veľmi ťažko čitateľnom znení: „Ja dolupodpísaný žiadateľ týmto navrhujem DC

uzavretieZmluvy,nazákladektorejsazapodmienokuvedenýchvtomtodokumenteDCzaviažeumožniť
Držiteľovi karty používanie Karty a vykonávanie transakcií a poskytnúť Úver do výšky Revolvingového
limitu a ja sa zaväzujem poskytnutý a čerpaný Úver DC vrátiť, zaplatiť Úrok ako aj ostatné dlžné
sumy. Beriem na vedomie a súhlasím s tým, že Obchodné podmienky pre používanie revolvingových
kreditnýchkarietDinersClub(ďalejlen„ROP“)tvorianeoddeliteľnúsúčasťtejtoŽiadosti,pričomdefinície

uvedené v ROP sú záväzné aj pre účely tejto Žiadosti. Súhlasím, aby sa vzťah medzi mnou a DC
spravoval ROP v ich aktuálnom znení. Vyhlasujem, že som sa oboznámil s aktuálnym Zoznamom
poplatkov, najmä s aktuálnou výškou Úrokovej sadzby a poplatkov a taktiež, že som bol oboznámený s
aplikovaným Zúčtovacím obdobím. Súčasne potvrdzujem, že neoddeliteľnou súčasťou tohto návrhu na
uzavretie Zmluvy je Prehľad náležitostí Zmluvy, s ktorého obsahom a podmienkami som sa oboznámil

a súhlasím s ním a ktorý sa nachádza na druhej strane tohto tlačiva“. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že takto formulovaná žiadosť je obsahovo veľmi neurčitá, lebo určitá
bola v podstate len suma revolvingového limitu 2.700 eur, a že odkaz na obchodné podmienky niekoho
iného, než kto je navrhovateľom, sa vo všeobecnosti javí ako nenáležitý. Potvrdenie o prijatí žiadosti zo
strany veriteľa však už bližšie špecifikuje ďalšie podmienky, za ktorých sa mala zmluva uzatvoriť - je v

ňom uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ročný poplatok za vydanie karty, minimálna
splátka úveru, sadzby a sankcie v podobe úrokovej sadzby, sankčného úroku a poplatkov za upomienky.
Tieto náležitosti navrhovaného právneho úkonu však evidentne mali byť aj súčasťou návrhu žalovaného,
pretože obsahovo musia byť náležitosti návrhu zhodné s tými náležitosťami, s ktorými druhá strana
vyslovila súhlas. Z návrhu majú byť zrejmé práva a povinnosti strán v prípade, že dôjde k prijatiu návrhu.

Nedostatočnú určitosť návrhu nie je možné konvalidovať odkazom na obchodné podmienky, ktoré boli
k žalobe doložené v takmer nečitateľnom znení, pričom obchodné podmienky ani konkrétny údaj o
výške úrokovej sadzby neuvádzajú. Žalobca si nečitateľnosti časti samotnej žiadosti ako aj takmer úplnej
nečitateľnosti ROP bol zrejme vedomý, lebo dňa 19.07.2017 (žaloba pritom bola podaná už 01.02.2016)
pripojil do spisu aj zväčšeninu žiadosti o vydanie kreditnej karty spolu s ROP (v spise na č. l. 98).

8. Výška úrokovej sadzby je jednou z náležitostí, ktoré má zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania obsahovať. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase spísania žiadosti, má revolvingová zmluva obsahovaťnáležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w) tohto zákona. Na to, aby sa
spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa mu pred uzavretím zmluvy
o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho

povinnostiach, aby si spotrebiteľ mohol zvážiť, za akých podmienok zmluvu uzatvorí. Ustanovenie §
4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. upravuje, aké informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere má veriteľ spotrebiteľovi poskytnúť a v ods. 2 je upravená forma ich poskytnutia. Ak sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere na žiadosť spotrebiteľa uzavrela prostredníctvom prostriedku diaľkovej
komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1 spôsobom podľa odseku 2, veriteľ

tieto informácie poskytne spotrebiteľovi bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§
4 ods. 3). Z uvedených ustanovení zákona však v žiadnom prípade nevyplýva - ako sa žalobca mylne
domnieva - že sa spotrebiteľovi nemajú tieto informácie pred uzatvorením zmluvy poskytnúť vôbec.
Len v prípade, že sa nedá dodržať forma stanovená v odseku 2, platí ustanovenie odseku 3. V danom
prípade sa však forma dodržať dala a všetky informácie stanovené zákonom mali byť súčasťou žiadosti,
resp. na základe žiadosti mohla byť žalovanému zaslaná zmluva so všetkými zákonom stanovenými

náležitosťami, ktorú spotrebiteľ mohol po oboznámení sa s jej obsahom uzatvoriť alebo odmietnuť.
Potvrdenie o prijatí žiadosti, ktoré obsahovo vymedzuje iné povinnosti spotrebiteľa, než aké sú uvedené
v žiadosti spotrebiteľa, nemohlo spôsobiť uzavretie zmluvy.

9. S ohľadom na uvedené preto súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že k uzatvoreniu zmluvy

nedošlo a žalobca má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúcom vrátenie zvyšku
žalovaným prijatej sumy. Vo vzťahu k takémuto právnemu záveru potom neobstojí ani úvaha žalobcu o
započítaníúhradžalovanéhonajskôrnapríslušenstvo.Aksatedavychádzazozáveru,žezmluvanebola
uzatvorená, žalobca si môže uplatňovať len finančné prostriedky v takej výške, v akej ich žalovanému
poskytol; v opačnom prípade by na jeho strane nesporne došlo k bezdôvodnému obohateniu. Rovnako

podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí argumentácia žalobcu, že súd bral do úvahy len dlžnú sumu
z určitého obdobia a na jej úhradu započítal mesačné platby žalovaného z tohto obdobia, pričom
nezohľadnil skôr splatné a neuhradené dlhy žalovaného. Totiž predmetom žaloby bol dlh žalovaného,
ktorý vznikol za určité obdobie vymedzené samotným žalobcom, a súd prvej inštancie preto správne
posudzoval len dané obdobie a nemohol ísť nad rámec žaloby so skúmaním prípadných dlhov za

obdobia, ktoré predchádzali žalovanému obdobiu. Ani po vyslovení predbežného názoru súdom prvej
inštancie by totiž nemohlo dôjsť k inému spôsobu výpočtu súdom priznanej sumy, pretože žalobca takto
vec neponímal a vychádzal z toho, že zmluva bola platne uzavretá a že k istine čerpanej v skoršom
obdobímuprináležaloajzaplatenieúrokovainýchpoplatkov,ažalovanýmzaplatenúsumuvrozhodnom
období si započítal za predchádzajúce obdobie na úhradu príslušenstva, ktoré mu však v skutočnosti

nepatrilo.

10. Odvolací súd za relevantnú uznal len námietku žalobcu v tom, že súd prvej inštancie mal na
pojednávaní podľa § 181 ods. 2 CSP uviesť stranám svoje predbežné právne posúdenie veci, čo
sa nestalo; tým bolo žalobcovi znemožnené, aby predniesol svoju argumentáciu v prospech platnosti

zmluvy. Napriek tomu, že uvedená zákonná povinnosť nebola splnená, odvolací súd nevidel dôvod na
zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože argumentácia žalobcu
k právnemu záveru súdu bola napokon obsiahnutá v odvolaní žalobcu a táto by konečné rozhodnutie
nezvrátila. Uvedený procesný nedostatok nemal za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej a
odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom prvoinštančného súdu v odvolacom konaní vysporiadal

tak, že ho uznal za súladný so zákonom, čím bolo toto procesné pochybenie v rámci odvolacieho
konania napravené. Odvolací súd v zmysle zásady hospodárnosti konania obsiahnutej v čl. 17 CSP
považoval za nadbytočný a príliš formalistický postup, ktorý by mal viesť k zrušeniu rozsudku a vráteniu
veci na súd prvej inštancie len z toho dôvodu, aby bola žalobcovi daná možnosť predniesť argumenty v
prospech platnosti zmluvy pred týmto súdom. Skutočnosť, že žalovaný, ktorý je spotrebiteľom, nepoprel

platnosť zmluvy, ešte neznamená, že súd na ňu nemal ex offo prihliadnuť. Na absolútnu neplatnosť
zmluvy, resp. na neexistenciu zmluvy totiž súd v konaní prihliada zo zákona. Na dôvažok odvolací súd
považuje za potrebné poznamenať, že toto konanie sa začalo dňa 01.02.2016, t. j. ešte za účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, a preto v zmysle § 470
ods. 2 druhej vety CSP nebolo možné v spore vôbec uplatňovať ustanovenia CSP o popretí skutkových

tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 151 CSP). Je
evidentné, že by bolo v neprospech žalovaného, keby súd na uvedenú skutočnosť zmluvy neprihliadol,
aj keď to on sám nenamietal.11. K námietke o prekvapivom rozhodnutí súdu, ktorý rozhodol odlišne ako iné súdy, ktoré neprišli k
záveru, že zmluva uzatvorená nebola, odvolací súd dodáva, že nie sú mu známe a ani mu nemohli
byť známe bližšie okolnosti uzatvárania zmlúv v prípadoch, v ktorých súdy žalobám vyhoveli. Návrh

žalovaného adresovaný žalobcovi s cieľom uzavrieť zmluvný vzťah v predmetnej veci bol z roku 2011
a obsahovo určitý jednoznačne nebol, pričom je možné, že v návrhoch z neskoršieho obdobia už boli
obsiahnuté všetky náležitosti, ktoré boli obsahovo zhodné s náležitosťami obsiahnutými aj v prijatí
návrhu, a preto súdy mohli prijať iné skutkové a právne závery o uzatvorení zmluvy. V tomto sporovom
konaní súd mohol vychádzať len z tých dôkazov, ktoré boli doložené a navrhnuté ako dôkaz (čl. 2 ods.

3, čl. 11 ods. 4 CSP).

12. K poznámke žalobcu ohľadom aplikácie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
242/2007, v zmysle ktorého má byť výklad smerujúci k neplatnosti zmluvy výnimkou, a nie zásadou,
odvolací súd uvádza, že v tomto prípade neboli zo strany odvolacieho súdu v nadväznosti na právny
záver súdu prvej inštancie žiadne pochybnosti o tom, že zmluva medzi stranami sporu nebola uzavretá.

Pokiaľ žalobca volil takým spôsobom uzatváranie spotrebiteľských zmlúv, aký vyplýva z obsahu spisu v
tejto veci, musel si byť vedomý toho, že na podklade ustanovení § 37 ods. 1, § 43 až § 46, § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka v spojení s právnymi predpismi týkajúcimi sa spotrebiteľských vzťahov môže
byť daná zmluva posúdená ako neplatná, resp. ako taká, k uzatvoreniu ktorej vôbec nedošlo.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za
neopodstatnené a nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

14. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mal úspešný žalovaný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli,
odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).